TURECKO ( máj 2022 ).

Termín: 14.05.2022 – 27.05.2022.
Počasie: 1x celý deň pršalo, 1x v noci mrzlo, v tieni bolo najviac 32°C, Čierne more bolo studené.
Doprava: Z Prahy odjazd v sobotu 14.05.2022 v 10:00 hod., cez Bratislavu, Budapešť, Belehrad, Sofiu do Edirne. Plánom cesty bolo dôjsť čo najskôr do najvzdialenejšieho bodu
( Gökçek, 39.1921789N, 39.6900753E ) a cestou domov postupne navštíviť vytipované lokality. Na 80% – tách cesty boli diaľnice, ale na východe boli prekladané prechodmi pre chodcov, kde bola rýchlosť obmedzená na 50 km/h.

Turecko - miesta zastávok.14.05.2022 ( sobota ) Praha – Bikovo, Srbsko: Prejazd Maďarsko Srbských hraníc na diaľnici nám trvalo asi 1 hodinu. Na Srbskej strane čakalo omnoho viac áut a na protest neustále trúbili.
15.05.2022 ( nedeľa ), 883 km, 9 h 10 min:
1) Aleksinac, Srbsko, benzínová pumpa a okolie ( 435294636N, 21.7079681E ): bez jašteríc.
2) Ichtiman, Bulharsko ( 42.4318200N, 23.8517203E ): bez jašteríc.
3) Eskikadin, Turecko, prenocovanie.

Prejazd Bulharsko – Tureckých hraníc ( Kapitan Andreeovo – Kapikule ) nám trval asi dve hodiny. Po prejazde som chcel hneď natankovať lacnejšiu tureckú naftu, ale na prvej pumpe Shell nemali žiadnu. Ďalej po ceste už to šlo. Je veľmi dôležité si hneď  kúpiť permanentku na všetky mosty a tunely. K tomu sa vypisuje nejaká žiadosť, čo by nebol problém, ale chcú všade za to platiť v hotovosti. Večer za tmy som videl na okraji jazera
( severne dediny Eskikadin ) plávať jednu korytnačku močiarnu ( Emys orbicularis ) a jedného mloka šmidtleriho ( Lissotriton schmidtleri )

16.05.2022 ( pondelok ):
Ráno sme sa zastavili v meste Riva ( 41.2245061N, 29.2178744E ) na Čiernomorskom pobreží z dôvodu výberu tureckých leva z bankomatu a prehliadky ruiny hradu. Mestečko je malé s plážou u centra. Bola tu ešte zima ale našťastie sa občas objavilo slnko, čo stačilo aby na hrade vyliezli jašterice ruinové ( Podarcis siculus ).

Mesto Riva, hrad, žili tu jašterice ruinové ( Podarcis siculus ). Jašterica ruinová ( Podarcis siculus ), samec, Riva.

Jašterica ruinová ( Podarcis siculus ), samička, Riva. Jašterica ruinová ( Podarcis siculus ), iná samička, Riva.

Jašterica ruinová ( Podarcis siculus ), samec, parkovisko južne dediny Biberoğlu ( 40.7939961N, 30.0772739E ). Mláďatá jašterice rhodské ( Lacerta diplochondrodes galatiensis ), Bayındır ( 40.8661978N, 32.5977875E ).
Krátkonôžka štíhlá ( Ablepharus kitaibelii ), Bayındır. Skokan rapotavý ( Pelophylax ridibundus ), Bayındır.

17.05.2022 ( utorok ):
Kızılkışlacık
( 40.7502736N, 36.0861936E ) – vodáreň, sucho, nič som nenašiel mimo jedenej bystrušky. AkincílarAttköy ( 40.106765N, 38.349973E ) – u potoka som našiel jašterice maloázijské kaukazské ( Lacerta media media ), jedno mláďa a dospelý pár, ktorý bol schovaný pod kameňom, keď som sa vrátil s fotoaparátom, už tam neboli.
Sedlo Çavuşköy ( 39.9837006N, 38.6666200E ), 1580 m. n. m.– v kameňolomu som videl dospelé jašterice drobné ( Parvilacerta parva ), na druhej strane cesty, u prameňa vody bolo pod kameňom päť mláďat a vedľa v hromade kamenia ešte scink Heremites vittatus. Tieto scinky sú strašne rýchle a ešte rýchlejšie sa dokážu zavŕtať do každej diery.

Jašterica drobná ( Parvilacerta parva ), samec, Çavuşköy. Jašterica drobná ( Parvilacerta parva ), mláďa, Çavuşköy.
Jašterica maloázijská ( Lacerta media ), mláďa, Akincílar. Scink Heremites vittatus, Çavuşköy.
Národný park Munzur od lúky v Akyzi, v popredí hora Ergan Dagi 3326 m. n. m. Stanový tábor pastierov, Akyzi.

18.05.2022 ( streda ):
Gökçek ( 39.1921789N, 39.6900753E )potok.
Pülümür Geçidi ( 39.525714N, 39.891447E ) – priesmyk 1900 m. n. m.
Demirce ( 39.2288994N, 39.7525197E ) – vodopád.
Sakaltutan Geçidi ( 39.8765297N, 39.1307483E )priesmyk 2160 m. n. m.
Po odbočení z cesty E80 na juh k mestečku Pülümür som si všimol malú tabuľu s medveďom, či nás to malo upozorniť na ich tunajší výskyt, neviem. Čakalo nás stúpanie z 1210 m. n. m. do priesmyku vo výške 1950 m.n.m. Poniže priesmyku som vyfotil krásnu, šťavnato zelenú krajinu. Asi 3 km južne Pülümürü nás prekvapila vojenská hliadka, ktorá nám skontrolovala formálne auto a všetky papiere k nemu a i pasy. Dnes sme konečne dorazili do najvzdialenejšieho bodu cesty, do dediny Gökçek. Po príjazde sme zaparkovali u rieky Pülümür-Cayi na parkovisku pre jednu z reštaurácií, ktorých bolo v dedine viac. Tráviť čas u chladiacej vody a jedla je asi častým zvykom Turkov. Majiteľ nám nič nezakazoval. Behala tu jedna malá jašterica a asi po 15 minútach naháňania som zistil, že to je jašterica drobná ( Parvilacerta parva ). Ktátký peší výlet sme urobili po ľavom brehu potoka, ktorý tiekol do dediny zo západnej strany. Potok bol veľmi prudký a brehy k nemu strmé. Cestou sme našli jednu užovku mačaciu ( Telescopus fallax ), suchozemské kraby ( tých bolo veľa ) a jednu jaštericu hadookú ( Ophisops elegans centralanatoliae ). Pri návrate som ešte našiel jednu dospelú jaštericu kapadockú
( Apathya cappadocica cappadocica ) asi 3,5 km východne Gökçek v hromade balvanov. U dediny Demirce ( 39.2288994N, 39.7525197E ) som videl jednu jaštericu hadookú ( Ophisops elegans centralanatoliae ). V priesmyku severne Pülülüra sme si urobili dlhšiu prestávku. Našiel som tu pod starou chladničkou jedného samca jašterice maloázijskej kaukazskú ( Laceerta media media ) a medzi balvanmi zaseknutú korytnačku žltohnedú ( Testudo graeca ). Poobede sme sa stihli ešte podívať na plazy v priesmyku Sakaltutan – Geçidi ( 39.8765297N, 39.1307483E ), 2160 m. n. m. V priesmyku už bola zima, hlavne studený vietor, ale tam kde ešte svietilo slnko, tak hrialo. V rýchlom tempe som zamieril k opustenému domu na kopci v domnienke, že to je vhodné miesto pre mnoho plazov, nič som tam nenašiel. Potom som sa pustili do riedkeho borovicového lesa, kde sa podarilo nájsť pod kameňmi jašterice drobné ( Parvilacerta parva ) a scinky Heremites vittatus. Ani v okolí opustených skladových budov som jašterice nenašiel. Bez jasného cieľa som sa vybral k nahromadeným balvanom u cesty a na starej sedačke som uvidel samca jašterice Valentiniho ( Darevskia valentini lantzicyreni ), ten sa už neukázal ale našťastie som ešte uvidel ďalších troch samcov a i jednu veľmi vychudnutú samičku. Vypadá to, že tieto jašterice využívajú teplo slnka do posledného chvíle.

Pohľad na juh z priesmyku 10 km severne Pülümür, 1900 m. n. m., vľavo vysielač na kopci vysokom 2078 m.n.m., vzdialená zasnežená špička vpravo od stredu 2334 m. n. m.

Jašterica hadooká ( Ophisops elegans centralanatoliae ), Gökçek. Užovka mačacia ( Telescopus fallax ), Gökçek.
Suchozemský krab, tých bolo veľa okolo potoka, Gökçek. Skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ), Gökçek.
Jašterica kapadocká ( Apathya cappadocica cappadocica ). Jašterica hadooká ( Ophisops elegans centralanatoliae ), Demirce.
Priesmyk Pülümür - lokalita jašterice a korytnačky. Korytnačka žltohnedá ( Testudo graeca ).
Jašterica maloázijská kaukazská ( Lacerta media media ), samec, priesmyk Pülümür. Detail samca, priesmyk Pülümür.Priesmyk Sakaltutan Geçidi ( 39.8765297N, 39.1307483E ), 2160 m. n. m. Kamenistá lokalita jašterice Valentiniho ( Darevskia valentini lantzicyreni ).
Jašterica drobná ( Parvilacerta parva ). Scink ( Heremites vittatus ).

Jašterica Valentiniho ( Darevskia valentini lantzicyreni ), samec, Sakaltutan, Ten istý samec.A ešte raz z vrchu. Jašterice Valentiniho ( Darevskia valentini lantzicyreni ), samička, Sakaltutan.

19.05.2022 ( štvrtok ):
Absolvovaná cesta 19.05.2022.
Kızıldağ geçidi, (39.8599786N, 38.4278603E ), 2190 m. n. m. – priesmyk u osady Kasaplar, zastavili sme ráno v 05:10 hod, bola hrozná zima a fúkal vietor. Nič som nenašiel.
Zimak ( 39.8532622N, 38.3771017E ) – smetisko u cesty hneď pod sedlom. Po ohriatí vzduchu som, našiel veľa jašteríc drobných ( Parvilacerta parva ) a scinky Heremites vittatus.
Adamfaki ( 39.8637169N, 37.9356417E ) – vápencové diery u cesty, našiel som jašterice drobné ( Parvilacerta parva ) a scinky Heremites vittatus, tu bola mäkká pôda. Dole v dedine a ani na smetisku pred dedinou Adamfaki nebolo nič. V cintoríne som videl jedného scinka Heremites vittatus.
Beypınarı ( 39.8257308N, 37.1244600E ) – ďalšie vápencové diery, začalo tu pršať, našli sme scinky Heremites vittatus, jašterice drobné ( Parvilacerta parva ) a bystrušky Carabus sp.
Kuruçay ( 40.1176067N, 36.0242808E ) – bola to vytipovaná lokalita na mloky Triturus anatolicus, ktorá mala byť nad dedinou. Teraz tu tiekol iba potok po veľkých jarných záplavách. V okolí potoka sme žiadny vhodný biotop nenašli, nič sme nevideli ani v jazeru pod dedinou.
Kızılköy ( 40.3772411N, 36.6799492E ) – je tu poľnohospodárska krajina, nič sme nenašli.

Priesmyk Kızıldağ geçidi, 2190 m.n.m., 05:10 h, ráno bola hrozná zima. Pohľad na dedinu Aydin.Scink Heremites vittatus, Zimak. Jašterica drobná ( Parvilacerta parva ), Zimak.

Vápencová krajina severne Adamfaki, veľmi vhodná pre scinky. Cintorín v Adamfaki, staré hroby sú iba nahromadené kamene.Vápencové diery, Beypınarı. Scink Heremites vittatus, Beypınarı.

20.05.2022 ( piatok ), Çakırlı ( 40.4471917N, 37.4820756E ):
Çakırlı bola ďalšia vytipovaná lokalita na mloky Triturus anatolicus. Skoro ráno, už za tmy sme vyrazili za zamračeného a daždivého počasia späť na východ. Cesta viedla cez zalesnené hory s nadmorskou výškou kopcov pri ceste do 1300 m. n. m. Z cesty E80 sme odbočili na sever do Çakirli v obci Resadiye a šli sme cez Altiparmak a Cambali. Až do Altiparmaku bola dobrá asfaltová cesta. Ale v tejto dedine sa cesta úplne pokazila, bola plná dier a asfalt sa musel hľadať. Tu pred nami zastavilo turecké auto, mávli na nás dva mládenci, a keď sme im ukázali, že chceme pokračovať ďalej zdvihli palce. Nevedeli sme prečo to robia, ale asi po 3 kilometroch sme význam pochopili. Na ceste totiž v celej šírke bola silná vrstva bahna. Hrozilo, že zostaneme visieť za nápravu alebo sa zosunieme do priekopy. Cestu som absolvoval krokom, ukázalo sa že i táto rýchlosť na klzkom bahne je prehnaná. Po príchode k jazeru u cesty nás čakal dážď a zima 4°C. Zo začiatku bolo hľadanie beznádejné, ale keď sme došli na vlhkú lúku so zbytkami jazierok, tak na ich brehu alebo poblíž nich, pod kameňmi sme našli mloky a žaby. Poobede na chvíľku zasvietilo slnko a hneď vyliezli jašterice a hady. Ja som tu pod balvanom našiel párik jašteríc zelených ( Lacerta viridis meridionalis ), jedno mláďa vretenice severnej
( Vipera berus ), päť rosničiek východných ( Hyla orientalis ) a dve mláďatá užovky hladkej ( Coronella austriaca ). Zdržali sme sa tu niekoľko hodín.

Jazero bez mena u cesty 1,5 km južne Çakırlı, ryby ani mloky sme v ňom nevideli. Bystruška ( Carabus sp. ), Çakırlı.  Skokan Rana macrocnemis. Rosnička východná ( Hyla orientalis ), dve farebné formy, Çakırlı.Rosnička východná ( Hyla orientalis ), dve farebné formy, Çakırlı. Mlok Triturus anatolicus, nachádzali sme ich pod kameňmi na vypasenej lúke v lese, Çakırlı. Mlok Triturus anatolicus, nachádzali sme ich pod kameňmi na vypasenej lúke v lese, Çakırlı. Mlok Ommatotriton nesterovi, mláďa, Çakırl.Mlok Ommatotriton nesterovi, mláďa, Çakırl. Jašterice zelené balkánske ( Lacerta viridis meridionalis ), pár, Çakırlı.Jašterica zelená balkánská ( Lacerta viridis meridionalis ), samec v detailu, Çakırlı. Jašterica zelená balkánská ( Lacerta viridis meridionalis ), samička, Çakırlı, Jašterica zelená balkánská ( Lacerta viridis meridionalis ), mladý samec, Çakırlı. Užovka hladká ( Coronella austriaca ), mláďa.Vretenica Vipera barani, Çakırlı. Mláďa jašterice drobnej ( Parvilacerta parva ), Cördük.

Trasa 20.05.2022:
Mutluca ( 40.4367975N, 37.1171619E ) – zastavili sme iba na krátku prehliadku hromady kamenia ale nič sme nenašli.
Çamlıbel ( 40.0840481N, 36.4634117E ) – ráno mrzlo, nič sme nenašli.

21.05.2022 ( sobota ):
Altıntaş
( 40.1697903N, 36.4288186E ) – prvé miesto, kde sme hľadali krátkonôžky chernovi ( Ablepharus chernovi ), ale nenašli. Našiel som iba jedno mláďa jašterice drobnej ( Parvilacerta parva ), bol to posledný, najzápadnejší nález tohto druhu.
Daylıhacı ( 40.1990508N, 36.5179922E ) – druhé miesto, kde sme hľadali krátkonôžky Chernovi ale nenašli, videl som tu jašterice maloázijské kaukazské ( Lacerta media media ), dospelé jašterice unikali na veľkú vzdialenosť, nedali sa ani vyfotografovať.
Aydınca ( 40.5624619N, 36.1419808E ) – tretie miesto, kde sme hľadali krátkonôžky Chernovi, ani tu sme ich nenašli.
Karakö ( 41.0492392N, 34.2827717E ) – prenocovania u rieky Devrez Stream. Asi toto miesto bolo miestne kúpalisko dedinčanov. Na brehu bolo strašne veľa rozbitého skla. Zviera som žiadne nevidel.

Stará technika stavby domu. Korytnačka žltohnedá ( Testudo graeca ), Daylıhacı. Jašterica maloázijská kaukazská ( Lacerta media media ), Daylıhacı. Mesto Tokat uzavreté medzi horami.

22.05.2022 ( nedeľa ):
Trasa cesty:
Sapaca ( 40.9989522N, 34.1077239E ) – nález jašteríc maloázijských ( Lacerta media media ) na okraji záhrad v dedine Sapaca.
Tosya ( 40.9760394N, 34.0756908E ) – na brehu rieky Devrez Stream, sme počuli behať jašterice ale nič nevideli, našli sme jedného slepáňa žltkastého ( Xerotyphlops vermicularis ). Pri varení raňajok nám vyliezla u skalného previsu bystruška ( Carabus sp. ), bola krásne modrá, asi jej zavoňali škrupiny od vajíčok.
Bürnük (  41.1459703N, 34.0677164E ) – je to samota medzi mestami Tosya na juhu a Kastamonu na severu. V nadmorskej výške 1425 m. n. m., na severnej strane hory som v skalách u cesty našiel jašterice Darevskia bithynica tristis. V minulosti bola vedená ako jašterica gruzínska Darevskia rudis bithynica. Na vrcholu priesmyku, vo výške 1654 m. n. m. som nič nenašiel. Posledného samca tohto druhu som našiel v kameňolome asi vo výške 850 m. n. m.
Abant Gölü ( 40.6245675N, 31.3123272E ) – Chceli sme sa podívať na jazero Abant Gölü, ale bolo tam „milión turistov“, na ceste bola závora a platil sa vstup, nič pre nás. Cestou späť sa mi podarilo nájsť u opustenej chatky krásne miesto na nocovane pri potoku. Nič som tu nevidel.

Jašterica maloázijská ( Lacerta media ), samička, Sapaca. Jašterica maloázijská ( Lacerta media ), samička, Sapaca.

Jašterica maloázijská kaukazská ( Lacerta media media ), samec, Sapaca. Slepáň žltkastý (Xerotyphlops vermicularis),Tosya. Rieka a terén na juh od mesta Tosya. Užovka hladká ( Coronella austriaca ), mláďa, Bürnük Jašterica Darevskia bithynica tristis, Bürnük, samec. Jašterica Darevskia bithynica tristis, Bürnük, samica. Užovká hladká ( Coronella austriaca ), dospelá, Bürnük. Jašterica Darevskia bithynica tristis, samec, ktorého som našiel v kameňolome asi vo výške 850 m. n. m., Bürnük. Jašterica Darevskia bithynica tristis, ten istý samec. Dedina juhozápadne mesta  Karasu. Malý slepúch východný ( Anguis colchica ), Karasu. Jašterica zelená ( Lacerta viridis meridionalis ), samec, Karasu.

23.05.2022 ( pondelok ) – prešli sme málo kilometrov z dôvodu, že som s autom zapadol do piesku a vykopávali ho 3 hodiny.

Karasu ( 41.0916458N, 30.6565500E ) – našiel som tu jašterice zelené balkánske
( Lacerta viridis meridionalis ), slepúchy východné ( Anguis colchica ), mŕtveho slepúchovca žltého ( Pseudopus apodus ) a v kameňolome jašterice múrové ( Podarcis muralis ). Terén bol na hľadanie pekný, boli vodné kanály s vodou, kamenivo a i neporiadok pred dedinou. Pod plachtami som našiel bystrušky ( Carabus sp. ) a slepúchy východné ( Anguis colchica ).
Yeni – İsaniye ( 41.1237792N, 30.6408906E ) – piesková  pláž, kde som zapadol s autom. Našli sme tu jašterice trávové ( Podarcis tauricus ), jašterice zelené ( Lacera viridis meridionalis ), korytnačku žltohnedú (Testudo graeca) a mloky ( Lissotriton kosswigi ), ktoré boli schované pod vlhkým drevo na pieskovej dune, blízko močiarov.
Osmanköy ( 41.1193056N, 30.6042944E ) – jazierko s mlokmi a jašterice zelené (Lacerta viridis meridionalis).
Uzakkışla ( 41.0728178N, 30.4009428E ) – nocovanie u prameňa s vodou a odpočívadla u rieky Essmegölü Creek.

Jašterica múrová (Podarcis muralis), samec, Karasu. Jašterica trávová ( Podarcis tauricus ), samec, İsaniye. Piesková  pláž, kde som zapadol s autom, Yeni. Čierne more, veľmi studené, fúkal studený vietor od mora, İsaniye. Korytnačka žltohnedá ( Testudo graeca ), Yeni. Vľavo jašterica zelená ( Lacera viridis meridionalis ), mláďa, Yeni. Jašterica trávová ( Podarcis tauricus ), samička, İsaniye.

24.05.2022 ( utorok ):
Orhaniye
( 40.859509N, 30.071117E ) – po jaštericiach sme pátrali v lese nad dedinou. V dedine sme našli jašterice múrové ( Podarcis muralis ) a na okraji lesa a cesty jašterice zelené ( Lacera viridis meridionalis ).
Kumköy ( 41.2402300N, 29.0381686E ) – u diaľnice na začiatku mesta som medzi kameňmi vyfotografoval párik jašteríc ruinových ( Podarcis siculus ) a bystrušky Carabus sp. Na moju prosbu sme sa ešte podívali k moru. Zistili sme, že v mestečku sú strašne úzke ulice a pláže sú oplotené. Našťastie ešte nebola sezóna, brána bola otvorená, a keď som u vchodu ukázal fotoaparát, tak mi dovolili vstúpiť. Na pláži som našiel iba jašterice ruinové ( Podarcis siculus ). V okolí by mali žiť mloky Lissotriton schmidtleri, ale nenašli sme žiadnu vhodnú vodnú plochu.
Çerkezköy ( 41.1979633N, 28.0875517E ) – je tu lokalita mlokov Triturus ivanbureschi, jazierko je iba 300 m od diaľnice. Bohužiaľ v ňom bolo málo mlokov a to už iba larvy. Zo žiab som videl skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ). Jašterice som  žiadne nezaregistroval. Večer sme po prekonaní hraníc skončili u mesta Svilengrad. Zvieratá sme ani večer ani ráno nehľadali.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), samec, v dedine Cubuklu – Orhaniye. Jašterica zelená ( Lacera viridis meridionalis ), samička, Orhaniye. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), samec, v lese u Cubuklu – Orhaniye. Jašterica ruinová ( Podarcis siculus ), samička, Kumköy. Jašterica ruinová ( Podarcis siculus ), samec, Kumköy. Kumköy, pláž. Çerkezköy, jazierko 300 m od diaľnice. Skokan rapotavý ( Pelophylax ridibundus ), so širokým zeleným pruhom na chrbte, Çerkezköy.

25.05.2022 ( streda ):
Mezek
( 41.7351394N, 26.0839736E ), Bulharsko – ako možné miesto výskytu jašteríc Erhardových ( Podarcis erhardi ) som vytipoval ruiny hradu nad dedinou Mezek. Na miesto sme dorazili už skoro ráno, ale slniečko za chvíľu začalo hriať. Cestou na hrad som videl jedného samca jašterice zelenej. Bohužiaľ na ruinách a ani v blízkom okolí som jašterice Erhardove ( Podarcis erhardi ) nevidel. Tak sme ešte vyrazili cez dedinu Malko Gradišče ( 41.7322972N, 25.9703661E ) na najvyšší bod cesty v tomto pohorí, do priesmyku vysokom 525 m. n. m. Ukázalo sa, že tu nie sú žiadne voľné skalné plochy, iba súvislý listnatý les. Najbližšie skalné útvary boli 1,5 km západne. Rozhodli sme sa, že tam nepôjdeme a hľadať budeme cestou späť na náhodne vybraných lokalitách a dúfať v šťastie, ktoré nás prevádzalo cestou na východ Turecka. Z dôvodu blízkosti Gréckych hraníc tu neustále jazdili policajné autá, ale nám dali pokoj. Na vybraných zastávkach sme našli jašterice zelené ( Lacerta viridis ) a slepúchy východné ( Anguis colchica ). Ešte sme skúsili prehľadať jazierko u hradu ale žiadne mloky sme nevideli. Vrátili sme sa do mesta Svilengrad ( 41.7694247N, 26.1919931E ) a šli nakúpiť do miestneho supermarketu. Jašterice zelené ( Lacerta viridis ) som našiel na brehu rieky Marica nad i pod historickým mostom. Jašterice mali svetlo sivohnedú farbu. Pokračovali sme domov, ale potrebovali sme sa najesť, tak sme hneď na prvej benzínovej pumpe u mesta Ljubimec
( 41.8625336N, 26.0952733E ) zastavili a vybrali do lesa nad ním, kde sme i našli peknú lúku. Kým som varil Radek prehľadal okolie a našiel dva tankové zákopy s vodou, kde žili mloky ( Triturus ivanbureschi ), to bolo radosti! Ja som po obede tiež prehľadal okolie a našiel iba jedného samca jašterice trávovej ( Podarcis tauricus ). Ďalšiu zastávku, na kávu, sme urobili na benzínovej pumpe u dediny Gelemenovo ( 42.2651556N, 24.3092286E ), ale žiadne jašterice som nenašiel. Pokračovali sme cez Sofiu, kde bola veľmi hustá premávka do Srbska cez Pernik, Breznik na hraničný prechod  Strezimirovci. Na hraniciach bola iba bežná kontrola, boli tam asi 3 autá v oboch smeroch. Spanie sme našli po mnohých serpentínach v dedine Vlasina Stojkovičeva ( 42.692412N, 22.364853E ) vo výške 1340 m. n. m.

Hrad Mezek bol bez jašteríc. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samec, Mezek. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), mláďa, Mezek. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samička, Mezek. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), mláďa, Svilengrad. Svilengrad, historický most nad riekou Marica. Vážka, Svilengrad. Jašterica trávová ( Podarcis tauricus ), samec, Ljubimec.

26.05.2022 ( štvrtok ):
Ráno a doobeda sme sa prešli v okolí dediny Vlasina Stojkovičeva, bolo vidieť, že tu skončila zima iba nedávno. Po ceste sme nič živého nevideli, ale aspoň som našiel jedného mŕtveho slepúcha lámavého ( Anguis fragilis ). Potom sme zašli na lokalitu, kde by mal žiť už niekoľko miliónov rokov mlok horský ( Ichthyosaura alpestris ). Jazierko sme našli ale už do nich niekto nasadil pstruhy potočné. I napriek hodinovému hľadaniu sme žiadneho mloka nevideli. Ešte sme hľadali možné lokality pre mloky v okolí jazera Vlasinsko jezero,  ale nič nenašli. Ja som okolo jazera nezaregistroval žiadnu jaštericu! Potom nasledovala šialená cesta množstvom serpentín cez mestečko Crna Trava k diaľnici. Cestou sme zastavili u starej búdy, kde som vyfotografoval jedného samca jašterice múrovej ( Podarcis muralis ). Potom sme už zamierili priamo na kopec Avala nad Belehradom, až na vrchol, kde je pamätník. Našiel som informačnú tabuľu, kde uvádzajú, že tu žijú jašterice trávové ( Darevskia praticola ), ale bohužiaľ ja som tu našiel iba jašterice múrové ( Podarcis muralis ).

Vlasina Stojkovičeva. Údajná lokalita mlokov horských, nič sme nenašli, žili v ňom pstruhy.Slepúch východný ( Anguis colchica ), mŕtvy, Vlasina Stojkovičeva.  Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), samec, prvá živá jašterica v Srbsku po mnohých hodinách hľadania. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), samička, Avala. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), samec, Avala. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), samec, Avala. Pamätník na Avale.

Ešte sme sa vyspali v Srbsku a potom 27.05.2022 ( piatok ) sme sa vrátili cez hranice Kelebia – Tompa do Maďarska. Boli sme tu jediní, bol kľud a prešli sme bez čakania, nie ako na diaľnici. Dala sa tu kúpiť i diaľničná známka. Po 776 km ( a celkových 7000 km ) sme v poriadku dorazili do Prahy.

This entry was posted in Poznámky z ciest, Turecko. Bookmark the permalink.