KRUPINSKÁ PLANINA ( AUGUST-SEPTEMBER 2010 ).

Kamenínský sprašový profil.Termín 23.08. – 05.09.2010. I túto dovolenku som sa snažil využiť na potvrdenie nových lokalít výskytu krátkonožky štíhlej ( Ablepharus kitaibelii ) na juhu Krupinskej planiny. Tento rok bol výnimočne mokrý. V pivnici mi od jarných povodní stála voda. K Ipli a na lúku sa nedalo zájsť autom. Lúka bola stále pod vodou alebo aspoň podmáčaná. Prvýkrát vo svojom živote som ju videl nepokosenú! V kalužiach sa dali nájsť malé rybky ( karas, kapor, plž, býčko, lopatka dúhová, plotica, čík a neurčovaná „biela“ ryba ). Na lesostepiach z častých dážďov bola čerstvá a vyššia tráva. V lese rástlo veľa hríbov ( dubáky, kuriatka, trubky ). Vo dvore na bráne a pod čerešňou som našiel dve rosničky zelené ( Hyla arborea ). Bola šiestym druhom žaby nájdenej na dvore. Dni 25.8.- 28.8.2010 som trávil v oblasti Kováčovských kopcov u Štúrova ( Burda ). Poobedňajšie voľno som využíval na výlety do blízkého okolia. Zaujímalo ma, či je vhodný terén pre krátkonožky i na kopci západne Kamenice nad Hronom. I tu sú lesostepné svahy ale bez kameňov ( skál ) a bohužiaľ so strašne vysokou trávou. Ne celej vrcholovej plošine je opustený vinohrad, ktorý je v súčasnosti veľmi ťažko priechodný, miestami nepriechodný. Videl som tu iba jašterice zelené ( Lacerta viridis ). V okolí Kamenice n. H. som videl jednu krátkonožku ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ) a po daždi tri slepúchy lámavé ( Anguis fragilis ).

Chľaba - pivnice v sprašovej stene.  Pivnice v Hrušove vyhĺbené v pieskovci.

Mláďa užovky fŕkanej (Natrix tessellata)Deň  31.08.2010 – asfaltová cesta pod Šomošom. Bolo hrozne studené počasie na august. Dážď, silný vietor a maximálna teplota do 10°C! Vybral som sa po ceste od „Bojtošovej“ pivnice po „Richterovu“ ( úsek dlhý približne 1200 m pod „pionierským“ táborom ). Našiel som:

A) Prejdené zvieratá: 1) Slepúch východný ( Anguis colchica ) – 1 ks, 2) Mlok dunajský ( Triturus dobrogicus ) – 1 ks, 3) Ropucha bradavičnatá ( Bufo bufo ) – 1 ks, 4) Skokan hnedý ( Rana temporaria ) – 2 ks, 5) Skokan štíhly ( Rana dalmatina ) – 2 ks, 6)Skokan zelený ( Pelophylax kl. esculentus ) – 4 ks, 7) Hrabavka škvrnitá ( Pelobates fuscus ) – 1 ks, 8) Užovka obojková ( Natrix natrix ) – 2 ks

B) Živé zvieratá: 1) Užovka obojková, mláďa ( Natrix natrix ) – 1 ks, 2) Užovka fŕkaná, mláďa ( Natrix tessellata ) – 1 ks. Hadi boli schované spolu pod nahnilou doskou zo sudu. Mali tu sucho a asi i teplejšie ako v mokrej tráve. Špatné počasie som využíval i na odchyt rybyčiek z priehlbne u “Pópu”. Zo začiatku som ich chytal na udicu. Potom som zo záclony urobil sieť. Prvé ťahy boli plné rýb ale časom sa naučili vyhýbať sa sieti. Ulovené ryby ( pre všetkých možných záujemcov o rieku Ipeľ uvádzam mená rýb česky i maďarsky ):
1) Karas striebristý ( Carassius auratus ) – karas stříbřitý, ezüst kárász.
Karas striebristý ( Carassius auratus )

2) Kapor rybničný ( Cyprinus carpio ) – kapr obecný, ponyty.Kapor rybničný ( lysý ) ( Cyprinus carpio ).   Kapor rybničný ( šupinatý ) ( Cyprinus carpio ).

3) Plž severný ( Cobitis taenia ) – sekavec píseční, vágó csík.Plž severný ( Cobitis taenia )

4) Býčko rúrkonosý (škvrnitý) ( Proterorhinus marmoratus ) – hlavačka mramorovaná, tarka géb.
Býčko rúrkonosý ( škvrnitý ) ( Proterorhinus marmoratus )

5) Čík európský ( Misgurnus fossilis ) – piskoř pruhovaný, réti csík.
6) Hrúz bieloplutvý ( Gobio albipinnatus ) – hrouzek běloploutvý, hegyi küllő.

7) Lopatka dúhová ( Rhodeus sericeus ) – hořavka duhová, szivárványos ökle.Lopatka dúhová ( Rhodeus sericeus )

8) Plotica červenooká, obyčajná ( Rutilus rutilus ) – plotice obecná, bodorka.
9) Hrebenačka fŕkaná ( Gymnocephalus cernuus ) – ježdík obecný, vágó durbincs.

Deň 02.09.2010 – Hrušov, Holizňova stráň, Veľký potok.

Jašterica zelená, samec ( Lacerta viridis ). Našiel som ho na okraji dediny Hrušov. Žil v základoch starého plotu.  Jašterica zelená, samička ( Lacerta viridis ), fotená nad Chľabou.

A) Hrušov – časť Zabukovina, 524,9 m.n.m. Terén je podľa mňa nevhodný pre krátkonožky. Je veľmi zarastený vysokou trávou a kríkmi, duby sú vysoké. Žili tu iba jašterice zelené ( Lacerta viridis ) a rosnička zelená ( Hyla arborea ).  

Jašterica zelená, samec ( Lacerta viridis ), z I. Predmostia.  Ipeľ po troch dňoch klesol o 1 m i keď stále pršalo! Dôkaz, že prietok Ipľa nie je prirodzený ale je výsledkom „hrania“ sa „vodohospodárov“ s vodou.

B) Holizňova stráň. Na krátkonožky štíhle ( Ablepharus kitaibelii ) je to veľmi pekné miesto, hlavne západná časť. Teraz som nič nenašiel ale jej výskyt tu nevylučujem, ešte satam určite podívám. Potok Olvár nebol vyschnutý ako  predošlé roky a vypadal s vodou romanticky. Až na to, že voda bola načervenalá, asi od močoviny z dobytka a asi i jedovatá. Nevidel som v nej žiadny život! Cestou som našiel: Jašterice zelené (Lacerta viridis ), užovku hladkú ( Coronella austriaca ), obrovskú užovku obojkovú ( Natrix natrix ), jaštericu krátkohlavú, samca ( Lacerta agilis ), skokany štíhlé (Rana dalmatina), skokany hnedé ( Rana temporaria ).

Potok Olvár u lazu Skorinské.  Potok Olvár u lazu Skorinské.

C) Veľký potok nad dedinou Vinica: Pri návrate z Hrušova som sa rozhodol ešte podívať na Veľký potok, ktorý tečie z Čeboviec cez Vinicu do Ipľa. Dúfal som, že tam nájdem mrenice ( Barbus meriodinalis pettenyi, sin. Barbus peloponnesius )!  rovnako ako sú v maďarských prítokoch Ipľa. Dlho som hľadal miesto na zaparkovanie auta, pretože krajnica Lesostep Zabukovina, 524,9 m.n.m.bola všade po veľkých povodniach zničená. Často chýbala i polovica cesty! Musela sa tu valiť obrovská voda. Prelovovanie som robil asi 5 km nad Vinicou. Čakal som malú vodičku ale k mojej radosti sú tu i hlboké, podomleté brehy. Podarilo sa mi uloviť 15 slížov severných ( Barbatula barbatula, sin. Noemacheilus barbatulus  ) a dve mrenice( Barbus meriodinalis pettenyi, sin. Barbus peloponnesius )! Mešiu, 15 cm, som bez problémov chytil do ruky. Často som pod kameňmi našiel raky s červeným klepetom zo spodu a načervenalými nohami u chodidiel.  

Neznámá huba  Dubák

Detail hlavy slepúcha východného ( Anguis colchica ).Deň 03.09.2010 – Feľata, Ipeľské Uľany.

Slniečko svietilo poridne iba doobeda. Od obeda ho občas zakrývali mraky a myslel som si, že začne i pršať. Našťastie sa tak nestalo a toto poloobačné počasie vydržalo až do večera. V lese rástli pekné kuriatká a „parôžky“ hríb rástol v trsoch priemeru 10-15 cm a bol sivej farby. Zo začiatku som krátkonožky hľadal iba na povrchu lístia ( čakal sFeľata, stredná časť. Na tomto otvorenom mieste som krátkonožky nenašiel, ale až v blízkosti šípkových kríkov. Foto 03.09.2010om, že uvidím mladé jedince s oranžovým chvostom ako vlani ). Potom čo som prešiel celú Feľatu a nič nenašiel, začal som cestou späť otáčať kamene. Dlho bez výsledku ( asi 2 hodiny )! Chcel som to už vzdať s tým, že tu asi krátkonožky nežijú, keď ma napadlo hľadať ich v blízkosti šípkových kríkov ( nie dubov ). A tu sa mi ich podarilo objaviť! Na smetisku pred Ipeľskými Uľanami som našiel dve užovky stromové ( Zemenis longissimus ) a tri slepúchy lámavé ( Anguis fragilis ), z toho jedno mláďa.

Plazy a obojživelníky nájdené na Feľate:
1. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ).
2. Krátkonožka štíhlá ( Ablepharus kitaibelii ) – 1 dospelá, 5 malých.
3. Rosnička zelená ( Hyla arborea ).
4. Ropucha zelená ( Pseudepidalea viridis ).
5. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ).

This entry was posted in Poznámky z ciest, Slovensko. Bookmark the permalink.