2. Diel: „Objavenie“ jašteríc živorodých ( Zootoca vivipara pannonica ) v Maďarsku ( APRÍL 2011 ).

Už poučený, kde žijú, overujeme túto teóriu na brehu kanálu 4 km severne mesta Létavértes. Kanál vyteká z 2 km vzdialenej nádrže „Létavértesi víztároló“. A skutočne i tu sme našli jašterice živorodé ( Zootoca vivipara pannonica ), vpravo i vľavo od cestného mostu, ale iba na severnej strane kanálu. Spolu s nim žili jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis argus), tie boli na oboch stranách kanálu.

25.04.2011, Halápi halastó ( rybník v lese ). Rybník je severne dediny Haláp. Vedie tam prašná cesta a i keď boli Veľkonoce, tak tam odpočívalo asi 200 ľudí. To som nečakal. I tak som videl na brehu 3 živorodky. Večer spíme v Szolnoku.

26.04.2011, Tápiószentmárton. Krásná lokalita na východ od dediny. Žijú tu vedľa seba jašterice zelené ( Lacerta viridis ), jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ), jašterice trávné ( Podarcis tauricus ), skokani štíhlý ( Rana dalmatina ) a ropuchy zelené ( Pseudepidalea viridis).

26.04.2011, Alsópakony (s.v. Ócsa). Správca tábora pre ornitológov a zároveň prírodnej rezervácie, ten   istý človek ako v roku 2008, nás teraz nechcela pustiť do parku a ani ubytovať. Tak sme ešte vyrazili do terénu na smetisko u dediny Alsónémedi.  Majiteľ pozemku bol hneď u nás ale keď sme mu vysvetlili, čo hľadáme, povolil nám prístup. Ukázalo sa, že kde ešte v r. 2008 žili krásné jašterice krátkohlavé, tak  dnes žijú iba jašterice zelené, ktoré ich pravdepodobne vytlačili. Našli sme totiž iba jedného samce jašterice krátkohlavej. Ivan ako vždy spal v motelu. My sme chceli vyskúšať spanie v prírode, a tak sme si našli miesto v malom agátovom háji asi 300 m od motelu. V noci nám bola zima, naše spacie vrecia do -2°C boli veľmi neúčinné.            Ráno nám išla para od ústa na prašnej ceste pred hájom bolo „namalovaných“ 5 čiar. Vypadali ako štartovacie čiary. Ešte sme sa dívali zo spacákov do zamračenej oblohy, keď prebehla okolo nás jedna pekná pani (cca 50 rokov ) a za ňou pes. Ten to bral poprvýkrát rýchlo a oblúkom okolo nás. Pri druhom koliečku sa k nám už ani nepriblížil. Neviem čo si o nás mysleli ale pani sa  podívala na čiary, usmiala sa a urobila daľšie 3 koliečka. Pes asi z nám mal silnejšie trauma. Cestou k motelu sme sa smiali tomu, že s kuframi ( dobre sa ukladajú do nich veci a oni do auta ) a v teplákoch vypadáme ako ukrajici, ktorí hľadajú prácu, otec so synmi. Potom sme nastúpili do luxusného renaultu Espace.