jasterica.cz

Termín: 29.04. – 15.05.2025 ( 17 dní )
Počasie: v noci 5° – 7°C, cestou späť v Bulharsku u Sofie ráno mrzlo! Celých 15 dní všade fúkal silný vietor. Dvakrát pršalo celý deň a raz nám víchor odniesol stan a polámal jednu tyčku. Potoky a rieky boli rozvodnené a počasie v horách bolo studené.
29.04.2025 ( utorok ): Cestu sme zahájili nasadnutím Radka v Štúrove. Prvú noc sme strávili v dedine Pirtó.
30.04.2025 ( streda ):
Prekročili sme tento deň dve hranice Srbska bez problémov. Urobili sme zastávku v dedine Biely Potok pod Belehradom ale nič tu nebehalo. Cez dedinu vedú úzke uličky a treba dávať pozor. Cestu sme ukončili západne dediny Krepost v Bulharsku. Bola tu pekná lúka so smetiskami, videl som tu jednu neurčenú zelenú jaštericu a chytil mláďa užovky kaspickej (Dolichophis caspius). V Srbsku sú na diaľnici mýtne brány a v Bulharsku sme kúpili diaľničnú známku na mesiac za cca 18,- Euro (27,- Leva).
 01.05.2025 ( štvrtok ):
Turecké hranice sme prešli asi za 1,5 hodiny. Predajcovia diaľničných známok na hraniciach už nefungovali, známka sa dá kúpiť iba na pošte. Dosť sme sa najazdili okolo hraníc a i v Edirne ale otvorenú poštu sme našli. Našťastie sa ešte môže platiť s kartou alebo v hotovosti, ale sa to má zrušiť. Na väčších pumpách bol internet, tak sme sa mohli cestou spojiť s domovom. Zastávku sme urovili u rieky v Sumucaku (1010 m.n.m.). Podarilo sa mi tu nájsť malú užovku kaspickú (Dolichophis caspius) a krátkonôžku štíhlu (Ablepharus kitaibelii kitaibelii).
 
 

02.05.2025 ( piatok ):
Pokračovali sme na východ a zastavovali čo najmenej. Na kávu sme zastavili u dediny Boğazköy (422 m.n.m.). Stále tu bolo hnojisko, našiel som tu jedného škorpióna a mláďa jašterice Lacerta media media. U cesty bola veľká mláka v ktorom žili žubrienky. Potok, ktorý tu preteká, Tersakan Cayi, je iba čierna smradľavá voda so smetím. V priesmyku 2160 m.n.m. som nič nenašiel, bola zima, 5°C a celý deň husto pršalo až do večera. Večer sme museli kvôli tomu prespať v meste Erzican (1210 m.n.m.) v hoteli Moonlight za 34,- Euro pre 2 osoby, bez raňajok. Cesta k hotelu bola plná aut a naviac hotel nebol tam, kde je uvádzaný, tam býva iba majiteľ. Radek ale našiel v jednej reštaurácií chlapca, ktorý ho poznal a zaviedol nás k hotelu. Večer som ledva našiel v blízkej ulici jedno mesto na parkovanie ale ráno som tam stál sám.

03.05.2025 ( sobota ):
Ráno už nepršalo, tešili sme sa na mloky Neurergus sp. v Gökçek-u. Teraz sme vyrazili o jedno údolie severnejšie a našli i menšie potoky. Cesta hore do samoty Alacik (1792 m.n.m.) viedla cez dubové lesy a bola miestami veľmi rozbahnená. Nič som cestou nevidel, až sme dorazili ku skalnej stene, kde som uvidel jaštericu kapadockú (Apathya cappadocica cappadocica), samca a jašterice hadooké (Ophisops elegans centralanatoliae). K salaši sme nedošli, cestu nám zastarasili psi. Na lúke vedľa potoka som našiel jednu krátkonôžku Černovovú (Ablepharus chernovi), ktorá mi ale pri fotografovaní ušla. Cestou dolu nás dohnali vojaci a nechali si otvoriť batohy. Zdržali nás asi hodinu a mali nepríjemné otázky typu čo tam robíme a ako sme to miesto našli? Nakoniec nás vyslobodil bača a odviezol nás k sebe domov. Pohostil nás čajom, tureckým chlebom, syrom a medom. Pokračovali sme cestou na juh, zastavovali na okrajoch lesa ale ďalšie krátkonôžky som nenašiel. Večer sme spali u Bayramyazi (1110 m.n.m.). V noci nás 2x vzbudili divoký psi, ktorí bežali okolo stanu a jeden vždy ostal a 10-15 minút brechal na mieste. Bál som sa.

04.05.2025 ( nedeľa ):
Ráno nás už žiadni psi neohrozovali a tak sme sa mohli v kľude zbaliť a vydať na lokalitu mlokov Neurergus strauchii. Mali žiť v okolí historického mesta Bitlis (1500 m.n.m.), v ktorom je ohromný hrad. Po zaparkovaní sme šli do mesta na čaj (kávu nemali) a cestou na kamennej stene som uvidel párik jašteríc kapadockých (Apathya cappadocica muhtari) a potom i jedného gekóna Medyodyctylus heterocercus. Po prehliadke mesta a malého nákupu sme vyrazili západným smerom a našli malý potôčik. V jeho okolí behali jašterice hadooké (Ophisops elegans centralanatoliae) a jašterice Lacerta media media. Chytil som a fotografoval iba mláďa lebo dospelé po vyrušení bežali ďaleko a schovali sa pod breh potoka. V blízkosti potoka sa párili korytnačky žltohnedé (Testudo graeca). Dali sa ľahko nájsť lebo samec búchal pancierom do samice. V potoku sme mloky nenašli. Po prehliadke okolia sme zistili, že parkujeme na obrovskej navážke zeminy (1803 m.n.m.). Obed a kontrolu ďalšieho potoka sme urobili u mestského odpočívadla Zeydan s malou priehradou. Ani mloky a ani jašterice sme tu nevideli. Zarazilo ma, že si tu všetci umývali autá. V potoku pod priehradkou žili skokany zelené (Pelophylax ridibundus). Večer na západnom okraji dediny Gürpinar som našiel jednu ropuchu Bufotes sitibundus. Večer bola zima a do toho fúkal silný vietor.
 

05.05.2025 ( pondelok ):
Ráno vyrážame už za tmy. Prvú zastávku sme urobili u hradu Hoşab v dedine Güzelsu. Bola zima a ani pod kameňmi sme nič nenašli. Domy tu majú rovnú strechu, zo spodku je igelitová fólia a na nej je vrstva ílu. Všetci v dedine chovali ovce a kozy. Splietli sme cestu a odbočili chybne na Hakkari a hneď pri vjazde do tohoto úzkeho údolia bola vojenská hliadka. Po otočení sme sa zastavili a hneď u cesty som našiel dve užovky Eirenis punctatolineatus. Zastavili sme u potoka cca 4 km severozápadne dediny Çevre, mimo jašterice hadookej (Ophisops elegans centralanatoliae) sme tu nič nenašli. Okolo 12:00 hod. sme dorazili do Semdinli, kilometrovník ukázal od Štúrova 3377 km. Prešli sme sa jednou ulicou ale nič sme nevideli. Na konci ulice boli tak strmé kopce, že sme tam neliezli. Radek urobil ešte pokus o nájdenie mlokov v potokoch u Harmanli. Ja som uvaril obed a u toho prekontroloval okolie ale nič nenašiel. Za svitu slnka sme zastavili na kávu u historického mostu pri Aşağıküme. Ale ani tu som jašterice nevidel. Ešte za svetla sme našli spanie u dediny Atlilar, 1994 m.n.m. Večer tam niekto zapálil tŕstie, po ceste bola neustála premávka a v noci nás navštívili policajti ale nič nechceli iba sme im povedali že sme turisti.
 
 
 
 
 
 
 

06.05.2025 ( utorok ):
Pokračovali sme na západ k jazeru Van, ktorá má slanú vodu a žije v ňom jeden druh endemickej ryby Chalcalburnus tarichi. Zastavili sme na mnohých miestach ale iba na krátkú dobu. 4,5 km severne Ortayol (2160 m.n.m.), na svahu som nič nenašiel ale pri návrate som rozhrabal hromadu kameniva a v nej našiel jednu užovku štíhlu (Platyceps najadum). Nad dedinou Gürpınar som vyhrabal jednu jaštericu hadookú (Ophisops elegans centralanatoliae). Zastávku na kávu sme urobili u benzínovej pumpy 5,5 km východne Alaköy (1683 m.n.m.). Našiel som tu jednu samičku jašterice Lacerta media media. Na konci jazera Van sme u cesty nič nenašli. U dediny Gümüştepe bola jedna ropucha Bufotes sitibundus. Približne u dediny Soğuksu som našiel jednu jaštericu drobnú (Parvilacerta parva). Pri dedine Kavaktepe boli jašterice hadooké (Ophisops elegans centralanatoliae), ropucha Bufotes sitibundus a agami kaukazské (Paralaudakia caucasia). Večer opäť začalo silne pršať a my sme sa museli ubytovať v meste Igdir, v hotelu Live Hotel za 80,- Euro pre dvoch s raňajkami.
 
 
 
 
07.05.2025 ( streda ):
Urobili sme okružnú cestu na východ od mesta Igdir, okolo severnej strany hory Ararat. Začali sme zastávkou pred dedinou Bulakbaşı. Hneď po vystúpení z auta na úpätí lávových skál som uvidel prvé rýchle jašterice Eremias strauchi. Prešli sme malým údolím lávového kopca a opäť na južnom úpätí nachádzali jašterice Eremias strauchi. Pokračovali sme okolo jazera s veľmi čistou vodou do dediny Yazlik, kde som tiež fotil jašterice Eremias strauchi. Ako ploty tu používali vysušený trus. Za touto dedinou sa medzi kameňmi ukázali dva veľké scinky Heremites septemtaeniatus (cca 35 cm), agami kaukazské (Paralaudakia caucasia), jašterice Eremias strauchi a u vody skokany rapotavé (Pelophylax ridibundus). U kanálu, kde sme sa otočili na sever sa našla malá užovka fŕkaná (Natrix tessellata). Cestou späť sme sa zastavili i vo vyslovene polopúšťnom teréne u diaľnice i tu som našiel jašterice Eremias strauchi. Cestu sme si skomplikovali prejazdom okolo Arménskych hraníc s tým, že by tam mali zasahovať jašterice Lacerta strigata. Bohužiaľ cesta bola veľmi špatná, kamenitá a mimo dva hady, ktoré vleteli pod kamene som nič nevidel. Výjazd na asfaltovú cestu bola veľká úľava. Na druhú stranu tu bolo slnečno a teplo, nie ako pozdejšie v horách. Na náhornej planine, blízko dediny Kilittaşı sme vyfotografovali kosatce ale jašterice som žiadne nevidel.
 
 
 
 
 
 
 
 

08.05.2025 ( štvrtok )
Ráno mi to nedalo a rozhrabal som suť v kameňolome k južnej strane a podarilo sa mi nájsť dva samce jašterice Darevskia nairensis. Boli vychudnutý, tesne po zimovaní. U jazera Aygır Gölü som našiel jašterice krátkohlavé poddruhu (Lacerta agilis brevicaudata) a jedného skokana Rana macrocnemis, inak nič. V lese u Değirmenlidere, kde som hľadal krátkonôžky som našiel jedného samca jašterice krátkohlavej (Lacerta agilis brevicaudata). Pokračovali sme na Göle (zastávka pred mestom, nič sa nenašlo) a Ardahan. V Ardahene bol šialene silný vietor a ani kávu sme si nemohli uvariť medzi ruinami. Zastavili sme u jazierok pred priesmykom u Değirmenli, 2236 m.n.m. Tu som našiel jendného samca jašterice krátkohlavej poddruhu Lacerta agilis grusinica. Fúkal tam vietor a trochu tepla bolo iba v závetrí. Potom sme prudkým klesaním a serpentínami dostali do rekreačného strediska – Sahara Plateau - Yeniköy. Nič som tam nenašiel. Pokračovali sme k pobrežiu Čierneho mora a 3 km juhovýchodne od Şavşat-u sme chceli nabrať vodu lebo tu bolo i malé parkovisko u prameňa. Naproti boli južne orientované skalné steny, svietilo slnko a bolo aj teplo. Hneď som na nich uvidel behať veľa jašteríc. Boli to jašterice Darevskia tuniyevi, dospelé i mláďatá. Spanie sme našli v Artvinu, v penzióne Mars za 54,- Euro i s raňajkami. V celom meste sa jazdí po strmých serpentínach, bolo to riskantné.
 
 
 
 
 
 
 
 
 

09.05.2025 ( piatok )
Ráno krásne svietilo slnko a celý deň bolo teplo ale v záhrade penziónu Mars som jašterice nevidel. Cestou pred Borçkou som na kraji cesty našiel, pod papierovou krabicou, mláďa slepúcha východného (Anguis colchica). Zastávku sme urobili v údolí potoka Arpa Deresi, asi 1,5 km východne od centra Borçky, južne Arkaköy. Po zídení k potoku som v jednej skalnej štrbine uvidel samičku jašterice Darevskia adjarica a potom ešte jednu, ktorá sa chovávala za figovník, tú som nemohol vyfotiť. U cesty na skalnej stene boli ďalšie jašterice Darevskia adjarica a jeden gekón listoprstý (Mediodactylus kotschyi) a pod kameňom jeden mladý slepúch východný (Anguis colchica). Jašterice boli plaché a utekali na veľkú vzdialenosť a tak nemám dostatočne ostré fotografie. Pokračovali sme k moru a hľadali miesto na kávu a zároveň i miesto na hľadanie jašteríc. Dobré miesto sme našli v tieni pod diaľnicou u dediny Çavuşlu, při potoku Hopa. Žila tu hromada jašteríc drsnonohých (Darevskia rudis bischoffi) ale iba v kamennej suti na okraji cesty a videl som tu i jedného samca jašterice Darevskia adjarica. Pokračovali sme na cintorín v severovýchodnej časti mesta Hopa. Mali tam žiť jašterice Darevskia derjugini. Zo začiatku sme nič nevideli ale potom som bol opatrnejší a začal vidieť najprv mláďatá a potom i dospelé jašterice, ale boli to Darevskia adjarica. Po prejdení hodinovej zápchy v Trabzone a šialenej ceste za slabého svetla mojich reflektorov sme spanie našli v Akçaabat – Yeşiltepe.

10.05.2025 ( sobota )
Ráno v Akçaabat-Yeşiltepe sme sa šli podívať na skaly u cesty. Našiel som tu jašterice drsnonohé poddruhu (Darevskia rudis rudis). Zašli sme i do vnútrozemia k Düzköy, videl som tu jaštericu drsnonohú (Darevskia rudis rudis). Cestou sme sa zastavovali u mora na kávu a odpočinok. Na východnej strane mesta Beşikdüzü u mora som fotil jašterice drsnonohé (Darevskia rudis rudis). Pred Giresunom sme sa otočil na juh do hôr. Cestou som našiel jednotlivo iba jašterice drsnonohé  (Darevskia rudis rudis) a jednu prejdenú užovku (nedala sa určiť). Pred tunelom v sedle Tamdere (1842 m.n.m.) som v kamennej suti našiel opäť kopu jašteríc drsnonohých (Darevskia rudis rudis) a jedného skokana Rana macrocnemis. Po prejdení tunelu na prvej zastávke som nič nenašiel. Spanie sme našli u priehrady Arpaci (Akçaağıl). V noci prišiel tak silný vietor, ktorý trval asi hodinu, že nám to ohlo stan k zemi a my sme sa schovali do auta. Našťastie ráno sme všetko našli a bola nalomená iba jedna tyčka od stanu.

11.05.2025 ( nedeľa )
Ráno asi hodinu som sa prechádzal v teréne, no nič som nenašiel. Po odbočení z hlavnej cesty u Reşadiye do hôr sa krajina úplne zmenila, bola čerstvo zelená a nie vysušená. Počasie bolo zamračené, občas pršalo alebo bola hmla ale i tak sme urobili jednu zastávku u Yolüstü a ešte vyššie a prehľadali sme les ale krátkonôžky nenašli. Ale aspoň u cesty v opornej stene som vyfotografoval jednu samičku jašterice drsnonohej podruhu (Darevskia rudis lantzicyreni) a pod kameňom našiel mláďa užovky kaspickej (Dolichophis caspius). Za chvíľu prišla hustá a studená hmla a my sme museli pokračovať. Našťastie na lúke u Bereketli už svietilo slnko a pod kusom plastu som našiel prvú krátkonôžku Ablepharus chernovi a naproti vo svahu som videl ďalšie tri. Ja som ešte tu chytil mláďa jašterice zelenej (Lacerta viridis meridionalis). Cez mesto Baščiftlik sme prešli stredom na západnú stranu a asi po 2,5 km sme prehľadali terén ale nič sme nenašli. Bolo teba urobiť obed a tak sme sa ešte zastavili na južnom okraji mesta a ja som okolo cintorína vyšplhal na kopec s tureckou zástavou, kóta 1480 m.n.m. Podarilo sa mi hneď na úpätí, pod kameňmi, nájsť krátkonôžky Ablepharus chernovi a jednu užovku hladkú (Coronella austriaca). Na obed sme sa odobrali mimo mesto, kde sme ešte našli jedného samca jašterice zelenej (Lacerta viridis meriodinalis) a jaštericu drobnú (Parvilacerta parva). Deň sme ukončili  v dedine Duruca.

12.05.2025 ( pondelok )
Noc prebehla v kľude, zvieratá sme tu nenašli. Je to poľnohospodársky kraj s ovocnými sadmi a vinohradmi. Čakala ma dlhá cesta na západ ale vymyslel som, že sa ešte podívame u jazera Abant na jašterice Darevskia bithynica. Zastávku na kávu sme urobili pri dedine Hamamli. U cesty pod kameňmi som našiel jašterice tureckej (Lacerta diplochondrodes galatiensis) a pod lesom som videl dve krátkonôžky štíhle (Ablepharus kitaibelli). U jazera Abant sa nám pokazilo počasie, boli sme tam v 14:00 hodín, ale zatiahlo sa a fúkal studený vietor. Ani mloky ani jašterice sme nevideli. Táto cesta bola veľmi dlhá a únavná, hlavne okolo mesta Bolu. Na pieskových dunách u Karasu sme mloky nenašli bolo sucho, veterno a zima. Vyplašili sme jednu jaštericu trávovú (Podarcis tauricus).

13.05.2025 ( utorok )
Ráno cestou sme zašli mimo hlavnú cestu a u prameňa pred dedinou Sultaniye zastavili na vodu. Tu som našiel jašterice múrové (Podarcis muralis) a jaštericu zelenú (Lacerta viridis meridionalis), samca. Prejazd hraníc z Turecka do Bulharska trval asi hodinu a pol a ešte po nás chceli zaplatiť asi 1 Euro. Neviem za čo ale posielali nás z jednej kancelárie do druhej, stále dookola. Nakoniec som zaplatil u policajtky na pasovej kontrole, nerada ale vybavila to. Spali sme u Lubimets, videl som tu u lesa jednu neurčenú zelenú jaštericu a našiel pod kameňom mloka Triturus ivanbureschi.

14.05.2025 ( streda )
Posledná zastávka bola v Bulharsku u dediny Gorna krepost v rímskom mesta Perperikon. Videl som tu jašterice zelené (Lacerta viridis meridionalis), jašterice Erhardové (Podarcis erhardi riveti) a užovky štíhle (Platyceps najadum). Cestou pred dedinou Draganovo, som vyfotil jednu jaštericu Erhardovu (Podarcis erhardi riveti), samičku. Potom sme pokračovali na lokalitu kuniek červenobruchých (Bombina bombina), do lesa severne dediny Panichkovo. Mláka tu bola veľká v ostrej zatáčke ale bez žiab. Mne sa ale blízko v lese podarilo nájsť jašterice lúčne (Darevskia pontica) a krátkonôžky štíhle (Ablepharus kitaibelli kitaibelii). V dedine Dobri dol mali tiež byť jašterice Erhardove (Podarcis erhardi riveti) ale nič sme nenašli, ani vhodný terén. V dedine bol jeden starý, povalený kostol ale k nemu sme sa nemohli dostať. Boli sme i u rieky Marica, ale ani tam nič nebolo. Do dediny viedla rozbitá cesta, museli sme ísť pomaly a ďaleko od hlavnej cesty. Noc sme strávili u dediny Slivnitsa, západne Sofie.

15.05.2025 ( štvrtok )
Ráno sme sa zobudili do mrazu! Obe hranice Srbska sme prešli bez problémov. Ešte som u dediny Novi Žednik-benzínová pumpa u diaľnice, v Srbsku, vyfotil samičku jašterice múrovej (Podarcis muralis) Šlo to veľmi špatne lebo na najmenší pohyb sa jašterice schovávali.

Počasie: v horách fúkal vietor ale bolo slnečno, cez deň bola teplota od 18°C do 24°C. Jeden deň celý večer pršalo. Ceny: boli všeobecne o 50% až 70% lacnejšie než v Čechách.
Poznámky: V Alžírsku bol v tejto dobe ramadán, čo nám robilo problémy v tom, že v reštauráciách nepodávali jedlá, ale iba čaj, kávu, nealkoholické nápoje a sladké zákusky. Čo sa alkoholu týka, tak bolo veľa pivných fliaš porozhadzovaných v horách u cesty alebo i v lesoch. V meste sa jazdí, kto ako chce, i keď tam sú tabule daj prednosť v jazde, ale poradili sme si a nebola ani jedna havária. Na severe jedno mesto nadväzuje na druhé a je v nich veľmi hustá premávka. Autá sú tu malé a bežne sú pojazdné staré aj 35 – 40 rokov. Po príchode na miesto ubytovania by sa človek mal hlásiť na polícii. My sme to urobili iba raz, keď sme spali v meste Annaba dva dni. Večer chlapi sedí v reštauráciach pijú čaj, kávu, nealko a ženy sa v hlúčku na ulici prechádzajú a bavia sa. Všetci mladí mali v ruke mobilný telefón. Mimo hlavné mesto nemajú žiadne odpadové hospodárstvo. Okolo každej dediny a v lese sú hromady smetia v plastových vreciach a väčšinou sú pohádzané na brehu potokov. Toto smetie končí po dažďoch v riekach a potom v mori.

06.03.2025 ( štvrtok ):
Leteli sme spoločnosťou Lufthansa do Frankfurtu nad Mohanom a odtiaľ prípojom do Alžíru. Lietadlo bolo zaplnené iba z polovice, tak som si mohol sadnúť, kde som chcel. Alžír nás uvítal sviežou zeleňou. Na letisku nefungoval ani jeden peňažný bankomat z piatych. O to bolo viac záujemcom na predaj Dinárov za doláre alebo eura. Za 100,- Euro ponúkali 22 000,- Diárov alebo za 100,- USD 21 000,- Dinárov. V banke by dali iba 17 000 Dinárov. Mali sme požičané Daciu Duster 4×4 s automatickou prevodovkou. Pri odbavovaní na letisku v Alžíru Tomovi zabavili ďalekohľad s tým, že pri odlete mu ho vrátia. Po príchode na miesto ubytovania v meste Beni Merad nás obklopila hromada detí, ktoré chceli hovoriť anglicky. Po zotmení sme vyrazili nad mesto Chréa na možné lokality mlokov alžírskych
( Salamandra algira ). Našli sme niekoľoko malých mlokov ešte so žiabrami. Mimo nich sme žiadne iné zvieratá nevideli.

07.03.2025 ( piatok ), cesta na juh:
Mali sme namierené na juh do mesta Birine, do púšte. Cestou sme videli opice makaky u dediny Sidimadani. Pred tunelom (36°24´0988´´N, 2°45´46951´´E) som našiel jedného skokana saharského (Pelophylax saharicus). Po prejdení tunelu sme šli zeleným údolím, kde naoko bola vlhká pôda a všade pestovali obilie. U dediny Zoubiria sme prezreli okolie umelej nádrže a i keď bola zima našli sme pod kameňmi jednu ropuchu berberskú (Sclerophrys mauritanica) a jednu jaštericu Mesalina olivieri. Pred mestom Ksar sme uvideli potok ale po príjazde k nemu sme miesto potoka Šelif našli iba smradľavú stoku z mesta Ksar. V meste na opravovanej benzínovej pumpe sme videli dva gekóny múrové (Tarentola mauritanica). Asi 4,5 km severozápadne  El Aouinet sme zastavili v malom údolí a našli tu skokany saharské (Pelophylax saharicus) a žabky malované (Discoglossus pictus). Pred mestom Birine sme v púšti nič nevideli. Skončili sme večer v 23:00 hodín v meste Ouled Slama.

08.03.2025 ( sobota ):
Ráno sme pokračovali na východ do mesta Annaba a cestou sme sa zastavili v horskom stredisku Tikjda v parku Parc Djurdjura. U cesty sme tu často stretli opice. Stredisko je vo výške 1478 m.n.m. a bola nástupným miestom pre sedačkovú lanovku, ktorá bola už teraz hrdzavá a nefunkčná. Bola tu tiež zima, fúkal silný vietor ale na slnečných a bezveterných miestach som našiel jašterice Podarcis vaucheri a pod kameňom ropuchu Bufo spinosus. Ešte pred mestom Tikjda, u stavby pre antény mobilného operátora, som tiež videl jednu jaštericu Podarcis vaucheri. Pokračovali sme na východ a asi v nadmorskej výške 1790 m.n.m som videl jednu jaštericu Podarcis vaucheri. Pri zjazde z priesmyku sú cesty úzke a bez poriadnych zábradlí. Svah pod cestou je strmý až priepastný. Na východnej strane priesmyku bola opustená vysokohorská atletická bežecká dráha Aswel – Aït Boumahdi. V priekope u cesty do mesta Tala n Tazart sme našli malé salamandry alžírske (Salamadra algirus). Večer na lokalite Cherfa n Behloul u futbalového ihriska sme v jazierku našli žubrienky rosničky západnej (Hyla meridionalis). Spali sme v malom penzióne v mesta Bejaia.

09.03.2025 ( nedeľa ), Annaba:
Presun sme robili miliónmi serpentín cez pohorie Babor, najvyššia hora 2004 m.n.m. Dostali sme sa na západnej strane do bývalého turistického strediska k vodopádom Ayad (Ouled Ayad). Videl som tu jašterice Podarcis vaucheri a malú jaštericu krikľavú (Psammodromus algirus nollii). Večer nad mestom Annaba sme našli rôzne veľké larvy salamandier.

10.03.2025 ( pondelok ), Annaba:
Ráno sme šli na políciu sa nahlásiť, všetko až na hustú premávku bolo OK. Západne od Annaby v dedine Seraidi som u cesty na strome našiel jašterice Podarcis vaucheri a mláďa jašterice Timon pater a u lanovky dospelú samičku jašterice krikľavej (Psammodromus algirus algirus). Potom sme hľadali akýkoľvek život na peknej lúke v dedine Bouzizi. Skákali tu žabky malované (Discoglossus pictus) a našli sme i jednu ropuchu berberskú (Sclerophrys mauritanica) a jednu ropuchu Bufo spinosus. Večer začalo pršať, a tak sme vyrazili do korkového lesa severne dediny Seraidi. Z dediny opať vytekala močovina ale našťastie potok ďalej bol čisty. Žili v ňom malé salamandry a po zotmení sme našli i dospelé salamandry alžírské (Salamandra algirus algirus), jednu ropuchu berberskú (Sclerophrys mauritanica) a žabky malované (Discoglossus pictus).

11.03.2025 ( utorok ), NP Taza:
Vracali sme cez dedinu Bouzizi a cestou sme našli 7,5 km SZ od neho veľký, opustený kameňolom s jazierkami (8 km severne dediny Draa Errich). Videl som tu jaštericu Podarcis vaucheri, jednu samičku jašterice Timon pater, dve jašterice krikľavé (Psammodromus algirus algirus) a jedného gekóna múrového (Tarentola mauritanica). Zo žiab skokany saharské (Pelophylax saharicus) a rosničku Hyla carthaginensis. Cestou sme stretli chlapcov ako si hrajú s korytnačkou žltohnedou (Testudo graeca).  

12.03.2025 ( streda ), návrat do hlavného mesta Alžír:
Zastavili sme v poloopustenej dedine bez mena na mape, 3 km západne mesta Tifra (36°39’23.48″N, 4°39’47.252″E). Bola tu napájačka so salamandrami (Salamadra algirus), skokanmi saharskými (Pelophylax saharicus), žabkami maľovanými (Discoglossus pictus) a jedna rosnička západná (Hyla meridionalis). Večer sme  dali na rozlúčku kávu a zákusok, ktorý bol chutný.

13.03.2025 ( štvrtok ), odlet:
Ráno ideme na letisko, kde už nás čakali na odovzdanie auta, všetko prebehlo bez problémov vrátane odbavenia. Ale pozor opäť po nás chceli vyplnenú kartičku o zamestnaní. Ešte som kúpil v obchode na letisku malé darčeky vyrobené v Alžírsku. Let bol v mrakoch, tak som ho prespal a po 4 hodinách čakania vo Framkfurte sme za 45 minút dorazili do Prahy.

Náklady cesty: Diaľnične poplatky: 217,25 Eur x26 = 5 649,00 Kč
Nafta: 17 106,00 Kč
Kemp: 23 + 24,3 = 47,3 Eur (x26) = 1 230,00 Kč
Počasie: v horách velmi špatné tam i späť. Na juhu maximálna teplota 32°C, najchladnejšie bolo ráno vo Francúzku 5°C.

03.05.2024 ( piatok )
Vyrazili sme ráno v 07:00 hod. na Cheb, Norimberk, Freiburg, Beaune, Paray-le-Monial. Celú cestu pršalo, najviac vo Francúzku ale k večeru prestalo a ukázalo sa na chvíľu i slnko ale nehrialo. U mesta Digoin sme odbočili na sever smerom k mestečku Rigny-sur-Arroux, u samoty La Bruyére sme odbočili doprava medzi ploty a došli po štrkovej ceste kam sa až dalo. V tejto oblasti sa ťažko odbočuje do terénu, všade sú totiž ploty okolo pastvin a polí. Ráno bolo 5°C.

04.05.2024 ( sobota )
Pokračovali sme ráno v daždi na Bordeaux. Slniečko sa ukázalo až pred španielskymi hranicami, kde sme zastavili na parkovisku Air de Bidart u mesta Guéthary a dúfal som, že tu nájdem jašterice Podarcis liolepis. Našiel som iba jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii). Večer sme sa zastavili na okraji lesa západne u samoty La Granda ( 5 km východne Les Ariondes ). V lese sme našli na ceste tri medene sfarbené chrobáky (bystrušky) a videli sme tri malé ropuchy Bufo spinosus.

05.05.2024 ( nedeľa )
Ráno začalo opäť pršať, pokračovali sme po cesta č. N – 634. Cestou sa striedal väčší a menší dážď. Zastavili sme na salamandry škvrnité (Salamandra salamandra alfredschmidti) v údolí potoka Riu la Marea, asi 12 km južne mesta Infiesto, našli sme iba 2 mláďatá. Pokračovali sme cez dedinu Pola de Somiedo do samoty Quteiro. Mali sme v pláne dôjsť k jazeru Valle del Lago. Po príjazde do dediny husto pršalo a do toho fúkal silný vietor. Ja so zostal v aute ale Radek vyrazil pešo ( 4,8 km ) k jazeru Lago del Valle. Napriek snahe u jazera nič nenašiel. Ja som dúfal, že sa trocha zlepší počasie a počas čakania sa podívam po okolí ale bola zima 8°C a naďalej bolo veľmi hnusné počasie. Vrátili sme sa do Pola de Somiedo a pokračovali na juh do Piedrafita de Babia. Počasie bolo stále studené, 10°C ale už pršalo s prestávkami. Zaparkovali sme južne Villaveza del Aqua. Žiadne zvieratá sme tu nevideli.

06.05.2024 ( pondelok )
Dnes sme šli do dediny Linares de Riofrío, kde sme si dali kávu a čakali na lepšie počasie. Nakoniec sme sa okolo 11:00 hod. dočkali slniečka a vyrazili na kopec Pico Cervero – 1465 m.n.m., najvyšší vrchol pohoria Sierra de Quitama. Autom sme došli nad mesto do rekreačnej oblasti Bajo del Ganchal. K vrcholu sme stúpali z rekreačnej oblasti lesnou cestou, ktorá zo začiatku bola značená ale ku konci sme sa už predierali iba krovím. Dolu sme šli po spevnenej ceste ale tá bola dlhšia. V rekreačnej oblasti sme videli tri čerstvo metamorfované mláďatá salamandry škvrnitej (Salamadra salamandra bejarae), jednu malú jaštericu perlovú (Timon lepidus), jašterice Podarcis guadarramae, jašterice krikľavé (Psammodromus algirus) a skokany Prereziho
(Rana perezi). Na vrchole som nič nevidel, všetky zvieratá sme našli v okolí rekreačného strediska. Ešte bolo teplo, tak sme cez dedinu La Bastida sa stihli podívať na údajnú lokalitu jašteríc Podarcis carbonelli v parku medzi El Casarito a Nava de Francia. Našiel som tu iba jašterice krikľavé (Psammodromus algirus), jednu ropuchu krátkonohú (Epidalea calamita) a dve samička jašterice Podarcis guadarramae. Spali sme v La Alberca na parkovisku pre karavany. Dnes už bolo v tieni 15°C a na slniečku bolo teplo.

07.05.2024 ( utorok )
Tento deň sme mali v pláne preloviť všetky jazierka južne a západne mestečka El Maíllo a zistiť aké mloky v nich žijú. Úspech sme mali iba vo dvoch jazierkach južne El Maíllo, kde sme našli larvy mloka mramorovaného (Triturus marmoratus) a dospelé mloky iberské (Lissotriton boscai), v ostatných jazierkach sme nič nenašli. Doobeda sme mali hotovo, tak sme sa vydali na kopec Pico del Robledo – 1614 m.n.m., nájsť jašterice  Iberolacerta martinezricai. Zaparkoval som u cesty, na malom parkovisku pre opustenú chatu. U chaty sme žiadne jašterice nenašli! Veľkú časť cesty sme šli po balvanoch a nič nevideli. Až skoro pod vrcholom, medzi najväčšími balvanmi som našiel jedno mláďa jašterice Podarcis guadarramae a jedno mláďa jašterice Iberolacerta martinezricai.  Cestou dolu sme sa chceli napojiť na turistickú cestu na východ od vrcholu ale nebolo to dobré rozhodnutie, pretože nás čakalo veľmi strmé klesanie a ku koncu i hľadanie cesty medzi kríkmi. Večer sme sa ubytovali v kempu Al Bereka za 28,00 Eur, mali tam dobré pivo. Kemp je u benzínovej pumpy 3 km severne La Alberca.

08.05.2024 ( streda )
Dnes sme mali pred sebou cestu na juh do mesta Alcaraz. Cestou som plánoval zastávky na hľadanie jašteríc Psammodromus occidentalis a Psammodromus hispanicus. Cez mnoho zatáčok sme sa dostali do mesta Béjar a odtiaľ sme pokračovali na Plasenciu po diaľnici a až potom odbočili na východ k Toledu. Prvú zastávku na kávu a hľadanie jašteríc sme urobili na čerpacej stanici Portal de Monfragüe. Videl som tu iba jednu jaštericu krikľavú
(Psammodromus algirus). Odtiaľ sme šli cez Majades smerom na Jaraíz de la Vera. Zastavili sme za mostom cez Rió Tiétar, videl som tu iba jašterice krikľavé
(Psammodromus algirus). Rieka je tu neregulovaná a vytvára plno vedľajších ramien a môže sa rozlievať do okolia. U mesta Ramacastaňas sme odbočení na juh, smerom k mestu El Casar de Talavera sme zašli na lúku vpravo od cesty. Tu sme dlho hľadali po celej dĺžke lúky jašterice Psammodromus occidentalis, je to presne vyznačená lokalita jeho výskytu. No nič sme tu nenašli. Na môj návrh sme potom ešte poobede vyrazili k jaskyni Cuevas del Cerro del Aguilla ( juhozápadne od Ramacastaňas ). Našiel som tu jašterice krikľavé (Psammodromus algirus) a jašterice Podarcis guadarramae. Využívali i posledné lúče slnka ale vždy z nejakého úkrytu.

09.05.2027 ( štvrtok )
Ráno sme pokračovali smerom na Alcaraz. Už viackrát som mal chuť navštíviť hrad nad mestom Mora, čo sa mi teraz podarilo. Naviac tým, že Radek špatne navigoval podívali sme sa i na vedľajší vrchol, kde bol pekne udržovaný kostol Ermita de Nuestra Seňora de La Antigua. Mimo jedného motýľa, očkáňa múrového (Lasiommata megera), tu nebolo žiadne zviera k foteniu. Ani na hrade Castillo de Mora sme nič nenašli. Fúkal tam silný vietor a bolo tam hrozne sucho. Neviem akým zázrakom sme došli do mesta Villahermosa zo severu, po ceste č. CR-6421. Ale 4,5 km pred ňou som našiel na lúke jašterice Psammodromus hispanicus. Veľmi špatne sa fotografovali, stále utekali do krovia a ani nešlo vystihnúť, že by sa niekde slnili. Zastavili sme sa i u ruín hromady domov Las Tiňosas, videl som tu iba jašterice krikľavé. Poobede, okolo 14:00 hod. sme dorazili ku kaskádam  Cascada de los Batanes u mesta Alcaraz. Tu som jašterice Agyroides marchi nevidel. Urobili sme krátku prechádzku na juh popri kanáli pre prívod vody do elektrárne. Cestou späť som uvidel jednu jaštericu Algyroides marchi ale nepodarilo sa mi ju vyfotografovať. Ubytovali sme sa na konci údolia potoka Rio de la Mesta, za dedinou La Mesta. Poobede a i večer k prameni chodili miestni ľudia pre vodu. Je tu vybudovaná malá kaskáda, v ktorom žili mloky škvrnité (Salamandra salamandra morenica) a užovka maorská (Natrix maura). Pred večerom som si ešte urobil dvojhodinovú prechádzku proti prúdu potoka. Čakal som hlboké údolie so skalami popri potoku, ale našiel som iba široké údolie so svahmi a bahnitým brehom. Po celej dĺžke cesty som videl iba jašterice krikľavé (Psammodromus algirus).

10.05.2024 ( piatok )
Ráno sme sa podívali na lúku pri dedine La Mesta, bola zima. Našli sme pod kameňom iba jedno mláďa jašterice perlovej (Timon lepidus). Vrátili sme sa k vodopádu Cascada de los Batanes, ale opäť som tu jašterice Algyroides marchi nevidel. A tak sme urobili prechádzku smerom na juh, popri vyschnutom potoku, k vodnej nádrži bez mena. Cestou tam sme videli iba jednu jaštericu perlovú (Timon lepidus). Potom ma napadlo podívať sa na strmú, vysokú skalnú stenu u cesty, popri vodopáde a tu som uvidel asi 5 jašteríc Agyroides marchi. Potom sme zašli do mesta Alcaraz, urobili malú prehliadku námestia a dali si kávu. Napadla ma bláznivá myšlienka, že vyrazíme na juh za jaštericami Podarcis virescens k mestu Vadillo Castril ( 123 km, 1 h 42 minut )! Kupodivu s tým Radek súhlasil, a tak som točil volantom a Radek navigoval s tým, že cestou sme na 2 – 3 miestach zastavili a podívali sa do terénu. No mimo jednu jaštericu perlovú (Timon lepidus) sme nič nevideli. Po príchodu na miesto výskytu jašteríc Podarcis virescens som na popisovanom mieste našiel na skalách jeden pár a asi o 200 metrov proti prúdu rieky Guadalquivir i jedno mláďa. Ale nič sa mi nepodarilo chytiť a ani nafotografovať. Jašterice boli veľmi opatrné. Zastavili sme i na parkovisku u kempu Área recreatica Puente de las Herrerias ale ani tam nič nebehalo! Potom sme vyrazili na juh do mesta Cazorla a ubytovali sa v kempu Camping Cortijo San Isicio. V kempu sme večer nevideli žiadne jašterice, verili sme, že je to iba náhoda.

11.05.2024 ( sobota )
Ráno sme sa prešli po celom kempu ale jašterice sme žiadne nevideli. Vybrali sme sa náhodne nad mesto Cazorla. Za celú dobu prechádzky sme videli iba jednu jaštericu krikľavú (Psammodromus algirus). Blízko kempu je veľké nákupné stredisko, kde sme nakúpili a pokračovali na severozápad k domovu po ceste A-315 a zaparkovali v pomarančových sadoch severovýchodne Valencie u Massalfassal. Ani po ceste a ani tu sme žiadne jašterice nevideli!

12.05.2024 ( nedeľa )
Ráno po E-15 sme pokračovali na Barcelonu. Po príjazde do Montseny a zaparkovaní sme začali stúpať pešo na horu Turó de l´Home – 1705 m.n.m. Pri stúpaní v suchom lese sme narazil aspoň ma malú vretenicu Vipera aspis aspis. Šli sme domnelým turistickým chodníkom, ktorý bol zo začiatku dobre viditeľný ale pod skalnou stenou sa stratil. Ja som pri výstupe a i pri ceste videl iba jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii) a bolo ich veľa. Jašterice Podarcis liolepis som neregistroval. Dolu sme sa pustili po veľkej okľuke po dobre vyšliapanej turistickej ceste. Prekvapivo sme v tom suchu našli u cesty salamandru škvrnitú (Salamadra salamandra europaea).

13.05.2024 ( pondelok )
Autom sme vyšli k prameňu potoka La Tordera, ktorý bol vyschnutý. Tak sme sa pustili dolu popri toku a asi po pol hodine sme narazili na vodu. Cestou sme nič nevideli. Po návrate k autu sme sa najedli a vyrazili na dlhú cestu do Pyrenejí. Cesta bola plná zákrut, miestami so špatným povrchom a občas s hustou premávkou. Na dlhšiu dobu sme zastavili iba u hradu v Ribelles. Radek tu našiel 3 gekóny múrové (Tarentola mauritanica). V celom údolí chovali svine, všade to smrdelo. Nič zaujímavého sme tu nenašli. Po ceste do Aneta sme zastavovali ešte asi 2 alebo 3 krát, na krátku dobu, ale nikdy sme nič nevideli. V dedine Aneto sme vyrazili po rozbitej kamennej ceste k priehrade Embalse de Llauset. Ubytovali sme sa vo vyhorenej chatke bez okien a vyrazili pešo k tunelu. Cestou som pod kameňmi nachádzal jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii), iberolacerty nie. Cesta pred tunelom bola ešte na dvoch miesta zavalená snehom. U tunelu sme zistili, že je do neho zákaz vstupu i pešo. Po návrate k chate začal fúkať silný vietor a zamračilo sa.



 

14.05.2024 ( utorok )
Nad ránom nás vzbudilo ohromné hrmenie a silný dážď so snehom. Zo strachu, že by nám cestu mohli zatarasiť popadané kamene sme sa vrátili do údolia a pokračovali na miesto výskytu jašteríc Iberolacerta aranica, do dediny Bagergue. Po celú cestu bolo zamračené, pršalo a v horskom sedle Port de la Bonaigua, 2075 m.n.m., začalo i snežiť. Skúsili sme zistiť ako ďaleko sa dostaneme k lokalite jašteríc a zistili sme, že cesta končí 2 km severne od Bagergue. Potom sa ešte musí 5 km pešo do kopca. Pretože sa počasie nezlepšovalo a predpovede boli špatné ( sneženie a mráz v horách ) sme pokračovali do dediny Cerbi. Tu sme nezistili nič, pretože bola hmla a nič sme nevideli a špatne sa orientovalo. Z mapy je ale vidieť, že pred dedinou odbočuje cesta k jazeru Estany de la Gola a po 2,7 km je parkovisko. Potom by sa ešte muselo ísť 1,8 km pešo. U jazera žijú jašterice Iberolacerta aurelioi. Večer sme skončili 8 km východne mesta Narbonne, neďaleko mora.

15.05.2024 ( streda )
Ráno na morskom pobreží fúkal silný a studený vietor. Jašterice som žiadne nevidel. Miesto bolo s veľkým odlivom, more bolo v nedohľadne a boli tu požičovne trojkoliek s plachtami. Posledné zastávky sme urobili vo Francúzku, kde som chcel nájsť jašterice Podarcis liolepis, našiel som na kontrolovaných miestach iba jašterice múrové. Prešli sme úsek od mesta Chavanay k severu až po Saint-Michel-sur-Rhône po ceste Chemin des Vignes. Pravdepodobne musia mať svoje špeciálne miesta na žitie, iné ako jašterice múrové. Po ďalšom neúspechu tejto cesty sme vyrazili do Čiech veľmi sklamaný zo zlého počasia v Pyrenejoch, ale bohatší o skusenosť, že do hôr sa má chodiť až v júni.

Miesto: mesto MANAVGAT ( SIDE )
Termín: 01.09. – 06.09.2023
Počasie: Teplo, 30-32°C v tieni, more až vlažné, piesková pláž
Ubytovanie: hotel Akalia Resort & Spa, plná penzia
Poplatok za internet 300,- Kč za 1 kBit zaplatil som za 15 minút internetu asi 2500,- Kč!

Chodil som okolo hotelu na všetky strany. Najďalej som bol 3,45 km vzdušnou čiarou na sever na kopci s luxusným domom, pod ním bol prameň so skokanmi rapotavými (Pelophylax ridibundus) a našiel som i malú korytnačku žltohnedá (Testudo graeca). V celom okolí boli iba jašterice Phoenicolacerta laevis, niektoré sa dali spliesť i jaštericami múrovými. Krátkonôžky Ablepharus budaki som našiel v malom parku medzi Manavgat a Side. Scinky Heremites vittatus zase za starým domom na začiatku Side. Na ruinách v Side žili agamy tŕnité (Stellagama stellio).  Na severnom okraji mesta, okolo cesty som našiel veľa jašteríc hadookých (Ophisops elegans basoglui). V kanáloch žili vedľa seba korytnačky písmenkové (Trachemys scripta elegans) a korytnačky Mauremys rivulata. Podarilo sa mi nájsť i jednu užovku Platyceps najadum pod starými dvermi pri kanáli na sever Manavgatu. Našiel som  i vajíčka gekóna krátkoprstého (Hemidactylus turcicus) v parku v Side a i práve sa rodiaceho gekóna. Gekóny krátkoprsté žili i v záhrade pri hoteli ale nepodarilo sa mi ich vyfotografovať. Potom som mal šťastie, keď som u cesty našiel veľkú dosku a pod ním ráno boli ešte schované. V cintoríne majú turci príjemný chládok ale je bez jašteríc. Raz pri ceste na pláž ma napadla tlupa psov, keď som chcel prejsť vedľa matky s dvoma šteňatami, ale prežil som to. Mal som sebou batoh a s tým som mával pred sebou, tak potom ustúpili.

Nájdené plazy a obojživelníky:
Ablepharus budaki – krátkonožka
Stellagama stellio - agama tŕnitá
Ophisops elegans basoglui - jašterica hadooká
Phoenicolacerta laevis – jašterica
Heremites vittatus – scink
Hemidactylus turcicus - gekón krátkoprstý
Platyceps najadum - užovka štíhla
Dolichophis jugularis – užovka
Trachemys scripta elegans – korytnačka písmenková
Testudo graeca - korytnačka žltohnedá
Mauremys rivulata - korytnačka
Pelophylax ridibundus – skokan rapotavý
Bufotes sitibundus - ropucha zelená

Termín: 29.05.2021
Počasie: Jasné, +22°C v tieni, mierny vietor.
Cieľ cesty: Nájsť zavlečené jašterice múrové v okolí vlakovej stanice. Podľa vyfarbenia som ich zaradil do poddruhu Podarcis muralis maculiventris. Časové údaje sú podľa letného času!

Bola to prvá a dlho vytúžená cesta za jaštericami v roku 2021. Z dôvodu koronavírusovej epidémie sa nedalo nikam cestovať. Našťastie sa zdravotná situácia na začiatku mája v Nemecku i Česku zlepšila, a tak som na 24 hodín mohol vyraziť do Nemecka bez obmedzení. Cestu som volil tak, aby bola čo najkratšia a viedla cez dediny, kde som ešte nebol. Prvú zasávku som urobil v mestečku Weissenstadt, kde je sanatórium na liečenie s rádioaktívnou vodou a rekreačné jazero, z ktorého vyteká rieka Ohře. V meste Mitwitz je vodný hrad, kde som prešiel park. Vďaka teplej mikroklíme sú medzi domami všade zasadené viniče na konzumáciu. Ani v jednom z týchto miest som jašterice nevidel. Po príjazde do Neustadtu som zamieril na vlakovú stanicu, kde som našiel odložený stavebný materiál a pri nich hneď dve jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris ). Cez železničný priechod som sa vybral k parkovisku kamiónov a k záhradkám na sever od železnice ( ulica Luisestrasse ). U prechodu som zahliadol ďalšie jašterice múrové. U záhradiek som videl vedľa seba jedno mláďa jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ) a dospelú jaštericu živorodú ( Zootoca vivipara ). Pri návrate som prehľadal parkovisko nákladných áut a medzi smetím našiel asi 15 jašteríc múrových a 4 jašterice krátkohlavé. Bohužiaľ hrozí, že táto lokalita zanikne, buď z dôvodu výstavby domov alebo zarasteniu lesom. Potom som sa vybral k druhému priechodu, asi 750 m západne ( Eisfelderstrasse – u obchodného domu LIDL ). Tu som videl pri železnici dve jašterice múrové. Cestou k ďalšiemu priechodu po ulici Damaschkestrasse som iba na jednom mieste, videl párik jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis ). Potom som zašiel priamo na perón a tu som pri schodoch našiel ďalšie jašterice múrové ( samca, samičky a mláďatá ). Na stĺpoch drevenej ohrady pri stanici som našiel na každom stĺpe jedno mláďa jašterice múrovej. Zašiel som i na blízky cintorín, ale žiadne jašterice som tam nevidel.

Neustadt bei Coburg, miesta nálezu jašteríc:
červený ovál – jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris )
zelený ovál – jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis )
žltý ovál – jašterica živorodá ( Zootoca vivipara )

Termín: 30.04. – 08.05.2021.
Počasie: Studené. Striedavo dážď – slnečno ale vždy studený a silný vietor. V Karpatoch napadol nový sneh. Teploty v noci až -3°C, ráno +2 až 5°C cez deň 10 – 14°C v tieni.
Lokality: Boryslav, Uriž, Dnester, Chmelnyckyj.

Na základe špatnej informácie, ktorú sme si pred cestou neoverili, sme u Tarnowa odbočili k hraničnému prechodu Krošcienko – Smiľnycja. Bohužiaľ tento hraničný prechod je už 2 roky zavretý. Museli sme s vrátiť cez Przemyšl na prechod Medyka – Šehyni, kde sme za 3 hodiny hranice v poriadku prekonali. Po prejdení hraníc sme v Sambiru chvíľu blúdili, než sme našli cestu na Boryslav a zistili k obrovskému prekvapeniu, že táto cesta je nová a bez dier. Prvé dva dni ( 01. a 02.05.2021, so – ne ) doobeda pršalo a bola zima, od 14:00 hodín  sa vyjasnilo a bolo teplo. Prvé jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ) som našiel u mestského cintorína. Na kopci, nad cintorínom som našiel jazierko plné mlokov veľkých
( Triturus cristatus ). Poblíž lyžiarského areálu „Bukovycja“ je podnik, kam sa odčerpáva vyťažená ropa. Pod ním sú podmáčané lúky s ropou! V potoku Lošana som chytil čereble pestré ( Phoxinus  phoxinus ).

 04.05.2021, utorok, Chmeľnyckyj:
Jeden deň som obetoval na cestu do okolia mesta Chmeľnyckyj, aby som si overil farebnú odlišnosť jašteríce krátkohlavých podruhu Lacerta agilis argus a Lacerta agilis chersonensis. Udáva sa v literatúre, že na východ od Karpát už má byť poddruh L. a. chersonensis. Ja som ale v okolí Boryslavy žiadne rozdiely oproti jaštericiam na Slovensku nevšimol. Predpokladal som, že za riekou Dnester a hlavne v oblastiach, kam už zasahujú východné stepi, by rozdiely vo vyfarbení mohli byť. Ráno bolo iba 5°C a do toho fúkal silný, studený vietor, bola hrozná zima. Trasa viedla cez mestá Stryj a Ternopiľ. Cesty boli zo 75% dobré, časť sa opravovala a iba malé úseky okolo miest a v dedinách boli rozbité. Prvú zastávku som urobil na sútoku riek Dnester a Stryj. Vo vode som žiadny život po ránu nevidel a ani na brehu nenašiel život, bola tu ale ešte hrozná zima, i keď svietilo slnko (5°C). Druhú zastávku som urobil na východ od mesta Rohatyn. Je tu pekný pieskový svah, hneď u cesty. Bol ale tiež bez života. Pod ním, v rybníku, pri potoku Babynka ( bez rýb ), žili skokani rapotavý ( Phelophylas ridibundus ).

Tretiu zastávku som urobil v lese, asi 1 km západne dediny Lisnyky, v čase od 07:30 – 07:55 hod. Tu v závetrie už bolo teplo, svietilo slnko, ale i tak som na lesnom svahu plazy nenašiel. Ešte som sa zastavil na lúke pri ceste, asi 2 km východne dediny Myslova. Tu som videl pred sebou prebehnúť dve jašterice, ale videl som ich iba chvíľku, a tak som nebol schopný určiť druh. Do dôsledného hľadanie jašteríc krátkohlavých som sa pustil v pieskovej bani oproti letisku, na juhu mesta Chmeľnyckyj. Bola tu vysoká, suchá tráva a fúkal silný vietor, čo sťažovalo hľadanie jašteríc. Našťastie sa jašterice schovávali medzi nahrnuté malé pieskové kopce, kde boli na slniečku a zároveň schovaný pred vetrom. Tu videné jašterice už vizuálne mali znaky jašteríc krátkohlavých poddruhu Lacerta agilis chersonensis, ktoré som videl v Rumunsku.V zhnilom a mokrom dreve som na okraji pieskovne našiel samičku mloka veľkého ( Triturus cristatus ). U mesta Zboriv ( 1,5 km východne ), som sa ešte podíval na jašterice u záhradiek a chát, ale nič som nenašiel.

05.05.2021, streda, Uriž:
V Uriži som v potoku Bystricja chytil iba čereble pestré ( Phoxinus phoxinus ) a plosky pásavé ( Alburnoides bibunctatus ). Voda bola veľká, prudká a vymlela nové koryto. Na záhrade u domu a v okolí som videl iba jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis argus ), živorodé nie. V koľaji po aute som na rovnakom mieste ako predchádzajúce roky našiel párik kuniek žltobruchých ( Bombina variegata ).

07.05.2021, piatok, Boryslav – potok Tysmenycja:
Skúšal som chytať ryby v potoku Tysmenycja proti prúdu, súbežne s ulicou Stepana Bandery. Po zaparkovaní pred dedinou Mraznycja, u mostu, som pod kameňom našiel „zmrzlú“ samičku jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ). V potoku som na udicu nič nechytil. Malé čereble pestré ( Phoxinus phoxinus ) som videl iba na jednom mieste. Našiel som jedného slíža severného ( Barbatula barbatula ) s poškodenými ústami, skokana hnedého ( Rana temporaria ) a jedného raka, asi bahenného. Kamene na dne potoka boli zanesené hnedým slizom a z každého domu tiekol „tekutý odpad“ do potoka. Pri ceste späť som na svahu u cesty našiel i jašterice živorodé ( Zootoca vivipara ) a jedného samca jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ). V kanáli, pri nedostavanej  školy, som videl jedného samca mloka veľkého ( Triturus cristatus ).

08.05.2021, sobota, cesta k rieke Dnester:
Chcel so overiť, či je rozdiel vo sfarbení jašteríc krátkohlavých smerom na východ, už za riekou Dnester. I tento deň bolo mimoriadne studené ráno, iba 5°C a k tomu, ako každý deň fúkal studený a silný vietor. Ľudia nosili čiapky a kabáty. Neskoršie sa pridal i mierny dážď. Našťastie k obedu sa ukázalo slniečko, a tam kde nefúkal vietor bolo i teplo. Za dedinou Zalisky som odbočil vpravo k elektrárni. U cesty som našiel v pieskovom podloží vykopané diery pre odpadky. No nič som tu pod smetím nenašiel. Asi po 500 metroch som z cesty uvidel na poli malú hromadu smetia, a keď som prišiel bližšie uvidel i pekné jazierko. Pod smetím som nič nenašiel. Tak som začal pozorovať jazierko, ale nevidel som v ňom žiadny život. Až naraz vedľa mňa skočila rosnička východná ( Hyla  orientalis ) do tohto jazierka. Potom, čo sa objavilo slniečko som uvidel v jazierku i skokana hnedého
( Rana temporaria ), kunku žltobruchú ( Bombina variegata ) a i žubrienky, ktoré sa začali ohrievať na slnku. Pokračoval so smerom k elektrárni ale tu neboli vhodné lokality pre jašterice. Tak som cez koľaje došiel do dediny Demidyv, kde som našiel peknú lúku a močiar pri Dnestri ale nič som tu nevidel.  Popošiel som do dediny Molotiv, kde som našiel pekný pieskový svah nad Dnestrom. Šiel som po lesnom chodníku na vrchol, ale ani tu som jašterice nenašiel, i keď už hrialo slnko a bolo v závetrí teplo. Na vrchole som uvidel cintorína a až tu sa na mňa usmialo šťastie. Konečne som tu uvidel dva samce jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ). Bohužiaľ ich sfarbenie a nosné štítky boli rovnaké ako u jašteríc pri Boryslavy. Cestou domov som sa ešte raz zastavil na smetisku u pieskových jám a pod drevom našiel samičku jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ). Pri ďalšej ceste na Ukrajine budem musieť za novými plazmi a obojživelníky precestovať minimálne 700 km.

Termín: 19.09. – 26.09.2020.
Počasie na Sicílií: slnečno, cez den 34°C, voda príjemne teplá ( asi 27°C ). Dvakrát zapršalo, krátko ale intenzívne.
Úvodné poznámky: miesto plánovanej cesty na Sardíniu ( zákaz vstupu z dôvodu koronavirusu ) sme, navštívili ostrov Sicília. Musím povedať, že sme sa mali rozprávkovo, v cene bolo ubytovanie, 2x strava ( raňajky + večera o 5 chodoch ), doprava, 3x výlet autobusom, výlet loďou na ostrov Stromboli, trajekt tam i späť s útratou 2x 30 EUR na stravu. Ešte som na Sicílií nebol, tak som sa tešil na nové jašterice Podarcis waglerianus a Podarcis raffonei. Bohužiaľ ani jedny som nevidel. Nezvyklé bolo pre mňa to, že v tejto dobe ( na konci leta ) boli vo vode žubrienky žiab. Cestou cez Taliansko som videl na benzínových pumpách iba jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris ), jašterice ruinové ( Podarcis siculus ) som nevidel.

Mapa navštívených lokalít:
1. Oliveri – ubytování, 2. Floresta – 1275 m.n.m., 3. Cefalú, 4. Castiglione di Sicilia – 400 m.n.m., 5. Siracusa.

19. – 20.09.2020 ( sobota. nedeľa ) diaľnica v Taliansku, Sardínia, Palermo:
Cesta začala v Prahe 18.09.2020 okolo 23:00 hod. Celú noc sme cestovali a až okolo 09:00 hod. dňa 19.09.2020 sa zastavili za slnečného a teplého počasia na južnej strane Álp, na pumpe v pumpe u mesta Cavaion Veronese. Hneď sme všetci vybehli hľadať jašterice a na opornej stene diaľnice našli veľa jašteríc múrových ( Podarcis muralis maculiventris ). Ďalšiu zastávku sme urobili až na rovinách Talianska, u Novi Ligure, kde opäť behali iba jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris ). Do Janova sme došli okolo 16:00 hodine a hneď sme vyrazili do Morského múzea, ktorý je blízko prístavu. Sú tu obrovské a i malé akvária a množstvo živočíchov z mora, a to nielen ryby ale i rastliny a korály. Vstupné so zľavou stálo 20 EUR. Potom sme si ešte pochutnali na výbornej zmrzline v cukrárni v prístave. Asi v 22:00 hod. sme vyrazili už ubytovaný a po večeri z prístavu. Často nás sprevádzali delfíny a videl som i dve morské korytnačky a veľké medúzy. Na Sardínii, v meste Olbia, sme mali krátku zastávka na výstup a nástup cestujúcich. Vylodili sme sa v Palermu za tmy a asi okolo 22:00 hodín dorazili do kempu v Oliveri ( Villaggio Turistico Marinello ). More sme mali hneď za plotom. Voda bola bez vĺn a príjemne teplá. Taliani podávajú k večery asi 4 – 5 chodov, ale polievky nevaria, po celú dobu varili výborne.

21.09.2020 ( pondelok ), Oliveri:
Doobeda sme vyrazili z kempu po turistickom chodníku ku kostolu Santuario Madonna del Tindari v očakávaní čo vlastne nájdeme. Krajina bola vysušená a chodník viedol popri koryte vyschnutého potoka a pri opustených záhradách. V záhradách som našiel jednu modlivku nábožnú ( Mantis religiosa ). Okolo chodníku pobehovali dospelé jašterice ruinové ( Podarcis siculus siculus ), ktoré okamžite reagovali pribehnutím za každý hodený kamienok.  Bolo strašne teplo, asi 35°C v tieni. Do kempu sme sa vybrali po ceste na hrane kopcov. Nakoniec sme sa z cesty nemohli žiadnou skratkou dostať do Oliveri, tak sme sa veľkým oblúkom dostali cez plot k záhradám a k potoku Saia del Castello, v ktorom sme zahliadli malé kunky ( Discoglossus pictus pictus ). Na iných miestach než u brodu cez potok sme ďalšie žaby nenašli. Na oboch stranách potoka boli betónové steny a na nich behali, hlavne malé, jašterice ruinové. Večer som šiel hľadať okolo chatiek v kempu gekóny. Našiel som gekóny širokoprsté ( Tarentola mauretanica ) a gekóny krátkoprsté ( Hemidactylus turcicus ).

22.09.2020 ( utorok ), Castiglione di Sicilia – 400 m. n. m.:
Po krivolakých a úzkych cestičkách sme sa dostali do dediny Castiglione di Sicilia. Dúfal som, že tu nájdem jašterice sicílske ( Podarcis waglerianus ), ale oni tu vôbec nežijú. I tu pobehovali iba jašterice ruinové. U potoka, na malinovom kríku som našiel jedného samca jašterice dvojpásej ( Lacerta bilineata chloronota ). Na ceste sme chytili mláďa užovky obojkovej ( Natrix natrix sicula ). Naša skupina ešte našla, jedného scinka valcového ( Chalcides ocellatus ) a jednu užovku žltozelenú ( Hierophis viridiflavus carbonarius ). V potoku Fiume Alcantara žili žubrienky, v premene a i dospelé skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ). Podarilo sa mi chytiť i niekoľko malých rybiek neurčeného druhu ( podobajú sa našim ovsienkam striebristým).

23.09.2020 ( streda ), Floresta – 1275 m.n.m.:
Cieľom bol okraj národného parku Parco dei Nebrodi ( najvyšší vrchol Monte Soro, 1847 m.n.m. ). Cesty, ktorými sme šli boli veľmi úzke a kľukaté. Najužšie uličky, kde sa na nás miestny policajti vyjavene dívali boli v mestečku Ucria. Vystúpili sme na okraji dediny Floresta. Sú tu zelené a vlhké hory, plné pasienkov a kráv. U miestneho farmára sme kúpili a ochutnali dva druhy syra Provola a Ricotta al Forno. Prešli sme sa lesom k potoku Fiume Alcantara a druhou cestou späť. Narazili sme iba na jašterice ruinové
( Podarcis siculus siculus ) a párik jašteríc dvojpásych ( Lacerta bilineata chloronota ). Ani tu sme nenašli jašterice sicilské. Novým objavom boli žubrienky ropuchy bradavičnatej a rosničky zelenej ( Hyla intermedia ). Večer som sa podíval do opustenej záhrady vedľa kempu, kde som videl jednu strašne rýchlu užovku žltozelenú
( Hierophys viridiflavus ), niekoľko jašteríc ruiniových ( Podarcis siculus siculus ) a jednu bystrušku Carabus morbillosus alternans.

24.09.2020 ( štvrtok ), ostrovy Panarea a Stromboli:
Celodenný výlet bol venovaný Liparským ostrovom a to činnej sopke na Stromboli s medzi zastávkou na ostrove Panarea. Na oboch ostrovoch som našiel iba jašterice ruinové ( Podarcís siculus siculus ), i keď na Stromboli asi trocha tmavšie než na Sicílii, ale už nie sú pozorovateľné žiadne náznaky kríženia s jaštericou Podarcis raffonei. Večer sme skutočne zažili a pozorovali silné výbuchy sopky. Škoda, že z celého výletu sme strávili až 5 hodín sedením na lodi.

25.09.2020 ( piatok ), Cefalú:
Historické mesto. Na skalnú plošinu nad mestom sme sa nemohli dostať, pretože sa opravoval jediný chodník, ktorý tam vedie. Za výstup sa platí. Dúfal som, že tu na pobreží, uvidím endemické jašterice sicílske Podarcis waglerianus. Podľa informačnej tabuli na začiatku chodníka bolo uvedené, že na plošine žije iba jašterica ruinová a vretenica Vipera aspis. Jašterice sicílske som nenašiel ani v teréne nad mestom. Behali tu iba jašterice ruinové ( Podarcis siculus siculus ) a jedno mláďa gegóna krátkoprstého
( Hemidactilus turcicus ).

26.09.2020 ( sobota ), Siracusi:
Bolo to posledné miesto, kde som dúfal, že nájdem jašterice sicílske na vápencových skalách mimo mesto. Ale ani tu nežijú, žije tu ale forma jašterice ruinovej, ktorá je jednofarebná. Bohužel cesta skončila bez poznania endemických jašteríc Sicílie, ale i tak to bola pekná cesta v koronavirusovej dobe.

1. cesta:
SCHNAITTENBACH, NÜRNBERG, BURGWINDHEIM.
Termíny: 1. cesta 27. 06. 2020

Cieľ cesty: Overiť informácie o výskytě jašteríc múrových v Bavorsku vedených na internetových stránkach www.lfu.bayern.de/natur/sap/arteninformationen/steckbrief/zeige?stbname =Podarcis+muralis.

Prvé miesto, ktoré som navštívil bolo mestečko Schnaittenbach. V miestnom potoku Ehenbach ( u Lidlu ) som videl plávať jalce hlavaté ( Leuciscus cephalus ). Potom som zaparkoval na konci železničnej trate, sú tu iba dve koľajnice. Na okamžik som tu videl dve jašterice, ktoré sa mi nepodarilo určiť. Pravdepodobne to boli jašterice krátkohlavé. Potom som sa prechádzal vedľa koľajníc, ktoré viedli do kaolínového lomu. Nič som tam nevidel. V tomto mestečku som nenašiel vhodné miesto pre jašterice múrové. Cez Amberg som dorazil do riečneho prístavu ( Hafen ) v Norimbergu. Prístup do prístavu a parkovanie je bezproblémové. Asi 40 m pred križovatkou s Wiener Strasse som uvidel neurčenú, malú jašteričku, ktorá sa mi už neukázala. Tesne pred križovatkou (5 m) som uvidel ako sa v tráve mihla ďalšia jašterica. Po dlhšom pozorovaní som uvidel samičku jašterice múrovej
( Podarcis muralis maculiventris ). Pod mostom som potom našiel všetky generácie jašteríc. Boli veľmi opatrné a mimo jednu samičku sa mi ani jednu nepodarilo vyfotiť. Ďalšiu zastávku som urobil na okraji nákladovej vlakovej stanice, na ulici Julius Lossman Strasse. Tu som nič nenašiel. Potom som dorazil až do centra Norimbergu a zaparkoval poblíž mestských hradieb. Na hradbách som nič nevidel. Pokračoval som ulicou Steibühler Strasse na druhú udávanú lokalitu Kohlenhof ( uholné sklady – mala tu byť stará nákladná vlaková stanica ). Tu už ale stále veľká, nová budova. Zostalo iba pár nevytrhaných koľajníc. Pod jedným kameňom som našiel vysušenú kostru jašterice a v západnej časti jedného mladého samca jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ). Do mestečka Burgwindheim som dorazil v 17:00 hod. Stále svietilo slniečko, bolo teplo, ale žiadne jašterice som na múre okolo starej školy ( zámku ) nenašiel. Na nádvorí školy je informačná tabuľa s obrázkami plazov a obojživeľníkov ale jašterica múrová medzi nimi nie je.

2. cesta:
UNTERGRUPPENBACH, TALHEIM, WURMLINGEN – HIRSCHAU, WENDELSHEIM, NÜRNBERG.
Termíny: 2. cesta 26. 07. – 28. 07. 2020

Cieľ cesty:
Nájsť zavlečené jašterice zelené – západné ( Lacerta bilineata ) u mesta Tübingen a jašterice múrové ( Podarcis muralis ) na hradoch južne Heilbronnu. Prejsť celý prístav v Norimbergu a podívať sa na možný výskyt jašterice múrovej na vlakových staniciach u Brunecker Strasse a Tullnau.

Počasie: Jasno, teplota +31°C v tieni, mierny vietor.

26.07.2020 ( nedeľa ), Wimmental, Untergruppenbach, Talheim.
Na začiatku cesty som sa vybral do Hirschau, a to do zábavného parku Monte Kaolino. Bohužiaľ pršalo, a tak som nemohol zistiť, či náhodou tu nežijú zavlačené jašterice múrové. Podmienky tu sú. Za Norimbergom už sa vyjanilo a bolo teplo. Zastavil som na diaľničnom odpočívadle západne dediny Wimmental a vydal sa do vinohradov. Našiel som tu veľkú populáciu jašteríc múrových ( Podarcis muralis brongniardii ). Najviac ich žilo pod lesom, na skalnej stráni.

Druhú zastávku som urobil na hrade v Untergruppenbachu ( Stettenfels Castle ). Hrad a i vinohrady okolo sú veľké, ale na nádvorie hradu som sa nedostal, bolo uzavreté. Obišiel som celý vonkajší múr hradu, ale nič som nevidel. Sklamaný a v nádeji, že v Talheimu na hrade jašterice nájdem, som tam vyrazil, ale ani tu nič nežilo. Hrad je uprostred mesta, vinohrad a záhrady okolo sú malé. Naviac hrad nie je v kontaktu s okolitou prírodou. Pokračoval som do dediny Helfenberg, kde som sa vybral medzi vinohradmi na zrúcaninu hradu. U zrúcaniny Helfenberg, som jašterice nenašiel, ale keď som sa vracal dolu, tak som pri ceste, na pokosenej lúke, uvidel dva samce jašterice krátkohlavej
( Lacerta agilis agilis ). Vzhľadom k tomu, že ešte bolo svetlo, tak som sa presunul k Tübingenu.

27.07.2020 ( pondelok ), Wurmlingen – Hirschau, Wendelsheim.
Parkovanie som našiel na začiatku náučného chodníka vo Wurmlingen-u, pod kopcom s kaplnkou. Vybral som sa spodnou cestou s tým, že jašterice zelené – západné ( Lacerta bilineata ), by mali žiť i na úpätí kopca. Prvú jaštericu zelenú, samičku, som uvidel na hromade suchého viniča. Vyššie vo svahu som uvidel ešte jednu dospelú jaštericu a jedno mláďa. Pri ceste ku kaplke a ani u nej som ďalšie jašterice nevidel. Východne od kaplnky je ručne kosený svah s prírodnou rezerváciou – Hirschauer Berg. V minulosti tu boli pasienky a vinohrady. Zistil som, že tu stále žije silná populácia jašteríc zelených. Bohužiaľ boli strašne opatrné, hneď sa schovávali do kríkov. Nedali sa ani vyfotografovať. Predpokladám, že sú obľubenou korisťou vtákov, ktoré ich lovia zo stromov, a preto na každý pohyb reagujú útekom. Večer som ešte vybehol medzi vinohrady nad dedinou Wendelsheim. Našiel som tu jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis agilis ). Jašterice zelené sem ešte neprenikli.

28.07.2020 ( utorok ), Nürnberg.
Domov a do Norimberku som vyrazil ešte za tmy. V prístave ( Hafen ) som zašiel okolo železnice až na jeho západný okraj. Jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris ) som videl všade okolo plotov, kde boli úkryty, okolo koľajníc a i v lese na západnom okraji. Videl som i jedno mláďa jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ). Jašterice múrové sa na západnej strane dostali pravdepodobne i do mesta, mimo prístav. Na železničných staniciach som nič nenašiel. U Brunecker Strasse je to uzavretý objekt s ťažbou piesku uprostred mesta, všade je zakázaný prístup. Pozemky vlastnia súkromné firmy alebo ich stráží mesto.  U Tullnau je zase málo zelených plôch.

Termín: 04. – 06.07.2019.
Cieľ: Vyfotografovať jašterice chorvátské ( Iberolacerta horvathi ) a naučiť sa ich rozpoznávať od jašteríc múrových ( Podarcis muralis maculiventris ).

04.07.2019 ( štvrtok ), cesta cez Alpy, Oberdrauburg.
Vyrazil som vo štvrtok ráno o 07:00 hod. po trase Rozvadov – Regensburg – Essenbach – Landshut ( hrad ) – Taufkirchen – Haag in Oberbayern – Rosenheim –  Raubling ( nájazd na diaľnicu ) – Kufstein ( Rakúsko ) – Bocking – Sankt Johann in Tirol – Mittersill – Felbertaurský tunel ( 11,- Eur, na južnej strane tunelu som nevidel žiadne plazy alebo obojživelníky, 1620 m.n.m. ) – Lienz – Oberdrauburg – Gailberg ( Kemp ). Cesta bola časove hrozne dlhá, 500 km som šiel asi 10 hodín. Kemp v Gailbergu je iba pre obývacie autá.

05.07.2019 ( piatok ), Oberdrauburg – Gailberg, Rakúsko – Talianské hranice.
Už za svitania som vstával. Ráno bolo chladno a fúkal studený vietor. Po raňajkách som sa vydal pešo k potoku Gailbergbach. Auto som nechal na parkovisku vedľa hlavnej cesty u kempu. Cestou som nič nevidel, tak som sa šiel podívať do údolia potoka. V malom prítoku som našiel malé salamandry škvrnité ( Salamandra salamandra ). Potok Gailbergbach sa strácal v štrku, koryto bolo bez vody.  Na jašterice chorvátské ( Iberolacerta horvathi ) a jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris ) som narazil hneď za dreveným mostom u skalnej steny. Jašterice chorvátské tu boli hojné, bolo ich viac než jašteríc múrových. Ale ako som stúpal po lesnej ceste nad koryto potoka pribúdali jašterice múrové a asi po 1 km sa jašterice chorvátské úplne stratili. K autu som sa vracal údolím malého potôčika pod cestou. Pod kameňmi som našiel škorpióny ( Euscorpius germanus ), malú ropuchu bradavičnatú ( Bufo bufo ), malého skokana hnedého ( Rana temporaria ) a krásného kovovo-medeno sfarbeného chrobáka. K ceste nad sebou som liezol cez les a tu som uvidel 3 jašterice živorodé ( Zootoca vivipara carniolica ). Potom som zamieril k Rakúsko – Talianskym hraniciam a dúfal, že i tu nájdem jašterice chorvátské. Na hraniciach je reštaurácia, videl som tu ďalšie 3 české autá. V okolí parkoviska a reštaurácie som jašterice nenašiel. Popošiel som po turistickom chodníku do lesa na Rakúskej strane, a tu na malej lúke, uvidel mláďa a samca jašterice živorodej ( Zootoca vivipara carniolica ). Na Talianskej strane som našiel opustené kasárne. Tu už som uvidel i rodinku jašteríc chorvátských ( Iberolacerta horvathi ). Vrátil som sa do Rakúska a podíval sa na východ od  Kötschach-Mauthen k dedine Dellach a cez most sa vrátil do  Kötschach. Jašterice v okolí mostu cez potok Gail a na okraji dediny som nevidel. Presunul som sa k Unterpirkach.

06.07.2019 ( sobota ), dedina Unterpirkach údolie potoka Pirknerbach.
Na mape som si vytipoval podobný terén ako u Gailbergu, od neho asi 5,5 km severozápadne, údolie potoka Pirknerbach. Chcel som overiť, či i tam sú jašterice chorvátské. Vybral som sa po kamenitej ceste k reštaurácíí Hochstadelhaus v nadmorskej výške 1800 m.n.m. Občas som si cestu skrátil po turistickom chodníku, ale ten bol strmý a vyčerpávajúcí. Cestu som skončil vyčerpaný vo výške 1520 m.n.m., ďalej som nemal sílu ísť. Videl som cestou iba jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris ) a i tie málo. Cestou domov som sa zastavil 1,5 km juhozápadne mesta Sankt Johann in Tirol ( Weiberndorf ), kde bol potok a po jeho brehu cyklochodník. Po nájdení mŕtvej samičky jašterice krátkohlavej na chodníku, som sa vrátil pre fotoaparát a potom za opatrnej chôdze som videl 4 dospelé jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis agilis ).

Táto cesta do Rakúska bola veľmi úspešná a i radostná.

Termín: 18.05. – 01.06.2019 ( 15 dní ).
Dúfal som, že po výdatných zimných a jarných dažďoch ( snežení ) na prelome rokov 2018/2019 nebude vo Španielsku sucho. Ale bohužiaľ na juhu ( v nížinách ) a i v Sierra Nevade sucho bolo.

18.05.2019 ( sobota ), Weinsberg.
Prvú zastávku sme urobili v meste Weinsberg, kde sme sa vo vinohrade pod hradom, podívali na jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Bolo ich tu veľa. Druhú zastávku sme urobili pri tankovaní v Bad Krozingen-u a potom v dedine Biengen. Prešli sme sa okolo vinohradov, nič tam nebolo. Prvú noc sme spali vo Francúzku, blízko výjazdu z diaľnice u Selliéres. Ani tu sme nič nevideli, iba počuli kvákať žaby. Ráno bolo 9°C.

19.05.2019 ( nedeľa ), cesta cez Francúzsko, Corsavy.
Ráno v 07:00 hodín sme pokračovali do Španielska. Pred Montpellierom, na smetisku, pri diaľničnom odpočívadle, sme videli jedného gekona múrového ( Tarentola mauritanica ). Na ceste do Corsavy sme videli 2 slepúchov lámavých ( Anguis fragilis ) a jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Ráno bolo 6°C.

20.05.2019 ( pondelok ), Batére, Pic du Canigou ( 2784 m.n.m. ).
Už za tmy sa balíme a ideme serpentýnami do dediny Batére, východzieho miesta začiatku výstupu na horu Pic du Canigou ( 2784 m.n.m. ). Bohužiaľ sme v sedle vybrali špatnú cestu a museli sme sa vrátiť, a tak stratili 1,5 hodiny. Potom sme začali stúpať po ceste označených „mužíkmi“. Kopec bol často tak strmý, že sme šli akoby do schodov. Asi po hodine chôdze sme došli na úroveň snehu. Ďalej som už nemal silu pokračovať v stúpaní a tak sme sa vrátili do sedla. Celou touto cestou sme nevideli žiadne jašterice alebo chrobáky.

21.05.2019 ( utorok ), pohorie Montseny.
Cestou v okolí kempu Fontmartina som našiel jašterice Podarcis liolepis liolepis a jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). V potokoch boli všade larvy salamadry škvrnitej ( Salamandra salamandra terrestris ). Poobede sme urobili prejazd k mestu Peniscola. Toto miesto sa mi prírodne vôbec nepáčilo. Pod smetím sa dali nájť iba gekoni múrové ( Tarentola mauritanica ).

22.05.2019 ( streda ), Benablón, Puebla de Don Fadrique.
Po 450 km sme dorazili na najvýchodnejšiu popisovanú lokalitu výskytu jašteríc Algyroides marchi, do mestečka Puebla de Don Fadrique. Našli sme pred mestom most, ale žiadna voda pod ním netiekla. Tieto jašterice totiž podľa mňa majú radi zimu a vlhko. Vyrazili sme po úzkej asfaltovej ceste ( NE-46 ) do kopcov hľadať miesto, kde by mohla byť voda v koryte potoka. Po 5,5 km od Puebla de D. F. sme našli zavlažovací bazén u starého domu. Zo začiatku som tu nič nenašiel. Z bezradnosti som obchádzal okolité suché medze a kopal do suchých kríkov. A tu naraz, k mojej radosti, začali z nich vybiehať jašterice Psammodromus edwarsianus. Po ich vyfotografovaní sme pokračovali ďalej po ceste a po 7,5 km sme našli u cesty peknú lúku s malou betonovou nádržou, v ktorej bolo ešte trocha vody ( 1377 m.n.m. ). Ale na udanie nás z tohoto miesta vyhnali dvaja policajti. Povedali, že tam nemôžeme spať. Jeden z nich bol drzí, neustále otváral dvere auta a prehľadával ho.

23.05.2019 ( štvrtok ), Puebla de Don Fadrique, Santiago de la Espada a okolie.
Ráno sme sa vrátili do Puebla de Don Fadrique a raňajkovali vo vyschnutom koryte potoka. Tu nič nebehalo. V záhradách u mostu som fotil jašterice Podarcis vaucheri. Jašterice sa ukazovali iba tam, kde bola voda a tej je na juhu Španielska málo. Po ceste č. 317 sme sa dostali do údolia potoka Rio Zumeta. Cestou sme sa zastavovali na miestach, kde boli pri ceste vlhké skalné steny. Videl som tu iba jašterice Psammodromus algirus a jednu jaštericu perlovú ( Timon lepidus ). Potoky, na ktoré sme narazili boli vyschnuté. Pri ceste, nad mostom do Santiago de la Espada, som našiel tri jašterice Podarcis hispanicus ( 1 samec a 2 samičky ). Asi 150 m proti prúdu od mosta, tesne pri potoku, som na ľavom brehu našiel jedinú jaštericu Algyroides marchi, samicu. Podíval som sa i na skalný breh potoka v údolí ( odbočka pred dedinou Santiago de la Espada ( Santiago – Pontones ) a i u druhého mostu za Santiagom. I keď sa mi terén páčil, na „Algyroidesky“ som nenarazil. Videl som iba jašterice Psammodromus algirus. Poobede sa posúvame k Sierre Nevade, spanie sme našli pod priehraou u dediny Lopera. I tu behali iba jašterice Psammodromus algirus.

24.05.2019 ( piatok ), Sierra Nevada.
Cestou do lyžiarskeho strediska Sierra Nevada poprchávalo a bolo zamračené. Zastavili sme na parkovisku nad mestom. Fúkal tu studený a veľmi silný vietor, bolo iba 8°C. Dúfali sme, že nájdeme pod kameňmi schované zvierata. Pod nimi ale bolo sucho. Plánovali sme nájsť jašterice perlové Timon nevadensis. Nášli sme iba stonohy ( Scolopendra cingulata ) a neurčené veľké kobylky. Vyliezol som k otvorenej kaplnke vo výške 2610 m.n.m, ale ani tam nič nebehalo. Keď sme zišli do mesta Sierra Nevada ( v mape Solynieve ) sa trošku vyjasnilo, a tak sme sa ešte podívali na jeho južný okraj. Ale bohužiaľ, väčšina skál bola otočená na sever. Nič sme nenašli. Po ceste z kopca sme sa zastavili pri umelej skalnej stene. Tam som videl jednu neurčenú hnedú jaštericu ( samca ), asi Podarcis vaucheri. Pred Monachilom sme našli rozpadnuté domy. Videl som v ich ruinách iba dve jašterice, samičky asi Podarcis vaucheri. Po káve v meste Monachil sme pokračovali na západ. V Granade bolo 28°C. Zastavili sme sa v meste Estepa. Okolo hradu som žiadne jašterice nevidel, iba cestou k nemu, v parku prebehol predomnou samec jašterice perlovej ( Timon lepidus ). Ten deň sme za zastavili až za Sevillou, asi 5 km západne mesta Sanlúcar la Mayor, u kanálu Arroyo Ardachón.

25.05.2019 ( sobota ), Vila do Bispo, Cabo de Säo Vicente, Serra de Monchique.
Zastavili sme sa na kávu na námestí vo Vila do Bispo. V meste prevládajú malé domy, postavené vedľa seba, a často medzi nimi je i ruina na predaj. V meste a jeho okolí som žiadne jašterice nevidel a bolo strašne horúco. Vybrali sme sa na pláže 4 km severozápadne od Vila do Bispo – Praia do Castelej ( južnejšia ) a Praia da Cordama ( severnejšia ). Dá sa k nim dostať autom ( sú tam parkoviská a reštaurácie ). Jašterice Podarcis carbonelli sme na nich nenašli. U majáku Cabo de Säo Vicente sme hľadali jašterice  Psammodromus occidentalis a Podarcis virescens, ani jednu sme nenašli. Potom sme dorazili na vrchol Foia, 902 m.n.m., v pohorí Serra de Monchique. Cestou som videl jedno mláďa jašterice Lacerta schreiberi a Timon lepidus. V malom údolíčku na sever od vrcholu, vedľa vodnej nádrže, žila hromada scinkov Chalcides striatus nazelenalej farby. Hrozne rýchlo „plávali“ vo vysokej tráve. Keď som skočil na miesto, kde sa vlnenila tráva, už boli inde. Ubytovali sme sa u dediny Maria Vinagre a večer sme navštívili vodné nádrže v jej okolí, kde sme videli niekoľko lariev mlokov Triturus pygmaeus a jednu larvu mloka Pleurodeles waltl.

26.05.2019 ( nedeľa ), pláže u miest Aljezur a Sines.
Ráno cestou k moru sme sa zatavili na hrade Castelo de Aljezur, i keď svietilo slnko nebolo teplo. Prehľadali sme oba brehy rieky Ribeira de Aljezur pred vtokom do oceánu. Našli sme iba jašterice Psammodromus algirus. Naposledy sme sa zastavili na pieskovych dunách, asi 2 km južne Sines. Tu som medzi kameňmi zahliadol jednu jaštericu neurčeného druhu, rodu Podarcis sp. Bola veľmi opatrná, pri pokusu o fotografovanie sa schovala a už sa neukázala. Ďalšie jašterice som už tu nevidel. Pokračovali sme k pohoriu Serra da Estrela. Cestou sme sa zastavili v dedine Chamusca a natrhali v opustenej záhrade dobré pomaranče. Na bráne domu u cesty Radek uvidel jednu jaštericu, pravdepodobne Podarcis virescens. Ale kým som sa vrátil s fotoaparátom už tam nebola. Dúfal som, že v ruinách domu u pomarančovníkov, aspoň jednu jaštericu nájdem, ale žiadnu som nevidel. Jedného samca Podarcis virescens som uvidel na moste u samoty Braceira, ale ani večer ani ráno sa mi ho nepodarilo vyfotografovať. Už pri veľkej vzdialenosti ( 10 m ) sa schovával pod most. V okolitej tráve a u starého domu žili jašterice Psammodromus algirus.

27.05.2019 ( pondelok ), hrady Castelo de Vide, Marváo, pohorie Serra da Estrela.
Rozhodli sme sa, že jašterice Podarcis virescens budeme hľadať na hradoch. Namierili sme si to najprv k mestečku Póvoas e Meadas smerom k hraniciam Španielska. Zastavili sme u priehrady Monte de Adelina. U hrádze žila malá kolónia jašteríc Psammodroumus algirus. Iný druh jašteríc som tu a ani v okolí nevidel. V priehrade napriek tomu, že voda smrdela, žili ryby. V Póvoas e Meadas sme prešli ulice so záhradami na okraji mestečka. Jašterice Podarcis virescens som nenašiel, videl som iba jednu jaštericu Psammodromus algirus. Odtiaľ sme sa odviezli na obrovský hrad v Castelo de Vide. Na hrade a ani v jeho okolí neboli žiadne jašterice! Zo zúfalstva sme vyrazili k hradu v Marváo. Tu som v roku 2000 videl pobehovať v parku a na múroch jašterice Podarcis virescens. Teraz som videl v parku iba jednu jaštericu Psammodroumus algirus. Nakoniec nás z mestečka vyhnali štípajúce škvory, ktoré tu lietali po tisícoch. Sklamaní sme sa otočili na sever a upaľovali k horám Serra da Estrela. Zastavil som na okraji dediny Penhas da Saúde. Videl som tu mláďa jašterice Lacerta schreiberi a dospelú Timon lepidus. Na parkovisku naproti soche Panny Márie
( Senhora da Boa Estrela, 1847 m.n.m. ) sme nechali auto a v posledných slnečných lúčoch sa rozbehli do svahov v okolí hľadat zvieratka. Ja som šiel z kopca a v údolíčku pod sochou som hned našiel niekoľko jašteríc, vrátane mláďat, Iberolacerta monticola monticola. V potoku som našiel ešte jedného skokana Pelophylax perezi. Radek šiel do kopca a na lúke za sochou tiež našiel jašterice Iberolacerta monticola monticola.  Nakoniec sme zašli ešte k priehrade Lago do Viriato ( 1606 m.n.m. ). Našli sme tu samcov a jednu samičku jašteríc Podarcis guadarramae lusitanicus a dva scinky Chalcides striatus. Tieto ale boli hnedé. Večer sme sa presunuli do Španielska.

28.05.2019 ( utorok ), Sierra de la Peňa de Francia.
Vyrážali sme už v 06:30 hod. Cestou ku kláštoru sme sa podívali po jaštericiach v pásmu lesa, ale v okolí cesty sme žiadne nenašli. Na vrchole fúkal studený a silný vietor. V závetrí som videl iba jedno mláďa jašterice Iberolacerta martinezricai. Asi po hodinovom, zbytočnom hľadaní, sme vyrazili dolu a ešte zastavili na malom parkovisku pod kláštorom, asi 1400 m.n.m. Vybehol som na špičku hory, na západ od cesty. Našiel som tu vychudnuté jašterice Podarcis guadarramae guadarramae. Radek u parkoviska videl ešte jašterice Psammodromus algirus. Presunuli sme sa do sedla Portillo Las Batuecas, 1250 m.n.m. Vybrali sme sa na juhovýchod po turistickej ceste v domnienke, že dorazíme ku skalám v najvyššom bode tejto časti hôr. Bohužiaľ sme dorazili k nejakej veľkej železnej klietke, kde chodník končil. Po celú cestu sme nevideli ani jednu jaštericu! Odtiaľ sme sa museli predierať cez kríky a hľadať cestu na hrebeň. Ja som sa vybral k južnému, kamennému vrcholu, 1411 m.n.m. Mimo jedného škorpióna druhu Buthus occitanus som nič nezazrel. Sklamaní sme sa vrátili k autu a vyrazili na sever k Salamake a k Leónu.

29.05.2019 ( streda ), Púerto de la Cubilla.
Ráno sme sa zastavili na nákupy v meste Valencia de Don Juan. Prešli sme sa po nábreží okolo rieky Rio Esla. Na informačnej tabuli som sa dočítal, že v rieke žijú tieto ryby: jalec pyrenejský Sgualius pyrenaicus, pstruh potočný Salmo trutta, šťuka severná Esox lucius, kapor rybničný Cyprinus carpio, mrena bocageho Luciobarbus bocagei, ostroretka iberská Chondrosioma polylepis. Späť sme sa vrátili cez mesto a podívali sa na plazy i okolo veľkého hradu a na lúke, kde sme parkovali. Nič sme nevideli! V mestečku La Magdalena, sme odbočili z diaľnice a vrátili sa k priehrade Embalse de Selga. Hľadal som v tráve Psammodromus hispanicus. Ja som nič nevidel ale Radek povedal, že videl jednu jaštericu perlovú ( Timon lepidus ). Po ďalšom neúspechu sme pokračovali na sever, do sedla Púerto de la Cubilla, 1683 m.n.m. Čakala nás tu azúrová obloha, svietivo zelená tráva a hromada jašteríc múrových ( Podarcis muralis brongniardii ) a jašteríc Iberolacerta moticola cantabrica. Podarilo sa na zatienenom svahu nájsť i mladé jedince mloka hranatého ( Lissotriton helveticus helveticus ). V jazere kvákali skokani Pelophylax perezi, plávali mloky horské ( Ichthyosaura alpestris ) a našli sme i jednu salmandru škvrnitú poddruhu Salamandra salamandra bernardezi. 

30.05.2019 ( štvrtok ), Ermita de San Juan de Gaztelugatxe, El Portalet 1794 m.n.m.
Ráno, ešte za tmy, sme vyrazili ku kláštoru San Juan de Gaztelugatxe. Tu som skutočne našiel jašterice Podarcis pityusensis pityusensis vo veľkom počte. Mimo jedného slepúcha lámavého ( Anguis fragilis ) som ale na pevnine žiadne jašterice nevidel! Cestou do Pamplony sme sa zastavili na parkovisku u Sorozarreta ( 9,5 km severne Altsasu, vedľa diaľnice), kde som vyfotil jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Ani v opustenej dedine Tiermas ( pred Escó ) som jašterice nenašiel! Odtiaľ sme šli do sedla Frontera del Portalet. Našli sa mloky Calotriton asper. Vyrazil som na lúky západne od cesty. Prešiel som asi 2,2 km. Našiel som iba malé a vychudnuté jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Boli všade, v okolí skál a i na osamelých balvanoch na lúke. Pre nedostatok času sme plánovanú Andorru museli vynechať a už zamieriť domov.

31.05.2019 ( piatok ), cesta cez Francúzsko domov.
Zastávku na parkovisku Aire de Bordes Ouest, u dediny Tournay vo Francúzku, som využil na posledné fotografovanie jašteríc múrových ( Podarcis muralis brongniardii ). Dňa 01.06.2019 ( sobota ) sme bez zastávky cez Nemecko dorazili domov.

Tento výlet bol veľkým sklamaním tým, že sa mi nepodarilo vyfotografovať jašterice Timon nevadensis a Podarcis virescens. Všeobecne som na juhu Španielska videl veľmi málo jašteríc.