RAKÚSKO – OBERDRAUBURG ( júl 2019 ).

Termín: 04. – 06.07.2019.
Cieľ: Vyfotografovať jašterice chorvátské ( Iberolacerta horvathi ) a naučiť sa ich rozpoznávať od jašteríc múrových ( Podarcis muralis maculiventris ).

Údolie potoka Gailbergbach, 05.07.2019, 06:29 hod.	Bočný potôčik Gailbergbachu, lokalita salamandier, 05.07.2019, 06:42 hod.

04.07.2019 ( štvrtok ), cesta cez Alpy, Oberdrauburg.
Vyrazil som vo štvrtok ráno o 07:00 hod. po trase Rozvadov – Regensburg – Essenbach – Landshut ( hrad ) – Taufkirchen – Haag in Oberbayern – Rosenheim –  Raubling ( nájazd na diaľnicu ) – Kufstein ( Rakúsko ) – Bocking – Sankt Johann in Tirol – Mittersill – Felbertaurský tunel ( 11,- Eur, na južnej strane tunelu som nevidel žiadne plazy alebo obojživelníky, 1620 m.n.m. ) – Lienz – Oberdrauburg – Gailberg ( Kemp ). Cesta bola časove hrozne dlhá, 500 km som šiel asi 10 hodín. Kemp v Gailbergu je iba pre obývacie autá.

05.07.2019 ( piatok ), Oberdrauburg – Gailberg, Rakúsko – Talianské hranice.
Už za svitania som vstával. Ráno bolo chladno a fúkal studený vietor. Po raňajkách som sa vydal pešo k potoku Gailbergbach. Auto som nechal na parkovisku vedľa hlavnej cesty u kempu. Cestou som nič nevidel, tak som sa šiel podívať do údolia potoka. V malom prítoku som našiel malé salamandry škvrnité ( Salamandra salamandra ). Potok Gailbergbach sa strácal v štrku, koryto bolo bez vody.  Na jašterice chorvátské ( Iberolacerta horvathi ) a jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris ) som narazil hneď za dreveným mostom u skalnej steny. Jašterice chorvátské tu boli hojné, bolo ich viac než jašteríc múrových. Ale ako som stúpal po lesnej ceste nad koryto potoka pribúdali jašterice múrové a asi po 1 km sa jašterice chorvátské úplne stratili. K autu som sa vracal údolím malého potôčika pod cestou. Pod kameňmi som našiel škorpióny ( Euscorpius germanus ), malú ropuchu bradavičnatú ( Bufo bufo ), malého skokana hnedého ( Rana temporaria ) a krásného kovovo-medeno sfarbeného chrobáka. K ceste nad sebou som liezol cez les a tu som uvidel 3 jašterice živorodé ( Zootoca vivipara carniolica ). Potom som zamieril k Rakúsko – Talianskym hraniciam a dúfal, že i tu nájdem jašterice chorvátské. Na hraniciach je reštaurácia, videl som tu ďalšie 3 české autá. V okolí parkoviska a reštaurácie som jašterice nenašiel. Popošiel som po turistickom chodníku do lesa na Rakúskej strane, a tu na malej lúke, uvidel mláďa a samca jašterice živorodej ( Zootoca vivipara carniolica ). Na Talianskej strane som našiel opustené kasárne. Tu už som uvidel i rodinku jašteríc chorvátských ( Iberolacerta horvathi ). Vrátil som sa do Rakúska a podíval sa na východ od  Kötschach-Mauthen k dedine Dellach a cez most sa vrátil do  Kötschach. Jašterice v okolí mostu cez potok Gail a na okraji dediny som nevidel. Presunul som sa k Unterpirkach.

Larva salamandry škvrnitéj ( Salamandra salamandra ), Gailbergbach, 05.07.2019, 06:47 hod. Jašterica chorvátská ( Iberolacerta horvathi ), samec, Gailberg, 05.07.2019, 07:08 hod.Jašterica chorvátská ( Iberolacerta horvathi ), brucho samca, Gailberg, 05.07., 07:18 - 25 hod. Jašterica chorvátská ( Iberolacerta horvathi ), mláďa, Gailberg, 05.07.2019.Iberolacerta horvathi, samička s vajíčkami, Gailberg, 05.07.2019, 07:25 - 49 hod. Iberolacerta horvathi, samička, a po vykladení vajec, Gailberg, 05.07.2019. Iberolacerta horvathi, mladý samec, 08:34 hod. Vľavo samička Podarcis muralis maculiventris, vpravo samička Iberolacerta horvathi, Gailberg, 07:52 hod.            Samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis maculiventris ), Gailberg, 05.07.2019, 09:06 - 12 hod. Samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis maculiventris ), brucho samca, Gailberg, 05.07.2019.Detail hlavy samca jašterice Podarcis muralis, Gailberg, 09:29 hod. Malý skokan hnedý (Rana temporaria), Gailberg.Malá ropucha bradavičnatá ( Bufo bufo ), Gailberg, 05.07.2019, 09:44 hod. Škorpión, asi ( Euscorpius germanus ), 05.07.2019, 09:26 - 38 hod.Mladá jašterica živorodá ( Zootoca vivipara carniolica ), les pri Gailbergu, 05.07.2019, 09:50 h.          Opustené kasárne, Rakúsko-Talianské hranice, 05.07.2019, 12:50 hod.Mladá jašterica živorodá ( Zootoca vivipara carniolica ), Rakúsko-Talianské hranice, 05.07., 12:24 hod. Samec Iberolacerta horvathi, na dvore kasární.Samička Iberolacerta horvathi, kasárne, 05.07.2019, 13:42 hod Potok Gail u dediny Dellach, 05.07.2019, 14:54 hod.

06.07.2019 ( sobota ), dedina Unterpirkach údolie potoka Pirknerbach.
Na mape som si vytipoval podobný terén ako u Gailbergu, od neho asi 5,5 km severozápadne, údolie potoka Pirknerbach. Chcel som overiť, či i tam sú jašterice chorvátské. Vybral som sa po kamenitej ceste k reštaurácíí Hochstadelhaus v nadmorskej výške 1800 m.n.m. Občas som si cestu skrátil po turistickom chodníku, ale ten bol strmý a vyčerpávajúcí. Cestu som skončil vyčerpaný vo výške 1520 m.n.m., ďalej som nemal sílu ísť. Videl som cestou iba jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris ) a i tie málo. Cestou domov som sa zastavil 1,5 km juhozápadne mesta Sankt Johann in Tirol ( Weiberndorf ), kde bol potok a po jeho brehu cyklochodník. Po nájdení mŕtvej samičky jašterice krátkohlavej na chodníku, som sa vrátil pre fotoaparát a potom za opatrnej chôdze som videl 4 dospelé jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis agilis ).

Jašterica múrová ( Podarcis muralis maculiventris ), samec, Pirknerbach, 06.07.2019, 08:18 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis maculiventris ), samec, Pirknerbach, 06.07.2019, 08:18 hod.Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis agilis ), samička, Sankt Johann in Tirol, 06.07.2019, 15:25 - 15:34 hod. Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis agilis ), samec, Sankt Johann in Tirol.

Cesta do Rakúska bola veľmi úspešná a i radostná.

 

Rubriky: Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

OKRUH ŠPANIELSKOM A PORTUGALSKOM ( máj 2019 ).

Termín: 18.05. – 01.06.2019 ( 15 dní ).
Dúfal som, že po výdatných zimných a jarných dažďoch ( snežení ) na prelome rokov 2018/2019 nebude vo Španielsku sucho. Ale bohužiaľ na juhu ( v nížinách ) a i v Sierra Nevade sucho bolo.

18.05.2019 ( sobota ), Weinsberg.
Prvú zastávku sme urobili v meste Weinsberg, kde sme sa vo vinohrade pod hradom, podívali na jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Bolo ich tu veľa. Druhú zastávku sme urobili pri tankovaní v Bad Krozingen-u a potom v dedine Biengen. Prešli sme sa okolo vinohradov, nič tam nebolo. Prvú noc sme spali vo Francúzku, blízko výjazdu z diaľnice u Selliéres. Ani tu sme nič nevideli, iba počuli kvákať žaby. Ráno bolo 9°C.

Zrúcanina, Weinsberg, 08.05.2019, 09:37 h. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ) samička, veľa jašteríc malo ulomený chvost, Weinsberg.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ) samec, Weinsberg. Jašterica múrová, mláďa s načervenalým chvostom, ( Podarcis muralis brongniardii ).

19.05.2019 ( nedeľa ), cesta cez Francúzsko, Corsavy.
Ráno v 07:00 hodín sme pokračovali do Španielska. Pred Montpellierom, na smetisku, pri diaľničnom odpočívadle, sme videli jedného gekona múrového ( Tarentola mauritanica ). Na ceste do Corsavy sme videli 2 slepúchov lámavých ( Anguis fragilis ) a jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Ráno bolo 6°C.

Slepúch lámavý ( Anguis fragilis ), zatáčka asi 1,5 km JV od kostola v Corsavy, 19.05.2019, 16:13 h. Jašterica múrová, samec ( Podarcis muralis brongniardii ), Corsavy.

20.05.2019 ( pondelok ), Batére, Pic du Canigou ( 2784 m.n.m. ).
Už za tmy sa balíme a ideme serpentýnami do dediny Batére, východzieho miesta začiatku výstupu na horu Pic du Canigou ( 2784 m.n.m. ). Bohužiaľ sme v sedle vybrali špatnú cestu a museli sme sa vrátiť, a tak stratili 1,5 hodiny. Potom sme začali stúpať po ceste označených „mužíkmi“. Kopec bol často tak strmý, že sme šli akoby do schodov. Asi po hodine chôdze sme došli na úroveň snehu. Ďalej som už nemal silu pokračovať v stúpaní a tak sme sa vrátili do sedla. Celou touto cestou sme nevideli žiadne jašterice alebo chrobáky.

Informačná tabuľa v sedle nad Batére. Za hodinu sme vystúpali výškove približne iba o 133m, 20.05.2019, 08:39 h. V mrakoch, úplne vpravo, je Pic du Canigou, vypadá byť strašne ďaleko, pritom je vzdušnou čiarou „iba“ 8 km, 10:50 h.

21.05.2019 ( utorok ), pohorie Montseny.
Cestou v okolí kempu Fontmartina som našiel jašterice Podarcis liolepis liolepis a jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). V potokoch boli všade larvy salamadry škvrnitej ( Salamandra salamandra terrestris ). Poobede sme urobili prejazd k mestu Peniscola. Toto miesto sa mi prírodne vôbec nepáčilo. Pod smetím sa dali nájť iba gekoni múrové ( Tarentola mauritanica ).

Jašterica Podarcis liolepis liolepis, samička, kemp Fontmartina, 21.05.2019, 10:45 - 10:58 hod. Jašterica Podarcis liolepis liolepis, samička, kemp Fontmartina, 21.05.2019, 10:45 - 10:58 hod.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, cesta u kempu Les Illes, 21.05.2019, 12:31 h. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, cesta u kempu Les Illes, 21.05.2019, 12:31 h.

Pláž u mesta Peniscola, 21.05.2019, 19:48 - 19:53 hod. Kaktusová záhrada na okraji mesta Peniscola.

22.05.2019 ( streda ), Benablón, Puebla de Don Fadrique.
Po 450 km sme dorazili na najvýchodnejšiu popisovanú lokalitu výskytu jašteríc Algyroides marchi, do mestečka Puebla de Don Fadrique. Našli sme pred mestom most, ale žiadna voda pod ním netiekla. Tieto jašterice totiž podľa mňa majú radi zimu a vlhko. Vyrazili sme po úzkej asfaltovej ceste ( NE-46 ) do kopcov hľadať miesto, kde by mohla byť voda v koryte potoka. Po 5,5 km od Puebla de D. F. sme našli zavlažovací bazén u starého domu. Zo začiatku som tu nič nenašiel. Z bezradnosti som obchádzal okolité suché medze a kopal do suchých kríkov. A tu naraz, k mojej radosti, začali z nich vybiehať jašterice Psammodromus edwarsianus. Po ich vyfotografovaní sme pokračovali ďalej po ceste a po 7,5 km sme našli u cesty peknú lúku s malou betonovou nádržou, v ktorej bolo ešte trocha vody ( 1377 m.n.m. ). Ale na udanie nás z tohoto miesta vyhnali dvaja policajti. Povedali, že tam nemôžeme spať. Jeden z nich bol drzí, neustále otváral dvere auta a prehľadával ho.

Sierra de la Sagra, 2383 m.n.m., 22.05.2019, 15:33 h. Miesto nálezu Psammodromus edwarsianus, 1365 m.n.m.

Rozpoznávacím znakom tohoto druhu je malý štítok pod veľkým očným štítkom. Samička jašterice Psammodromus edwarsianus.

Samec jašterice Psammodromus edwarsianus. Pri fotení mali jašterice neustále privreté oči. ........a jeho brucho.

Samci majú výrazne rozšírený chvost u kloaky. Iný samec, majú výrazne rozšírený chvost u kloaky.

Jašterica Psammodromus edwarsianus, samička. Most pred Puebla de Don Fadrique, 23.05.2019, 07:28 - 33 h.

23.05.2019 ( štvrtok ), Puebla de Don Fadrique, Santiago de la Espada a okolie.
Ráno sme sa vrátili do Puebla de Don Fadrique a raňajkovali vo vyschnutom koryte potoka. Tu nič nebehalo. V záhradách u mostu som fotil jašterice Podarcis vaucheri. Jašterice sa ukazovali iba tam, kde bola voda a tej je na juhu Španielska málo. Po ceste č. 317 sme sa dostali do údolia potoka Rio Zumeta. Cestou sme sa zastavovali na miestach, kde boli pri ceste vlhké skalné steny. Videl som tu iba jašterice Psammodromus algirus a jednu jaštericu perlovú ( Timon lepidus ). Potoky, na ktoré sme narazili boli vyschnuté. Pri ceste, nad mostom do Santiago de la Espada, som našiel tri jašterice Podarcis hispanicus ( 1 samec a 2 samičky ). Asi 150 m proti prúdu od mosta, tesne pri potoku, som na ľavom brehu našiel jedinú jaštericu Algyroides marchi, samicu. Podíval som sa i na skalný breh potoka v údolí ( odbočka pred dedinou Santiago de la Espada ( Santiago – Pontones ) a i u druhého mostu za Santiagom. I keď sa mi terén páčil, na „Algyroidesky“ som nenarazil. Videl som iba jašterice Psammodromus algirus. Poobede sa posúvame k Sierre Nevade, spanie sme našli pod priehraou u dediny Lopera. I tu behali iba jašterice Psammodromus algirus.

 Samec Podarcis vaucheri, Puebla de Don Fadrique, 23.05.2019, 07:37 h. Samička Podarcis vaucheri, Puebla de Don Fadrique.

 Psammodromus algirus, mladý samec. Hory nad Puebla d. d. F., 23.05.2019. Panoráma údolia potoku Rio Zumeta, v pozadí Sierra de Almorchón, 23.05.2019, 10:05 h.

Algyroides marchi, samička, bola schovaná tesne u potok, 23.05.2019, 10:37 hod. Tá istá samička.

24.05.2019 ( piatok ), Sierra Nevada.
Cestou do lyžiarskeho strediska Sierra Nevada poprchávalo a bolo zamračené. Zastavili sme na parkovisku nad mestom. Fúkal tu studený a veľmi silný vietor, bolo iba 8°C. Dúfali sme, že nájdeme pod kameňmi schované zvierata. Pod nimi ale bolo sucho. Plánovali sme nájsť jašterice perlové Timon nevadensis. Nášli sme iba stonohy ( Scolopendra cingulata ) a neurčené veľké kobylky. Vyliezol som k otvorenej kaplnke vo výške 2610 m.n.m, ale ani tam nič nebehalo. Keď sme zišli do mesta Sierra Nevada ( v mape Solynieve ) sa trošku vyjasnilo, a tak sme sa ešte podívali na jeho južný okraj. Ale bohužiaľ, väčšina skál bola otočená na sever. Nič sme nenašli. Po ceste z kopca sme sa zastavili pri umelej skalnej stene. Tam som videl jednu neurčenú hnedú jaštericu ( samca ), asi Podarcis vaucheri. Pred Monachilom sme našli rozpadnuté domy. Videl som v ich ruinách iba dve jašterice, samičky asi Podarcis vaucheri. Po káve v meste Monachil sme pokračovali na západ. V Granade bolo 28°C. Zastavili sme sa v meste Estepa. Okolo hradu som žiadne jašterice nevidel, iba cestou k nemu, v parku prebehol predomnou samec jašterice perlovej ( Timon lepidus ). Ten deň sme za zastavili až za Sevillou, asi 5 km západne mesta Sanlúcar la Mayor, u kanálu Arroyo Ardachón.

Špička v diaľke uprostred, hora Pico de Veleta, 3392 m.n.m., Sierra Nevada, 24.05.2019, 08:52 hod. Stonoha ( Scolopendra cingulata ), 24.05.2019, 09:19 h.

Jašterica Podarcis vaucheri, samec. V ruinách domu, 3,5 km vých. Monachilu som našiel dve samičky jašteríc, asi Podarcis vaucheri, 24.05.2019, 11:54 h.

25.05.2019 ( sobota ), Vila do Bispo, Cabo de Säo Vicente, Serra de Monchique.
Zastavili sme sa na kávu na námestí vo Vila do Bispo. V meste prevládajú malé domy, postavené vedľa seba, a často medzi nimi je i ruina na predaj. V meste a jeho okolí som žiadne jašterice nevidel a bolo strašne horúco. Vybrali sme sa na pláže 4 km severozápadne od Vila do Bispo – Praia do Castelej ( južnejšia ) a Praia da Cordama ( severnejšia ). Dá sa k nim dostať autom ( sú tam parkoviská a reštaurácie ). Jašterice Podarcis carbonelli sme na nich nenašli. U majáku Cabo de Säo Vicente sme hľadali jašterice  Psammodromus occidentalis a Podarcis virescens, ani jednu sme nenašli. Potom sme dorazili na vrchol Foia, 902 m.n.m., v pohorí Serra de Monchique. Cestou som videl jedno mláďa jašterice Lacerta schreiberi a Timon lepidus. V malom údolíčku na sever od vrcholu, vedľa vodnej nádrže, žila hromada scinkov Chalcides striatus nazelenalej farby. Hrozne rýchlo „plávali“ vo vysokej tráve. Keď som skočil na miesto, kde sa vlnenila tráva, už boli inde. Ubytovali sme sa u dediny Maria Vinagre a večer sme navštívili vodné nádrže v jej okolí, kde sme videli niekoľko lariev mlokov Triturus pygmaeus a jednu larvu mloka Pleurodeles waltl.

Kostol v meste Estepa, 24.05.2019, 16:04 hod. Na odpočívadle u Ayamonte sedel na každom kameni gekon múrový (Tarentola mauritanica), 25.05.2019, 09:00 hod.

Pláž Praia do Castelej (južnejšia). Jašterice Podarcis carbonelli sme nenašli, 25.07.2019, 12:23 hod. 	       Kamenitá krajina medzi plážami a Vila do Bispo, 25.07.2019, 13:01 hod.

Scink Chalcides striatus, tu majú nazelenalú farbu, Foia, 25.07.2019, 17:27 hod. Ten istý scink Chalcides striatus.

26.05.2019 ( nedeľa ), pláže u miest Aljezur a Sines.
Ráno cestou k moru sme sa zatavili na hrade Castelo de Aljezur, i keď svietilo slnko nebolo teplo. Prehľadali sme oba brehy rieky Ribeira de Aljezur pred vtokom do oceánu. Našli sme iba jašterice Psammodromus algirus. Naposledy sme sa zastavili na pieskovych dunách, asi 2 km južne Sines. Tu som medzi kameňmi zahliadol jednu jaštericu neurčeného druhu, rodu Podarcis sp. Bola veľmi opatrná, pri pokusu o fotografovanie sa schovala a už sa neukázala. Ďalšie jašterice som už tu nevidel. Pokračovali sme k pohoriu Serra da Estrela. Cestou sme sa zastavili v dedine Chamusca a natrhali v opustenej záhrade dobré pomaranče. Na bráne domu u cesty Radek uvidel jednu jaštericu, pravdepodobne Podarcis virescens. Ale kým som sa vrátil s fotoaparátom už tam nebola. Dúfal som, že v ruinách domu u pomarančovníkov, aspoň jednu jaštericu nájdem, ale žiadnu som nevidel. Jedného samca Podarcis virescens som uvidel na moste u samoty Braceira, ale ani večer ani ráno sa mi ho nepodarilo vyfotografovať. Už pri veľkej vzdialenosti ( 10 m ) sa schovával pod most. V okolitej tráve a u starého domu žili jašterice Psammodromus algirus.

Pláž 2,5 km južne prístavu Sines. Tu som medzi kameňmi zahliadol jednu neurčenu jaštericu, viac krát sa neukázala. Priehrada Monte de Adelina, u hrádze boli jašterice Psammodroumus algirus.

27.05.2019 ( pondelok ), hrady Castelo de Vide, Marváo, pohorie Serra da Estrela.
Rozhodli sme sa, že jašterice Podarcis virescens budeme hľadať na hradoch. Namierili sme si to najprv k mestečku Póvoas e Meadas smerom k hraniciam Španielska. Zastavili sme u priehrady Monte de Adelina. U hrádze žila malá kolónia jašteríc Psammodroumus algirus. Iný druh jašteríc som tu a ani v okolí nevidel. V priehrade napriek tomu, že voda smrdela, žili ryby. V Póvoas e Meadas sme prešli ulice so záhradami na okraji mestečka. Jašterice Podarcis virescens som nenašiel, videl som iba jednu jaštericu Psammodromus algirus. Odtiaľ sme sa odviezli na obrovský hrad v Castelo de Vide. Na hrade a ani v jeho okolí neboli žiadne jašterice! Zo zúfalstva sme vyrazili k hradu v Marváo. Tu som v roku 2000 videl pobehovať v parku a na múroch jašterice Podarcis virescens. Teraz som videl v parku iba jednu jaštericu Psammodroumus algirus. Nakoniec nás z mestečka vyhnali štípajúce škvory, ktoré tu lietali po tisícoch. Sklamaní sme sa otočili na sever a upaľovali k horám Serra da Estrela. Zastavil som na okraji dediny Penhas da Saúde. Videl som tu mláďa jašterice Lacerta schreiberi a dospelú Timon lepidus. Na parkovisku naproti soche Panny Márie
( Senhora da Boa Estrela, 1847 m.n.m. ) sme nechali auto a v posledných slnečných lúčoch sa rozbehli do svahov v okolí hľadat zvieratka. Ja som šiel z kopca a v údolíčku pod sochou som hned našiel niekoľko jašteríc, vrátane mláďat, Iberolacerta monticola monticola. V potoku som našiel ešte jedného skokana Pelophylax perezi. Radek šiel do kopca a na lúke za sochou tiež našiel jašterice Iberolacerta monticola monticola Nakoniec sme zašli ešte k priehrade Lago do Viriato ( 1606 m.n.m. ). Našli sme tu samcov a jednu samičku jašteríc Podarcis guadarramae lusitanicus a dva scinky Chalcides striatus. Tieto ale boli hnedé. Večer sme sa presunuli do Španielska.

Lokality Iberolacert, terén východne sochy Nossa senhora da Boa Estrela, 1840-1865 m.n.m., našiel som ich pri balvanoch a kríkoch, mláďatá pod kameňmi, 27.05.2019, 17:34 hod.  Iberolacerta monticola monticola, samec, 1850 m.n.m., Serra da Estrela, 27.05.2019, 17:10 hod.

Iberolacerta monticola monticola, iný samec, Serra da Estrela.  Iberolacerta monticola monticola, detaily modrého samca, 27.05.2019, 17:29 hod.

Iberolacerta monticola monticola, mláďa, 1850 m.n.m., 27.05.2019, 17:21 hod. Iberolacerta monticola monticola, samička, 1850 m.n.m.

Iberolacerta monticola monticola, detail mladého samca, 27.05.2019, 17:57 hod. Iberolacerta monticola monticola, mladý samec, 27.05.2019.

Chalcides striatus, tmavohnedý, priehrada Lago do Viriato, 27.05.2019, 18:12 hod. Druhý scink Chalcides striatus, tiež tmavohnedý, priehrada Lago do Viriato.

Podarcis guadarramae lusitanicus, samec, priehrada Lago do Viriato, 1606 m.n.m., 27.05.2019, 18:50 hod.  Podarcis guadarramae lusitanicus, druhý samec, priehrada Lago do Viriato.

Brucho samca Podarcis guadarramae lusitanicus.

28.05.2019 ( utorok ), Sierra de la Peňa de Francia.
Vyrážali sme už v 06:30 hod. Cestou ku kláštoru sme sa podívali po jaštericiach v pásmu lesa, ale v okolí cesty sme žiadne nenašli. Na vrchole fúkal studený a silný vietor. V závetrí som videl iba jedno mláďa jašterice Iberolacerta martinezricai. Asi po hodinovom, zbytočnom hľadaní, sme vyrazili dolu a ešte zastavili na malom parkovisku pod kláštorom, asi 1400 m.n.m. Vybehol som na špičku hory, na západ od cesty. Našiel som tu vychudnuté jašterice Podarcis guadarramae guadarramae. Radek u parkoviska videl ešte jašterice Psammodromus algirus. Presunuli sme sa do sedla Portillo Las Batuecas, 1250 m.n.m. Vybrali sme sa na juhovýchod po turistickej ceste v domnienke, že dorazíme ku skalám v najvyššom bode tejto časti hôr. Bohužiaľ sme dorazili k nejakej veľkej železnej klietke, kde chodník končil. Po celú cestu sme nevideli ani jednu jaštericu! Odtiaľ sme sa museli predierať cez kríky a hľadať cestu na hrebeň. Ja som sa vybral k južnému, kamennému vrcholu, 1411 m.n.m. Mimo jedného škorpióna druhu Buthus occitanus som nič nezazrel. Sklamaní sme sa vrátili k autu a vyrazili na sever k Salamake a k Leónu.

Sierra de la Peňa de Francia, hrebeň s najvyšším vrcholom La Hastiala, 1735 m.n.m., 28.05.2019, 11:16 hod. Podarcis guadarramae guadarramae, samička, kopec na západ od kláštora, 1532 m.n.m.

Podarcis guadarramae guadarramae, samec. Detaily samca Podarcis guadarramae guadarramae, 28.05.2019, 11:08 hod. 

29.05.2019 ( streda ), Púerto de la Cubilla.
Ráno sme sa zastavili na nákupy v meste Valencia de Don Juan. Prešli sme sa po nábreží okolo rieky Rio Esla. Na informačnej tabuli som sa dočítal, že v rieke žijú tieto ryby: jalec pyrenejský Sgualius pyrenaicus, pstruh potočný Salmo trutta, šťuka severná Esox lucius, kapor rybničný Cyprinus carpio, mrena bocageho Luciobarbus bocagei, ostroretka iberská Chondrosioma polylepis. Späť sme sa vrátili cez mesto a podívali sa na plazy i okolo veľkého hradu a na lúke, kde sme parkovali. Nič sme nevideli! V mestečku La Magdalena, sme odbočili z diaľnice a vrátili sa k priehrade Embalse de Selga. Hľadal som v tráve Psammodromus hispanicus. Ja som nič nevidel ale Radek povedal, že videl jednu jaštericu perlovú ( Timon lepidus ). Po ďalšom neúspechu sme pokračovali na sever, do sedla Púerto de la Cubilla, 1683 m.n.m. Čakala nás tu azúrová obloha, svietivo zelená tráva a hromada jašteríc múrových ( Podarcis muralis brongniardii ) a jašteríc Iberolacerta moticola cantabrica. Podarilo sa na zatienenom svahu nájsť i mladé jedince mloka hranatého ( Lissotriton helveticus helveticus ). V jazere kvákali skokani Pelophylax perezi, plávali mloky horské ( Ichthyosaura alpestris ) a našli sme i jednu salmandru škvrnitú poddruhu Salamandra salamandra bernardezi

Azúrová obloha, Púerto de la Cubilla, 29.05.2019, 13:51 hod. Priehrada na konci údolia plné mlokov a žiab, Púerto de la Cubilla, 29.05.2019, 14:22 hod.

Salamandra salamandra bernardezi, Púerto de la Cubilla, 29.05.2019, 13:38 hod. Salamandra salamandra bernardezi, Púerto de la Cubilla, 29.05.2019, 13:38 hod.

Iberolacerta monticola cantabrica, mladý samec, Púerto de la Cubilla, 29.05.2019, 13:58 hod.	Iberolacerta monticola cantabrica, mláďa, Púerto de la Cubilla, 29.05.2019.

ašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec. Mlok hranatý ( Lissotriton helveticus helveticus ), Púerto de la Cubilla.

30.05.2019 ( štvrtok ), Ermita de San Juan de Gaztelugatxe, El Portalet 1794 m.n.m.
Ráno, ešte za tmy, sme vyrazili ku kláštoru San Juan de Gaztelugatxe. Tu som skutočne našiel jašterice Podarcis pityusensis pityusensis vo veľkom počte. Mimo jedného slepúcha lámavého ( Anguis fragilis ) som ale na pevnine žiadne jašterice nevidel! Cestou do Pamplony sme sa zastavili na parkovisku u Sorozarreta ( 9,5 km severne Altsasu, vedľa diaľnice), kde som vyfotil jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Ani v opustenej dedine Tiermas ( pred Escó ) som jašterice nenašiel! Odtiaľ sme šli do sedla Frontera del Portalet. Našli sa mloky Calotriton asper. Vyrazil som na lúky západne od cesty. Prešiel som asi 2,2 km. Našiel som iba malé a vychudnuté jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Boli všade, v okolí skál a i na osamelých balvanoch na lúke. Pre nedostatok času sme plánovanú Andorru museli vynechať a už zamieriť domov.

Kláštor Ermita de San Juan de Gaztelugatxe, 30.05.2019, 08:27 hod. Podarcis pityusensis pityusensis, samec,  30.05.2019, 08:54 - 09:11 hod.

Podarcis pityusensis pityusensis, samec,  30.05.2019. Podarcis pityusensis pityusensis, samica,  30.05.2019

Podarcis pityusensis pityusensis, samica,  30.05.2019 Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Altsasu, 30.05.2019, 12:22 - 12:36 hod.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samice, Altsasu. Panoráma hôr na západ od El Portalet, výška lúky 1924 - 1937 m.n.m., 2,2 km od cesty, 30.05.2019, 17:13 hod.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, El Portalet, 30.05.2019, 16:41 - 17:27 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, El Portalet, 30.05.2019, 16:41 - 17:27 hod.

31.05.2019 ( piatok ), cesta cez Francúzsko domov.
Zastávku na parkovisku Aire de Bordes Ouest, u dediny Tournay vo Francúzku, som využil na posledné fotografovanie jašteríc múrových ( Podarcis muralis brongniardii ). Dňa 01.06.2019 ( sobota ) sme bez zastávky cez Nemecko dorazili domov.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, odpočívadlo Aire de Bordes (Tournay), 31.05.2019. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, odpočívadlo Aire de Bordes, 31.05.2019, 09:24 - 09:31 hod.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, odpočívadlo Aire de Bordes, 31.05.2019, 09:24 - 09:31 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, odpočívadlo Aire de Bordes (Tournay), 31.05.2019.

Tento výlet bol veľkým sklamaním tým, že sa mi nepodarilo vyfotografovať jašterice Timon nevadensis a Podarcis virescens. Všeobecne som na juhu Španielska videl veľmi málo jašteríc.

Rubriky: Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

SLOVENSKO ( máj 2019 ).

02.05.2019 ( štvrtok ), Tešmák – Veľký vrch ( Vysoká ), 282 m.n.m., potoky Olvár a Berinček:
Na kopci Veľký vrch som videl 6 krátkonôžiek štíhlých ( Ablepharus kitaibelii ) a niekoľko malých jašteríc zelených ( Lacerta viridis ). V potoku Olvár, tesne pod mostom, v rúre, som chytil malé jalce hlavaté ( Leuciscus cephalus ). Nad mostom 2 malé jalce a už iba slíže severné ( Barbatula barbatula ) a dva skokany hnedé ( Rana temporaria ). Na jednom mieste bobry zvalili topole do potoka a zastavili vodu. Tu sú miesta pod koreňmi hlboké 1 – 1,5 m. Naopak, tam, kde je štrkové dno, tiekla voda široká iba 60 cm s hĺbkou do 5 cm. Potok Berinček bol miestami vyschnutý a tiekol iba pramienok široký maximálne 30 cm a s hĺbkou 2-3 cm. U mostu cez potok Berinček som videl 2 samce jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ). Na smetisku v lese u Tešmaku som našiel dve užovky stromové ( Elaphe longissimus ), jedno mláďa a dospelú.

Malá užovka stromová ( Elaphe longissimus ), Tešmák, lesné smetisko. Skokan hnedý ( Rana temporaria ), koryto potoka Olvár v lese.

Potok Olvár s kamenitým dnom, 02.05.2019, 11:50 h.  Samec jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ), breh Berinčeka

Druhý samec jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ), breh Berinčeka. Krátkonôžka štíhlá, ( Ablepharus kitaibelii ),Tešmák, Veľký vrch.

07.05.2019 ( utorok ), Ip. Predmostie – Pášt, fotbalové ihrisko:
V jazierku na fotbalovom ihrisku žili skokany zelené ( Pelophylax kl. esculentus ). Žubrienky hrabavky škvrnitej som nechytil. A na ihrisku, kde žili jašterice krátkohlavé, som teraz chytil mláďa jašterice zelenej ( Lacerta viridis ). V „Páštu“ nie sú žiadne ryby, iba malé žubrienky ropuchy bradavičnatej ( Bufo bufo ). V odvodňovacom kanály, na úrovni štrkovej jamy, som chytil samca mloka bodkovaného ( Lissotriton vulgaris ).

Vykopaná jama, „Pášt“, bez rýb. Toho roku som ryby v žiadnej jame nenašiel! Samec mloka bodkovaného ( Lissotriton vulgaris ), odvodňovací kanál vedľa „Páštu“.

Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), Ip. Predmostie, fotbalové ihrisko. Krátkonôžka štíhlá, ( Ablepharus kitaibelii ),Tešmák, Veľký vrch.

 Krátkonôžka štíhlá, ( Ablepharus kitaibelii ), Horné Rykynčice, vrch Sanda.

10.05.2019 ( piatok), Ipeľské predmostie – Šomoš, vinohrady:
Okolo 11:00 h. sa vyčasilo, a tak som sa vydal na Šomoš za krátkonôžkami. Step ( lúka, kde som ich našiel v r. 2003 ) je už zarastená stromami, chýba tráva a i dubové lístie je iba miestami. Terén už nie je vhodný pre krátkonôžky. Nevidel som za 2 hodiny hľadania ani jednu, neboli tam ani jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Na svahu, v lese, som videl jedného malého skokana štíhleho
( Rana dalmatina ). Jednu krátkonôžku štíhlú ( Ablepharus kitaibelii ),  som našiel nakoniec na rozhraní lesa a lúky v západnej časti čistinky. Cestou k autu som vyfotil na okraji vinohradu párik jašteríc zelených ( Lacerta viridis ).

Krátkonôžka štíhlá, ( Ablepharus kitaibelii ),Tešmák, Šomoš. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samica, vinohrady, Ip. Predmostie.

Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samica, vinohrady, Ip. Predmostie. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samica, vinohrady, Ip. Predmostie.

Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samec, vinohrady, Ip. Predmostie. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samec, vinohrady, Ip. Predmostie.

 

Rubriky: Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

NEMECKO – PASSAU ( február 2019 ).

Termín: 19.02.2019, od 13:00 – do 15:30 hodin.
Počasie: Jasno, teplota +9°C v tieni, mierny vietor.
Cieľ cesty: Nájsť zavlečené jašterice múrové ( Podarcis muralis nigriventris ) na pevnosti Oberhaus ( Veste Oberhaus ).

Cestou domov z kúpeľov v Maďarsku som sa zastavil v meste Passau. Parkovanie som našiel vedľa cesty na ulici Neue Rieser strasse. Odtiaľ vedie cesta cez pole na horný vchod ( severný ) hradu Oberhaus. Prvé jašterice múrové ( Podarcis muralis nigriventris ) som uvidel sa vyhrievať na múre nad kaviarňou. Ďalšie som videl na nádvorí a potom až dole u Dunaja, kde začínali schody na hrad, z ulice Angerstrasse
( vedľa penziónu Panorama ). Boli vonku k videniu samci, samičky i mláďata. Samci boli mimoriadne vychudnuté. Samci sa už medzi sebou bili, keď sa stretli. Ani na zemi ani vo vzduchu som nevidel žiadny hmyz pre ich krmenie.

Panoráma Passova z kaviarne, 19.02.2019, 13:17 hod.

Hrad Oberhaus z jedného z jeho nádvorí. Na tomto nádvorí, i keď tu bolo teplo a kríky, som jašterice nevidel.

Samec jašterice múrovej ( P. muralis nigriventris ), na múre nad kaviarňou. Druhý samec na múre nad kaviarňou. Mláďa z nádvoria. Samička z nádvoria.

Hnedý samec od Dunaja. Druhý samec od Dunaja.

Samička od Dunaja.

Rubriky: Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

NEMECKO – CADOLZBURG ( október 2018 ).

Termín: 19.10.2018, Počasie: Jasno, teplota +18°C v tieni, mierny vietor.  Cieľ cesty: Nájsť zavlečené jašterice múrové ( Podarcis muralis nigriventris ) na hrade a v meste.

V Cadolzburgu som podľa smerových tabúľ k hradu našiel veľké, bezplatné parkovisko na ulici Am Höhbuck. Prvú jaštericu som našiel v 10:27 hod. na juhovýchodnej skalnej stene hradu. Ďalšie 3 mláďatá v zeleninovo-kvetinovej záhrade. Poobede som našiel 6 dospelých jašteríc v dierach na juhozápadnej stene. Ďalšie plazy som už nikde nevidel. Ani v starých záhradách okolo hradu, ani u vlakového nádražia, ani v jeho okolí a ani na cintoríne. Ráno boli jašterice plaché a fotit sa nechali tak z 5 metrov. Poobede som dospelé mohol fotit i z 1,5 metra a vôbec sa neschovávali. Okolo hradu je pár krátkych starobylých ulíc, mestečko je malé.

Kostol na ulici Burgstras. Ulica k hradu, na moste ( uprostred ) je vstup do hradu.

Hrad Cadolzburg. Kvetinová záhrada na dvore hradu.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis nigriventris ), mláďa. Jašterica múrová ( Podarcis muralis nigriventris ), druhé mláďa. Všetky mali ulomený chvost.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis nigriventris ), dospelá samička. Jašterice múrové ( Podarcis muralis nigriventris ), dospelé jedince.

Jašterice múrové ( Podarcis muralis nigriventris ), zpredu. Jašterica múrová ( Podarcis muralis nigriventris ), dospelý samec.

Rubriky: Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

NEMECKO – KULMBACH ( apríl 2018 ).

Termín: 07.04.2018

Počasie: Jasno, teplota +20°C v tieni, mierny vietor.

Cieľ cesty: Nájsť plazy vo vinohradoch nad mestou Ziel am Main ( západne dediny Ziegelanger ) a zavlečené jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris )
v Kulmbachu. Časové údaje sú podľa zimného času!

Deň začal dobre, lebo som prvú jaštericu krátkohlavú ( Lacerta agilis ), samca, som uvidel už na odpočívadle Rotmaintal. Plný nádeje som pokračoval po diaľnici A70 k mestu Ziel am Main. Vinice začali hneď na západ od mesta Bamberk ale sú bez kamenných stien. Po príchode do mesta Zeil am Main som náhodne zatočil doprava, do kopcov, kde som tušil vinice ( smer Bischofsheim ). Nad mestom som našiel parkovisko s informačnými tabuľami a vyrazil smerom k ruine hradu Schmachtenberg. V okolí ruiny a ani vo vinici pod ním som žiadne jašterice nenašiel ( totiž žiadne zvieratka! ). Chcel som sa ešte podívať na kopec, na severozápad od mesta, ale nenašiel som tam cestu a ani nevidel vinice. Sklamaný som vyrazil domov. Ešte som sa zastavil vo vinohradoch medzi Ziegelanger a Steinbachom. Ale ani tu som na kamenných stenách žiadne jašterice nenašiel. Po príchode do Kulmbachu som sa okolo starého nákladového nádražia dostal do obchodného centra, kde som  zaparkoval ( Albert Ruckdeschel strasse ). Po ulici Gummistrasse som sa dostal k umelému  remenu rieky Mohan ( Main ). Okolo neho som sa dostal cez koľajnice do priestoru starého nádražia. Dnes už je uzavretý a likviduje sa, čím sa časom zlikviduje i lokalita jašteríc múrových. Prvé jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris ) som našiel na múre zanedbanej záhrady u rieky a potom v hromade dreva u železničného valu. Boli tu samci, samice i mláďata. V priestore starého nádražia som ich našiel veľa, mláďatá boli schované pod každým trochu väčším kameňom. V súčasnosti je táto populácia v priestore husto rozšírená. Iný druh jašteríc som tu nenašiel. V meste Marktredwitz som sa ešte podíval u obchodného centra Lidl na jašterice medzi balvanmi, nič som nevidel.

Jazero v pozadí je záplavové územie rieky Main ( Mohan ), takto ekologicky je upravená veľká časť rieky. Mali by sme si vziať príklad. Pohľad na juh z ruiny hradu Schmachtenberg, Ziel am Main, 07.04.2018, 09:11 hod.

Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samec, odpočívadlo Rotmaintal, 07.04.2018, 07:49 hod. Centrum mesta Ziel am Main, 07.04.2018, 10:35 hod. Vinice západne dediny Ziegelanger, 07.04.2018, 11:14 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis maculiventris ), samec, múr záhrady, 07.04.2018, 12:58 hod.   Plot zanedbanej záhrady medzi Gummistrasse a koľajnicami, 07.04.2018, 13:05 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis maculiventris ), samička, 07.04.2018, 13:01-03 hod. Rovnaká samička Jašterica múrová ( Podarcis muralis maculiventris ), samec, záhrada, 07.04.2018, 13:01-03 hod.  Jašterica múrová ( P. muralis maculiventris ), samec, 07.04.2018, 13:25 hod. A jeho detail. Jašterica múrová ( P. muralis maculiventris ), samička v kope dreva vedľa koľajníc. Opustená nákladová stanica, už sa chystajú opravy a tak i zničenie lokality jašteríc, 07.04.2018, 13:49 hod. Opustená nákladová stanica. Jašterica múrová ( Podarcis muralis maculiventris ), samec, areál stanice, 07.04.2018, 14:07 hod. Jašterica múrová ( P. muralis maculiventris ), samička, areál stanice, 07.04.2018, 14:14 hod. Jašterica múrová ( P. muralis maculiventris ), samec, areál stanice, 07.04.2018, 14:14 hod.  Jašterica múrová ( P. muralis maculiventris ), brucho samičky, 07.04.2018, 14:26 hod. Hrad Plassenburg od vlakovej stanice, 07.04.2018, 14:20 hod.

Rubriky: Nemecko, Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

CHORVÁTSKO – PODACA ( júl 2017 ).

Termín: 23. 07. – 30. 07. 2017.
Celý týždeň bolo horúco, 34°C v tieni. Jednu noc bola silná búrka, voda tiekla prúdom po ceste a jeden večer jemne pršalo. Za jaštericami som sa vydával pešo do Gradacu a na kopec Viter 769 m.n.m. Jeden deň sme boli na ostrove Korčula ale tam som žiadne jašterice nevidel! Začali dozrievať figy.

Špička vľavo je kopec Viter 769 m.n.m., pohľad na sever, 24.07.2017, 08:38 hod. Pohľad do vnútrozemia ( na východ ) po prelezení pobrežných skál nad Podacou, 24.07.2017, 12:34 hod.

Dedina Stará Podaca, 26.07.2017, 14:27 hod. Cesta na Viter, lokalia jašteríc dalmatských  ( Dalmatolacerta oxycephala ), 24.07.2017, 12:34 hod.

Jašterica balkánská ( Podarcis melisellensis fiuma ), samec, Viter, 24.07.2017, 08:11 hod. Jašterice balkánské ( Podarcis melisellensis fiuma ), samička, Viter, 24.07.2017, 08:11 hod.

Jašterica balkánská ( Podarcis melisellensis fiuma ), samec, les pod Viterom, 24.07.2017, 12:50 hod. Ten istý....

Jašterica balkánská ( Podarcis melisellensis melisellensis ), mláďa, Podaca, 24.07.2017, 13:28 h. Jašterica balkánská ( Podarcis melisellensis fiuma ), mláďa,  Brist, , 25.07.2017, 10:00 h

Jašterica balkánská ( Podarcis m. melisellensis ), samička, 25.07.2017, 17:57 hod. Jašterica balkánská (Podarcis melisellensis melisellensis), samec, Viter, 26.07.2017, 10:14 hod.

Jašterica trojpruhá ( Lacerta trilineata ), mladá samica, chodník na Viter, 26.07.2017, 09:48, 09:55 hod. Jašterica trojpruhá ( Lacerta trilineata ), Stará Podaca, 29.07.2017, 09:26 hod.

Jašterica dalmatská ( Dalmatolacerta oxycephala ), samec, 26.07.2017, Viter, 11:08 hod. Jašterica dalmatská ( Dalmatolacerta oxycephala ), iný samec, 26.07.2017, Viter.

Ten istý samec. Gekon turecký ( Hemidactylus turcicus ), hotel v Podaci.

Hrdlička divoká ( Streptopelia turtur ), Gradac. Ropucha zelená ( Bufotes viridis ), bola prejdená na ceste do Starej Podaci, 26.07.2017, 09:03 h Kobylka, Stará Podaca, 26.07.2017, 10:44 hod.

Rubriky: Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

ŠPANIELSKO – SEVEROZÁPAD A FRANCÚZSKÉ PYRENEJE ( jún 2017 ).

Termín: 16.6. – 30.6.2017 ( 15 dní ).

Cieľ: Severozápad Španielska a vysoké Pyreneje z francúzskej strany. Snažil som sa nájsť jašterice druhu Iberolacerta monticola astur, Podarcis lilepis sebastiani, Podarcis liolepis liolepis, Iberolacerta aranica, Iberolacerta aurelioi a Iberolacerta bonnali.

16.-17.06.2017  ( piatok, sobota ) - cesta cez Nemecko a Francúzsko.
Cez Francúzsko sme si to namierili najkratšou cestou na Bordeaux. Po Bordeaux na zastávkách k odpočinku a k jídlu som videl iba na jednom mieste jašterice múrové. Pravidelne sa objavovali až na parkoviskách na juh od Bordeaux-u. K večeru na parkovisku, pred výjazdom č. 23 na Le Barp, som videl mláďa jašterice perlovej
( Lacerta lepida ).

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Labenne, 18.06.2017, 08:52 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, Labenne, 18.06.2017, 08:53 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Labenne,18.06.2017, 09:04 hod.  Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, Labenne,18.06.2017, 09:04 hod.

18.06.2017 ( nedeľa ) – San Sebastián.
Na odpočívadle u Labenne boli jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). V meste Hendaye sme našli opäť iba jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Pokračovavali sme do hôr po trase Ascain – Sare – Bera Vera – San Sebastian. Okolo cesty som našiel jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ) a pod jedným kameňom ich vajíčka. Na okraji lesa boli tabule upozorňujúce na vretenice. V 14:00 hodín sme dorazili do San Sebastián-u, kde už začala letná turistická sezóna s množstvom ľudí a áut. Namierili sme si to na horu Monte Urgull s pevnostou Castillo de la Mota, kde sme na skalách pod hradom skutočne našli jašterice Podarcis liolepis sebastiani a na hrade i jašterice múrové. Po vyfotografovaní jašteríc sme pokračovali na západ. Kľudné miesto na spanie sme našli nad plážou u dediny Andrin. Tu som večer žiadne plazi nevidel.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), mláďa, Hendaye, 18.06.2017, 09:59 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Sare, 18.06.2017, 12:42 hod. Pláž na východ od Hendaye, 18.06.2017, 11:33 hod. Most Puenta de la Zurriola, San Sebastián, 18.06.2017, 14:26 hod. Jašterice Podarcis liolepis sebastiani, samička, Monte Urgull, skalná stena u mora, 18.06.2017, 14:46 hod. Asi hybrid Podarcis muralis x  Podarcis liolepis, samec?
Jašterice Podarcis liolepis sebastiani, samec, Monte Urgull, skalná stena u mora, 18.06.2017, 14:52 hod. 	Podarcis liolepis sebastiani, samec, hrad la Mota, 18.06.2017, 15:29 hod.  Podarcis liolepis sebastiani, samička, Monte Urgull, 18.06.2017, 16:07 hod. Podarcis liolepis sebastiani, samec, Monte Urgull, 18.06.2017, 16:07 hod. Podarcis muralis brongniardii, hrad la Mota, 18.06.2017, 15:36 hod. Plná pláž Playa de la Concha, San Sebastián, 18.06.2017, 15:28 hod.

19.06.2017 ( pondelok ) – Púerto de Pajares, Púerto de la Cubilla, La Cueta.
Auto mi ledva vyliezlo do priesmyku Púerto de Pajares, 1379 m.n.m. Na kopci u parkoviska som videl jednu jaštericu živorodú (Zootoca vivipara louislantzi). V údolíčku, na juhovýchod od neho v plytkom zarastenom močiari, som našiel ďalšie jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi). Na 3 miestach pod kameňmi boli i vajíčka. Ešte sme tu našli ropuchu bradavičnatú (Bufo spinosus), ropušku starostlivú
(Alytes obstetricans), skokany (Rana iberica), jašterice Iberolacerta monticola cantabrica a Podarcis muralis. Pokračovali sme do sedla Púerto de la Cubilla, 1683 m.n.m. Počet serpentýn sa zdal byť nekonečný. Lokalita bola bohatá na zvieratká, našli sme jašterice Iberolacerta monticola cantabrica, Podarcis muralis, mloky Ichthyosaura alpestris cyreni, Lissotriton helveticus alonsoi, žaby Pelophylax perezi a ropuchy Bufo spinosus. Pretože na okolitých kopcoch sa všade pásli kravy a ovce, tak nás neustále štípali ovádi. Toto spojenie kravy + ovádi = bolestivé štípnutie platilo na všetkých pyrenejských lokalitách. Z Púerto de la Cubilla sme pokračovali na západ poľnou cestou cez dedinu Pinos do San Emiliano a odtiaľ do dediny La Cueta. Na začiatku La Cueta som videl jednu jaštericu múrovú. Dedina je celá obklúčená oplotením, nenašli sme nikde voľnú cestu do hôr! Ulice sú uzučké, nepriechodne pre väčšie osobné autá. Bezradne sme sa otočili a pokračovali do priesmyku Puerto de la Magdalena, 1434 m.n.m. Tu som videl iba jašterice múrové.

Jašterica živorodá, ( Zootoca vivipara louislantzi ), samička, Púerto de Pajares, 1379 m.n.m., 19.06.2017, 09:22 hod. Vajíčka jašterice živorodej, Púerto de Pajares, 1379 m.n.m., 19.06.2017, 09:22 hod. Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara louislantzi ), samec a jeho brucho, 19.06.2017, 09:30 hod. Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara louislantzi ), samec, 19.06.2017, 09:30 hod. Púerto de Pajares, v pozadí Picos de Europa bez snehu, 19.6.2017, 09:43 h. Ropucha ( Bufo spinosus ), Púerto de Pajares, 19.6.2017, 09:43 h.Iberolacerta monticola cantabrica, samička, Púerto de Pajares, 19.06.2017, 10:29 h. Skokan Pelophylax perezi, Púerto de la Cubilla, 19.06.2017, 13:59 hod. Sedlo Púerto de la Cubilla, 1683 m.n.m., pohľad na sever k dedine Tuiza, 19.06.2017, 12:33 hod.

Jašterice ( Iberolacerta monticola cantabrica ), samec, sedlo la Cubilla, 19.06.2017, 12:44 hod. Jašterice ( Iberolacerta monticola cantabrica ), samec, sedlo la Cubilla, 19.06.2017, 12:45 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, 19.06.2017, 13:52 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, 19.06.2017, 13:55 hod. Dedina La Cueta, kostol, 19.06.2017, 17:13 hod.

20.06.2017 utorok – Sierra de Villabandín, Sena de Luna.
Ráno sme z dediny Villabandín po lesnej ceste vyrazili do hôr smerom na sever. Cestou pri potoku som videl  jašterice múrové (v potoku žili pstruhy potočné Salmo trutta. Na lúke, na väčšej hromade kamenia u cesty, som uvidel jašterice Podarcis bocagei. Po ďalšom stúpaní do sedla som videl ešte skokana hnedého (Rana temporaria parvipalmata) a malú jaštericu múrovú. Cestou naspäť okolo potoka, kde jemne stekala voda a slnko ohrievalo svah sa objavili ďalšie jašterice Podarcis bocagei. Na brehu potoka, blízko dediny som uvidel jediného samca, asi poddruh jašterice Iberolacerta monticola astur. Po káve naberáme smer domov cez dedinu Villafeliz de Babia. U kostola pozorujem jašterice Podarcis quadarramae lusitanicus (2 samce, jednu samičku a mláďatá), je ich tu málo. Spolu s nimi okolo kostola žili jašterice múrové a jašterice perlové (Timon lepidus).

Pohľad na sever z pohoria Sierra de Villabandín, v diaľke hora Peňa Ubiňa, 20.06.2017, 10:10 hod.

Jašterica Podarcis bocagei, samec, Villabandín, 20.06.2017, 09:25 hod. Jašterica Podarcis bocagei, samička, Villabandín, 20.06.2017, 09:25 hod. Jašterica múrová, mláďa ( P. muralis brongniardii ), 20.06.2017, 09:48 hod. Jašterica Iberolacerta monticola astur, samec, Villabandín, 20.06.2017, 13:23 hod. Kostol vo Villabandíne, 20.06.2017, 13:23 hod. Jašterica perlová ( Timon lepidus ), samec, 21.06.2017, 09:14 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Escó, 21.06.2017, 09:16 hod.    Podarcis liolepis liolepis, samec, Escó, 21.06.2017, 09:16 hod.

21.06.2017 streda – Escó, Col de la Pierre Saint-Martin, Aydus.
Cez Vitoria-Gasteiz a Pamplonu ideme do Escó. Našiel som tu jediného samca Podarcis liolepis liolepis, jašterice múrové Podarcis muralis (sú menšieho vzrastu ako vo vysokých horách) a jašterice perlové (Timon lepidus). Z Escó sme proti prúdu riečky Rio Esco dostali do mesta Roncal, kde sme si nakúpili a prezreli rýchlo mesto. V meste žili asi jašterice Podarcis liolepis. Boli veľmi opatrné a nenechali sa vyfotiť. Cestou do sedla (pred serpentýnami) sme našli prejdenú samičku Lacerta bilineata a v okolí ešte jašterice múrové. V sedle Col de la Pierre Saint – Martin, 1760 m.n.m. som videl pekné jašterice múrové, ale nedali sa vyfotiť, hneď utekali do krovia. Pri zjazde do Osse en Aspe sme sa zastavili na jedlo a kávu v tieni lesa. Našli sme tu salamadry škvrnité
(Salamandra salamandra fastuosa), mloky Calotriton asper, Triturus marmoratus, Lissotriton helveticus helveticus, jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi), jašterice múrové (Podarcis  muralis brongniardii), slepúcha lámavého (Anguis fragilis). Večer sme sa šli podívať do dediny Aydius a okolia. Našli sme jediného hada tejto cesty, užovku stromovú (Zamenis longissimus), jašterice Lacerta bilineata a jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii).

Col de la Pierre Saint-Martin, 1760 m.n.m., 12:54 hod. Salamadra škvrnitá ( Salamandra salamandra fastuosa ), Osse en Aspe, 21.06.2017, 14:48 hod. Mláďa salamadry ( Salamandra salamandra fastuosa ), Osse en Aspe, 15:40 hod. 					P1060887  Jašterica živorodá, ( Zootoca vivipara louislantzi ), samička, Osse en Aspe, 21.06.2017, 17:11 hod. Aydius, 21.06.2017, 18:10 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Aydius 21.06.2017, 18:20 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, Aydius 21.06.2017, 18:20 hod.
Užovka stromová ( Zamenis longissimus ), Aydius,19:16 hod.
Jašterica zelená ( Lacerta bilineata ), mláďa, Aydius, 21.06.2017, 19:24 hod. Jašterica zelená Lacerta bilineata, samička, Aydius, 21.06.2017, 20:24 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), mláďa, El Portalet, 1794 m.n.m. 22.06.2017, 17:34 hod.

22.06.2017 ( štvrtok ) – Aydius, El Portalet 1794 m.n.m.
Ráno vstáváme v 05.30 hod., je tma, ale to nevadí lebo zo začiatku ideme po kamenistej ceste. Na konci cesty je malé parkovisko (mohli sme si ušetriť 2 km chôdze). Stúpáme podľa turistickej značky do hôr na juhovýchod od Aydius-u. Nad pásmom lesa už bolo teplejšie, v kríkoch sa objavili jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi). Pod kameňmi u potoka, na 2 miestach, boli i vajíčka. Ukladajú ich pod okraj kameňov, kde ich ohrieva slnko a zároveň cez trávu presakuje voda, aby nevyschli. Iný druh jašteríc sme tu nenašli. Z Aydius-u sme odchádzali cez Bielle do priesmyku El Portalet 1798 m.n.m. Našli sme tu jašterice múrové (Podarcis  muralis brongniardii), mloky Calotriton asper a larvy salamadier škvrnitých (Salamandra salamandra fastuosa).

Jašterice živorodé ( Zootoca vivipara louislantzi ), samičky povykladení, Aydius, 22.06.2017. Vajíčka jašteríc živorodých, Aydius, 22.06.2017.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, El Portalet, 22.06.2017, 18:50 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, El Portalet, 22.06.2017, 18:50 hod.

23.06.2017 ( piatok ) – Gourette, Péne Médaa 2520 m.n.m., Lac d´Anglas, 2073 m.n.m.
V 08.00 hod. zastavujeme v lyžiarskom stredisku Gourette, zaparkovali sme za jedným prázdným hotelom (nie je lyžiarska sezóna). Na túru sme vyrazili pod vlekmi z výšky 1355 m.n.m. a končili v 2450 m.n.m. Na začiatku výstupu som videl jašterice múrové
(Podarcis muralis brongniardii) a jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi), asi do 1550 m.n.m. Potom až na vrchol bola „mŕtva“ zóna. Využili sme možnosť vrátit sa do mesta súbežným údolím, východne hory Péne Médaa 2520 m.n.m. Po prelezení malého hrebeňa a zdolaní asi 15-20 m nebezpečne strmého zrázu sme sa dostali do údolia jazera Lac d´Anglas, 2073 m.n.m. Hneď po prelezení som uvidel dve jašterice Iberolacerta bonnali. Znovu sme ich začali nachádzať asi 200 m nižšie v suťovom poli. Jašterice nešlo fotiť, už z diaľky sa schovávali do sute. Spozoroval som, že sa schovávajú tam, kde je „čierna“ farba. Ak som mal blízko batoh (s čiernym poťahom) alebo fotoaparát (čierny), hneď si to tam namierili a ukľudnili sa. Pri zostupe som ešte 2 Iberolacerty našiel asi 50 výškových metrov pod jazerom. O niečo nižšie v tráve sa často objavovali jašterice živorodé.

Vľavo Péne Médaa 2520 m.n.m., vpravo Pic d´Amoulat 2594 m.n.m., Gourette, 23.06.2017, 09.29 hod.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, Gourette, 08:56 hod. Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara louislantzi ), mláďa, Gourette, 23.06.2017, 09:11 hod.
Výhľad z hrebeňa, Lac d´Anglas, 2073 m.n.m., 12:35 hod. Lokalita jašteríc Iberolacerta bonnali, Lac d´Anglas, 13:54 hod.  Ten istý samec zblízka. Iberolacerta bonnali, samec, Lac d´Anglas, Gourette, 23.06.2017, 14:28 hod. V detaili. Iberolacerta bonnali, samec, Lac d´Anglas, Gourette, 23.06.2017, 14:28 hod.
Iberolacerta bonnali, samec, Lac d´Anglas, Gourette, 23.06.2017, 14:30 hod. Iberolacerta bonnali, detail samičky, Lac d´Anglas, Gourette, 23.06.2017, 15:07 hod. Iberolacerta bonnali, jediná samička chytená pod jazerom Lac d´Anglas, Gourette, 23.06.2017, 15:09 hod. Ešte raz.

24.06.2017 ( sobota ) – Col du Tourmalet, 2114 m.n.m., Pic du Midi de Bigorre, 2865 m.n.m.
Ráno fúkal studený vietor ale našťastie v priesmyku Col du Tourmalet, 2114 m.n.m., bolo jasno. Iberolacerty som u cesty v priesmyku nenašiel. Videl som iba jedného samca jašterice múrovej (Podarcis muralis brongniardii). S Radkom sme sa pripojili k desiatkám turistov a vyliezli na Pic du Midi de Bigorre, 2865 m.n.m. Stúpanie je celkom znesiteľné, strmé začíná byť až 1 km pod vrcholom. Iberolacerty som cestou hore nevidel. Po odpočinku a vyfotení vysielača sa v 11.00 hod. vraciame. Jednu serpentínu nad ruinou domu, v asi 2450 m.n.m. som u cesty, kde bola tráva, uvidel dve mláďatká jašterice Iberolacerta bonnali. Nižšie u cesty a i okolo domu som našiel i dospelé. Poslednú Iberolacertu som videl medzi prvým a druhým viaduktom. Vypadá to tak, že  Iberolacerty vyliezajú až keď začína slko poriadne hriať.

Jazero Lac d´Oncet, v pozadí Massif de Néouvielle, 24.06.2017, 11:32 hod. Budovy na Pic du Midi de Bigorre, 24.06.2017, 12:55 hod.  Tohotoročné mláďátko Iberolacerta bonnali, 24.06.2017, 12:25 hod. Tohotoročné mláďátko Iberolacerta bonnali, 24.06.2017, 12:25 hod. Samec Iberolacerta bonnali, Pic du Midi de Bigorre, 24.06.2017, 12.29 hod. Samec Iberolacerta bonnali, Pic du Midi de Bigorre, 24.06.2017, 13:40 hod. Posledná Iberolacerta bonnali, 24.06.2017, 13:41 hod. Neďaleko už vládol tento samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis brongniardii ), 24.06.2017, 13:52 hod.

25.06.2017 ( nedeľa ) – Lac de Bethmale, Mont Valier – údolie Étang d´Eychelle.
Vyrážáme za tmy v 07:00 hod. z 1062 m.n.m. od jazera Lac de Bethmale. Dlho ideme lesom strmým stúpaním, je hmla. Od 11:00 hod., keď už sa dostáváme mimo les začína svietiť slnko. Zo začiatku nachádzám jašterice živorodé, konečne u jazera Etang D’Ayes vidím dospelého samca jašterice Iberolacerta aranica. Zo španielských horských jašteríc sú najväčšie, veľkostne sa dajú zrovnať s jaštericami múrovými. Jašterice múrové som tu nevidel. Iberolacerta aranica žili iba na severnej strane jazera, v údolí obrátené na východ spolu so skokanmi hnedými (Rana temporaria parvipalmata) a jaštericami živorodými (Zootoca vivipara louislantzi). Nad hranicou lesa som našiel ropuchu bradavičnatú (Bufo spinosus).

Jazero Etang D'Ayes, Bethmale, 25.06.2017, 12:00 hod. Ropucha bradavičnatá ( Bufo spinosus ), Etang D'Ayes, 25.06.2017, 09:48 hod.  Iberolacerta aranica, samec, Etang D'Ayes, Bethmale, 25.06.2017, 11:37 hod. Iberolacerta aranica, detail, Etang D'Ayes, Bethmale, 25.06.2017, 11:37 hod.Iberolacerta aranica, mláďa, Etang D'Ayes, 25.06.2017, 12:06 hod. Iberolacerta aranica, mláďa, samička, Etang D'Ayes, 25.06.2017, 12:06 hod. Iberolacerta aranica, samička, Etang D'Ayes, 25.06.2017, 13:59 hod. Iberolacerta aranica, samička, Etang D'Ayes, 25.06.2017, 13:59 hod.  aranica, samec, Etang D'Ayes, 25.06.2017, 13:59 hod. Skokan hnedý ( Rana temporaria parvipalmata ), Etang D'Ayes.

26.06.2017 ( pondelok ) – priehrada Étang de Soulcem, Montseny.
Celú noc a i ráno padal hustý dážď. Čakali sme v aute nad priehradou Étang de Soulcem, čo bude? Všade okolo nás boli búrky. Radek zistil, že od 12.30 hod. má na 2 hodiny prestať pršať a možno zasvieti i slnko. V daný čas skutočne prestalo pršať a slnko sa ukázalo medzi mrakmi ale stále fúkal silný vietor. Vo vysokom tempe sme vystúpali údolím potoka Ruisseou de la Gardelle, ktorý sme na jednom mieste museli prebrodiť. Na konci kotliny boli vhodné kamene na odvalovanie a i svah bol otočený na juhovýchod. Po krátkej dobe sa mi podarilo pod červenohnedými kameňmi nájsť 6 samičiek jašterice Iberolacerta aurelioi. Radek našiel jediného samca. Našiel som i čerstvo nakladené vajíčka spolu so starými obalmi. Samičky boli čertsvo vykladené. Jašterice veľkostne sa podobajú jaštericiam Iberolacerta bonnali, ktoré ale majú biele brucho. Iberolacerta aurelioi majú brucho žlté! Cestou dolu som ešte (asi 200 výškových metrov nad jazerom) videl jednu samičku Iberolacerta aurelioi, mláďa jašterice živorodej
(Zootoca vivipara luizlanzi) a 3 skokany hnedé (Rana temporaria parvipalmata). Vystúpali sme z 1643 m.n.m. asi do 2330 m.n.m. Keď sme dorazili k autu začalo opäť husto pršať.

Priehrada Étang de Soulcem, 26.06.2017, 14.00 hod. Lokalita jašteríc Iberolacerta aurelioi, 26.06.2017, 15.10 hod.  Vajíčka jašterice Iberolacerta aurelioi, Étang de Soulcem, 26.06.2017, 15:33 hod. Iberolacerta aurelioi, samička, Étang de Soulcem, 26.06.2017, 15:33 hod.  Iberolacerta aurelioi, brucho samičky, 26.06.2017, 15:34 hod. Iberolacerta aurelioi, samička po vykladení vajíčok, 26.06.2017, 15:41 hod. Iberolacerta aurelioi, iné samičky, Étang de Soulcem, 26.06.2017, 15:49 hod. Iberolacerta aurelioi, iné samičky, Étang de Soulcem, 26.06.2017, 15:49 hod.  Iberolacerta aurelioi, iné samičky, Étang de Soulcem, 26.06.2017, 15:49 hod. Iberolacerta aurelioi, jediný nájdený samec, 26.06.2017, 15:53 hod. Iberolacerta aurelioi, samec, detail hlavy, 26.06.2017, 15:53 hod. Iberolacerta aurelioi, samec, brucho, 26.06.2017, 15:53 hod.   Skokan hnedý ( Rana temporaria parvipalmata ), Étang de Soulcem, 26.06.2017, 16:16 hod Jašterica živorodá, ( Zootoca vivipara louislantzi ), Étang de Soulcem, 26.06.2017, 16:55 hod

27.06.2017 ( utorok ) – Montseny.
V horách Montseny sme sa pokúsili nájsť mloky Calotriton arnoldi. Ráno sme vyšli do priesmyku Col de Puymorens, 1915 m.n.m. a odtiaľ na Vic – Montseny a Santa Fe. Na odpočívadle, na severe pohoria Serra del Cadí, kde sme brali vodu som fotil jašterice múrové (Podarcis  muralis brongniardii). V Santa Fe sme boli až v 13:30 hod. Prešli sme asi 1,5 km proti prúdu potoka, ale mimo lariev salamadry Salamandra salamandra terrestris sme nič nenašli. Potom sme vyliezli na vrchol Turó de l´Home, 1712 m.n.m. Mali sme špatné počasie, bola hmla a fúkal silný vietor. Na začiatku cesty v priekope som videl niekoľko jašteríc múrových (Podarcis muralis brongniardii).

Turó de l´Home, 1712 m.n.m., 19.16 hod.  Jašterica múrová ( Podarcis  muralis brongniardii ), samička,27.06.201, Serra del Cadí, 10:51 hod.  Jašterica múrová ( Podarcis  muralis brongniardii ), samec, 27.06.201, Serra del Cadí, 10:51 hod. Salamandra škvrnitá ( Salamandra salamandra terrestris ), potok	 v Santa Fe, 27.06.2017, 18.06 hod

28.06.2017 ( streda ) – Pic du Canigou ( 2784 m.n.m. ).
Ráno zastavujeme na raňajky v meste Prats-de-Mollo-la-Preste. Fotím historické námestie a pevnosť na kopci, tam ale nedôjdeme, je ďaleko. Mimo hradby města som videl jašterice múrové (na mostnom piliery a vedľa parkoviska). Pokračujeme do kúpeľov La Preste a odtiaľ lesnou cestou do priesmyku Collade des Roques Blanques, 2252 m.n.m. Zastavili sme vo výške 1690 m.n.m. a v ceste sme pokračovali pešo. Prší, občas cez mraky mierne zasvieti slnko. Pod kameňmi nachádzame jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii) a jednu salamandru (Salamandra salamandra terrestris). Asi po 3 hodinách stúpania sme sa vrátili, neustále pršalo, žačala byť hmla, zosilnel vietor a silne sa ochladilo. Pyreneje nás vyháňali domov. Končili sme vo výške 2300 m.n.m.

29.06.2017 ( štvrtok ) – Breisach am Rhein.
Zastavili sme na pile vo Francúzsku, naproti mestu Breisach am Rhein ( dedina
Biesheim ). Podarilo sa mi vyfotografovat okolo koľaji a budov jašterice múrové
(Podarcis muralis brongniardii).

Prats-de-Mollo, 28.06.2017, 10:23 hod. P1070282 P1070272 Salamandra ( Salamandra salamandra terrestris ), západne Canigou, 28.06.2017, 10:58 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Canigou, 28.06.2017, 13:35 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, západne Canigou, 28.06.2017, 13:35 hod.  Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, Canigou, 28.06.2017, 12:44 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), samička,Biesheim, 29.06.2017, 17:46 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), mladý samec Biesheim, 29.06.2017, 17:46 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), samec Biesheim, 29.06.2017, 17:46 hod.

Rubriky: Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

NEMECKO – KELHEIM ( 10.6.2017 ).

Termín: 10.06.2017
Počasie: Polooblačno až slnečno, 22°C v tieni, 10.25 – 16.00 hod.

kelheimCieľom tejto cesty bolo nájsť jašterice múrové ( Podarcis muralis ) v meste Kelheim. Podľa internetových stránok www.lacerta.de mali žiť okolo železničnej stanice. Ja som ich našiel na konci trate u starej chemickej továrne. Pozorovaniu jašteríc som sa venoval od 10.15 do 12.45 hod. Na prvú jašteričku, ktorá sa rýchle schovala pod kameň, som narazil u opusteného domu. Po zodvihnutí kameňa som zahliadol mláďa jašterice múrovej
( Podarcis muralis ). Potom som už okolo domu nič nevidel. Pokračoval som po ceste medzi domom a továrňou. Na konci bola hromada suchého dreva ( asi 100 m ). Medzi konármi, pri zemi, som zahliadol samca jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ). Asi po 5 minutách medzi konármi sa objavila i jedna malá jašterica múrová ( Podarcis
muralis
). I keď tu bola hromada smetia viac jašteríc som v ňom nevidel. Postupoval som ďalej na východ okolo trate. Na úseku dlhom asi 150 m som videl iba dve mláďatá jašterice múrovej zabehnúť za plot továrne. Boli tu i hromádky kamenia, ale teraz som v nich jašterice nevidel. Na konci plotu ( pri plote boli stromy ) bola otvorená krajina s trávou a ostružinami. Na okraji ostružín som uvidel prvú skupinu asi 6 jašteríc. Boli to iba samice a mláďatá. Došiel som až za cestný most. Cestou späť k autu som sa šiel podívať na pruh krovia medzi cestou a chodníkom. Tu som našiel jedného mladého samca, jednu dospelú samičku jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ) a jednu samičku jašterice múrovej
( Podarcis muralis ). To už bolo poludnie a slnko začalo viac páliť. Až teraz pri návrate, na hromadách kemenia, kde predtým nič nebolo, som zbadal prvých samcov jašterice múrovej i so samičkami ( Podarcis muralis ). Dalšie 4 jašterice som našiel i u vchodu do opusteného domu. Jedno mláďa jašterice múrovej som ešte videl v parku pred obchodom s potravinami. Hustota jašteríc nebola tak veľká ako v Mníchove alebo v Drážďanoch, ale nie je problém ich tu zahliadnúť. Pravdepodobne vyliezajú z úkrytov až keď začně slnko poriadne hriať a je skutočne teplo. Tieto jašterice by mali patriť k nominálnému podruhu Podarcis muralis muralis. Využil som krásné počasie ešte na prehliadku ruiny hradu Randeck a okolitej prírody. Na hrade som žiadne jašterice nevidel.

Samička jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ). Samec jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ).
Mláďa jašterice múrovej ( Podarcis muralis ) na hromade dreva. 
Samička jašterice múrovej ( Podarcis muralis ).

Samičky jašterice múrovej ( Podarcis muralis ).
P1060648 P1060624P1060645 P1060665

Samci jašterice múrovej ( Podarcis muralis ).
P1060628 P1060630 Portrét. P1060626Hrad Randeck nad riekou Altmühl. Rieka Altmühl s dedinou Essing ( súčasť kanálu Rýn -Main-Dunaj ).

Rubriky: Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

MAĎARSKO – ZÁJAZD TERARISTICKEJ SPOLOČNOSTI PRAHA DO „VIPERA CENTRUM“ KUNPESZÉR ( apríl 2017 ).

Termín         : 14.04. – 17.04.2017.
Počasie         : Polooblačné, do 17°C, suché a veterné.
Ubytovanie : Penzión Ádám Kálmán – Balázspuszta.
Stravovanie : Raňajky formou švédských stolov, večera s polievkou.

0. DEŇ: 13.04.2017 ( štvrtok ): Praha: Odjazd  22.15 hod, smer Brno – Bratislava – Budapešť – Örkény – Kunpeszér. Cestou sme museli kúpiť maďarskú diaľničnú známku na prvej benzínovej pumpe v Maďarsku. Tam nás čakala 40 minútová fronta medzi cudzincami z Rakúska a Nemecka ( mladí ľudia – cudzinci ). Na príjazde a parkovisku benzínky bola neprehľadná a nebezpečná zmäť áut!

1. DEŇ: 14.04.2017 ( piatok ): Kunpeszér. V 06.00 hod. sa nám podarilo doraziť na benzínovú pumpu za Budapešťou u Inárcs-e, čo bolo i v plánu.  Tu sme si dali kávu a urobili rannú hygienu. Od obchodu v Kunpeszér-u sme sa presunuli autobusom k chovnej stanici vreteníc menších (Vipera ursinii rakosiensis). Tu nás uvítal vedúcí projektu záchrany vreteníc, Péchy Tamás. Na stanici bolo krátke predstavenie programu záchrany a potom nasledovalo pozorovanie a fotenie vreteníc. Bolo ideálne počasie, všetky vretenice boli vonku s úkrytov. V objekte sme ešte pozorovali jašterice zelené (Lacerta viridis) a rosničky zelené (Hyla arborea). Na záver sme sa podpísali v knihe návštevníkov. Cestou sme pozorovali jašterice zelené (Lacerta viridis) a jedno mláďa užovky obojkovej (Natrix natrix). Terén bol veľmi suchý, nikde v priehlbniach nezostala voda pre obojživelníky. Jazierka sa tu tvoria stiekaním a hromadením vody z vyšších miest. Pod pieskom je totiž vrstva ílu, ktorá neprepúšťa vodu. Pre život vreteníc sú potrebné zabezpečit tri dôležité podmienky:
1. Pieskovú ( suchú ) vyvýšeninu – na lov, ohriatie sa a zimovanie.
2. Blízko priehlbňu s vodou – na ochladenie a pitie.
3. Diery po hlodavcoch – na prezimovanie.
K veľkému ničeniu lokalít došlo tak, že vyššie pieskové duny a priehlbne sa zarovnali. Na týchto miestach sa potom vysadili ovocné stromy a vinice. V 15.00 hod. sme sa ubytovali v penzióne. Po večeri sme zistili, že okolo bazénu s vodou žijú hrabavky škvrnité (Pelobates fuscus), ropuchy zelené (Pseudepidalea viridis), rosničky zelené (Hyla arborea). A v malej nádrži u plotu skokany zelené (Pelophylax kl. esculentus), kunky červenobruché (Bombina bombina ) a mloky dunajské (Triturus dobrogicus).

Kunpeszér, lúka naproti chovnej stanici vreteníc. Vretenica menšia ( Vipera ursinii rakosiensis ).

Trubica na zimovanie vreteníc.Vretenica menšia ( Vipera ursinii rakosiensis ).

Vretenica menšia ( Vipera ursinii rakosiensis ). Vretenica menšia ( Vipera ursinii rakosiensis ), rok staré mláďa.

Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), mláďa. Terária pre mladé vretenice, ktoré prvý rok nezimujú.

Pekná múra. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), mladý samec.

2. DEŇ: 15.04.2017 ( sobota ): Fülöpháza.
V 10.15 hod sme vyrazili na pieskové duny západne dediny Fülöpháza. Tu nás čakal sprievodca Kis Viktor. Ten za najväčšiu hrozbu ničenia pôvodnej vegetácie na dunách považuje intenzívne rozdupávanie machu ovcami. Pretože narušený piesok okamžite obsadzujú invázné rastliny a tým menia vlastnosti pieskov. Na začiatku prechádzky bolo zamračené počasie. Okolo 12.00 hod sa začalo vyjasňovať. Hneď sa objavili jašterice trávné (Podarcis tauricus) a jašterice zelené (Lacerta viridis). Vzhľadom k vylepšenému počasiu a podpory Ivana Kocourka sme poobede vyrazili do Dunaföldváru, na lokalitu užoviek kaspických (Dolichophis caspius).  Začali sme terén prehľadávat od juhu smerom ku kalvárii. Ivan to vzal dole k Dunaju a podarilo sa mu nájsť jednu zrazenú malú užovku kaspickú (Dolichophis caspius). Inak sme tu videli iba jašterice zelené
(Lacerta viridis).

Fülöpháza - pohyblivá piesková duna a okolie. Vstup je možný iba na povolenie. Fülöpháza - pieskové duny a okolie.

Fülöpháza - pieskové duny a okolie. Fülöpháza - pieskové duny a okolie.

 Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samička.  Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samec.

Samec jašterice zelenej ( Lacerta viridis ). Ropucha zelená ( Pseudepidalea viridis ).

Dunaföldvár, zrazená malá užovka kaspická ( Dolichophis caspius ). Dunaföldvár, užovka kaspická ( Dolichophis caspius ).

3. DEŇ: 16.04.2017 ( Nedeľa ): Páhi – Kolon-tó, Soltszentimre.
Túru sme začali od autobusovej stanici v dedine Páhi v 09.00 hod a šli sme po orchideovej náučnej ceste. V úseku, kde žili jašterice živorodé (Zootoca vivipara), bola zima a fúkal silný vietor, nevideli sme ich. Našli sme iba jašterice krátkohlavé (Lacerta agilis), jednu malú užovku obojkovú (Natrix natrix) a skokana štíhlého (Rana dalmatina). V kanáloch žijú: skokan zelený (Pelophylax sp.), kunka červenobruchá (Bombina bombina), mlok dunajský (Triturus dobrogicus), čík európský (Misgurnus fossilis)  a blatniak tmavý (Umbra krameri). Z orchideí sme videli jeden rozkvitnutý druh, ich sezóna začína od 15. mája. Cestou sme našli na poli vápencové kamene. Vznikajú tak, že korene určitej rastliny vylučujú vo veľkom vápnik, ktorý sa usadzuje okolo jej koreňov. Tento kameň začal vznikať po dobe ľadovej a nie je starší ako 6000 rokov. Poobede už pražilo slnko. U cesty k autobusu, už na pieskovom podklade, žili jašterice zelené (Lacerta viridis). Presunuli sme sa na duny do Soltszentimre. Duny sú rozľahlé, videli sme jašterice trávné (Podarcis tauricus) a zelené (Lacerta viridis). Fúkal tu veľmi silný vietor.

Mladý samec jašterice  krátkohlavej ( Lacerta agilis ), Páhi.   Rozkvitnutá orchidea už 16.4.2017.

Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samec. Užovka obojková ( Natrix natrix ).

Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samička.                Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samička.

Soltszentimre, detail vĺn z piesku. Soltszentimre, pieskové duny.

Jašterice trávné ( Podarcis tauricus ), samičky, Soltszentimre. Jašterice trávné ( Podarcis tauricus ), samičky, Soltszentimre.

Soltszentimre, pieskové duny - panoráma.

4. DEŇ: 17.04.2017 ( pondelok ): Hévíz.
Keď sme dorazili do mesta Hévíz začalo pršať. Teplota vody v kráteru ( vonku ) bola iba 30°C.  Po hodine kúpania som šiel do mesta, na mňa bola studená voda. Potom zasvietilo slnko, a tak som sa šiel prejsť k potoku, ktorý vytekal z kúpeľov. Kúpali sa tu miestny obyvatelia – zadarmo. Videl som na brehu samičku jašterice krátkohlavej (Lacerta
agilis
) a u cesty medzi kempom a lesom, slepúcha lámavého-východného (Anguis colchica).  V potoku som videl iba malé rybyčky. Ešte u autobusu mi Ivan ukázal mláďa užovky fŕkanej (Natrix tessellata).

Lotus therme - luxusný hotel na okraji mesta Hévíz. Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samička.

Slepúch lámavý - východný ( Anguis colchica ).        Mláďa užovky fŕkanej (Natrix tessellata).

Pozorované druhy obojživelníkov a plazov:

1. Mlok dunajský ( Triturus dobrogicus )
2. Skokan štíhlý ( Rana dalmatina )
3. Ropucha zelená ( Pseudepidalea viridis )
4. Rosnička zelená ( Hyla arborea )
5. Hrabavka škvrnitá ( Pelobates fuscus )
6. Kunka červenobruchá ( Bombina bombina )
7. Korytnačka močiarna ( Emys orbicularis )
8. Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis )
9. Jašterica zelená ( Lacerta viridis )
10. Jašterica trávná ( Podarcis tauricus )
11. Slepúch východný ( Anguis colchicus )
12. Užovka fŕkaná ( Natrix tessellata )
13. Užovka obojková ( Natrix natrix )
14. Užovka kaspická ( Dolichophis caspius ) – mŕtva

Rubriky: Maďarsko | Komentáře nejsou povoleny

CHORVÁTSKO ( september 2016 ).

Miesto: severné Chorvátsko - Crikvenica.                                                                   Termín: 03.09.-10.09.2016.                                                                                                     Počasie: Asi 4 celé dni boli slnečné, 2 dni boli polooblačné a 1,5 dňa pršalo. U pobrežia na prechádzky za jaštericami bolo príjemné počasie. V horách pršalo.                               Poznámky: Z Crikvenice je autobusový spoj iba súbežne s pobrežím a do Tribalje. Žiadny do vnútrozemia. Preto som musel všetky cesty za jaštericami vykonať pešo. Všade dozrievali figy a hrozno.

Sobota: 03.09.2016 (1. deň)
Okolo 09.00 hodín sme dorazili za krásného, slnečného počasia do Crikvenice. Do nášho hotelu nás mali odviesť až o 12.00 hod, tak sme sa šli podívať k moru. Na morskom pobreží a okolo ciest v meste nič nebehalo. Pri poobedňajšej prechádzke som si radšej hneď kúpil mapu okolia. Potreboval som nájsť potok, kde je trvale sladká voda. Našťastie, jeden bez mena, tiekol uprostred mesta.

Park pred hotelom Záhreb,bol tu príjemný chládok. "Prízemný" datlovník na konci parku, Crikvenica.

Nedeľa: 04.09.2016 (2. deň)
Doobeda som sa šiel podívať na jašterice okolo nepomenovaného potoka, ktorý vytekal z priehrady u dediny Tribalj. Zo začiatku som šiel popri potoku a kontroloval základy budov, narazil som i na zanedbanú záhradu, ale nič som tam nevidel. Až keď som schádzal popri plote ku škole, som uvidel v hromade kamenia menšiu jaštericu. Už zďaleka zabehla pod kamene, tak som nevedel, čo to je za druh.  O pár metrov bližšie k potoku som na lúke, v nízkej tráve, zbadal niekoľko malých ( tohtoročných ) jašteríc. Boli to jašterice sicílské     ( Podarcis siculus campestris ). Boli mimoriadne opatrné a už od 5-6 m zaliezali za plot alebo do dier. Dospelé som uvidel až na betonovom múre u potoka. Keď som sa zastavil, že ich vyfotím, ihneď sa schovali. Jašterice žili na oboch brehoch potoka. Ešte, asi 5 kusov, som našiel u kríkov na okraji parkoviska. Bol tu kvapkový zavlažovací systém a po rannom zaliatí kvetov zostávali malé kaluže vody. V meste Crikvenica som našiel iba jašterice sicílské ( Podarcis siculus campestris ). Na vápencovom podloží chýba celý rok voda, hlavne v lete. Preto sa jašterice na chorvatskom pobreží dajú nájsť asi iba v blízkosti potokov ( vody ).

Jašterica sicílská ( Podarcis siculus campestris ), samička, Crikvenica. Jašterica sicílská ( Podarcis siculus campestris ), mláďa, Crikvenica. Skokan ( Pelophylax sp. ), našiel som ho na kraji potoka. Jašterica sicílská, ( Podarcis siculus campestris ), samec.

Pondelok: 05.09.2016 (3. deň)
Doobeda som sa šiel opäť podívať k potoku, ale ďalší druh jašteríc som nenašiel. Poobede sme  vyrazili na ostrov Krk, do dediny Vrbnik. V okolí dediny som zahliadol 4 jašterice sicílské ( Podarcis siculus campestris ).

Dedina Vrbnik, prístav, ostrov Krk. Dedina Vrbnik. Dedina Vrbnik. Dedina Vrbnik, banánovník.

Utorok: 06.09.2016 (4. deň)
Mojím dnešným cieľom boli kopce Medvedak 1027m.n.m. a Kobiljak 1119 m.n.m, vzdialené asi 14 km ( vzdušnou čiarou 7-8 km od mora ). Cestou som musel prekonať, skoro svislú vápencovú stenu s prevýšením 600 m. Dúfal som, že tam nájdem jašterice chorvátské ( Iberolacerta horvathi ). Vyrazil som v 06.00 hod., za tmy. Prvým úlovkom bola stonožka na ceste. Potom som dlho, i keď pražilo slnko, nič nevidel. Asi v 2/3 cesty, na lúke nad vápencovou stenou som našiel kudlanky nábožné ( Mantis religiosa ) a chrobáky. A o niečo vyššie dospelého samca jašterice zelenej ( Lacerta viridis ), videl som ho i cestou s kopca. Iné plazy som nevidel. Keď som došiel na vrchol zamračilo sa, začalo pršať a fúkať studený vietor. Čakal som pol hodiny ale počasie sa iba zhoršovalo. Pritom nad morom bolo jasno, no nad horami sa držali tmavé mraky. Keď som sa vrátil do dediny Kobiljak, tak mi jeden dedinčan povedal, že hore je plno vreteníc a mal som mať obuté vysoké topánky. Celkom som nachodil 28 km, škoda že zbytočne.

Prvý úlovok ráno pri ceste do hôr. Vyschnutý potok v údolí pod dedinou Grižane.

Motýľ.  Obranný postoj kudlanky nábožnej ( Mantis religiosa ) s imitáciou očí.

Jašterice som po celej ceste nevidel, tak som fotil chrobáky. Druhý azároveň posledný chrobák, ktorého som našiel.

Terén na konci výstupu. Údajne je to bohatá lokalita vreteníc. Terén na konci výstupu na severnú stranu. Jedina jašterice na 28 kilometroch, samec jašterice zelenej ( Lacerta viridis ). Potok z priehrady Tribalj. I na malom potoku urobili zbytočnú priehradu. Zemina zaniesla každú priehlbňu. Vápencová stena nad dedinou Grižane.

Streda: 07.09.2016 (5. deň)
Doobeda som urobil prechádzku k ruine hradu Badanj, 2 km východne Crikvenice a pokračoval do dediny Grižane. Plazy som nevidel. Ale videl som ako historickú studňu na hrade čistia traja chlapi s lopatkou na uhlie a jedným hliníkovým vedrom! U vyschnutého potoka som zahliadol asi užovku stromovú ( Zamenis longissimus ) a na okraji lesa našiel mŕtvolu hada.

Asi užovka Hierophis viridiflavus. Morské ryby v potoku, asi 500 m proti prúdu od mora. Jašterica sicílská ( Podarcis siculus campestris ), samec,  Crikvenica.P1060277 Jašterica sicílská ( Podarcis siculus campestris ), samec,  Crikvenica.P1060276 Jašterica sicílská ( Podarcis siculus campestris ), mláďa, Crikvenica. Opuncia.

Piatok: 09.09.2016 (7. deň)
Na posledný deň som si nechal cestu k ruine hradu v dedine Drivenik a k priehrade Tribajl. Približne to bolo tam i späť 22 km. Cestou tam som u cesty našiel dospelú jaštericu sicílskú ( Podarcis siculus campestris ). Okolo priehrady, hradu a cintorína som nič nenašiel. Cestou nazad som v lese u priehrady zahliadol jednu zelenú jaštericu, u odtoku z priehrady čierného hada ( možno užovku Hierophis viridiflavus ) a malú jaštericu. Podarilo sa mi chytiť samičku jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) s mimoriadne dlhým chvostom. Chytil som ju pod vodou, kde sa schovala pod trsom trávy!

Drivenik, hrad upravený pre divadelné predstavenia. Kobylka na cintoríne v Driveniku. Užovka obojková ( Natrix natrix persa ) vo zbytku vody, kde sa snažila prehltnúť nafúknutú ropuchu bradavičnatú ( Bufo bufo ). Portrét užovky. Nádrž Tribalj napájaná z potrubím z hôr. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ) z nezvykle dlhým chvostom, samička. A tu je ten chvost. Brucho jašterice. Mŕtva užovka balkánská ( Hierophis gemonensis ), ležala na okraji cesty, blízko potoka. Uložený komunálný odpad na chorvátský spôsob.

Rubriky: Chorvátsko, Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

MAĎARSKO – PO STOPÁCH „PRAVÝCH“ MLOKOV DUNAJSKÝCH ( Triturus dobrogicus ), ( máj 2016 ).

Termín cesty: 07.05. – 12.05.2016

Cieľom výpravy bolo nájsť mloky dunajské ( Triturus dobrogicus ) ako druh, ktorý by v Maďarsku nemal mať hybridné formy, vidieť na juhozápade Maďarska vretenicu severnú ( Vipera berus ) a podívať sa na nové lokality jašterice živorodej ( Zootoca vivipara pannonica ) u dediny Páhi.

Počasie: Pekne bolo iba v sobotu a v nedeli. V noci z nedele na pondelok pršalo, v pondelok cez deň sa vyčasilo. Od utorka rána do stredy pršalo, od 12.00 hod. sa vyjasnilo. Pretože hlásili dažde až do soboty, tak sme vyrazili so zastávkou v Ipeľskom Predmostí domov. V tejto dobe bola v noci, v stane ešte mierna zima.

07.05.2016 (sobota), Lébény – Tárnokréty.
Z Prahy sme vyrážali okolo 10.00 hod. Aby sme ušetrili eura za slovenskú diaľničnu známku, tak sme po prechode českých hraníc odbočili k Moravskému Svätému Jánu a odtiaľ do Rakúska smerom na mesto Hohenau an der March. Po prejdení hraníc, za mostom cez rieku Morava, sme urobili zastávku. Doslova ma šokovalo, že v Rakúsku sa môže na rieke chytať so sieťami! Jašterice alebo hady sme tu nevideli.

Most cez rieku Moravu, 07.05.2016, 12.38 hod.               Zákruta rieky Morava po prúde, 07.05.2016, 12.51 hod.

Pokračovali sme na juh k mestu Hainburg an der Donau. Na vápencovom kopci ( 346 m.n.m. ) nad mestom som jašterice nevidel. V Maďarsku sme ako prvú lokalitu navštívili smetisko a okolité vodné kanály na západ od dediny Lébény. Odbočuje sa tam v pravouhlej zatáčke smerom na Tárnokréty. Hľadali sme tu jašterice živorodé, ktoré tu podľa mňa žijú, ale terén už bol v tejto dobe veľmi zarastený a objaviť sme ich mohli iba za veľmi šťastných okolností. Dúfal som, že ich nájdem okolo smetiska, ale ani tu som ich nevidel. Videl som tu aspoň jednu užovku obojkovú ( Natrix natrix ). Pokračovali sme smerom na Tárnokréty a zastavili ešte po   1 km-ri u cestného mostu na pole a pred dedinou u mostu cez rieku Rábca. Jašterice živorodé som ani na jednom mieste nenašiel.

Siete na rieke Morave z rakúskej strany, 07.05.2016.  Lébény, močiar za smetiskom, 07.05.2016.

08.05.2016 ( nedeľa ), Szentbékkálla, Bika-tó, Gyulakeszi – kopec Csobánc.
Spali sme pred mestom Pápa, v noci pršalo a okolo nás chodilo auto, asi policajti, nechali nás spať. Ráno sme pokračovali v ceste cez západnú časť pohoria Bakony. Medzi mestom Devecser a Tapolca, južne dediny Nyirád, je bývalý vojenský priestor na náhornej plošine s kopcom Cseket-hegy, 288 m.n.m. Je to studené miesto s pastvinami, podľa málo olistených stromov tu bol iba začiatok jari!

Cseket-hegy, 288 m.n.m. Náhorná plošina južne dediny Nyirád. Bola tu zima. Jašterice neboli ani pod smetím, 08.05.2016. Tapolcai medence od dediny Szentbékkálla z výhliadkovej veže. Jazero pred Bika-tó bolo bez mlokov. Na brehu behali jašterice zelené ( Lacerta viridis ), 08.05.2015. Vedľa Bika-tó sú pastviny.

Žili tu ešte užovky obojkové ( Natrix natrix ), kunky červenobruché ( Bombina bombina ) a skokany zelené ( Pelophylax sp. ). V tieni bolo 22°C.Mlok dunajský, samička ( Triturus dobrogicus ). Tá istá samička.

Na pastvinác,h u kríkoch žili jašterice zelené ( Lacerta viridis ), samec, 08.05.201. Figovníky u pivníc na kopci nad Szentbékkálla, Mandle u pivníc nad Szentbékkálla. Jašterice zelené ( Lacerta viridis ), párik z vinohradov nad Szentbékkálla, 08.05.2015. Jašterica zelená samec ( Lacerta viridis ), Szentbékkálla. Pastviny severne dediny Kővágóörs. V okolí žili jašterice zelené ( L.viridis ). Jazierko po ťažbe štrku. Mloky sme nenašli, ale na infotabuli je, že tu žije mlok bodkovaný ( Lissotriton vulgaris ). Kornyi-tó, severne dediny Kővágóörs, behali tu sysle. Takto sa schovávali srnky pred psami, ktorých tu majitelia púšťali voľne, 08.05.2016. Cesta k hradu Csobánc, 366 m.n.m., vysoká tráva nie je vhodná pre krátkonožky.

Pôvodne bola krátkonožka štíhlá ( Ablepharus kitaibelii ) popísaná z lokalít okolo mesta Tapolca. Ako možnú lokalitu som vytipoval kopec Csobánc, 366 m.n.m. s ruinou hradu. Možné lesostepy z pred 150 rokov sú už dnes zarastené lesom a vysokou trávou. Súčasný terén svojím vzhľadom neodpovedá miestam dnešného výskytu krátkonožiek v Maďarsku alebo Slovensku. Večer opúšťáme teplé svahy južného Bakony-u a okolo západného brehu Balatonu ideme k juhu, na lokality vreteníc severných ( Vipera berus ). Až za tmy sme našli narýchlo spanie u dediny Kéthely.

U cesty na hrad žili jašterice zelené ( Lacerta viridis ), samička.	Časť lesa u Mesztegnyő je ponechaná svojmu osudu, 09.05.2016.

09.05.2016 ( pondelok ), Mesztegnyő – Dávodi-halastó, Kaszó – Baláta-tó.
Tento celý deň som mohol venovať hľadaniu vreteníc severných v lesoch a okolo rybníkov na juh od dediny Mesztegnyő. Konkrétne som pochodil celé okolie rybníka Dávodi-halastó. Terén už bol veľmi zarastený a vretenice som nezahliadol, bohužiaľ ani náhodou. Podľa znalca miestných vreteníc ani on ich nevidí pri každej vychádzke. Je treba sa k ním blížiť bosí a hlavne poznať miesta, kde sa schovávajú. Našiel som tu užovky obojkové ( Natrix natrix ), užovky stromové ( Zamenis longissimus ), skokany zelené ( Pelophylax kl. esculentus ), skokany krátkonohé ( Pelophylax lessonae ), skokany štíhlé ( Rana dalmatina ), kunky červenobrucé ( Bombina bombina ), korytnačky močiarné ( Emys orbicularis ) a jašterice krátkohlavé         ( Lacerta agilis ). Jašterice zelené som tu nezahliadol. Lesy a ich okraje boli bez jašteríc. Dnes ešte bolo príjemne slnečno, až horúco. Tým, že som tu nič nenašiel sme sa rozhodli ešte vyrazili na druhú, bohatšiu lokalitu vreteníc, k jazeru Baláta-tó u dediny Kaszó. Je tu náučná cesta po drevenom chodníku v močiari a výhliadková veža. Videl som tu užovky obojkové, jašterice zelené a skokany zelené, ale vretenice nie. Na informačnej tabuli je výskyt vreteníc severných doložený a píšú, že u jazera sa môžu ešte v júny vyskytovať prízemné mrazy. Kvôli odvodňovacím prácam voda z jazera neodtieka. I keď je spodná voda hneď pod povrchom, je les suchý s borovicami. Nadmorská výška jazera je 156 m.n.m. Cesta k jazeru od zastávky minivlaku v dedine Kaszó nie je vyznačená, je potreba sledovať cyklocestu. Večer vyrážáme k Balatonu a odtiaľ po diaľnici k lokalite užoviek kaspických ( Dolichophis caspius ) k mestu Dunaföldvár.

Rybník Dávodi-halastó. Užovky obojkové ( Natrix natrix ) boli okolo rybníka Dávodi hojné. Skokan krátkonohý ( Pelophylax lessonae ). Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samec.Močiar v lese na juh od rybníka Dávodi. Okrajová časť jazera Baláta-tó. Otvorená voda jazera Baláta-tó.  Užovka obojková ( Natrix natrix ) pred lienením, Baláta-tó. 

Užovka stromová ( Zamenis longissimus ). Skokan krátkonohý ( Pelophylax lessonae ).   Pohľad na železničný most z kalvárie, Dunaföldvár. Dunaföldvár, sprašový svah, možná lokalita užoviek kaspických ( Dolichophis caspius ), 10.05.2016.

10.05.2016 ( utorok ), Dunaföldvár, Szabadszálás, Páhi – Kolon-tó.
Ráno to vypadá s počasím špatne, je zamračené a slnko presvitá cez mraky iba občas. Okolo 10.00 hod. sa úplne zatiahne a jemne prší. V meste Dunaföldvár je nad Dunajom sprašový svah, kam vedie od mesta kalvária. Je studené počasie, mrholí, nevidím žiadne plazy. Tak sa aspoň podíváme či je lokalita dosť veľká na výskyt užoviek kaspických ( Dolichophis caspius ). Miesto je spojené s okolitými vinohradmi a je i veľmi zarastené s množstvom úkrytov. Podľa mňa je to dobrá lokalita na užovky. Po prejdení Dunaja sme sa vydali smerom na Újsolt. Na konci dediny sme zistili, že cesta končí vo dvore súkromného statku a cez kanál nevedie most. Tak sme sa aspoň podívali na okraji dediny na jašterice. Nepršalo bolo pod mrakom a teplo, ale jašterice som nevidel. Otočili sme to na Szabadszálás, kde sme natankovali a dali si obed. U prejazdu cez železnicu (severne Szabadszálás) sme našli malé močiare a hlboké koľaje po traktoroch, v ktorých ešte bola voda. V močiari nebolo nič ale v jednom z koľají chytil Radek samičku mloka dunajského    ( Triturus dobrogicus ). Bol to výsledok asi 2 hodinového lovu. Táto samička bola menšia než z Biká tó. Potom sme sa vidali k jazeru Kolon-tó, mali tu žiť krátkonožky štíhlé a jašterice živorodé. Poobede už husto pršalo a bola tma, z auta sme nevideli vhodný terén na mloky. Nakoniec sme zastavili na okraji lesa u dediny Soltszentimre. Do zotmenia sme si urobili prechádzku po okolí. Sú tu veľké pieskové duny. Pod smetím som našiel jedného samca jašterice zelenej ( Lacerta   viridis ). Po večeri sme zašli do krčmi na pivo. V televízií hlásili, že bude pršať až do soboty, najviac v miestach, kde sme sa zdržovali! Zaľahli sme za dažďa a nič mi neostávalo iba dúfať, že bude aspoň polooblačno.

Dunaföldvár, sprašový svah. Szabadszálás, lúka s močiarmi.

 Szabadszálás, ruiny statku na lúke. Mlok dunajský ( Triturus dobrogicus ),asi samec, Szabadszálás. Mlok dunajský ( Triturus dobrogicus ), asi samec, Szabadszálás. Fülöpháza, jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samec, 11.05.2016.

11.05.2016 ( streda ), Páhi, Kolon-tó.
V noci i ráno pršalo. Ráno čakáme do 09.00 hod. a potom vyrážáme k jazeru. Zo začiatku je rovná piesková cesta, ale bližšie k močiaru sa objavili koľaje od traktorov a bahno s hlbokými mlákami. Na konci cesty je dom pre ochráncov prírody, no nešli sme za nimi. Terén vypadá tak, že z jednej strany cesty je močiar s veľkou plochou rákosu a na druhej borovicový les na pieskových dunách. Jašterice som nevidel, bolo zamračené. Potom sme sa vybrali k dedine Páhi. Zatočili sme na západ, na poľnú cestu. Na konci sme našli orchideový náučný chodník. Na informačnej tabuli uvádzajú, že tu žije jašterica živorodá    ( Zootoca vivipara ). Počasie vypalo špatne, tak sem sa rozhodli výpravu ukončiť a vybrať sa do Ipeľského Predmostia. Podívali sme sa ešte na lúky u dediny Orgovány. Ani mloky, ani jašetrice sme nenašli. Cestou sme zabočili k dedine Fülöpháza. Teraz už občas zasvietilo slnko, mali sme šťastie a u cesty sme hneď našli jašterice trávé ( Podarcis tauricus ). U benzínovej pumpy v Dunakezsi som našiel cestu k veľkej pieskovne a videl tu veľa jašteríc zelených ( Lacerta viridis ) a jednu užovku hladkú ( Coronella austriaca ). Piesková plocha je veľká a vhodná pre jašterice trávné ale asi tu nežijú, no nevylučujem to.

 Fülöpháza, jašterica trávná ( Podarcis tauricus ), samec, 11.05.2016. Fülöpháza, pieskové duny. P1050775 Dunakezsi, jašterica zelená ( Lacerta viridis ), 11.05.2016.          Močiar „Pášt“, 12.05.2016. Býčko nahotemenný ( Neogobius sp.-gymnotrachelus?), jama u Ipľa, 12.05.2016.

12.05.2016 ( streda ), Ipeľské Predmostie.
Dnes sme v prírode celý deň. Ráno sme šli na „Pášt“. Cestou sme sa zastavili na fotbalovom ihrisku a v teplej mláke našli desiatky veľkých žubrienok hrabavky škvrnitej      ( Pelobates fuscus ). V „Páštu“ sme našli už iba vajíčka mlokov dunajských ( Triturus dobrogicus ). Po celom močiari bola voda. Poobede sme zašli na Holý vrch a našli jednu krátkonožku štíhlú ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ). Po návratu sme ešte zašli k zavodňovacej jame u Ipľa, pod záhradami, kde okrem rýb som chytil jedného mloka bodkovaného ( Lissotriton vulgaris ).

Pleskáč zelenkavý ( Abramis bjoerkna ) a hrúzovec sieťovaný ( Pseudorasbora parva), potok Olvár. Plotica červenooká  ( Rutilus rutilus ), potok Olvár. Mlok bodkovaný ( Lissotriton vulgaris ). Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samec, Lébény.

 13.05.2016 ( štvrtok ), cesta do Čiech.
Cestou domov ideme cez pohorie Gerecse. U dediny Süttő sme zabočili doľava  na Tardos a odtiaľ na Tatu. Zastavili sme pred dedinou Tardos u potoka, ale ryby som žiasne nechytil. Ešte raz sme sa šli podívať u Lébény-e na jašterice živorodé, ale zase nič. Teraz som u mostu uvidel aspoň párik jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis ). Zastavili sme znova na vápencovom kopci nad mestom Hainburg an der Donau, jašterice som opäť nevidel. Potom cez Břeclav – Brno – došli do Prahy.

 

 

Rubriky: Maďarsko, Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny