KORZIKA ( máj 1998).

Hornatá perla stredomoria.

V  dňoch 1.5. – 16.05.1998 som navštívil s cestovateľmi z Teplíc Korziku. Zájazd bol organizovaný pod tematickým názvom ” Hore na Monte Cinto”.

Všeobecne: Korzika meria zhruba zo severu na juh 183 km a z východu na západ 85 km. Najvyššou horou je Monte Cinto, 2 706 m.n.m. Hlavné mesto je Ajaccio, ale najkrajším mestom je Calvi. Na Korzike žije približne 200.000 obyvateľov, hlavne na pobreží. Pestovanie plodín je obmedzené na malé polia pri pobreží. Pestuje sa oliva, jedlé gaštany, vinič, citróny, pomaranče, mandarinky a vyšne. Hojne tu rastú korkové duby, eukalypty, v horách sú rozsiahlé borovicové lesy. Ostatné územie pokrýva nepriechodná, stále zelená machia. Opuncie rastú iba v zahradách na okrasu a väčšina je bez pichliačov. Na východnom popreží sme narazili na problém s voľným spaním v prírode. Je tu málo neobývanych miest a odbočiek z hlavnej cesty. A keď už nejaká odbočka je, tak je to slepá ulica vedúca k súkromnému penziónu. Bez problémov je to na západnom pobreží a vo vnútrozemí. Ceny: Pohľadnice 2-5 F, známka 3 F, káva 7 F, 1 l vína v reštaurácii 30 F, jedlo v priemerne slušnej reštaurácii 45-120 F, benzín natural 97  6,64-6,76 F, natural 95  6,35-6,51 F, nafta 4,60-4,90 F. V horách ale nafta stála i 5,10 F za liter. Bageta 5 F, 1 kg paradajok 17 F, víno 5 l  35-68 F, zmrzlina 7-8 F. Údeniny 78-120 F za kg, hodinky 280-400 F, topánky 300-800 F. Cieľom zájazdu bolo navštíviť tieto miesta: pohorie BAVELLA, historický prístav BONIFACIO,  kaskády POLISCHELLU, západné pobrežie s mestami AJACCIO a CALVI, najvyššiu horu MONTE CINTO.

1.deň: 01.05.1998

Vyrážali sme v piatok 01.05.1998 v 09.15 z Teplic cez Prahu-Dolní Dvořiště 15.00-Salzburg 18.45-Innsbruck-Brenner, hranica-10 km pred Boloňou, nocovanie, slnečné počasie – 02.05.98 v 08.00 polooblačno, vyrážáme ďalej, za tunelom Montefredente na parkovišti sa slnili hnedosivo sfarbené Podarcis muralis-Firenze ( Florencia )-Livorno 13.00, na parkovišti 25 km pred Livornom som videl klasicky sfarbené Podarcis sicula-Livorno odjazd trajektu 14.00-Bastia 18.00, polooblačno, teplo.

2. deň: 02.05.1998.

Punta S. Ciprianu, 22.00, prvá večera a ubytovanie pod palmami na piesočnej pláži.

3.deň: 03.05.1998.  

Ráno je zamračené a fúka studený vietor. Vezieme sa autobusom do hôr k horskej chate 8 km severne dediny L´Ospedale. Je tu chata s prístreškom 200 m nad potokom menom Osu. Toto miesto sa stáva našim útočiskom pred zimou a dažďom po dobu 3 dní. Tečie tu i pitná voda. Po ubytovaní sa vydávame k vodopádu na potoku Osu, volá sa ” Čúrajúci kohútik “. Voda tu padá asi do hľbky 40 m. Poobede nás čaká prvá horská túra ku skalám 10 km severne od miesta ubytovania. Cieľom je hora Punta di u Diamante, ” Diamantová hora “. Cez deň je zamračené ale k večeru už je polooblačno, tým i teplejšie. V mieste ubytovania a na Diamantovej hore som našiel jašterice Podarcis tiliguerta a Algyroides fitzingeri. Pod horou v tráve žili rosničky zelené, Hyla arborea.

4.deň: 04.05.1998.

Doobeda návšteva starobilého Bonifácia. V meste je hrozná zima, občas prší a do toho fúká silný studený vietor od mora. Na začiatku cesty sme absolvovali výlet na motorovom člne okolo útesov. Na plavbe boli najlepšie obrovské vlny, cez ktoré sme prepadali o 1-2 m hlboko. Po príjazde do prístavu som bol rád, že som to prežil bez morskej choroby. Cena 30 F, v sezóne je to ale až 60 F. Poobede odchádzame do horského sedla Col de Bavella. Je tu tak velká hmla, že je viditeľnosť do 10 m. S túry sa tým pádom stáva iba telocvik. I tak obrysy skalných veží na mňa pôsobia majestátne. V Bonifáciu bolo 14°C, u chaty 9°C.

5.deň:05.05.1998.     

Ráno je teplota 8°C, prší a je hmla. Na pláne je cesta cez Zonzu a Col de Bavella ku kaskádám Polischellu. Je to sústava 17 vodopádov na potoku Solenzara, ktoré sa najlepšie prekonávajú v lete v plavkách. Cesta proti prúdu je po brehu veľmi náročná a rovná sa horolezeckému výstupu. Hneď na začiatku cesty David objavuje párik salamandier škvrnitých ( Salamandra salamandra ). Bolo neustále pod mrakom a nevidel som tu žiadnu jaštericu.

6.deň:06.05.1998.

Konečne sa budíme do nádherného slnečného rána. Odchádzame v 09.00 hod ešte raz do sedla Col de Bavelle. Po 2 hodinách pokračujeme cez Zonzu a Sartenu do Tizzana. Táborime u mora, je tu malá pláž s hrubým pieskom. Voda má iba 16°C, ale niektorí odvážlivci sa kúpajú. Na pobreží smerom na západ sú obrovské žulové balvany, ktoré vytvárajú neobyčajne krásné skalné útvary (mestá). V Col de Bavella som prvý krát našiel jašterice Archaeolacerta bedriagae. Sú to statné jašterice so širokým telom, dosahujúce celkovú dlžku 25 cm. Základné sfarbenie tela je pieskovo hnedá s čierným priečnym mramorovaním. Na boku od polovice brucha k zadným nohám majú 3-4 modré štítky. Brucho a spodok hlavy je bielý, štítky sú olemované tmavošedým lemom. Samičky boli viditeľne zaplnené vajíčkami. Tieto jašterice sa zdržovali v puklinách velkých balvanov. Boli nebojácne a dali sa chytať bez problémov do oka. Spolu s nimi (i na jednom balvane) žili jašterice Podarcis tiliguerta.

7.deň:07.05.1998.                                                                                                                                                                                                         

Táboríme 2 km severne mesta Tizzano, ráno je nádherné počasie”azúro”. Urobil som si výlet s Láďou po morskom pobreží smerom na západ. Na tejto lokalite žili iba jašterice Podarcis tiliguerta. Tu žijúce jedince mali tú zvláštnosť, že boli malého vzrastu ( do 15 cm ), hlavne samičky. Pripadá mi, že „tiliguerky“ z pobrežia sú asi o 1/3 menšie ako z hôr.

8.deň:08.05.1998.          

Nádherné počasie a vezieme sa autobusom po pobreží smerom k Ajacciu. Cestou vidíme krásné pláže u Propriana. Ajaccio, hlavné mesto Korziky je rušným prístavom a obchodným centrom ostrova. Má letisko. Z mesta je výhľad až na zasnežené vrcholky hôr. Našiel som tu i telocvičňu karate ale bola zatvorená. Večer sme sa utáborili u mestečka Tiuccia poblíž pieskovej pláže, kde som sa i prvý a posledný krát vykúpal ( v mori ). Voda bola u brehu prijateľne teplá ale v 1 m hĺbke alebo 5 m od brehu bola studená. Tiuccia je  turistické centrum s hotelmi a penziónmi, ale nie je tu ani jeden obchod. Z jašteríc tu žili Podarcis tiliguerta. Raz bol pozorovaný malý had Coluber viridiflavus pri love jašterice.

9.deň:09.05.1998.           

Z Tiuccia sme za krásného počasia vyrazili na túru k horskému priesmyku Gorges de Spelunca. Postupovali sme od dediny Evisa dolu k potoku Porto. Odhadujem, že sme zostúpili o 500 m nižšie než bol východzi bod. Cestou som videl veľa tiliguertok a David chytil i Algyroides fitzingeri. „Fitzinger-ka, samička, bola celá hnedá, brucho oranžové, spodok hlavy biely. P. tiliguerta, samec, mal brucho žlté, spodok hlavy oranžový, telo zelenohnedé. Nad prednou nožičkou mal 4 veľké modré škvrny. Pokračovali sme do mestečka Piana, ktoré je malé turistické centrum. Cestou späť sme sa zastavili u “červených skál”, Calanche. Z jašteríc tu boli iba tiliguerty. Chceli sme nocovať na morskom pobreží u dedinky Gratelle ale bola prerušená cesta, tak sme skončili vedľa ovčína asi 3 km severne Bocca a Crose. Spali sme na kamenitej pôde bez trávy, čo bolo nepríjemné.

10 deň: 10.05.1998.

Zobudil som sa dolámaný a nevyspatý. Čakalo nás i dnes nádherné počasie. Urazili sme iba malú vzdialenosť k pláži San Quilcu, v pláne bol totiž odpočinkový deň. Pláž bola oblázková, kamene boli pekne guľaté s tmavofialovým odtieňom. Vedľa bol malý sladkovodný rybník. Medzi rybníkom a morom boli piesočné duny, kde sa zdržiavali jašterice Podarcis siculus. Boli väčšie ako na pevnine, hlavne samci, ale ich sfarbenie bolo totožné. Celková dĺžka samca 21 cm, samičky 17 cm. Nad prednou nožičkou mali samci iba jednu veľkú modrú škvrnu. Ešte tu žila rosnička zelená    ( Hyla arborea ) a ďalej od mora i  Podarcis tiliguerta.

11-13 deň: 11-13.05.1998.   

Odjazd cez mesto Calvi smerom na Monte Cinto. Calvi je podľa môjho názoru najkrajšie mesto Korziky. Toto mesto má veľkú piesočnú pláž s plytkou vodou. Poobede i napriek revolte našich vodičov, sme dorazili pod Monte Cinto. Utáborili sme sa u horskej chaty, kde začínal lyžiarsky vlek vo výške 1420 m.n.m. Nehorázne cez deň pálilo slniečko ale v noci naopak teplota klesala k 10°C. Dňa 12.05.98 podnikli niektorí nadšenci výstup na Monte Cinto. Výstup sa ukazal byť veľmi náročny, lebo od nadmorskej výšky 2000 m.n.m. sa museli prekonávať súvisle, niekoľko sto metrové široké snehové polia. Bez zimných doplňkov nešlo postupovať ďalej. Naviac všade boli nebezpečné snehové previsy, ktoré sa mohli každú chvílku premeniť na lavínu. 13.05. sa mi podarilo odchytiť na brehu potoka Asco jašterice Archaeolacerta bedriagae. Dvoch samcov a dve samičky. V smere lyžiarského vleku asi do výšky 1800 m.n.m. boli iba tiliguerty. Asi v polovici vleku bol pozorovaný had Coluber viridiflavus. Jašterice A. bedriagae žili iba vľavo od vleku v údolí potoka Asco alebo na obrovských balvanoch pozdĺž chodníka na Monte Cinto.

14.deň: 14.05.1998.

V 08.00 hod odjazd trajektom Corsica ferries na pevninu. Noc z 14. na 15. mája sme strávili na starom letisku nad Cortinou d´Ampezzo v Dolomitoch. Ahoj krásna Korzika.