KRUPINSKÁ PLANINA A POIPLIE ( SEPTEMBER 2009 ).

1. Všeobecné informácie: Počasie bolo príjemne teplé, pršalo iba v piatok 4.9.2009. V tieni teplota po celú dobu dosahovala 25-28°C, v noci ale klesala iba na 6-10°C. Voda v Ipli bola malá, všade v koryte rástli rastliny a rákosie! Koryto bolo opäť o 50-70 cm hlbšie, je to katastrofálny stav nielen pre ryby ale všetko živé. Rastliny rastú všade, pretože voda je v celej hĺbke úplne priehľadná! Na rybách som bol 4x. Ulovené ryby: Jalec hlavatý               ( Leuciscus cephalus ), 45cm-1 ks, Ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis ), 12cm-1 ks, Belička 1 ks. Celkom uloveno – 3 ryby! Šťuku som žiadnu nechytil! Na cintoríne som našiel iba jedno mláďa jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ). Na smetisku za domom som videl 04.09.2009 dospelého samca jašterice zelenej ( Lacerta viridis )! Hrozno v záhrade som nemal zjedené vtákmi a bolo ho dosť. 30.08.2009: Horné Rykynčice: Cestou z Nitrice som sa okolo 11.40 h zastavil pri pivniciach na východ od Horných Rykynčíc. Po vystúpení z auta som zostal v šoku, keď som hneď uvidel tri malé krátkonôžky ( Ablepharus kitaibelii ). Mimo to so ešte pri ceste zahliadol dve jašterice múrové ( Podarcis muralis ). Šomoš: 14.00, videl som 2x dospelé a 4x mladé krátkonôžky ( Ablepharus kitaibelii ). Na kopci Veľký vrch 282,2 m.n.m. som krátkonôžky nenašiel, je možné ale, že i tam je nějaká malá populácia.

01.09.2009: Lomocký vrch 440,1 m.n.m.: Nič som nenašiel. Nie je to čistá lesostep, ale skoro rovina s riedkým lesom. „Nová lesostep“: Krátkonožky som nevidel. V Mlynskom potoku som našiel 3 mláďatá skokana hnedého ( Rana temporaria ). Ešte som vyliezol na protiľahlú lesostep, kde je pekná skalná stena. Videl som tu iba jaštericu zelenú ( Lacerta viridis ). Tupianka: Step nie je veľká, zaujímavá je iba západná strana, ktorá je viac otvorená. Stred a východ sú v protisvahu a vytvára sa tu už komínový efekt s prievanom. Terén je kamenistý s vysokou trávou. Zaujímavé by bolo prezkúmať vinohrady na juh od Dolných Rykynčíc. Okrem vykosených lúk sú medzi pivnicami i prírodne ostrovčeky lesostepí a skál. Horné Rykynčice, Sanda: U pivníc som našiel jedno mláďa krátkonôžky štíhlej ( Ablepharus kitaibelii ). Na kopec Sanda som netrafil, musím tam znovu. Ale pod ním na lúkach, kde bola,vysoká tráva, som na krátkonôžky nenarazil. Už som tu nevidel ani jašterice múrové.

02.09.2009 : Sútok Ipľa a Dunaja, Kopasz hegy 508,0 m.n.m.: Na turistiku som šiel s Antonom Capákom. Ipeľ bol pri vtoku do Dunaj priehľadný do metrovej hĺbky. Na ľavej strane je piesočná pláž, na pravej iba zarastený strmý breh. Na strane piesočnej pláže je skoro o každý strom oprené vrece so smetím. Toto miesto je husto navštevované, ale keď sme tam boli my, nebol tu nikdo. Vo vode plávali jalce a dva kapry. Nevidel som loviť dravé ryby. Na Kopasz hegy, 508 m.n.m. ( Holý vrch ) sme liezli od mesta Márianosztra. Cesta trvala si 1,5 hodiny stále do kopca. Z vrcholu je prekrásny výhľad do okolia a kopec je naozaj na vrchole holý podľa mena. Po ceste som žiadne plazy nevidel. Ipolytölgyes – rybí prechod: Využili veľký oblúk starého ramena Ipľa. Je to postavené asi pekne ale nepáčí sa mi horná výpusť. Sú tam iba dva otvory široké asi 1,2 m uzavreté stavidlom. Tešmak: 17.15, chytil som 2x užovku stromovú ( Zamenis longissimus ). Šomoš: 17.50, 1 x mláďa  krátkonôžky štíhlej ( Ablepharus kitaibelii ).

05.09.2009: Šomoš: 14.00, 1x mlaďa + 1 x dospelá krátkonôžka ( Ablepharus kitaibelii ) + 1 x slepúch lámavý ( Anguis fragilis colchicus ) + 1x samička jašterice zelenej ( Lacerta viridis ). Ipeľ: Pri drevenom moste som fotil skokana zeleného                ( Pelophylax kl. esculentus ) a videl som tam i samičku jašterice krátkohlavej                  ( Lacerta agilis argus ).

 06.09.2009 Maďarsko: Potok Páris, Palóc Grand kaňon, Ipolytarnóc: Konečne som sa odhodlal na výlet do Ipolytarnócu podívať sa na historické stopy pravekých zvierat. Vzal som sebou i sestru, ktorá z toho ale nemala tak veľký zážitok ako ja. Počasie bolo krásne. Prvú zastávku sme urobili v údolí potoka Páris, kde sa nechádza kaňon vymodelovaný starým tokom nejakej rieky v prahistórii. I teraz tam v dobe dažďov preteká malý potok, ktorý bol ale vyschnutý. Kaňon je dlhý asi 300 m a steny sa dvíhajú kolmo do výšky až 40 m. Na dne sú balvany a popadané kamene, takže v každom momente hrozí, že nejaký kameň alebo strom vás trafí do hlavy. Pred objektom historických stôp zvierat je nový hotel s reštauráciou, kde sme si dali so sestrou obed. Nebolo to až tak slávné ako inde v Maďarsku, dali malé porcie za dosť vysokú cenu ( polievka 70 Kč, hlavné jedlo 180 Kč ). Na prehlidku sme zaplatili obaja asi 600 Kč i s kinom na 4D a sprievodcom. V kine nás priviazali k pohyblivým kreslám a cesta do praveku trvala asi 8-10 minút. I to stačilo aby sa mi skoro urobilo špatne. Stopy zachycujú obdobie od 22 do 20 miliónov rokov dozadu        ( treťohory ). Keď na tomto území bola aktívna sopečná činnosti. Sopky ale nevypúšťali horúcú lávu ale sopečný popol – rulit-tufu. Tá pokryla stopy niekoľko metrovou vrstvou a skamenela. Prvé informácie o stopách sú od horára z tejto oblasti okolo roku 1834. K odkrytiu došlo vyrúbaním lesov za napoleónských vojen a odvetrávaním pôdy. Našli sa i skamenelé stromy, ktoré miestny ľudia použivali ako mramor na hroby. Toto územie pred 22 miliónmi rokov bolo ešte súčasťou severnej Afriky, ležalo asi na úrovni 40° severnej šírky ( rovnobežky ). Bolo tu teplé a vlhké klíma a tomu zodpovedalo i rastlinstvo a zvieratstvo. Najväčší dojem na mňa urobili odtlačky pohybu vody. Boli vidieť vlnky v piesku a zvyšky rastlinstva pri brehu. Stopy zvierat sú chránené v zakrytých pavilónoch. Vo voľnej prírode sú stopy opäť prekryté zeminou a celé okolie je vyhlásené za prírodnu rezervácu.

07.09.2009: Biely kameň 413,3 m.n.m., Hlášťovina. Celý deň bolo krásne, teplé počasie. V teréne som bol od 09.00 do 16.00 hodín. Zaparkoval som u starej horárni-Jalšov, pri vtoku Belujského potoka do Litavy. Odtiaľ som išile 2,5 km k sútoku Litavy a potoku Vrbovok, ktorý bol vyschnutý. Narazil som tu na starý dom-Krížanka, ktorý obývali dospelé i tohoročné mladé jašterice múrové ( Podarcis muralis ). Našiel som medzi dierami v dome i zvlečku užovky stromovej ( Zamenis longissimus ). Hneď na prvej lesostepnej lokalite nad potokom, smerom k vrchu Biely kameň  som našiel dospelé i mladé krátkonôžky. Bolo tu i neuveriteľné množstvo mladých ( tohoročných ) jašteríc zelených ( Lacerta viridis ). Asi 1-2 ks na 1 m2, dalo by sa povedať, že čo krok to vybehli 2-3 jašterice. Takáto hustá populácia už potom nikde nebola. Po celom úseku sa dali nájsť krátkonôžky ( Ablepharus kitaibelii ), až po Hlašťovinu. Celkom som ich videl 8 dospelých a 8 maláďat, najväčšia krátkonôžka mala 11 cm. Chytil som i jedno mláďa jašterice múrovej s modrým chvostom. Cestou som ešte našiel po jednej malej žabe skokana štíhlého ( Rana dalmatina ), skokana hnedého ( Rana temporaria ) a ropuchy zelenej (Pseudepidalea viridis). V lese na vrchole Biely kameň 413,3 m.n.m. sú hromady nanoseného kamenia. V mape je to miesto označené ako Stará vinica ale mne to pripomínalo vojenské zákopy. Na Hlašťovine sú domy-lazy, kde som stretol pani z Banskej Bystrice. Tvrdila, že v okolí žijú vretenice, rád by som to na jar overil. Ešte mi povedala, že pred piatými rokmi ( 2004 ) stretla pána z Prahy, ktorý jej povedal, že na blízkych skalách žije veľmi vzácna jašterica. Myslel tým určite krátkonôžku štíhlú.

08.09.2009: Osikovo hrdlo. Prechodil som iba svah pod Osikovýn hrdlom, do Jalšovskej doliny som nešiel. Na východnej strane sa i tu prejavoval komínový efekt, to znamená, že v doline neustále fúkal vietor. Našiel som jašterice múrové ( Podarcis muralis ), jednu dospelú a viac mláďat. 5 mláďat krátkonôžky ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ) som našiel na južnej strane, na jednej malej čistinke okolo poludnia. Ráno cestou som sa zastavil ešte nad Kleňanami. Tu som našile iba mladé jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Na smetisku za Ipeľkými Uľanami som nič nenašiel. Cestou domov v Hrušove som vyliezol na kopec s lyžiarským vlekom, odkiaľ je krásny výhľad a na kalváriu – plazy som nevidel. Klaváriu postavili ako ochranu proti moru v roku 1777.  Na informačnej tabuli v Hrušove som sa dočítal, že by tam mali žiť jašterice múrové. Pravdepodone okolo pivníc pod horou Bukovina 524,9 m.n.m. Je to tam dosť zatienené a vlhké.

11.09.2009: Maďarsko, Ipolyvece, Dejtár. Mojím cielom bolo nájsť korytnačku močiarnu ( Emys orbicularis ) v bažinách medzi Drégelypalánk a Dejtár. Do terénu som sa dostal až okolo 10.00 hodín. Všade bolo málo vody a ani som nenašiel cestu ku zbytkom močiarov. Preto som nakoniec šiel po vykosenej ceste bez konkrétného cieľa v nádeji, že budem mať šťastie a korytnačku nájdem. Nenašiel. Našiel som ale množstvo malých jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis argus ) a dubový les s brezami, v ktorom rástlo veľa muchotráviek zelených. Pri Ipli na maďarskej strane sú ešte ponechané veľké plochy na zaliatie vodou pri povodniach. Na týchto pasienkoch sa pasú ovce a maďarský sivý skot. Pri ohrade s kravami ma napadli štyria psy, ktorý tam voľne pobehovali! Potom ma ešte jeden pes napadol pred Dejtárom, ktorý utekal pred majiteľom, ktorý sa viezol na motorke. Na pieskoch pri Dejtári je náučný chodník. Je tu ešte veľká pôvodná plocha rákosia. Jašterice som tu nevidel. Z teplomilnej fauny popisujú výskyt koníka stepného ( Acrida ungarica ). Nepríjemne ma prekvapilo, že v potoku Derék nebol žiadny život!

Příspěvek byl publikován v rubrice Poznámky z ciest, Slovensko. Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

Komentáře nejsou povoleny.