Termín: 16.6. – 30.6.2017 ( 15 dní ).
Cieľ: Severozápad Španielska a vysoké Pyreneje z francúzskej strany. Snažil som sa nájsť jašterice druhu Iberolacerta monticola astur, Podarcis lilepis sebastiani, Podarcis liolepis liolepis, Iberolacerta aranica, Iberolacerta aurelioi a Iberolacerta bonnali.
16.-17.06.2017 ( piatok, sobota ) - cesta cez Nemecko a Francúzsko.
Cez Francúzsko sme si to namierili najkratšou cestou na Bordeaux. Po Bordeaux na zastávkách k odpočinku a k jídlu som videl iba na jednom mieste jašterice múrové. Pravidelne sa objavovali až na parkoviskách na juh od Bordeaux-u. K večeru na parkovisku, pred výjazdom č. 23 na Le Barp, som videl mláďa jašterice perlovej
( Lacerta lepida ).
18.06.2017 ( nedeľa ) – San Sebastián.
Na odpočívadle u Labenne boli jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). V meste Hendaye sme našli opäť iba jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Pokračovavali sme do hôr po trase Ascain – Sare – Bera Vera – San Sebastian. Okolo cesty som našiel jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ) a pod jedným kameňom ich vajíčka. Na okraji lesa boli tabule upozorňujúce na vretenice. V 14:00 hodín sme dorazili do San Sebastián-u, kde už začala letná turistická sezóna s množstvom ľudí a áut. Namierili sme si to na horu Monte Urgull s pevnostou Castillo de la Mota, kde sme na skalách pod hradom skutočne našli jašterice Podarcis liolepis sebastiani a na hrade i jašterice múrové. Po vyfotografovaní jašteríc sme pokračovali na západ. Kľudné miesto na spanie sme našli nad plážou u dediny Andrin. Tu som večer žiadne plazi nevidel.
19.06.2017 ( pondelok ) – Púerto de Pajares, Púerto de la Cubilla, La Cueta.
Auto mi ledva vyliezlo do priesmyku Púerto de Pajares, 1379 m.n.m. Na kopci u parkoviska som videl jednu jaštericu živorodú (Zootoca vivipara louislantzi). V údolíčku, na juhovýchod od neho v plytkom zarastenom močiari, som našiel ďalšie jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi). Na 3 miestach pod kameňmi boli i vajíčka. Ešte sme tu našli ropuchu bradavičnatú (Bufo spinosus), ropušku starostlivú
(Alytes obstetricans), skokany (Rana iberica), jašterice Iberolacerta monticola cantabrica a Podarcis muralis. Pokračovali sme do sedla Púerto de la Cubilla, 1683 m.n.m. Počet serpentýn sa zdal byť nekonečný. Lokalita bola bohatá na zvieratká, našli sme jašterice Iberolacerta monticola cantabrica, Podarcis muralis, mloky Ichthyosaura alpestris cyreni, Lissotriton helveticus alonsoi, žaby Pelophylax perezi a ropuchy Bufo spinosus. Pretože na okolitých kopcoch sa všade pásli kravy a ovce, tak nás neustále štípali ovádi. Toto spojenie kravy + ovádi = bolestivé štípnutie platilo na všetkých pyrenejských lokalitách. Z Púerto de la Cubilla sme pokračovali na západ poľnou cestou cez dedinu Pinos do San Emiliano a odtiaľ do dediny La Cueta. Na začiatku La Cueta som videl jednu jaštericu múrovú. Dedina je celá obklúčená oplotením, nenašli sme nikde voľnú cestu do hôr! Ulice sú uzučké, nepriechodne pre väčšie osobné autá. Bezradne sme sa otočili a pokračovali do priesmyku Puerto de la Magdalena, 1434 m.n.m. Tu som videl iba jašterice múrové.
20.06.2017 utorok – Sierra de Villabandín, Sena de Luna.
Ráno sme z dediny Villabandín po lesnej ceste vyrazili do hôr smerom na sever. Cestou pri potoku som videl jašterice múrové (v potoku žili pstruhy potočné Salmo trutta. Na lúke, na väčšej hromade kamenia u cesty, som uvidel jašterice Podarcis bocagei. Po ďalšom stúpaní do sedla som videl ešte skokana hnedého (Rana temporaria parvipalmata) a malú jaštericu múrovú. Cestou naspäť okolo potoka, kde jemne stekala voda a slnko ohrievalo svah sa objavili ďalšie jašterice Podarcis bocagei. Na brehu potoka, blízko dediny som uvidel jediného samca, asi poddruh jašterice Iberolacerta monticola astur. Po káve naberáme smer domov cez dedinu Villafeliz de Babia. U kostola pozorujem jašterice Podarcis quadarramae lusitanicus (2 samce, jednu samičku a mláďatá), je ich tu málo. Spolu s nimi okolo kostola žili jašterice múrové a jašterice perlové (Timon lepidus).
21.06.2017 streda – Escó, Col de la Pierre Saint-Martin, Aydus.
Cez Vitoria-Gasteiz a Pamplonu ideme do Escó. Našiel som tu jediného samca Podarcis liolepis liolepis, jašterice múrové Podarcis muralis (sú menšieho vzrastu ako vo vysokých horách) a jašterice perlové (Timon lepidus). Z Escó sme proti prúdu riečky Rio Esco dostali do mesta Roncal, kde sme si nakúpili a prezreli rýchlo mesto. V meste žili asi jašterice Podarcis liolepis. Boli veľmi opatrné a nenechali sa vyfotiť. Cestou do sedla (pred serpentýnami) sme našli prejdenú samičku Lacerta bilineata a v okolí ešte jašterice múrové. V sedle Col de la Pierre Saint – Martin, 1760 m.n.m. som videl pekné jašterice múrové, ale nedali sa vyfotiť, hneď utekali do krovia. Pri zjazde do Osse en Aspe sme sa zastavili na jedlo a kávu v tieni lesa. Našli sme tu salamadry škvrnité
(Salamandra salamandra fastuosa), mloky Calotriton asper, Triturus marmoratus, Lissotriton helveticus helveticus, jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi), jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii), slepúcha lámavého (Anguis fragilis). Večer sme sa šli podívať do dediny Aydius a okolia. Našli sme jediného hada tejto cesty, užovku stromovú (Zamenis longissimus), jašterice Lacerta bilineata a jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii).
22.06.2017 ( štvrtok ) – Aydius, El Portalet 1794 m.n.m.
Ráno vstáváme v 05.30 hod., je tma, ale to nevadí lebo zo začiatku ideme po kamenistej ceste. Na konci cesty je malé parkovisko (mohli sme si ušetriť 2 km chôdze). Stúpáme podľa turistickej značky do hôr na juhovýchod od Aydius-u. Nad pásmom lesa už bolo teplejšie, v kríkoch sa objavili jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi). Pod kameňmi u potoka, na 2 miestach, boli i vajíčka. Ukladajú ich pod okraj kameňov, kde ich ohrieva slnko a zároveň cez trávu presakuje voda, aby nevyschli. Iný druh jašteríc sme tu nenašli. Z Aydius-u sme odchádzali cez Bielle do priesmyku El Portalet 1798 m.n.m. Našli sme tu jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii), mloky Calotriton asper a larvy salamadier škvrnitých (Salamandra salamandra fastuosa).
23.06.2017 ( piatok ) – Gourette, Péne Médaa 2520 m.n.m., Lac d´Anglas, 2073 m.n.m.
V 08.00 hod. zastavujeme v lyžiarskom stredisku Gourette, zaparkovali sme za jedným prázdným hotelom (nie je lyžiarska sezóna). Na túru sme vyrazili pod vlekmi z výšky 1355 m.n.m. a končili v 2450 m.n.m. Na začiatku výstupu som videl jašterice múrové
(Podarcis muralis brongniardii) a jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi), asi do 1550 m.n.m. Potom až na vrchol bola „mŕtva“ zóna. Využili sme možnosť vrátit sa do mesta súbežným údolím, východne hory Péne Médaa 2520 m.n.m. Po prelezení malého hrebeňa a zdolaní asi 15-20 m nebezpečne strmého zrázu sme sa dostali do údolia jazera Lac d´Anglas, 2073 m.n.m. Hneď po prelezení som uvidel dve jašterice Iberolacerta bonnali. Znovu sme ich začali nachádzať asi 200 m nižšie v suťovom poli. Jašterice nešlo fotiť, už z diaľky sa schovávali do sute. Spozoroval som, že sa schovávajú tam, kde je „čierna“ farba. Ak som mal blízko batoh (s čiernym poťahom) alebo fotoaparát (čierny), hneď si to tam namierili a ukľudnili sa. Pri zostupe som ešte 2 Iberolacerty našiel asi 50 výškových metrov pod jazerom. O niečo nižšie v tráve sa často objavovali jašterice živorodé.
24.06.2017 ( sobota ) – Col du Tourmalet, 2114 m.n.m., Pic du Midi de Bigorre, 2865 m.n.m.
Ráno fúkal studený vietor ale našťastie v priesmyku Col du Tourmalet, 2114 m.n.m., bolo jasno. Iberolacerty som u cesty v priesmyku nenašiel. Videl som iba jedného samca jašterice múrovej (Podarcis muralis brongniardii). S Radkom sme sa pripojili k desiatkám turistov a vyliezli na Pic du Midi de Bigorre, 2865 m.n.m. Stúpanie je celkom znesiteľné, strmé začíná byť až 1 km pod vrcholom. Iberolacerty som cestou hore nevidel. Po odpočinku a vyfotení vysielača sa v 11.00 hod. vraciame. Jednu serpentínu nad ruinou domu, v asi 2450 m.n.m. som u cesty, kde bola tráva, uvidel dve mláďatká jašterice Iberolacerta bonnali. Nižšie u cesty a i okolo domu som našiel i dospelé. Poslednú Iberolacertu som videl medzi prvým a druhým viaduktom. Vypadá to tak, že Iberolacerty vyliezajú až keď začína slko poriadne hriať.
25.06.2017 ( nedeľa ) – Lac de Bethmale, Mont Valier – údolie Étang d´Eychelle.
Vyrážáme za tmy v 07:00 hod. z 1062 m.n.m. od jazera Lac de Bethmale. Dlho ideme lesom strmým stúpaním, je hmla. Od 11:00 hod., keď už sa dostáváme mimo les začína svietiť slnko. Zo začiatku nachádzám jašterice živorodé, konečne u jazera Etang D’Ayes vidím dospelého samca jašterice Iberolacerta aranica. Zo španielských horských jašteríc sú najväčšie, veľkostne sa dajú zrovnať s jaštericami múrovými. Jašterice múrové som tu nevidel. Iberolacerta aranica žili iba na severnej strane jazera, v údolí obrátené na východ spolu so skokanmi hnedými (Rana temporaria parvipalmata) a jaštericami živorodými (Zootoca vivipara louislantzi). Nad hranicou lesa som našiel ropuchu bradavičnatú (Bufo spinosus).
26.06.2017 ( pondelok ) – priehrada Étang de Soulcem, Montseny.
Celú noc a i ráno padal hustý dážď. Čakali sme v aute nad priehradou Étang de Soulcem, čo bude? Všade okolo nás boli búrky. Radek zistil, že od 12.30 hod. má na 2 hodiny prestať pršať a možno zasvieti i slnko. V daný čas skutočne prestalo pršať a slnko sa ukázalo medzi mrakmi ale stále fúkal silný vietor. Vo vysokom tempe sme vystúpali údolím potoka Ruisseou de la Gardelle, ktorý sme na jednom mieste museli prebrodiť. Na konci kotliny boli vhodné kamene na odvalovanie a i svah bol otočený na juhovýchod. Po krátkej dobe sa mi podarilo pod červenohnedými kameňmi nájsť 6 samičiek jašterice Iberolacerta aurelioi. Radek našiel jediného samca. Našiel som i čerstvo nakladené vajíčka spolu so starými obalmi. Samičky boli čertsvo vykladené. Jašterice veľkostne sa podobajú jaštericiam Iberolacerta bonnali, ktoré ale majú biele brucho. Iberolacerta aurelioi majú brucho žlté! Cestou dolu som ešte (asi 200 výškových metrov nad jazerom) videl jednu samičku Iberolacerta aurelioi, mláďa jašterice živorodej
(Zootoca vivipara luizlanzi) a 3 skokany hnedé (Rana temporaria parvipalmata). Vystúpali sme z 1643 m.n.m. asi do 2330 m.n.m. Keď sme dorazili k autu začalo opäť husto pršať.
27.06.2017 ( utorok ) – Montseny.
V horách Montseny sme sa pokúsili nájsť mloky Calotriton arnoldi. Ráno sme vyšli do priesmyku Col de Puymorens, 1915 m.n.m. a odtiaľ na Vic – Montseny a Santa Fe. Na odpočívadle, na severe pohoria Serra del Cadí, kde sme brali vodu som fotil jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii). V Santa Fe sme boli až v 13:30 hod. Prešli sme asi 1,5 km proti prúdu potoka, ale mimo lariev salamadry Salamandra salamandra terrestris sme nič nenašli. Potom sme vyliezli na vrchol Turó de l´Home, 1712 m.n.m. Mali sme špatné počasie, bola hmla a fúkal silný vietor. Na začiatku cesty v priekope som videl niekoľko jašteríc múrových (Podarcis muralis brongniardii).
28.06.2017 ( streda ) – Pic du Canigou ( 2784 m.n.m. ).
Ráno zastavujeme na raňajky v meste Prats-de-Mollo-la-Preste. Fotím historické námestie a pevnosť na kopci, tam ale nedôjdeme, je ďaleko. Mimo hradby města som videl jašterice múrové (na mostnom piliery a vedľa parkoviska). Pokračujeme do kúpeľov La Preste a odtiaľ lesnou cestou do priesmyku Collade des Roques Blanques, 2252 m.n.m. Zastavili sme vo výške 1690 m.n.m. a v ceste sme pokračovali pešo. Prší, občas cez mraky mierne zasvieti slnko. Pod kameňmi nachádzame jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii) a jednu salamandru (Salamandra salamandra terrestris). Asi po 3 hodinách stúpania sme sa vrátili, neustále pršalo, žačala byť hmla, zosilnel vietor a silne sa ochladilo. Pyreneje nás vyháňali domov. Končili sme vo výške 2300 m.n.m.
29.06.2017 ( štvrtok ) – Breisach am Rhein.
Zastavili sme na pile vo Francúzsku, naproti mestu Breisach am Rhein ( dedina
Biesheim ). Podarilo sa mi vyfotografovat okolo koľaji a budov jašterice múrové
(Podarcis muralis brongniardii).
