ŠPANIELSKO, PORTUGALSKO, JUŽNÉ FRANCÚZSKO ( máj 2000 ).

Španielsko a Portugalsko – rozmanité krajiny hôr, potokov, riek, morí, oceánu, pustatín, polí a ovocných sadov, 12.05. – 26.05.2000.

V  dňoch 12.05. – 26.05.2000 sme v trojici, Ja, Jarda T., Jirka V. s autom Opel Astra 1.6 Clasic precestovali celú západnu Európu. Od Nemecka až po Atlantický oceán v Portugalsku. Z Teplíc do Teplíc sme najazdili 6917 km. Teploty cez deň v Portugalsku a Španielsku dosahovali v tieni 28 – 32°C, v noci 7 – 15°C. Pršalo celkom 4 krát, z toho raz celý deň. Najchladnejšie bolo v dedine Calataňazor, 7°C, ktorá leží na náhornej plošine v priemernej nadmorskej výške 1000 m.n.m. Prekvapujúce boli studené a hmlisté rána do 10.00 hod. v Portugalsku. Hmla je hustá a spôsobuje ho vlhký vzduch od Atlantiku, ktorý sa ihneď nad pevninou zráža. Toto sa prejavuje skoro po celý rok i v lete! Celkove nás cesta stála i so vstupenkami na hrad Alcazar v Segovii a do safariparku v Sigeanu cca 8.000,00 Kč. Diaľnice sú najlepšie udržované vo Francúzku a v Španielsku. V Portugalsku je diaľnic málo. Vedľajšie cesty sú vo Francúzku úzke a hrbolaté, v Portugalsku a v Španielsku naopak výborne a široké. Najhoršia diaľnica je vo Švajčiarsku, kde je známka iba na celý rok za 60 DM. Pritom na 80% diaľnice boli opravy a rýchlosť bola obmedzená na 80 – 100 km/h. Najväčšia zápcha bola v Mníchove a v Bernu. Trasa: Teplice, 07.45 hod-Pomezí ( hranice ), 170 km…10.15 hod-Mnichov, 416 km…12.40 hod-Memmingen-Dornbirn ( Švajčiarsko ), 617 km…15.20 hod-Zürich, 740 km…17.45 hod-Bern, 870 km… 19.00 hod-francúzské hranice, 1050 km…21.00 hod-Annecy, 1078 km, odjazd 07.00 hod…11.00 hod-Nimes, 1422 km…Perpignan…17.00 hod-Llívia, 1740 km…odjezd 08.30 hod-Lleida-Zaragoza-Alcanices, 2609 km…12.00 hod-portugalské hranice, 2660 km…Braganca-Boldeira, 2830 km……odjezd 09.00 hod, ( 25 km pred Chaves )…..Esposende, Atlantik, 3035 km…15.15 hod-Porto-Coimbra, 3219km…Tomar-Abrantes, 3360km…..16.00 hod-Marvao, 3464 km…odjazd 13.00 hod, španielské hranice, Valencia d. A….Cáceres-Plasencia, 3685 km…Arénas d. S. P….Ávila d. I. C., 3913 km…..El Escorial…Segovia…..Calataňazor 4.300 km…Soria-Tarazona-Zaragoza-Alcaniz-Tortosa, 4697 km…Rio Mar, delta rieky ľ Ebre-Barcelona-Argelés ( Fr. ), 5.141 km….Perpignan-Séte-Lyon-Lausanne, 5880 km…Memmingen-Ulm-Norimberg-Cheb-Teplice, 6917 km.

Španielsko.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                Je veľmi rozmanitá krajina, kde sú zastúpene všetky prírodne útvary. Sú tu vysoké hory s borovicami  ( pripomína krajinu v Kanade ) s možnosťou lyžovania, hustá sieť horských potokov, veľké rieky s údolnymi nádržami, suché pustatiny bez stromov, pahorkatiny s borovicovými lesmi a pastviny. Za každým obzorom môžeme očakávať nové prírodne prekvapenia alebo mestá a dediny s kamennými hradmi. Vo vnútrozemí Španielska nie je vzácnosťou, že v malých dedinách sú stále iba staré kamenné domy. Je málo vidieť novostavby.                                                

Portugalsko                                                                                                                                                                                                                                                                                                              Je z 90% poľnohospodársky obrábane. Iba sever a hraničná oblasť so Španielskom je kopcovitá. Tieto hory sú vo väčšine prehlásene za prírodne rezervácie. V tejto dobe tu dozrievali čerešne, pomaranče, broskyne, cibuľa a zemiaky. Citrónovniky som videl iba tri. Najčastejšou plodinou sú olivy a pomaranče. Na východnom pohraničí Portugalska so Španielskom rastú korkové duby. V severných lesoch sú obrovské eukalypty, kde kmeň má priemer i 1,5 m. Lesy sú iba v horách, sú borovicové ale i tie sú veľakrát poničené vypaľovaním. Portugalci hlavne na dedinách majú nové, jednoposchodové a pekné domy. Každý dom vypadá trocha inak ako susedný. Jednotným znakom ale u všetkých je, že sa na poschodie chodí schodmi z vonku. Opakom sú v mestách staré domy, ktoré i keď sú obývane sú málo udržiavané a sú poškodené. Pokiaľ je dobré počasie nie je vo vnútrozemí žiadny problém si nájsť výhodné miesto na prespanie. Veľké problémy nastanú, keď začne pršať. Ťažko sa hľadá chata s prístreškom. Je to skoro nemožná vec, tu sa striežky nestavajú. Ochutnal som opuncie, kvet-plod silne farbí do fialova, chutí kysle a je šťavnaté. Pozor sú v ňom drobné semienka, znepríjemňuju jedenie. Pri lúpaní je treba dávať taktiež pozor, na povrchu sú špicaté chĺpky, ktoré môžu spôsobiť hnisavé rany.

Francúzsko                                                                                                                                                                                                                                                                                                                    Neďaleko morského pobrežia ( neviem presné miesto ) chovali americké bizóny. V horách za Chambery zase po oboch stranách cesty pestovali vlašské orechy. Sady sa tiahli asi 40 km. Bol tu i úsek 20-tých km  ( turistická atrakcia niekde pred Narbone ) nepriechodných machií. Porast bol na oboch stranách cesty. Ceny:  Portugalsko, pohľadnica 50 Eskudo, známka do zahraničia 300 Eskudo, Španielsko – benzín natural 95-147 Peset, paradajky na trhu 450 Pts/kg, čerešne 350 Pts/kg, pomaranče 400 Pts/kg, pivo 3 dc 150 Pts.

1.deň: 12.05.2000 - Piatok, počasie bolo slnečné, 26°C v tieni. Na nemeckých hraniciach nám vzali pasy na kontrolu, inak nič. Prvú noc sme spali na novom odpočívadle, hneď po nájazde na diaľnicu do Chambery. Sú tu široké prístrešky, záchody a tekúca studená voda. Spal som v aute, bolo teplo ale nepohodlne. Ráno som v okolí nevidel žiadne plazy.                          

2.deň: 13.05.2000 - Odjazd v 07.15 hod, je slnečno, teplo. Cesta viedla kopcovitým, vlhkým terénom. Po opustení diaľnice sme šli dlhý čas Llívia, celkový pohľadmedzi sadmi s vlašskými orechmi. Po ľavej strane sme mali štíty Alp, po pravej strane pahorkatinu alebo lúky. Najkrajším zážitkom bol výhľad do kaňonu u Grenoble, kde po oboch stranách cesty sa týčili obrovské kolmé vápencove steny. Cestu sme končili až v Llívii v Pyrenejských horách. Je to horské, turistické mestečko s penzionmi a reštauráciami. Leží vo Francúzku 2 km od španielskych hraníc ale patrí Španielsku. Zákony sú španielske, hovorí sa španielsky a platí sa pesetami. Vzniklo tak, že po francúzsko – španielskej vojne museli španieli prenechať „dediny“ Francúzsku. Tým ale, že Llívia v tej dobe už bolo mestom platila na ňu výnimka, a tak zostalo španielské. Je tu údajne najstaršia lekáreň v Európe prestavaná na múzeum. Spali sme na ....užovka Rhinechis (Elaphe ) scalaris bez chvostu, Narbone.parkovišti nad kostolom. Na kostole hniezdia holuby, krkavci a každých 15 minút odbýjajú hodiny. V kostole sa konajú každoročne v auguste koncerty. Na zozname účinkujúcich sú i české súbory. Z plazov videné iba jašterice Podarcis  muralis. Večer bolo slnečno ale fúkal tak studený vietor, že i vo vetrovke bola trocha zima. Penziony sú tu nové a polepené krásnym, tmavým umelým kameňom. Príroda nebola ešte úplne zelená, bolo vidieť, že zima tu skončila iba nedávno.

"Biela pustatina", piesko-hlino-kamenité kopce 45 km východne Zaragózy,14.5.2000.3.deň: 14.05.2000 - Ráno je jasno ale zima, 7°C a tak netrpezlivo čakám až parkovisko zaleje slnečné svetlo. Umývame sa v kašne pred kostolom. Odjazd v 08.30 hod. Rušíme plán a do Andori nejdeme. Najkratšou cestou, medzi miernými kopcami, miestami v tesnom údolí ale po výbornej širokej ceste uháňame do Léridy. Po skončení kopcov zastavujeme pri ceste. Terén je kamenitý a trávnaty. Jardo videl   Samička Acanthodactylus erytrurus. Samičky majú hnedé pruhy výrazne svetlejšie ako samci. jedno Podarcis hispanica, inak žiadne plazy. Krajina medzi Léridou a Zaragozou je vyprahlá, objavujú sa tu pieskové kopce so skromnou krovitou vegetáciou. Na jednom mieste, kde bola hromada rozbitých panelov sme zastavili a našli dospelú samičku a mláďa Acanthodactylus erytrurus a mladú pajašterku Psammodromus algirus. V Zaragoze kvôli špatnému značeniu sa motáme, ideme na Huesku miesto odbočky na Madrid. Po 20 km sa vraciame a po ...dedina Calataňazor...nasmerovaní na Madrid nachádzame smerovú tabuľu na Soriu. Za Zaragozou je krajina rovnako pustá ale má tehlovú farbu. Po pravej strane cesty smerom na Soriu je vyprahlá zem ohraničená skalnou stenou. Kamenie ma bielú až tehlovú farbu a stena je rôzne plasticky tvarovaná. Tesne pred Soriou je krajina veľmi zvláštna. Neviem či je to prirodzené ale je tu hromada svahov, kde sú vytvorené obrovské terasy. Všetko má Psammodromus algirus, samec, Calataňazor.tehlovú farbu a pripomína to naše povrchové uhoľné bane alebo tehelne. Všetky svahy sú bez stromov iba s krovinami a trsmi trávy. Za Soriou je krajina vlhkejšia, zelenšia a objavujú sa stromy. Cestu sme ukončili v dedine Calataňazor. Je to starobilá dedina s kamennými domami a ruinou hradu. Do tohoto roku to bolo kľudné miesto. V súčasnosti celú dedinu niekdo kúpil a teraz sa tam betonuje námestie. Sú tu 3 krčmy, jeden ubytovací hotel a tenisová stena! Toto miesto sme navštívili i cestou späť ale druhýkrát sme spali o 6 km ďalej v otvorenej chate pre rybárov a poľovníkov. Necelý Skalné steny 400 m južne Calataňazoru. Vo vzdialenejších stenách hniezdia supy. Vľavo dole pri potoku žili Psammodromus algirus, na vrchle kopcov Lacerta lepida ( jašterice perlové ).kilometer južne od dediny v skalných stenách, hniezdi asi 30 supov bielohlavých. V okolí ( v lese, na skalách, pri potoku, v hromade kamenia ) sa našli jašterky Lacerta lepida, Psammodromus algirus, Podarcis hispanica a vretenica Vipera latasti. Malá vretenica bola chytená vedľa chodníku k supom. Celá oblasť leží na náhornej plošine v priemernej výške 1000 m.n.m. I keď je cez deň horúco, tak v noci je chladno a vlhko. Stromy tu boli v tejto dobe ešte málo olistené. Vlhko sa najviac prejavuje na listnatých drevinách obrastaním machom a lišajníkmi.

4.deň: 15.05.2000 – Je slnečno a teplo. Doobeda som prehľadal skalnaté úbočie otočené na východ 500m juhozápadne Calataňazoru ( za ...Lacerta lepida, samička odchytená na strome do oka, 15.5.2000potokom ). Vedľa kamenného múriku som videl dospelú, asi 40 cm dlhú vretenicu ( Vipera latasti ), 9.00 h (LČ). Asi o 50 m nižšie som počul niečo liesť po strome. Bola to samička jašterice perlovej. Bez problémov sa nechala chytiť do oka. Jašterky sa začali objavovať až okolo 10.00 hod, a to mláďata Psammodromus algirus. Dospelé kusy som našiel až na Vipera latasti, mláďa, odchytené v 19.00 hod, Calataňazor. Foto 15.5.2000okraji lesa v tráve pri potoku. Dnes sme vyrazili až poobede v 16.00 hod. smerom na Valladolid. Okololitá krajina nebola ničím zaujímavá. Všade boli holé kopce bez stromov, občas lesík s nízkymi borovicami alebo obrobené polia s obilím a vinohradom. Cestou sme sa zastavili v meste Burgo de Osma. Na hradnom múre a v priľahlej priekope žije hromada jašteričiek Podarcis hispanica. Cestu končíme 30 km za mestom Aranda de Duero. Našli sme krásne miesto na okraji borovicového lesa asi 200 m nad cestou. Je tu ohnište a miesto pod stromami na spanie. I keď ešte silne svietilo slnko ( 18.00 hod ), tak sme žiadne jašterice nenašli!

5.deň: 16.05.2000 - Smer portugalské hranice cez Valladolid a Zamoru. Je zamračené, občas poprcháva. Zaujímavy úsek začína byť 30 km pred portugalskými ...vlhké pastviny s obrovskými kameňmi na povrchu a korkovými dubmi. Severné španielsko-portugalské pohraničie.. hranicami. Sú tu vlhké močaristé pastviny s korkovými dubmi a obrovskými balvanmi na povrchu. Na chvíľku zasvietilo slnko a videli sme 1x Lacerta lepida, Psammodromus algirus, Podarcis hispanica a Jirko jedného neurčeného hada. Zastavujeme sa v malom, ospalom mestečku Alcanices na nákup ( chleba, pivo, zelenina ). Na námestí sa objavujú rómovia v starej dodávke a sú špinaví, hulákajú medzi sebou a deti jačia ako v Čechách. Zarazilo ma ich nápadne rovnaké chovanie! Vytrvalo poprcháva a keď dorazíme do Braganci v Portugalsku nás dokonce prekvapí na námestí silný leják. Portugalské domy Braganca, kráľovský hrad. V hrade je vojenské múzeum. Staré mesto je celé obohnané vysokým múrom. Na velkom námestí okrem hradu je kostol. Pod hradom je stará časť mesta.nemajú striešky, nie je kam sa schovať, tak mokneme. Na hradnom múre, v meste i na smetisku okolo jedného domu žiju jašterice Podarcis bocagei ( hispanica, carbonelli ?). Zo zahrady pod hradom, ktoré bolo jedno velké smetisko, ma vyhnala stará majiteľka. Nepáčilo sa jej, že chodím po záhrade. Že tam niekdo bývá svedčilo iba prádlo na ešte nespadnutej časti plota. Po prehliadke mesta ideme do horského prírodneho parku Montezinho. Husto prší a na vrchole nás čaká taká tma, že sa nedá fotiť. I v tomto hroznom  počasí často vidíme jazdit auto strážcov parku. Sú tu borovicové lesy prerušované pásmy spáleneho lesa. Vypadá to na veľmi časté požiare. Cestou späť do Braganci sme narazili na ropuchy Bufo calamita, ktoré v daždi prechádzali cez cestu. Veľké množstvo ich  bolo prejdených. V Braganci sme odbočili na Chaves. Cestou sme sa dvakrát zastavili. Raz na okraji pšeničného poľa, tu Jirko chytil mláďa Lacerta lepida. Druhýkrát na smetisku a tu Jarda chytil ešte jedno mláďa Lacerta lepida. Nocovali sme u dediny Boldeira ( 25 km za Braganca ). Večer fúkal studený vietor od Atlantiku, bolo to na kabát i keď svietilo slnko!

6.deň: 17.05.2000 - Ráno nás vzbudila hmla a zima ( 9°C ). Po 10 hodine sa objavuje slnko a začína byť teplo. Vo sprievodcovi o Portugalsku sme sa dočítali, že ranné hmly sú Atlantik, Apúlia, miesto kúpania v Atlantiku. Pohľad na sever.bežné a to i v lete. Na vlastnej skúsenosti to môžeme potvrdit. Vyrazili sme smerom na Chaves do mesta Braga. Cesta vedie po južnom okraji prírodného parku Peneda-Gerés na vrchole hlbokého údolia. V údolí sú pod sebou 3 priehrady. Všade okolo je cesta obstavaná domami a nie je kde zaparkovať. Na konci údolia zastavujeme a nájdeme iba jednu jaštericu Podarcis bocagei. Pred mestom Braga sme odbočili na svetoznáme pútne miesto Bom Jesus do Monte. Ku kostolu vedie dlhé schodište, na jednotlivých medzistupňoch sú kaplky a v nich sochy v životnej veľkosti zobrazujúce ukrižovanie Ježíša. Uprostred sú kašny symbolizujúce pät zmyslov ( zrak, sluch, hmat, chuť, čuch ) a sochy predstavujúce určité cnosti. Pokračovali sme ďalej smerom na pobrežie Atlantického oceánu so zastávkou v meste Barcelos. Toto mesto je slávne tým, že je tu najväčšie námestie v Portugalsku, Mláďa Lacerta lepida z lokality poblíž mesta Chaves.kde sa robia dobytčie trhy a veľa domov je vyzdobených tradičnými keramickými kachličkami. Pri pokuse o poslanie pohľadnice som zistil, že tu nepoznajú slovo “pošta”. Portugalsky sa píše “Correiros” a v znaku majú kuriera na koni. Schránky majú rozdelené na sekcie pre Európsku úniu, ostatnú Európu a Portugalsko. Výsledkom bolo doručenie pohľadnice do Čiech za 3 dni. K Atlantiku sme dorazili u mestečka Apúlia. Fúkal silný vietor, pražilo slnko, teplota v tieni 21°C. Vietor a vlny robili taký hukot, že sme museli medzi sebou kričať. Jemný piesok sa okamžite dostával za šaty a do fotoaparátov. Atlantik som vychutnal tak, že som chvíľu chodil po pás vo vode. Voda bola teplá asi 17°C. Breh lemovali vysoké pieskové duny. V tráve medzi nimi som nič nevidel. Až na druhej strane príjazdovej cesty v hromade kamenia som uvidel jednu jaštericu perlovú. V Porte vďaka dopravnej zácpe sa nám podarilo vyfotiť ústie rieky Duoro a niekoľko mostov. Jeden zo železných mostov okolo, ktorého sme šli postavil pan Eifel. Atlantické pobrežie Portugalska je súvisle obývane.  Pláže v tejto dobe bolo úplne prázdne. Nocľah sme našli na nedostavanom štadione na okraji mesta Anadia ( 25 km pred Coimbra ).

Tomar, hrad s kostolom.7.deň:18.05.2000 -Ráno je zamračené a poprcháva, teplota 15°C, jemná hmla. Ideme do mesta Coimbra, ktoré má najstaršiu univerzitu v Portugalsku. V 8.00 hod ráno sa valia prúdy študentov na vyučovanie a medzi nimi prechádzaju skupinky turistov. Vchod na nádvorie fakulty stráži vrátny v starobilej uniforme. Na stenách a sochách školy sú všade grafity, ktoré sú veľmi jednoduché a nevkusné. Častokrát sú medzi nimi symboly kosáku s kladivom a hviezdou. Pokračujeme po diaľnici smerom na mesto Tomar. V Tomaru navštívíme hrad na kopci nad mestom. Cesta k hradu vedie cez romantické námestie obklopené udržiavanými uličkami. V miestnej rieke ( bez mena na mape ) sa dobre darí mrenám. Zdržujú vo veľkých skupinách pod mostom a nechávaju sa krmiť Samička Lacerta schreiber, 20.05.2000.okoloidúcimi. Videl som medzi nimi ryby dlhé okolo 70 cm. Na začiatku hradného múru, v polotieni, sme našli párik gekonov Tarentola mauretanica. Oba jedinci boli tmavo hnedo sfarbený a veľký. Podarilo sa chytit iba samca. Na nízkom múre u parkoviska pred hradom žili hojne jašteričky Podarcis hispanica ( carbonelli?). Brucho týchto jašteriek je žlté a oranžové. Samotný hrad je obrovský, vo vnútri je kostol s gotickým zdobením. Vstupné bolo drahé, nevedeli sme čo tam je za expozíciu, tak sme ďalej nešli. V udržovanej záhrade práve dozrievali pomaranče a žlté ovocie podobné naším slivkám. Pomaranče boli šťavnaté a sladké, žlté ovocie bolo sladko-kyslé, šťavnaté a osviežujúce. Ďalší veľký kamenný hrad sme prehliadli v meste Abrantes. Na múroch som našiel 2x Psammodromus algirus a mláďa ....Tarentola mauretanica, Abrantes.Tarentola mauretanica. Cestou k španielským hraniciam zastavujeme v starobilom meste Castelo de Vide. Nakupujeme, podívame sa na miestny hrad a priamo na námestí naberáme pitnú vodu. Je to mestečko turistické, s historickou časťou plných uzkých uličiek s kaviarňami. Nie je možné nájsť vhodné miesto na prespanie tak pokračujeme ďalej. Po ľavej strane cesty vidíme obrovskú skalu a na ňom zapadajúcim slnkom osvetlený hrad. Je to mestečko Marvao. Okamžite sa rozhodujeme že toto je ideálne miesto na prespanie. Po príchode, už za šera odkladáme prehliadku mestečka na ráno.

8.deň:19.05.2000 - Ráno je slnečno a ocitáme sa v starobylom romantickom mestečku obohnanom vysokým múrom-Marvao. Mesto sa rokladá na skalnej plošine vo výške 862 m.n.m. Na západnej strane kraľuje hrad s vysokou vežou, na východ od neho je Ráno na hrade Marvao, pohľad na juhozápad. V údolí sú golfové ihriská. Smerom na Portugalsko je hmla.kostolík zasadený do udržovaného parku. Po múroch a v parku pobehujú jašterice Podarcis hispanica. Toto miesto na mňa veľmi príjemne zapôsobilo. Neradi, ale ideme späť do Španielska na miesta, ktoré ukrývaju pozostatky dolmenov. Hranice prekračujeme u mesta Valencia de Alcántara. Po 2 km za mestom odbočujeme smerom na San Vincente de Alcántara. Pred odbočkou i ďalej sa objavujú cedule s vyznačením dolmenov v podobe gréckeho písmena “Pí”. Krajina je podobná ako na severe, taktiež sú tu obrovské balvany na povrchu, ale pôda je suchšia, piesková. Rastú tu korkové duby a husté nepriechodné kroviny. Dolmeny sú postavené zo 6 oporných kameňov a 7.- mý je ako strecha na prikritie. Vyška je okolo 2,5 m a priemer 3 m. Našli sme jeden celý zachovalý a jeden s 3 kameňmi. Viac sme ich nenašli i vďaka tomu, že chodníky k nim v hustom poraste nie sú udržiavané. Dolmeny sú postavené na súkromnych pozemkoch s pastvinami a sedliaci asi neradi vidia, že im tam lezú turisti. Okolo najzachovalejšieho dolmenu sme chytili samcov pajašteriek Acanthodactylus erytrurus, 5 gekonov Tarentola mauretanica a žili tu ešte Psammodromus algirus. Na rovinách v okolí mesta Cáceres a v meste hniezdi ohromné množstvo bocianov. Typické pre tuto lokalitu je, že na každom volnom strome, stĺpe a veži sú bocianie hnieza.  Nocujeme 7 km južne Plasenca na brehu rybníka. Je teplo, teplá voda, kúpeme sa. Večer skúšam chytať ryby na blyskáč, bez úspechu.

9.deň:20.05.2000                                                                                                                                                                                                                                                                                         Za svitania ma vzbudilo hlasité špliechanie vo vode, treli sa kapry. Boli blízko brehu a mali asi do 2 kg. Ďalej od brehu sa treli omnoho väčšie kusy. Je teplo ale objavujú sa mraky. Zastavujeme sa na južnej strane pohoria Sierra de Gredos v mestečku Arenas de San Pedro. Je tu jednoduchý štvorcový hrad so 4 gulatými vežami v rohoch. Na múroch pobehujú jašterice Podarcis hispanica, nechytíme ani jednu. Pokračujeme do hôr, do dediny Guisando. Na ulici nás prekvapí romantický jazdec na koni, ktorý má na oboch stranách velké koše a vozí tam drevo. Na konci dediny je nová ale asi nepoužívana býčia aréna. U nej sa cesta rozdvojuje. Poprvé vyberáme tú nesprávnu ale i tak po úzkej ceste sa dostaneme na hrebeň hory a v borovicovom lese narazíme na ďalšiu križovatku. Odtiaľ stúpame pešo po strmom svahu na vrchol s výhliadkovou vežou a s otvorenou turistickou chatou. Asi je tu bežná rýchla zmena počasia a tieto chaty sú výtanym útočiskom. Na chate pobehuje neurčená jašterica Podarcis hispanica alebo Lacerta monticola. Vraciame sa a ideme po ceste doprava, je to správna cesta. Dostávame sa do východiskoveho bodu na turistické výlety. Je tu malé parkovisko, reštaurácia a už i mnoho aut s celými rodinami. Na tabuli, pod sochou muflona, je mapa a informácie o tom aké endemity tu žijú. Medzi nimi menujú i Lacerta monticola. Okolo parkoviska v tráve pobehovali iba Psammodromus algirus. Na horskom priechode Puerto del Pico (1352 m.n.m.) zastavujeme a varíme oneskorený obed. Svieti slniečko ale fúka silný studený vietor. Hneď nad parkoviskom v tráve som objavil samca jašterky Lacerta schreiberi. Ďalších Krajina južne Zaragózy, "červená pustatatina".samcov sme našli až v závetrí, 200 m od parkoviska, smerom na Ávilu medzi balvanmi Dohromady 4 samcov a jednu samičku. Ich sfarbenie bolo typické, bez zvlášností. Našli sme aj párik, ktorý sa zdržoval spolu. Táto samička bola celá zelená, na chrbte mala veľké hnedé škvrny s čiernym lemovaním vo dvoch radách. Samci sú nebojácny, po vyplašení sa behom krátkej doby vracajú z úkrytu a pokračujú vo vyhrievaní sa! Samičky sú omnohom opatrnejšie a vyhrievajú sa skryte medzi trávou alebo na kríkoch. Našli sa i dve mláďata. Tento druh žije na vlhkých miestach, pri úteku sa neboja vody a i sa potápaju. Bez problémov sa chytajú do oka. Spali sme asi 10 km pred Ávilou,večer bola zima.

10.deň:21.05.2000 - Ráno začína pršať, rýchle balíme. Jardovou túžbou je navštíviť Ávilu s jej 77 vežami okolo mesta. Je to skutočne úchvatny pohľad na obrovké hradby, ktoré obklopujú toto mesto. Na námestí práve začínal maratón okolo mesta a záujem ľudí bol veľký. V centre sú z historických budov postavené luxusné hotely. Odchádzame z mesta v 13.00 hodín a záčína vytrvalo pršať. Ďalšou zastávkou je sídlo krála Filipa II., zámok EL Escorial. Zámok je svojou plochou najväčším v Európe. Je tu veľa turistov a sú problémy s parkovaním. V celom hrade je prístupna iba knižnica s obrazmi na stenách a strope. Rýchlo opúšťáme toto miesto a vydávame sa cez horský priechod Puereto de Navacerrada, 1860 m.n.m. do Segovie. Na priesmyku vchádzame do mraku, husto prší, je obrovská hmla a viditelnosť je do 10 m. Veľmi nebezpečné miesto pre vodičov. Na druhej strane kopca sa začína vyjasňovať. Cestou zastavujeme za mostom kde skáču na gumovom lane. Majú pripravené pre záujemcov dve stanovištia na skákanie. V Segovii navštívime obrovský chrám, kde vo vnútri sú po stranách ďalšie bočné kostoly. Je to úžasna a zložitá stavba! Ďalšie pozoruhodnosti mesta sú pevnosť Alcazar a zachovalý akvadukt vysoký 80 m. V pevnosti Alcazar je zachovalých  8 sálov s maorskou výzdobou na strope. Ostatné miestnosti služia ako delostrelecké múzeum a vojenský archív. Veža je prístupna a poskytuje široký rozhľad. My sme ďaleko nevideli pre dážď. Ulice k hradu sú lemované obchodmi so suvenýrmi. Predávaju sa gýče ale i umelecké dielka. Po dlhej dobe tu boli opäť cigánky, ktoré predávali na ulici háčkovane obrusy. Keď sa objavil policajt v tom momente som nevidel žiadnu a ani v okolí. Neustále prší a nikde nevidíme vhodné miesto na prespanie. Dohodli sme sa, že sa vrátime do Calataňazoru. Starosta nás nenechal prespať v dedine, ale poradil nám otvorenú rybársku chatu za dedinou Muriel de la Fuente. Na druhý pokus a za tmy chatu nájdeme a nestačíme sa diviť aká je výborna. Dá sa uzavrieť, má ohnište a zároveň má širokú strechu a tak sa dá spať i vonku.

11-12.deň:22.-23.05.2000 – Ráno je zamračené ale už neprší. Idem na ryby do potoka Abioncillo de Muriels. Potok je široký do 4 m, voda je miestami hlboká 1,5 m a je priezračná. Na okraji plávali malé šedé rybyčky ale dlho som žiadne väčšie nevidel. Až spoza koreňa vyplával pstruh, ktorý mal možno i 40 cm ale nezabral. Doobeda som nič nechytil. Naobed sa vyjasnilo a skúsil som to ešte raz pod umelým vodopádom. Tam sa mi podarilo chytiť 3 pstruhy potočné, 22, 28, 32 cm. Večer sme ich upiekli a oproti našim pstruhommali krásne ružové mäso. Večer už bolo jasno a teplo. Ráno ( 23.05. ) bolo nádherne a tak sme s prekvapením zistili, že okolo chaty nám pobehujú dve samičky Lacerta lepida. Poobede vyrážame známou cestou do Zaragozi. Pohybujeme sa centrom mesta, je hustá premávka a je problém nájsť správnu smerovú tabuľu, ktoré sú častokrát iba vo výške 50cm-1m. Za Zaragózou smerom na Alcaňiz je opäť vyprahlá krajina  ružovočervenej farby. Večer opäť začína pršať a máme problémy nájsť nocovište. Po jednom pokuse severne mesta Tortosa nájdeme broskyňový sad. Ovocie je už zrelé a chutné, majitelia ale sú poblízku. Jirka mezitým našiel jedného gekona Hemidactylus turcicus. Dlho sme blúdili v horách u mesta Xerta až sme medzi olivovými plantážmi našli relatívne čistý domček. Podlahu sme pozametali a vystlali mladým rákosím.

..pláže u Ampolly. Miesto výskytu Acanthodactylus erytrurus.13.deň:24.05.2000 – Ráno už neprší, občas zasvietí slniečko. Na smetisku pri ceste chytíme 7 ks rôzne veľkých gekonov Tarentola mauretanica. V delte rieky Ebro sa pestuje vo veľkom ryža, je tu mnoho vtákov, a preto je toto miesto prírodným parkom. Autom sa dá zájsť až na úplny okraj delty do mesta Riumar. Na brehu som našiel mláďa užovky Natrix maura. U cesty rastú obrovské eukalypty a pod kôrou jedného z nich som našiel i spiaceho netopiera. Poobede už bolo jasno a teplo, a tak sme sa vybrali na pláže u mesta Ampolla. Boli tu obchody, prázdne pieskové pláže, voda bola dosť teplá na kúpanie. Medzi pieskovými dunami pobehovali jašteice Acanthodactylus erytrurus. Tento deň sme ukončili až na francúzskom pobreží za mestom Argeles. Po dlhšom hľadaní sme našli voľnú pláž s píniovym lesíkom.

14.deň:25.05.2000 – Ráno je slnečno, 17°C. Navštívíme cestou africké safari v meste Sigean. Zvieratá sa tu pohybujú voľne vo veľkých ohradených výbehoch. Možno je to najvhodnejší spôsob ich chovu. Je tu veľká koncentrácia vtákov a na umelom jazere sa ich združuje v blízkosti človeka ohromné množstvo. Terária nie sú ničím zaujímave. Raritou je, že v jednom vonkajšom teráriu žije možno i 200 kusov korytnačiek nádhernych. Vstupné pre dospelého bolo 30 F, pre dieťa 10 F. Zastavujeme na pláži 2 km pred mestom Séte. Na strane k mori sú obrovské balvany postavené ako protipiesková zábrana. Okolo nich rastie nízka tráva a v nich poprvý krát chytám jašterice Psammodromus hispanicus. Sú tu skutočne hojné a sú pod každým trsom trávy. S nimi medzi balvanmi žijú jašterice múrové Podarcis muralis. Na druhej strane cesty je vysoká tráva s krovinami, tam som žiadne jašterice nevidel. Poslednú noc trávíme 30 km za Lausannem ( Lozánem ). V noci prichádzaju policajti ale nechávaju nás prespať.

15.deň:26.05.2000 – Už iba celý deň držím volant a ideme a ideme……..a ideme domov.

     

Příspěvek byl publikován v rubrice Poznámky z ciest. Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

Komentáře nejsou povoleny.