1. Diel: GRÚZIA A SEVERNÉ TURECKO ( jún-júl 2013 ) – GRÚZIA.

Termín: 24.06. – 14.07.2013

Pondelok 24.06.2013: Cesta k ukrajinským hraniciam.

Cestu sme začali v Prahe s hodinovým oneskorením takže miesto 22.00 h vyrážáme v 23.00 hodín. Na začiatku cesty nám to nevadilo, pretože nás čakali tri týždne dovolenky. Za silného, celonočného dažďa sme prešli celú Česku republiku a Poľsko.

Utorok 25.06.2013: Lvov a cesta do Odesy.
Ráno okolo siedmej hodiny prechádzáme poľsko – ukrajinské hranice. Pred nami nikto nebol, ale i tak sme čakali 2,5 hodinyni. Našťastie kontrolovali iba pasy. Už neprší. Na vlakovej stanici v Lvovu meníme eura za hrivny. V tom momente začíná nad nami zo stropu staničnej haly kvapkať voda. Oznamujem to obsluhe zmenárne, ale tých to vôbec nezaujíma. Keď odchádzáme už voda tečie prúdom a pred pokladňou je súvislá, 1 cm hlboká mláka. S Radkom sme vyliezli na zalesnený kopec “Vysokyi zamok” nad mestom. Jašterice som tu nevidel. Je tu kus bukového lesa, starý zámok a park. Vo Lvove je mnoho starších domov z doby Rakúska – Uhorska, ale veľká väčšina je neopravená. Po oprave by pravdepodobne bolo veľmi pekné mesto. Električky mestskej dopravy jazdia obmedzene, pretože na mnohých miestach sú nepoužiteľné koľajnice, sú vlnovite ohnuté. V 18.00, za hustého dažďa, vyrážáme z Lvovu po veľmi špatných cestách do Ternopilu ( asi 130 km ). Za ním už je cesta lepšia a cez Chmelnickyj, Vinicju a Umaň sa napojujeme na diaľnicu Kyjev – Odesa.

Vlaková stanica, Lvov. Budova cirkusu, asi už sa sem ľudia nehrnú. Vypadal byť zatvorený, Lvov.

Horodská ulica , Lvov.     Les a schody k výhliadke Vysokyi zamok nad Lvovom.

Streda 26.06.2013:
V noci zastavujeme na toaletu za Umaňom a prvýkrát máme blažený pocit, že sme na juhu. Ideme celú noc, aby sme boli čo najrýchlejšie v Odese. Po príjazde do Odesy, asi okolo deviatej hodiny odchádzáme na prehliadku mesta. Bola veľká horúčava, 33°C, a tak radšej prehľadáváme zalesnenú priekopu pod hradbami mesta. Nič sme nenašli. Zastavili sme na kávu a vodu mimo hlavné námestie v nádeji, že to tu bude lacnejšie. Bola to chyba. Sadli sme si do štýlovej reštaurácie, kde jedna káva a voda vyšli na cca 120,- Kč. Na námestí s výhliadkou na more to bolo o 1/3 lacnejšie. V 16.00 sme sa prepravili do prístavu v Iljičovsku. V okolí prístavu som videl veľmi opatrné jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Pod horúcím slnkom sme tu čakali do 19.00 h, kedy nás konečne pustili na loď. Na lodi prebehla pasová kontrola. Vo dvojmiestnej kajute sme mali sprchu, záchod i klimatizáciu. Noc sme strávili v prístave. Plavba loďou bola vynútená. Jazda autobusom by bola rýchlejšia, ušetrili by sme dva dni. Ale bohužiaľ Abcházia na severozápade sa odtrhla od Grúzie a spojila sa s Ruskom. Grúzia preto s ňou úplne uzavrela hranice.

Zvlnená krajina pred Odesou. Veľmi opatrný samec jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) z prístavu, Iljičovsk.

Námestie Kataríny Veľkej, Odesa.                  Fontána pred budovou Operi v Odese.

Štvrtok, piatok 27.-28.06.2013: Cesta loďou po Čiernom mori.
Ráno o siedmej konečne začíná cesta na lodi do Grúzie. Deň trávíme spaním, jedlom, študovaním literatúry o plazoch grúzie a pobehovaním sprava doľava, podľa toho, na ktorej strane skáčú delfíni. Maximálná rýchlosť lode bola stanovená kapitánom na 17 km/h, ale akousi záhadou sme túto rýchlosť prekročili až na 19 km/h! A aby sme do Batumi nedorazili skôr než to predpisuje cestovný poriadok kapitán uprostred Čierného mora na dve hodiny vypol motory. V mori som videl plávať množstvo igelitových odpadkov a čím bližšie sme boli k brehu, tým ich bolo viac.

V Čiernom mori skákali dva druhy delfínov: Phocoena phocoena a Delfinus delfis. Tri dni trvajúce kľudné, „olejové“ more.

Naša loď vyrobená r.1986 v NDR po pristání v Batumi. Batumi z lode.

Sobota 29.06.2013: Pohorie Mtirala - údolie potoka Čakvistavi.
Konečne okolo 13 hodiny vidím v diaľke niečo ako vežu a zanedlho nato nejasné obrysy pohoria. Okolo 18 hodiny gruzínského času dorazíme k molu ale pred vystúpením nás ešte čaká pasová kontrola na lodi. Colníci sebou vzali počítače a kamery na fotografovanie, takže pasová kontrola prebehla „moderne“ a my sme v 17 hodín mohli vyraziť do mesta Batumi. Utekali sme do centra aby sme si vymenili eura za Lari a nakúpili čerstvé potraviny. Našťastie všade mali rovnaký kurz, takže neboli nikde fronty. Večer medzi 17.00 a 19.00 h som prešiel okolie prístavu. Žiadne plazy ani obojživelníky som nevidel. Pretože sa zasekla vykladacia rampa v prístave, tak sme nakoniec mali čas i na kávu a sladké pečivo v reštaurácii u prístavu. Rampu opravili až okolo datsiatej hodiny. Po vylodení autobusu sme sa odobrali do dediny Čakvi, kde nás naložili do 3 „maršrutiek“. Dve boli pre osoby a jedna pre tašky. Ako sa vošlo do troch 9 miestných aut a jednej Nivi 36 ľudí, dodnes nechápem. Natlačení sme potom s hrôzou sledovali kam to po úzkých, deravých a hlinitých cestách ideme. Skončili sme na chate v horách Národného parku Mtirala, kde na nás ešte v jednu hodinu po polnoci čakali s jedlom.

Cesta okolo prístavu, Batumi. Ulica poblíž prístavu, kde sú zmenárne a obchody, Batumi.

Nedeľa 30.06.2013: Národný park Mtirala.
Po raňajkách sme sa ako väčšina zájazdu s Radkom vybrali pozdĺž potoka Čakvistavi k miestnej atrakcii – vodopádom. U cesty na hromade dreva som narazil na prvú jaštericu Darevskia derjugini barani, potom som dlho nič nevidel. Až u včelínov ( tu sa ešte vo veľkom chovajú včely ) pod kládou Radek našiel ropuchu Bufo verrucossimus. Pri starom mlyne u potoka sme našli viac jašteríc Darevskia rudis bischoffi, telom najväčšie z rodu Darevskia. Pokračovali sme cez potok lesom, kde sme pod kameňmi nachádzali slepúchy východné ( Anguis  colchica ) a užovky hladké ( Coronella austriaca ). Často sme v lese vyplašili malé jašterice, pravdepodobne Darevskia derjugini barani. Tieto jašterice sa veľmi ťažko chytali a pozorovali, pretože sa hneď schovali do hustého podrastu s kríkmi. U vodopádu, pretože majú radi vodu, sme videli jednu jaštericu Darevskia clarkorum.  Cestou späť sme sa osviežili v potoku, v ktorom  plávali pstruhy potočné ( Salmo trutta ). Po návrate som ešte v okolí tábora našiel užovky obojkové ( Natrix natrix ) a užovky fŕkané ( Natrix tessellata ). Večer sme počuli kvákať rosničky Hyla arborea schelkownikowi z kríkov nad táborom.

 Potok Čakvistavi vedľa tábora. Otvorená reštaurácia, kam sme chodili na raňajky a večere.

Pondelok 01.07.2013: Mtirala.
Dnes sme sa vybrali na severný svah v nádeji, že Radek nájde nejakú vodnú plochu s mlokmi a ja si vyfotím u mostu ( smerom po prúde ) jašterice Darevskia parvula adjarica, ktoré tu včera Ondra našiel. Okrem toho, že je to drobná jašterica, tak poznávacím znakom je červené brucho. Jašterice som tu nevidel. Ráno totiž východné slnko na svah nedosvietilo a poobede začalo pršať. Pod skalnou stenou, v hromade kamenia som našiel jednu mladú užovku stromovú ( Zamenis longissimus ) a pri moste malú užovku hladkú ( Coronella austriaca ). Neďaleko od mostu pri včelínoch žila veľká populácia jašteríc Darevskia rudis bischoffi, ktoré si pochutnávali na spadnutých včelách. Okolo mostu som videl ešte jašterice Darevskia derjugini barani. Potom už sme sa iba štverali na náhodu na jeden kopec zo severnej strany. Cestou sme videli skokana Rana macrocnemis a slepúcha východného ( Anguis  colchica ). Poobede sa balíme a presúváme sa k Čiernému moru do kempu Zekari na severnom okraji mesta Kobuleti. Keď dorazíme okolo 15.00 hodiny sa počasie mení na polooblačné. Pod kameňmi v pobrežných dunách som našiel dve jašterice krátkohlavé        ( Lacerta agilis grusinica ). K večeru sa zatiahlo a nastal koniec sveta. Celú noc bili hromy, blýskalo sa, pršalo a fúkal tak silný vietor, že dažďové kvapky padali vodorovne.

„Gruzínské“ orechy. Veľký zosuv svahu, častý jav v týchto horách.

 Prírodný most cez potok Čakvistavi s malým mlynom, pod ktorý sa schovávali jašterice D. rudis bischoffi. P1010952

Jašterica Darevskia rudis bischoffi, samec. Jašterica Darevskia rudis bischoffi, samička

Jašterica Darevskia derjugini barani, samec. Jašterica Darevskia derjugini barani, samička

Užovka fŕkaná Natrix tessellata.				 Užovka stromová Zamenis longissimus.

Rosnička zelená Hyla arborea schelkownikowi. Slepúch východný Anguis colchica, dva samci.

Ropucha Bufo verrucossimus. Kýlnaté šupiny na holeni samca D. rudis.

Zaznamenali sme tu tieto druhy plazov a obojživelníkov:

Jašterice: Darevskia rudis bischoffi, Darevskia derjugini barani, Darevskia parvula adjarica, Darevskia clarkorum, Anguiscolchica.
Hady: Zamenis longissimus, Coronella austriaca, Natrix tessellata, Natrix natrix.
Žaby: Bufo verrucossimus, Rana macrocnemis, Hyla arborea schelkownikowi.

Darevskia derjugini barani – rozpoznávacie znaky: Malá jašterica, jediná má hlavu z boku trojúholníkovú ( nezploštelú ), hnedý chrbát, na hornej strane chvosta je ostro a pilovite ohraničený svetlý pruh, feromónové póry končia v polovici stehna, na krku zospodu má golierik z veľkých šupín.

Darevskia rudis bischoffi – rozpoznávacie znaky: Najväčšia jašterica z rodu, samci: telo 6-7 cm, chvost 15-17 cm, celková dĺžka 23-25 cm, hlava je zboku pred očami k nozdre zploštelá, na holeni zadnej nohy sú veľké kýlnaté šupiny, chvost je výrazne kýlnatý, sú dva veľké análné štítky nad sebou, celý spodok tela je žltý ( D. rudis svanetica svetlomodrý ), samci na chrbte zelený s čiernými fľakmi uprostred, na boku hlavy veľké „messetericum“.

Utorok 02.07.2013: Pobyt u Čierného mora.
Ráno sme mali v stane 2 cm vody. Boli sme celý mokrý a nefungoval mi fotoaparát. Ráno sa ukázalo slnko a v nádeji, že nás čaká krásný deň sme vyratili ja, Radek a Franta „maršrútkou“ na južný okraj mesta Kobuleti. Najprv sme sa dívali pod cestným mostom v jazierkách po povodni na obojživelníky. Našli sme skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ) a  živorodky ( Gambusia affinis ). Na okraji záhradiek som zahliadol jašterice Darevskia derjugini barani. Potom sme si to nasmerovali k najbližším kopcom. Keď sme sa konečne dostali mimo mesto začalo pršať. Schovali sme sa do opusteného domu. Frantovi sa v jednej miestnosti podarilo nájsť jaštericu Darevskia derjugini barani. Po dvoch hodinách zbytočného čakania na koniec dážďa sme sa rozhodli vrátiť sa do mesta. Poobede prestalo pršať a občas sa ukázalo slniečko. Vydali sme sa s Radkom na severný okraj mesta, kde sme našli pieskový lom so zbytkami vody. Radek v jednom jazierku našiel posledné dve larvy mloka Triturus karelinii. Vo vode žilo množstvo skokanov rapotavých ( Pelophylax ridibundus ) a lovili tu i užovky obojkové ( Natrix natrix megalocephala ) tmavej farby s veľkou hlavou a bielymi polmesiacmi za hlavou. Cestou spať som ešte chytil niekoľko jašteríc krátkohlavých Lacerta agilis grusinica ale bohužiaľ iba samcov. Druhá noc bola tiež búrková ale už o jeden stupeň miernejšia, tak už som ráno nebol tak mokrý. V okolitých močiaroch žili vo veľkých skupinách živorodky Gambusia affinis.

Skokan rapotavý Pelophylax ridibundus, každý mal iné maskovanie. Skokan rapotavý Pelophylax ridibundus.

 Užovka obojková - Natrix natrix megalocephala. Živorodka Gambusia affinis, žije v každej nížinnej vode Grúzie.

 Mlok balkánský Triturus karelinii.  Jašterica Darevskia derjugini barani, samec.

Pod mostom cez rieku Kintriš, Kobuleti.  Pieskový lom, lokalita lariev Triturus karelinii, Kobuleti.

Jašterica krátkohlavá Lacerta agilis grusinica, samec. Jašterica krátkohlavá Lacerta agilis grusinica, samec.

Streda 03.07.2013: Presun do horského mestečka Mestia, hlavného mesta Svanetie.
Ráno za mierneho dažďa si balíme mokré veci. Dúfáme, že sa nám počasie v horách Vysokého Kaukazu zlepší. Cestou do Mestie sme sa mali zastaviť v národnom parku Kolcheti. Ale vzhľadom k vytrvalému dažďu a vode, ktorá je všade okolo cesty až k základom domov, nezastavujeme. Ideme stále do kopca po úzkých cestách údolia rieky Inguri s častými popadanými kameňmi na ceste. Míňáme dlhú a hlbokú priehradu Džvari. Pri zastávke pod kameňom u cesty sme našli slépucha východného ( Anguis colchica ). Po dvánáctej hodine, už na dohľad Mestie zastavujeme. Prestáva pršať a cez mraky jemne presvitá slniečko. U cesty pod suchým a mierne vyhriatým kameňom som našiel samca jašterice Darevskia rudis svanetica. Blízko rieky Inguri nájdeme skokana Rana macrocnemis a na okraji mesta roupuchy zelené Bufotes                         ( Pseudepidalea ) variabilis. Šokujú ma veľké smetíská na brehu rieky. Smetie sa sype i do koryta dočasných potokov ( teraz vyschnutých ). Ešte netušíme, že veľké upratovanie vodou je v celej Grúzii normálný jav! Brehy a dno riek a potokov sú zanesené vrstvou viditeľného smetia ( hlavne plastov ), vypadajú hrozne.

Štvrtok 04.07.2013: Údolie potoka Dolra, cesta pod horu Užba.
Ráno je zamračené ale neprší. Vyrážáme k hore Užba cez údolie potoka Dolra u dediny Mazer. Zastavujeme u kostola v dedine Latli ( Ienashi ). Svieti slnko ale je zima, okolo kostola a na cintoríne som žiadne jašterice nenašiel. V deväť hodín vyrážáme ku kopcom, ktorých vrcholy nevidíme, pretože sú neustále schované v nízských mrakoch.Na povzbudenie Franta našiel u cesty malého slepúcha ( Anguis colchica ). Našťastie občas sa na minúty ukáže slniečko, ktoré vyláká jašterice z úkrytov. Na okraji dediny uvidím mláďa jašterice Darevskia rudis svanetica. Potom už ich pod kameňmi  začínáme nachádzať viac. Mimo ne nájdeme už iba ropuchy zelené Bufotes ( Pseudepidalea ) variabilis. Dnešným cieľom ale bolo dostať sa nad pásmo lesa a nájsť zmije Vipera kaznakovi. Cestou sme sa i pýtali na „gadjugi“ v dedine Mazeri. Potvrdili nám, že v horách sú ale ich je málo. Od 11.00 h začíná husto a vytrvalo pršať, ešte hodinu v daždi stúpáme ale potom sa obraciame späť do dediny. Do hotela som sa vrátil zmoknutý, unavený ale čakala nás horúca polievka a večera o 5-7 chodoch. V Mestii sa pohybovali češi, poliaci, slováci a i jeden študent z Kolumbie.

Cintorín v Latli. Skalničky nad potokom Dolra.

Zamračené údolie, cieľ cesty, kam pre dážď nedorazíme.     Vrak buldozéru v dedine Mazeri.

Malá ropucha zelená Bufotes ( Pseudepidalea ) variabilis. Svetlomodré brucho jašterice Darevskia rudis svanetica.

Samica  jašterice Darevskia rudis svanetica. Samec  jašterice Darevskia rudis svanetica.

Piatok 05.07.2013: Výstup na kopec nad Mestiou.
Ráno je slnečné a teplé počasie. Vyrážáme spolu pred siedmou hodinou nad Mestiu po značenej turistickej ceste. Hneď nad mestom v ruinách budovy fotíme jašterice Darevskia rudis svanetica. Po 30 minutách stúpania vidíme pod sebou letisko v Mestii, kam ale zatiaľ nikdo nelieta! Cestou pod kameňmi nachádzám  jašterice Darevskia brauneri.  Okolo desiatej hodiny, na jednej krásnej čistinke plných farebných kvetov fotím malé jašterice so zeleným chvostom a motýle s priesvitným krídlom. Cesta je nekonečná a stále stúpá. Pomali ubúdajú stromy. Až po jedenáctej hodine sa dostáváme nad pásmo lesa. Na salaši nájdeme jašterice Darevskia caucasica. Po vystúpaní k malej skalnej stene nájdeme desiatky nebojácných jašteríc Darevskia caucasica. Užasné miesto, raj pre mňa. Vypadá to tak, že v týchto kolóniách sú iba samičky skoro rovnakej veľkosti. Samcov som našiel iba samostatne, mimo kolóniu.  Mimo kolóniu žili i tohotoročné mláďatá. Inkubačná doba vajec je iba 30 dní! Stačilo čokoľvek položiť na zem ( púzdro fotoaparátu, sveter, čiapku ) a okamžite to využili jašterice ako úkryt. Na tomto jednom mieste sme vydržali fotografovať celú hodinu! S ťažkým srdcom sme sa pobrali vyššie do hôr, k jazerám. Najhlavnejším cieľom výšlapu bolo konečne nájsť zmije Vipera kaznakovi, ale ani tu sme žiadnu nenašli. V jazerách žili skokani Rana macrocnemis. Na náhornej plošine pobehovali divoké kone a boli z nej krásné rozhľady.

Mestia, jedna z mnohých obraných veží. Nové letisko v Mestii ale pre nedostatok turistov nepoužívané.

Pravdepodobne mláďa jašterice Darevskia brauneri brauneri. Motýľ s priesvitnými krídlami.

Nebezpečný močiar na planine nad Mestiou. Pohľad na južnú časť Kaukazu oddelenú údolím rieky Inguri.

Lokalita jašteríc Darevskia caucasica, severne Mestia, 2000 m.n.m. Jašterica Darevskia caucasica, samičky.

Jašterica Darevskia caucasica, samec. Jašterica Darevskia caucasica, samička.

Jašterica Darevskia brauneri brauneri, samička. Skokan maloázijský Rana macrocnemis.

Sobota 06.07.2013: Cesta do mesta Kutaisi.
V 08.00 h, po raňajkách, odjazd z Mestie. Je slnečno, u dediny Dizi nájdeme prejdenú užovku stromovú Zamenis longissimus. Gruzínci majú veľa starých áut, na pohľad chudobu, neopravené domy, ploty, malé výplaty – 80 USD na mesia a hromadu odpadkov okolo sídiel. Preto nechápem ako môžu mať silnejšiu menu k dolaru než je česká koruna? Údolia a nížiny sú husto zaľudnené, nebývá sa iba na nedostupných miestach.V 14.30 prichádzame do Sataplie, 10 km severne Kutaisi. V preklade toto miesto znamená „Medové hory“ podľa veľkých kolónií divokých včiel. Je tu zastrešené múzeum so stopami dinosaurov a jaskyňou. V okolí sú vlhké lesy. Okolo záchodov som našiel samice jašterice Lacerta media, ktoré boli mimoriadne plaché. V objekte na skalách behali jašterice Darevskia mixta. Petr Velenský zahliadol užovku Platyceps najadum. Pokračujeme do kláštora v Gelati, postavený v 10. storočí ( r.1105 ), kam dorazíme okolo 17.00 h.  Na múre oproti parkovisku sa schovávali jašterice Darevskia mixta a Darevskia rudis obscura. Spíme v naoko luxusnom hoteli Gora v Kutaisi. Hotelový nábytok vypadá ako starožitný, pritom celý hotel je postavený, tak že sa všetko kýve, nedolieha alebo nefunguje.    Večeriame v reštaurácii u rieky Rioni.  Je tu veľa návštevníkov, obsluha ledva stíhá. Majú asi 6 druhov piva. Jem polievku bez chuti, nedá sa dochutiť ani soľou ani cesnakom. Kebab z ovčieho mäsa je zabalený v „palačinke“, je tiež bez zvláštnej chuti, je suchý a porcia je malá.

„Luxusný“ hotel Gora v Kutaisi. Výhľad na Kutaisi z hotelu Gora.Les v Sataplii. Vybavenie izby v hoteli Gora.

Jašterica Darevskia mixta, samička, Gelati. Jašterica Darevskia mixta, samec, Gelati.

Detail hlavy samičky Darevskia mixta s veľkými štítkami pred ušným otvorom. Detail hlavy samca Darevskia mixta s veľkými štítkami pred ušným otvorom.

Jašterica Darevskia mixta – znaky: Stredne veľká, štíhlá jašterica, hlava je zboku zploštelá, samci na chrbte jasne zelený, pred ušným otvorom sú 3 veľké štítky.

Jašterica maloázijská Lacerta media media, samička, Sataplia. Jašterica maloázijská Lacerta media media, mlaďa, Sataplia.

Kláštor v Gelati. Na múre okolo parkoviska žili jašterice D. mixta a D. rudis obscura. Jašterica Darevskia rudis obscura, mláďa.

Nedeľa 07.07.2013: Odjazd do Vardzie.
V 7.00 h odchádzame do Vardzie, ktorá je už stepnou oblasťou a je blízko hraníc s Tureckom.  Ideme smerom k mestečku Bakdati, minieme i mini kúpeľe. Ale za kúpeľami ( asi 20 km od Kutaisi ) nás zastavuje závora. Strážcovia nás nekompromisne a bez vysvetlenia posielajú späť. Škoda, pretože v pláne bol prechod priesmyku vo výške asi 2100 m.n.m. Cestou ( na lesnom úseku ) nacházame dve prejdené užovky stromové ( Zamenis longissimus ) a mláďa jašterice Darevskia rudis obscura. A tak sa veľkým oblúkom dostáváme cez mestá Kašhuri a Borjomi do Vardzie. Behom 15 km sa z vlhkých lesov u Borjomi dostáváme, proti prúdu rieky Kura   ( Mtkvari ) do suchých stepí. Asi 40 km pred Vardziou nachádzám samca i samicu agamy Laudakia caucasica. Sú šialene rychlé a bežia ďaleko od miesta vyplašenia. Po príchode do Vardzie vyrážáme s Radkom na severozápadný, vlhkejší svah v nádeji, že nájdeme vodu s mlokmi. Nájdeme iba jašterice Lacerta media a Darevskia rudis obscura. V okolí kolegovia ešte našli hady Hemorrhois ravergieri a Eirenis modestus.

Rieka Kura asi 40 km red Vardziou. 			             Hrad v dedine Chertvisi.

Jaskyňné obydlia, turistická atrakcia, Vardzia. Pohľad proti prúdu rieky Kura z mostu, Vardzia.

Údolie rieky Kura ( Mtkvari ), v pozadí sú hraničné hory s Tureckom. Pohľad na západ od Vardzie. Užovka Ravergierova ( Hemorrhois ravergieri ), Vardzia.

Užovka drobná Eirenis modestus, Vardzia. Posledná fotka Grúzie, fotené nad dedinou Vale, blízko hraníc s Tureckom.

Agama kaukazská Laudakia caucasica, samec, 40 km pred Vardziou. Agama kaukazská Laudakia caucasica, samica, 40 km pred Vardziou

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Grúzia a severné Turecko., Poznámky z ciest. Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

Komentáře nejsou povoleny.