JUŽNÉ SLOVENSKO ( september 2012 ).

Termín 15. – 27.09.2012

 1. Všeobecné informácie: 

Počasie bolo ešte príjemne teplé, pršalo iba dvakrát ku konci dovolenky. V tieni teplota dosahovala 19-22°C ale 2 dni i 26°C!. Voda v Ipli bola malá. Výlety som plánoval iba do blízkého okolia pešo alebo na bicykli. Pretože som  ochorel, tak som stihol urobiť iba pešiu túru k dedine Hont a na Šomoš.

1. Na záhrade vo vani mám 3 roky ( 2 zimy ) jedného plža severného ( Cobitis taenia ). Dnes meria 11 cm. Spolu s ním žili dva skokany zelené ( Pelophylax esculentus ). Jeden zo skokanov mal nepohyblivú pravú, zadnú nohu.

Skokany zelené ( Pelophylax esculentus ). Vľavo zdravý. Vpravo s nepohyblivou zadnou nohou.
Skokany zelené ( Pelophylax esculentus ), zdravý. Skokany zelené ( Pelophylax esculentus ). Vľavo zdravý. Vpravo s nepohyblivou zadnou nohou.

Plž severný ( Cobitis taenia ) z vane, 11 cm. Jazierko vedľa Ipľa, určené k zavlažovaniu.
Plž severný ( Cobitis taenia ) z vane, 11 cm.	Jazierko vedľa Ipľa, určené asi k zavlažovaniu.

1. 16.09.2012Prechádzka po „pieskových dunách“ na maďarskej strane Ipľa, východne dediny Hont.

Ako veľakrát v živote i ja miesta, ktoré mám pod nosom, navštevujem až naposledy. Využil som nedeľné polooblačné poobedie k prechádzke popri Ipli. Slnko svietilo málo ale bolo teplo a občas i úplne vykuklo z mrakov, takže som predpokladal, že uvidím i nejaké jašterice. U Ipeľského Predmostia som cez drevený most prešiel na maďarskú stranu a popri Ipli ( po prúde ) som zamieril do malého zbytku lužného lesa medzi dedinami Drégelypalánk a Hont. Asi po kilometri chôdze som našiel, i v tomto suchu, malé jazierko s vodou ( nie je na mape a nie je vidieť ani zo satelitu a slúžilo asi k zavlažovaniu ). Jazierko bolo po celej ploche zarastené hustou ( ale mäkkou ) vegetáciou. Tú som musel najprv roztrhať a vyhádzať na breh. Vo vznikutých voľných okách som nachytal dole uvedené druhy malých rýb. Po love rýb som pokračoval cez lužný les na západ, kde som hľadal pozostatky piesočných dún. Krajina ma milo prekvapila veľkosťou dún, ale sklamala ľudmi, ktorí ju z veľkej časti zorali alebo využívajú na pestovanie drevín. Striedajú sa tu pásy zoraných dún ( 3 pásy ) s pásmi drevín ( 3  pásy ). Pestujú sa prevažne topole a v malom množstve duby.

V jazierku som chytil tieto druhy rýb: 1. Karas zlatistý ( Carasius carassius ), 2. Lieň sliznatý ( Tinca tinca ), 3. Šťuka severná ( Esox lucius ), 4. Lopatka dúhová ( Rhodeus sericeus ), 5. Pleskáč vysoký ( Abramis brama ), 6. Pĺž severný ( Cobitis taenia ). A množstvo malej bielej ryby, kde som druh nebol schopný určiť. Zo žiab som vo vode zahliadol malé skokany zelené ( Pelophylax esculentus ) a kunky červenobruché ( Bombina bombina ).

V Ipli som chytil tieto druhy rýb: 1. Býčko rúrkonosý ( Proterorhinus marmoratus ) – 1 ks, 5 cm. 2. Mrena severná ( Barbus barbus ) – 12 ks, 6 – 7 cm. 3. Ploska pásavá ( Alburnoides bipunctatus ) – 1 ks, 11 cm. 4. Šťuka severná ( Esox lucius ) – 1 ks, 18 cm. 5. Lopatka dúhová ( Rhodeus sericeus ). 6. Pĺž severný ( Cobitis taenia ), 7. Jalec hlavatý ( Leuciscus cephalus ) – 2 ks, 12 cm.

Karas zlatistý ( Carasius carassius ). Šťuka severná ( Esox lucius ). Pleskáč vysoký ( Abramis brama ).  Lieň sliznatý ( Tinca tinca ).  Lopatka dúhová ( Rhodeus sericeus ). Býčko rúrkonosý ( Proterorhinus marmoratus ). Piesková lúka najbližšie k Ipli ( prvá ). Na rozhraní lužného lesa (naľavo) a lúky behalo množstvo malých jašteríc krátkohlavých. Samec jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ). Chytil som ho na rozhraní lesa a pieskovej duny. „Stredná“ piesková lúka, jašterice som nenašiel. „Tretia“ duna. Tu som jašterice nevidel.Hustá tráva, ktorou sú porastené nezorané duny.            Duna vytvárá kopec nad zátopovou nivou Ipľa. V pozadí sú kopce Krupinskej planiny. Lokalita chránenej krátkonožky štíhlej (Ablepharus kitaibelii).Pohľad na východ. Zľava „stredná“ duna, deliací topoľový pás, vpravo od neho „tretia“ duna. Rozhranie nivy a duny. Stretává sa tu močiarná vegetácia s lužným lesom.

Na jednej strane poľnej cesty sú topole na suchej dune. Naproti je vlhkomilnejšia divoká vegetácia. Otázkou  je: Ktorá vegetácia je tu prirodzená?Na jednej strane poľnej cesty sú topole na suchej dune. Naproti je vlhkomilnejšia divoká vegetácia. Otázkou  je: Ktorá vegetácia je tu prirodzená? Naproti je vlhkomilnejšia divoká vegetácia. Že by pôvodná vegetácia bola táto množiaca sa opuncia?  Alebo táto vegetácia pre „ekologickú“ likvidáciu odpadu z konzervárne? Lokalita - HontJazierko, ktoré údajne vzniklo po bombardovaní mostu v 2. svetovej vojne. Lovili v ňom bolene. I takto málo vody môže zostať v nížinnej rieke, keď inžiniery projektujú na objednávku za penize. Že by  nevedeli o týchto následkoch?

Krátkonožka štíhlá ( Ablepharus kitaibelii ) zo Šomošu, videl som tu 4 dospelé scinky a jedno mláďa. Ešte som videl mláďatá jašterice zelenej ( Lacerta viridis ), ale žiadne
dospelé a jednu užovku fŕkanú ( Natrix tessellata ).Krátkonožka štíhlá ( Ablepharus kitaibelii ) zo Šomošu, videl som tu 4 dospelé scinky a jedno mláďa. Ešte som videl mláďatá jašterice zelenej ( Lacerta viridis ), ale žiadne dospelé a jednu užovku fŕkanú ( Natrix tessellata ). Krátkonožka štíhlá ( Ablepharus kitaibelii ).

Samec krátkonožky ( Ablepharus kitaibelii ), ktorého som konečne našiel na Veľkom vrchu 282,2 m.n.m. u Tešmaku po 9 rokoch hľadania. Na fotke vpravo je terén, v ktorom žijú. 26.9.12, 26°C v tieni, polooblačno.
Samec krátkonožky ( Ablepharus kitaibelii ), ktorého som konečne našiel na Veľkom vrchu 282,2 m.n.m.  Veľký vrch 282,2 m.n.m.,  terén, v ktorom žijú krátkonožky.

Příspěvek byl publikován v rubrice Poznámky z ciest, Slovensko. Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

Komentáře nejsou povoleny.