Južné svahy Kováčovských vrchov ( Burda ).
Dňa 24.07.1996 som navštívil Kováčovské vrchy na východ od mesta Štúrovo. Vrchy sú ohraničené z východu riekou Ipeľ, zo západu riekou Hron, z juhu Dunajom a na severe kopce prechádzajú plynule do poľnohospodársky intenzívne obrábanej Ipeľskej pahorkatiny. Najvyšším bodom je hora Burdov, čnejúca do výšky 388 m.n.m. Z južných skál je prekrásný výhľad na Štúrovo, Ostrihom ( Esztergom ), Dunaj a Pilis-ské vrchy na maďarskej strane. Veľkosť zalesnenej oblasti je asi 10 x 4,5 km.
Najviac plazov sa nachádza nad dedinou Kamenica nad Hronom a na južnej strane vrchov. Sú tu strmé skalné zrázy s teplomilnou vegetáciou. Najvhodnejším východzím miestom pre túry na pozorovanie plazov je Kamenica nad Hronom, odkiaľ vedie priamo do skál cez krovinaté stráne náučny chodník. Počasie tento deň bolo od rána nepriaznivé. Do 10.00 hod pršalo, potom našťastie zasvietilo slnko a ihneď sa objavili i plazy. Prvého plaza, ktorého som chytil, bola užovka stromová ( Zamenis longissimus ). Slnila sa na nízkom, 1/2 m vysokom listnatom kríku medzi krovinami asi 100 m nad Kamenicou nad Hronom. Mala typickú farbu bez zvláštností, t.j. olivovo zelený chrbát, žlté brucho, spodok hlavy žltý a vrch hlavy svetlohnedý.
Celková dĺžka tela bola 115 cm. Na boku mala tržnú ranu z ktorej trčali dve rebrá, asi výsledok boja s nejakým dravým vtákom. Po veľmi dlhom hľadaní sa mi podarilo v blízkosti cedule, ktorá upozorňuje na výskyt scinka krátkonožky štíhlej ( Ablepharus kitaibelii ) nájsť jediný exemplár. Bola schovaná pod kameňom, v polotieni medzi stromami, v spoločnosti jedného veľkého pavúka. Dlhá bola do 6 cm s priemerom tela do 5 mm. Sfarbená bola sivo hnedo s pozdlžným tmavým pásom na boku tela. Chvost mala ulomený a už zregenerovaný. I keď nemala snahu újsť bola tak malá, že sa mi ju nepodarilo chytiť a vyfotografovať. Skoro pod každým kameňom sídlili mravce, z ktorých už veľká vačšina mala krídla. Najviac rozšírené boli jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Žili všade, na krovinatých svahoch, na skalách i v lese. Najviac ma prekvapila skutočnosť, že prevládali mladé jedince nad dospelými, asi v pomere 7 : 3. Dospelé jašterice mali veľkosť 27 – 29 cm. Samci boli sfarbený na chrbte do zelena s čierným pigmentovaním, brucho mali svetlo žlté a spodok hlavy modrý. Stehenné pory neboli výrazné. Samičky sú sfarbené dvojako. Buď sú na chrbte zelené s hnedými bokmi a dvoma svetlími pásmi na rozhraní boku a chrbta lemované tmavými fľakmi. Alebo sú na chrbte a bokoch svetlo zelené, brucho je žlté a spodok hlavy biely. Na chrbte za hlavou asi do polovice tela je niekoľko čierných bodiek o priemere 2 – 3 mm. Mladé jedince majú základnu farbu hnedú a sú buď s bielými a tmavo hnedými doplňkami alebo vrch hlavy a chrbát už majú tmavo zelený. Mimo jašteríc som ešte videl na starej ruskej strelnici dve rosničky zelené ( Hyla arborea ). Vzhľadom na výnimočnosť tohoto územia na Slovensku si táto krajina zasluhuje nadmiernú ochranu. Zároveň dlhodobým pozorovaním by bolo dobré zistiť skutočnú hustotu populácie jednotlivých druhov plazov, hlavne užovky stromovej a krátkonožky štíhlej. Myslím si a doporučujem každému kdo má rád krásnu krajinu aby túto miniatúrnu rezerváciu navštívil.