Miesto: severné Chorvátsko - Crikvenica. Termín: 03.09.-10.09.2016. Počasie: Asi 4 celé dni boli slnečné, 2 dni boli polooblačné a 1,5 dňa pršalo. U pobrežia na prechádzky za jaštericami bolo príjemné počasie. V horách pršalo. Poznámky: Z Crikvenice je autobusový spoj iba súbežne s pobrežím a do Tribalje. Žiadny do vnútrozemia. Preto som musel všetky cesty za jaštericami vykonať pešo. Všade dozrievali figy a hrozno.
Sobota: 03.09.2016 (1. deň)
Okolo 09.00 hodín sme dorazili za krásného, slnečného počasia do Crikvenice. Do nášho hotelu nás mali odviesť až o 12.00 hod, tak sme sa šli podívať k moru. Na morskom pobreží a okolo ciest v meste nič nebehalo. Pri poobedňajšej prechádzke som si radšej hneď kúpil mapu okolia. Potreboval som nájsť potok, kde je trvale sladká voda. Našťastie, jeden bez mena, tiekol uprostred mesta.
Nedeľa: 04.09.2016 (2. deň)
Doobeda som sa šiel podívať na jašterice okolo nepomenovaného potoka, ktorý vytekal z priehrady u dediny Tribalj. Zo začiatku som šiel popri potoku a kontroloval základy budov, narazil som i na zanedbanú záhradu, ale nič som tam nevidel. Až keď som schádzal popri plote ku škole, som uvidel v hromade kamenia menšiu jaštericu. Už zďaleka zabehla pod kamene, tak som nevedel, čo to je za druh. O pár metrov bližšie k potoku som na lúke, v nízkej tráve, zbadal niekoľko malých ( tohtoročných ) jašteríc. Boli to jašterice ruinové
( Podarcis siculus campestris ). Boli mimoriadne opatrné a už od 5-6 m zaliezali za plot alebo do dier. Dospelé som uvidel až na betonovom múre u potoka. Keď som sa zastavil, že ich vyfotím, ihneď sa schovali. Jašterice žili na oboch brehoch potoka. Ešte, asi 5 kusov, som našiel u kríkov na okraji parkoviska. Bol tu kvapkový zavlažovací systém a po rannom zaliatí kvetov zostávali malé kaluže vody. V meste Crikvenica som našiel iba jašterice ruinové ( Podarcis siculus campestris ). Na vápencovom podloží chýba celý rok voda, hlavne v lete. Preto sa jašterice na chorvatskom pobreží dajú nájsť asi iba v blízkosti potokov ( vody ).
Pondelok: 05.09.2016 (3. deň)
Doobeda som sa šiel opäť podívať k potoku, ale ďalší druh jašteríc som nenašiel. Poobede sme vyrazili na ostrov Krk, do dediny Vrbnik. V okolí dediny som zahliadol 4 jašterice ruinové ( Podarcis siculus campestris ).
Utorok: 06.09.2016 (4. deň)
Mojím dnešným cieľom boli kopce Medvedak 1027m.n.m. a Kobiljak 1119 m.n.m, vzdialené asi 14 km ( vzdušnou čiarou 7-8 km od mora ). Cestou som musel prekonať, skoro svislú vápencovú stenu s prevýšením 600 m. Dúfal som, že tam nájdem jašterice chorvátské ( Iberolacerta horvathi ). Vyrazil som v 06.00 hod., za tmy. Prvým úlovkom bola stonožka na ceste. Potom som dlho, i keď pražilo slnko, nič nevidel. Asi v 2/3 cesty, na lúke nad vápencovou stenou som našiel kudlanky nábožné ( Mantis religiosa ) a chrobáky. A o niečo vyššie dospelého samca jašterice zelenej ( Lacerta viridis ), videl som ho i cestou s kopca. Iné plazy som nevidel. Keď som došiel na vrchol zamračilo sa, začalo pršať a fúkať studený vietor. Čakal som pol hodiny ale počasie sa iba zhoršovalo. Pritom nad morom bolo jasno, no nad horami sa držali tmavé mraky. Keď som sa vrátil do dediny Kobiljak, tak mi jeden dedinčan povedal, že hore je plno vreteníc a mal som mať obuté vysoké topánky. Celkom som nachodil 28 km, škoda že zbytočne.
Streda: 07.09.2016 (5. deň)
Doobeda som urobil prechádzku k ruine hradu Badanj, 2 km východne Crikvenice a pokračoval do dediny Grižane. Plazy som nevidel. Ale videl som ako historickú studňu na hrade čistia traja chlapi s lopatkou na uhlie a jedným hliníkovým vedrom! U vyschnutého potoka som zahliadol asi užovku stromovú ( Zamenis longissimus ) a na okraji lesa našiel mŕtvolu hada.
Piatok: 09.09.2016 (7. deň)
Na posledný deň som si nechal cestu k ruine hradu v dedine Drivenik a k priehrade Tribajl. Približne to bolo tam i späť 22 km. Cestou tam som u cesty našiel dospelú jaštericu sicílskú ( Podarcis siculus campestris ). Okolo priehrady, hradu a cintorína som nič nenašiel. Cestou nazad som v lese u priehrady zahliadol jednu zelenú jaštericu, u odtoku z priehrady čierného hada ( možno užovku Hierophis viridiflavus ) a malú jaštericu. Podarilo sa mi chytiť samičku jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) s mimoriadne dlhým chvostom. Chytil som ju pod vodou, kde sa schovala pod trsom trávy!
