RUMUNSKO – DUNAJSKÁ DELTA ( jún 1997 ).

Biosferická rezervácia

V  termíne 01.06. – 14.06.1997 som navštívil Dunajskú deltu v Rumunsku, ktorá bola v roku 1993 vyhlásená za biosferickú rezerváciu pod patronátom OSN. Pre zahraničných turistov je vstup za poplatok vo výške 1 000,- ROL.  Rezervácia zahrňuje územie ohraničené mestom Tulcea ( na západe ), severným a južným ramenom Dunaja, na juhu rezervácia pokračuje úzkym pásom popri pobreží až po mesto Istriu. Severné a južné rameno Dunaja je pôvodné, stredné Sulinské je umelo upravené pre loďnú dopravu. Cieľom bolo navštíviť tieto miesta: pohorie MACIN, pahorky BESTEPE ( Murighiol ), dubové lesy u BABADAGU a pieskové duny ISTRIE ( antické mesto HISTRIA ). Začnem tým, že hlavným sprievodnym znakom Rumunska a delty sú komáre a potulní psy. Čo sa počasia týka, i keď celkove bolo teplo, tak každý deň pršalo. Niekedy pár kvapiek, inokedy sprchlo riadne. Cestu organizovala cestovná kancelária CARABUS Louny pod vedením pána Jana Hromádku. Vyrážali sme v nedeľu 1.6.1997 v 08.30 z Loun cez Prahu-Bratislavu-Tatabányu ( kde boli nádherne vápencové pahorky ) južný obchvat Budapešti    ( Ráckeve ), 19.20 hod.-Szolnok-prechod ( Ártránd-Bors ), 00.50 hod.-Oradeu-prechod cez západné Karpaty, hrozná zima a všade hrozne mokro po dažďoch-Deva, 2.6.1997, 06.00 hod.-Južné Karpaty, silne zasnežené, na lúkách ľudia zbierali pečiarky-Brašov-Codlea, 12.45 hod.-Poiana, Apului, horské mestečká na vrchole prechodu, romantické, skoro ako v Itálii, iba stavby neboli tak dokonalé, tu som pri ceste späť kúpil malé pozornosti pre deti a zároveň zistil, že tu predavači hovoria maďarsky, 15.00 hod, - Ploiešti – 19.00 hod. kemp u Baicoi, nocovanie, 3.6.1997 v 08.00 hod odjazd – Buzau, 11.00 hod, už iba rovná krajina-Braila, 15.30 hod. – kemp v Macinu 18.00 hod.

Všeobecné informácie:                                                                                                                                                                                                   Na Slovensku už boli červené čerešne. Celkom sme najazdili v autobuse Karosa, tam i späť 3950 km. Peniaze sme menili v Braile, kurz bol 3.6.1997 v banke 1 DM = 4.000,- ROL, 1 USD = 6.750,- ROL. Ceny chleba (asi 1/4 kila) 1.100 – 1.500,- ROL, jablká, paradajky 1 kg 10.000,- ROL, minerálna voda 2l  2.800 – 4.000,- ROL, flaškové pivo  2.700,- ROL, 1 kg ovčieho syra 10.000,- ROL. Najväčším problémom bolo zohnať pohľadnicu. V Tulči sme ich objavili až v hotelu a na pošte sme museli u jedného okienka kúpiť známky a v druhom ich podať. Je nemožné kúpiť podrobnú mapu delty v novinových stánkoch.Mapu som kúpil až v múzeu v Tulči, ktorá bola vydaná v roku 1990 a jeho technické spracovanie je málo kvalitné. Motyky sú iné ako u nás, sú do polkruhu a asi dvakrát tak široké ako naše. Za jedinú diaľnicu, ktorá je medzi Constantou a Pitešti sa platí, pritom je veľmi rozbitá. Z aut je najviac rozšírená Dácia, ktorá sa tu vyrába v rôzných modifikáciach, ako osobné, nákladne, pick ap atď. Zo zahraničných suverénne vedie Daewo Cielo, niečo ako Nexia. Zo zahraničných predajcov benzínu tu bol zastúpeny iba SHELL. Domácich čerpadiel je tu ale veľa, ale málokde brali nemecké marky. V Brašove u Shellky dokonca došla nafta v 22.00 hod. Čas je posunutý o jednu hodinu dopredu oproti nášmu letnému času. Niektoré koňské povozy majú evidenčné čísla. Vinič sa pestuje bez kolíkov iba ako prízemny krík. Skoro všetky obchody a putiky pri cestách fungujú NON STOP. V tejto dobe bolo častým zlozvykom Rumunskej polície ( podľa sprievodcu i Bulharskej i falošných ) zastavovať zahraničných turistov a vyberať od nich pokuty. Nám sa to stalo cestou späť, zastavili nás v noci okolo 02.00 hod. Bola tma ako v rohu, rozbitá cesta a tvrdili, že sme išli 80 km/h miesto 40 km/h. Vodič vytiahol kotúč aby im ukázal, že priestupok neurobil, to ich nezaujímalo. Museli sme dať tri krabičky cigariet a 20,- DM.

Pozorované plazy pri ceste.

Pri prvej zastávke, p...zvláštne sfarbený samec Lacera agilis, Buzau...red Budapešťou u benzínovej pumpy, žili jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ). Druhá zastávka bola až u Fagarašu pod Južnými Karpatmi, dedina Sercaia, tu som našiel opäť jašterice krátkohlavé, nominántne sfarbené, len väčšieho vzrastu ( 1x samec, 2x samička ). Ohrievali sa pri ceste na vyrúbanom topoľovom pni. Samička, ktorú som videl bola nadmieru tmavá, chrbát mala čiernohnedý, boky zelené s bielymi fľakmi. Tretiu zastávku sme mali na začiatku hôr pred prechodom Južných Karpát, za Brašovom v 14.00. Pri železničnej trati bolo veľké množstvo “agilisiek“, nominátneho typu. Naviac som našiel odpočívať na suchej tráve jednu vretenicu obyčajnú ( Vipera berus berus ). Celé Južné Karpaty boli ešte zo severu silne zasypané snehom. Prvú noc ( 2.6.1997 ) sme strávili po nepretržitej jazde v kempu u Baicoi, kde sme dorazili okolo 19.00 hod. Tu ešte bolo málo komárov a mohli sme sa osprchovať v teplej vode. V kempu sa páslo stádo kráv a ....pohľad na Dunaj a kompu v Braile, 03.06.1997...prvýkrát som sa tu stretol s hordou psov všetkých rás a veľkostí. Úlohou týchto psov bolo vyžobrať alebo ukradnúť všetky zbytky jedla po turistoch. Mal som možnosť otestovať výkon liehového variča a s hrôzou som zistil, že hreje dostatočne ale spotreba tuhého liehu na uvarenie litru vody je tak veľká, že to čo mám mi nebude stačiť po celú dobu zájazdu. Ďalším nepredvídanym protivníkom pri varení bol vietor. Z plazov sme tu objavili iba jednu jašterku zelenú (Lacerta virdis meridionalis ). Za mestom Buzau okolo 11.00 hod pri benzínovej pumpe sme našli výnimočné sfarbené jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis chersonensis, argus ?, 1x samička, 2x samec ). Samci boli celý zelený s veľkými čiernými škvrnami na chrbte ( viz. foto ). Samičky boli normálne hnedé, so žltým bruchom. Jašterice boli menšieho vzrastu, do 18 cm. Dunaj sme preplávali v Braile, kompa premáva cez deň nepretržite. Na pobreží v tráve som našiel iba vzlek užovky. Po prevoze sme pokračovali v jazde až do cieľa našej cesty, do Macinu ( Mačinu).

1. Pohorie MACIN ( Mačin ), 3-5.6.1997:          

Kemp bol na severozápadnej strane pohoria, južne vrcholu Dealul Pricopanului, 370 m.n.m. Bol tu bar-non stop s terasou krytou plachtou. Ako sprcha slúžila hadica, do ktorej tiekla voda zo sudu na streche záchodu. Celé pohorie Macin sa tiahne od mesta Macin smerom na juhovýchod po mestečko Cerna v dĺžke asi 24 km. Najvyšší bod pohoria je Dealul Greci 467 m.n.m. My sme preskúmali iba pár skál nad Macinom. Kopce nad kempom tvorili žulové skaly do maximálnej výšky 370 m.n.m. Svahy sú bez stromov, na niektorých miestach na úpätí sú zasadené listnaté stromy proti erózii a v budúcnosti asi i pre drevo. Stráne sú neustále spásane ovcami a je na nich v dolnej časti hustá tráva, vo vyšších miestach stepná vegetácia. Zo stromov, tu rastie divoká moruša, v tejto dobe boli jej plody ešte zelené.

Pozorované zvieratá: Na úpätí a vo vyschnutom kanáli boli jašterice zelené a trávne       ( Lacerta viridis meridionalis, Podarcis tauricus tauricus ). Jašterice zelené sa ešte vyskytovali v priekope pri kempe a v priekope pri asfaltovej ceste pred kempom. Vo vyšších polohách v skalách boli iba jašterice trávne. Jašteríc je tu málo, ich množstvo asi

...samička jašterice zelenej ( Lacerta viridis meriodinalis ), Macin, 04.06.1997.... ...samička jašterice zelenej ( Lacerta viridis meriodinalis ), Macin, 04.06.1997.....

závisí na početnosti vhodných úkrytov. Z ostatných plazov boli odchytené užovka obojková ( Natrix natrix persa ), užovka žltobruchá ( Dolichophis (Hierophis, Coluber) caspius ), do 2/3 výšky hory som našiel svoje prvé korytnačky žltohnedé ( Testudo graeca ). Na korytnačkách boli obrovské kliešťatá priemeru asi 5-8 mm. Miesto ich ...Testudo graeca, Macin, 04.06.1997....výskytu sa dalo ľahko objaviť podľa vyhĺbenych dier v zemi, kam sa asi uchyľovali na nočný odpočinok. V jazere u kempu som nevidel žiadny život. Jašterice zelené boli vyfarbené ako v Ip. Predmostí alebo na Kováčove. Samičky boli plné vajíčok. Nad pastierskou ohradou som videl jednu líšku. Sprievodca nás upozornil, že sme v oblasti, kde nie sú len dobrí psy ale aj zúriví-pastiersky. O tom som sa presvedčil hneď prvý večer, keď som sa vracal z vrcholu Macinu smerom na pastiersku ohradu odkiaľ sa na mňa vyrútilo 8 psov. Hnali ma späť asi 70 m do skál. Pre istotu som sa pustil šikmo k táboru ale i tu ma vyňuchali a hnali cez mladý, hustý lesík k táboru. Priznám sa, že som sa bál a bol som pripravený sa brániť so všetkým kamením čo som mal okolo seba. V predstavách som pritom videl ako ma psy trhajú na cucky. Druhý deň 4.6.1997 som bol na východnej strany pahorkov, ktoré boli úplne holé a i zvierat tu bolo málo. Našiel som zopár jašteríc trávnych a dve korytnačky stepné. Poznámka: Herpetologicky by bolo zaujímave preskúmať celé toto pohorie v trojuholníku Macin-Babadag-Tulcea. Alebo aspoň najvyššie vrcholky a lesy medzi Macinom a Cernou.

2. Pahorky BESTEPE, Murighiol ( Murdžiol ),  6-7.6.1997:                                       Ubytovali sme sa v kempu “Pelican”, ktorého súčasťou bol i pekný 2 poschodový hotel ”PELICAN”. Kemp bol oplotený a umiestneny na brehu velkého jazera. V hotelu ...mladá užovka Natrix natrix persa, 04.06.1997...ponúkali ryby s hranolkami za 25 000,- ROL. Dievčata ochutnali, chuťove to nebolo špatné ale hranoliek dostali možno 10 ks. Boli tu ubytovaní angličania a jeden holandský pár. Pre stanujúcich tu boli umývadla a záchody a malá umyváreň na nádobie s tou zvláštnosťou, že keď som prvýkrát z umývadla vypustil mastnú, špinavú vodu opláchlo to priamo moje nohy ( chýbala kanalizácia ). Rozloha pohoria Bestepe, cca 3,5 x 1 km. Tvorí ho päť oblých kopcov, z čoho dva západne vrcholy sú holé porastené trávou, a kde tu trčí balvan. Východny kopec je z juhu a východu porastený dubovým hájom. V lesíku je podklad z dubového lístia. Prvý deň sme sa vybrali za 20,- DM na osobu v loďkách pozorovať vtáky na jazerá Uzlina a Isac. Loďky majú tvar ako kánoe severoamerických indiánov. Tento tvar im umožňuje rýchlu plavbu bez väčšieho odporu vody pri veslovaní. Ani táto cesta nebola pre mňa bez nepríjemnosti, lebo ako jediný som sa osprchoval v dunajskej vode od krku po kolená. Sedel som v čele loďky, chrbtom k smeru jazdy a narazili sme do veľkej vlny od protiidúceho motorového člnu. Voda sa prevalila cez trup lode. Potom som ešte musel pomocou flašky z umelej hmoty vylievať nabranú vodu aby sme sa nepotopili. V jazere a v kanáli, ktorým sme šli bolo vidieť obrovské množstvo plôdikov rýb. Z vodných vtákov na hladine odpočívali pelikáni, kormoráni, labute, volavky a divoké kačky. Pri návrate sme sa zastavili v jednej reštaurácii postavenej zo starej lode, kde sme si dali 7 dl víno za 24 000,- ROL. Prekvapilo ma, že sú domy priamo na brehu, ktorý bol maximálne 1m nad hladinou vody. Z toho usudzujem, že priamo v delte asi nie sú povodne? Všade popri hlavnom toku sú rôzne kanály a močiare tak, že bez lo...Podarcis tauricus, samec, Macin....ďky je pohyb v delte skoro nemožný. Pokúsil som sa chytať na blyskáč šťuky ale bez úspechu. Sväto Jurajské rameno Dunaja. Rybačka ma stála 60.000,- ROL, tj. 15,- DM, tj.270,- Kč. Dostal som sa k tomu tak, že cestou späť z pozorovania vtákov som sa opýtal našeho loďníka, či je možné loviť niekde šťuky. Ale, že by som potreboval aby ma nechytila rybárska polícia. Na to mi povedal, že on je rybárska polícia, ale že mi niekoho zoženie. Jeden mladý chlapec, volal sa Roberto ma odviezol asi 1km proti prúdu na vedľajšie rameno a po 2 hodinách sa pre mňa vrátil. Miest, kde sa dá chytať blyskáčom je veľmi málo, lebo v kanáloch i v hlavnom ramene do 2-3 m od brehu rastie vodné rastlinstvo a až potom je voľná voda. Väčšina stromov pri brehu vyrastá z vody. V jazere u kempu sme chytili na červíky 2 ostrieže a jedného karasa. Pozorované plazy: Priamo v lese som našiel tri dospelé jašterice smaragdové, Lacerta trilineata dobrogica a štyri mláďatá. Jednu samičku a mláďa sa mi podarilo chytiť. Mláďata boli tmavo hnedé s piatými svetložltými pásmi od hlavy po začiatok chvosta. Celé te...samička Lacerta trilineata dobrogica, Bestepe, 07.06.1997....lo i s chvostom je svetlo zelené, brucho je žlté. U samcov chýba modré sfarbenie hrdla. Na boku hlavy po prednú nožičku je náznak bielého pásu. Najvýraznejšim rozpoznávacim znakom medzi viridiskou a trilineatou sú štítky medzi očami a ušami, viridiska má štítky veľké, trilineata ich má drobné. Ďalej som tu videl jednu rosničku zelenú ( Hyla arborea ), jednu korytnačku žltohnedú ( Testudo graeca ), jašterice trávne ( Podarcis tauricus ) a krátkonožky štíhle ( Ablepharus kitaibelii stepaneki ). Jašterice trávne boli nevýrazne, skoro iba hnedé, chýbala výrazna biela a zelená farba. „Tauriky“ žili i priamo v kempu. Na brehu jazera v tráve bolo veľké množstvo užoviek fŕkaných ( Natrix tessellata ) a v jazere raky. Celkove je Bestepe unikátne tým, že na tak malom priestore je naväčšie druhové zastúpenie plazov. Aj v tomto kempe sa mi pripomenuli miestny psy tým, že mi v noci zožrali syr, ktorý som mal schovaný v igelitke pred vchodomdo stanu.

3. BABADAG, 08.06.1997.     

...mešita v Babadagu, 08.06.1997....Babadag je staré turecké mesto obklopené miernymi pahorkami, ktoré sú porastené dubovými lesmi. Mesto je dosť zanedbané. Okolie obývajú slovania – Lipovania, ktorí hovoria rusky.  Pozorované zvieratá: Zastavili sme sa na juh od mesta, kde končili dubové lesy. Na jednej čistinke, kde boli priekopy s krovinami a kamením sme našli jašterice zelené, jašterice trávne, užovky žltobruché a v tráve veľa krátkonožiek štíhlych. Videl som užovku žltobruchú, Dolichophis (Coluber) caspius dlhú nad 1 m možno i 1,40 m. Nikde som nevidel jašterice smaragdové i keď jeden z turistov tvrdil, že ich videl. Podarilo sa uloviť Rudovi, jedenu vretenicu rožkatú              ( Vipera ammodytes ).

4. ISTRIA ( Histria ), 09-10.06.1997.      

...užovka Dolichophis (Coluber) caspius, Babadag, 08.06.1997...  Poloha: Nachádza sa 53 km severne Constanty na pobreží lagúny Sinoie. V lagúne je mútna voda so stálou hĺbkou do 1,3 m. Voda bola teplá, vhodná na kúpanie. Miestni domorodci tu lovili do dlhých sietí hlavne kaprov. Sieť mohla byť dlhá možno i 250 m a nechávali ju vo vode cez noc. Istria je dedinka, ale my sme táborili v kempu na Histrii, čo je bývale antické mesto. Dodnes sa tu robia vykopávky a je tu i historické muzeum. Histria rozkvitala ako prístav za grékov i rimanov. Totálne ju spustošili a zrovnali so zemou AVARI. V okolí sa rozprestieraju pastviny a asi 1-2 km juhozápadne od muzea je pieščitá plocha, široká max. 300 m, kde sa vyskytujú pajašterky stepné ( Eremias arguta deserti ). Voda v lagúne bola prístupná iba na 3 miestach blízko kempu, všade inde rástol hustý rákos až 10 m do vody. Na tejto rovine bez orientačnych bodov sa veľmi ťažko orientuje. Dôkazom je táto príhoda. Vydal som sa k lesíku, ktorý mi pripadal byť od kempu vzdialený 5 km vzdušnou čiarou. V skutočnosti bol až 15 km. Naviac v ceste stál kanál široký 8 m s bahnitým dnom. Po ceste sa striedali suché miesta s močiarmi s vodou hlbokou do  15 cm. V lese ma čakalo obrovské sklamenie pretože nebol dubový. Rástli v ňom stromy, ktoré mali listy podobné naším agátom. Na celom pni už od zeme husto rástli pichliače v lúčoch s dĺžkou až 10 cm. Les bol bez plazov. ...Histria, celkový pohľad na terén južne od kempu, 10.06.1997...Jedine na okraji som videl asi 3 jašterice trávné. Pri ceste naspäť sme sa orientovali podľa kupole muzea. Ukázalo sa, že ráno keď sme si mysleli, že ideme stále priamo k lesu, tak sme v skutočnosti robili veľký oblúk. Cestou späť sme totiž narazili na lagúnu širokú asi 1 km, ktorú sme museli obísť. Prírodné tvary: úplná rovina porastená trávou, pripomínajúcou divoký ovos. Rovný povrch narušovali priehĺbne a pieskové kopčeky. Diery boli jednotlivé alebo v tvare malých údolí. Piesok bol hrubozrný, na vrchu pokrytý miestami až 10 cm vrstvou malých lastúr. Našiel som i lastúry zlepené do veľkých “kameňov”. Na dne priehlbní bola voda a na jej okraji rástli husté trsy úzkej vysokej trávy. Do tejto skrýše sa jašterice radi schovávali. Piesok je veľmi kyprí, nie je problém jašterice z dier vyhrabať holou rukou . Vtipné v kempu bolo to, že u záchodu a umyvárky boli namontované kohútiky ale už nie vodovodné trubky! Naviac som tu videl pracovať jedno dievča asi tak 14 – 15 ročné v reštaurácii. Vykonávala tie najposlednejšie práce. Samozrejme ani tu nechýbali psy o ktorých sa nikto nestaral, celkom ich bolo osem. Flaša piva stála 2 700,- ROL. V antickom múzeu boli kamenné pamiatky uložené veľmi jednoducho. Nepríjemne bolo, že i cez deň v múzeu nehorázne štípali komáre, trocha úľavy od nich mal človek až na 3 poschodí. Vstupné pre rumunov bolo 3.000,- ROL, pre zahraničných turistov 5.000,- ROL, ale i tak som dostal lístky iba za 3.000,- ROL.    Pozorované zvieratá: Medzi ruinami antickej Histrie som našiel jašterice trávne, korytnačky žltohnedé a rôznofarebné užovky fŕkané. Vrcholným zážitkom bolo pozorovať užovky na pobreží lagúny ako plávaju k brehu s ulovenou rybou “slízounem”. Táto ryba je podobná hlaváčovi, dlhá do 15 cm. Ak človek sedel bez pohnutia, mohol pozorovať prehltanie ryby hadom priamo vedľa seba. Pri vyrušení had okamžite rybu pustil alebo i vydávil a schoval sa vo vode. Užoviek frkaných bolo také množstvo, že sa vynorovali s ulovenou rybou v intervalu do 3 minút. Na pieskovych dunách žili jašterice krátkohlavé, jašterice trávne ( nadpriemerne pestré ), na malom území pajašterky stepné ( Eremias arguta deserti ), užovky obojkové, korytnačky močiarné a množstvo skokanov. V tomto čase korytnačky mali vykladené vajíčka. Dôkazom bolo množstvo vyhrabaných a zjedených vajíčok na hornej strane dún. Nejaké zviera dokonalým čuchom tieto vajíčka hľadalo a požieralo. Pajašterky mali vyhrabané v stenách pieskovych dún mierne šikmé nory, hlboké do 80 cm a asi do 30 cm pod povrchom. Veľmi ťažko sa chytali lebo po vyplašení stále utekali strašne ďaleko, potom sa schovali do diery alebo medzi trsy travy. Veľmi ťažko sa mi podarilo chytiť jednu samičku s vajíčkami, samca a tri mladé jedince.

5. Constanta, Mamaia, 11-12.6.1997.       

Utáborili sme sa v kempu Mamaia na brehu Čierného mora a hneď sme prežili silnú búrku. More v búrke bolo skutočne čierne a vlny boli veľké i u brehu až 1,5 m. Voda bola teplá a bolo príjemné sa vykúpať v týchto veľkých vlnách. Slanosť vody je malá, preto nevadí keď sa jej človek napije, Neštípe tak ako trebárs na Sardínii. Kemp bol ešte prázdny a iba sa pripravoval na turistickú sezónu.V Constante sme navštívili akvárium blízko nákladneho prístavu. Cestou do centra mesta som objavil nádherne pieskove pláže s možnosťou športovania a s reštauráciami. Pri kanáli, ktorý spojuje Dunaj s morom som videl rybára ako chytá “slízune” a potom s nimi na druhej udici chytá ostrieže. Tu som našiel i keď bolo chladno jednu užovku fŕkanú a jednu som videl vo vode. V tráve okolo pláže žili jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis možno  chersonensis ) mimoriadne veľkých rozmerov. Samičky boli na chrbte typicky hnedé, na bruchu žlté alebo zelené. Nádherny boli samci, ktorý sa vyskytovali vo dvoch farebných variantách. Jedny boli po celom tele tmavozelený bez čiernych fľakov a s modravým pruhom na stranách. Druhý boli svetlo zelený s čiernými fľakmi na chrbte a bielými bodkami na boku. Mal som šťastie, že som našiel v tráve okolo 11.00 hod.  i páriaci sa pár. Ako jediný som chytil v kempu veľké kliešťa na bruchu. Na základe osobnej návštevy známych zo skupiny výletníkov mi bolo doporučené, že je v Constante veľmi zaujímave archeologické muzeum.

A to je všetko z Rumunska.

Příspěvek byl publikován v rubrice Poznámky z ciest, Rumunsko. Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

Komentáře nejsou povoleny.