PORTUGALSKO, ŠPANIELSKO – DRUHÁ CESTA ( máj 2002 ).

Portugalsko – tentoraz nie rovinatá ale kopcovitá a hornatá. Španielsko – historické a nové kraje na juhovýchode. Francúzsko – zima na náhornej plošine a Pyreneje. Termín 04.05. – 18.05.2002.

Hneď na úvod sa ospravedlňujem za prípadne nepresné určenie druhov Podarcis bocagei, P. carbonelli a P. hispanica ( a ešte sa do toho pletú druhy - muralis, monticola, cyreni, martinezricai ) . Z knižiek alebo časopisov podľa vyfarbenia nie som chopný ich rozlíšiť. Zatiaľ pre dobré porovnanie som všetky tri druhy vedľa seba nevidel. Že ich určenie nie je ľahké svedčí skutočnosť, že od roku 2000 došlo vo Španielsku k rozdeleniu jašteríc na nové druhy a poddruhy.

1.deň: 04.05.2000 - Po rôznych zmenách v počte osôb a spôsobu dopravy sme v sobotu 04.05.2002 vyrazili na moju druhú cestu po západnej Európe. Zloženie výpravy Ja, Jarda T., Maruška a Láďa V. Cestovali sme autom Opel Astra 1.6 Clasic bez jedinej poruchy. Dolmen 120 km južne Le Puy v katastru dediny Buzeins, 5 km za Sévérac. V západnej Európe sú dolmeny častou prehistorickou stavbou, 05.05.2002. Ráno bolo pekné slnečné počasie, po prejazde do Nemecka začalo pršať. Dážď vydržal až do Lyonu ( 1193 km, večer 8°C ), kde sme sa ubytovali v Motelu F1 za 23 EUR za izbu. Izby sú pre 3 osoby, toalety a sprcha je spoločná na chodbe. Vo Francúzsku nás prekvapila dobrá kvalita ciest a nové úseky pre motorové vozidlá čo sme ešte v mapách nemali. Prvé tankovanie v Nemecku za 1,07 EUR/lit.  Massif Central-neuveriteľné ale v máji vo Francúzku sneží. Sme vysoko asi 1000 m.n.m., za mestom Le Puy, 05.05.2002. 2.deň: 05.04.2002 - Stále je zamračené, občas prší. Pokračovali sme východnym okrajom náhornej plošiny Massif Central, kde na vrcholkoch kopcov bol čerstvý sneh a teplota do 2,5°C. Zastavujeme za mestom Le Puy a fotíme sa v čerstvom snehu. Za mestom Sévérac-I.Ch. sa konečne ukázalo slniečko. Cestou som si všimol pútač na dolmeny a hneď tam meníme smer. Zastavujeme v poľnohosodársky obrobenej krajine, cesta k dolmenu je dobre značená. Dolmen je zachovalý a je v lokalite Buzeins, 5 km za Sévérac. Praje nám i počasie a tak vidím po ceste behať jašterice. Podarilo sa chytiťPamiatka na Tour de France na parkovisku 10 km za Targetom. Parkovisko je vhodné k nocovaniu, 05.05.2002.  jednu samičku Lacerta bilineata. Ešte som videl 5 samcov. Ďalšia zastávka je na parkovisku 40 km za Toulouse. V priekope žije početná rodinka jašteríc múrových ( Podarcis muralis ), T = 18°C. Krátku zastávku máme na parkovisku s výhľadom na horu Pic du Midi de Bigorre2872 m.n.m. Odtiaľto už máme Pyreneje neustále na dohľad. Nocujeme 10 km za Tarbesom    ( 1845 km, T = 15°C ) na parkovisku s vodou, toaletami a prístreškom. Je stále slnečno a na umelej skalnej stene je plno jašteríc. Tu som poprvé uvidel hnedé jašterice s veľkými hnedými škvrnami na chrbte. Pôvodne som si myslel, že sú to Lacerta monticola, po vyhodnotení fotgrafii som doma zistil, že to boli jašterice múrové, Podarcis muralis. Samci boli opatrnejší a nešlo ich chytiť do oka. Všetky jašterice boli vychudnuté po zimovaní. Výskyt Lacerta monticola takto ďaleko od Pyrenejí nie je uvádzany.

3. deň:06.05.2002 - Neprší, je to dobré znamenie. Čaká nás prejazd do Španielska cez Pyreneje. V Pau na chvíľu blúdime ale potom už je značenie do Španielska dobré. Pau má širokú hlavnú ulicu, veľa zelene a objavujú sa palmy. Pri ceste míňame rozsiahlý a pekný komplex zámk Hraničná budova a pohľad do Španielska, Somport 1632 m.n.m., 06.05.2002u prestavaný na hotel. Stúpanie je dlho nebadané, až posledných 10 km dostáva motor zabrať. Francúzska strana je husto obývana a časté sú reklamy na zimné športy. Prechod Somport ( 1970 km od Teplic ) je vo výške 1632 m.n.m. Je tu súvisly sneh do 30 cm, T = 3°C, padá dážď so snehom. Na španielskej strane sa rýchlo stráca sneh, klesáme do neobývanej a súvisle zalesnenej krajiny. Máme namierene cez Jacu do Calataňazoru. Cestou stretávame kolóny vojenských áut, vypadá to na celošpanielské cvičenie. Neustále je zima a prší. Krajina je jednotvárna, mierne kopcovitá a okolo oboch strán cesty je borovicový les. Po 2050 km zastavujeme v ohybu rieky Rio Gállego a zaujmú nás skalné útvary, ktoré pripomínaju italské Dolomity. V diaľke vidíme krúžiť supy. Okolo cesty sú mandľové sady. Krajina sa potom rozoviera do širokej “zelenej pustHlavná ulica v Calataňazoru.atiny”. Prší, nie je čo sledovať a tak cez Ejea de los Caballeros, Tudelu ( kde kvôli novém obchvatu dlho blúdime ), Tarazonu a Soriu po 2306 km dorazíme do vysneného Calataňazoru. Je 15.40 a 7°C. Jarda sa teší na supy a ja na rybárčenie. Hneď rozbaľujem prut a idem na lov do blízkosti potoka. Voda je omnoho menšia ako minule a nič vo vode nevidím ani nechytím. Po večery vyrážam opäť a po 4 hodinách sa vraciam s jedným 15 cm pstruhom. Večer je zima i u ohňa a v noci sa všetci budíme zimou a nikomu sa nechce ani na záchod. V noci asi mrzlo lebo ráno bolo iba 2°C. Zima a dážď nás nutia zmeniť plán cesty. V rádiu hlásili, že v centrálnom Španielsku sú iba 4°C a preto vynechávame Sierra de Gredos a pokračujeme do Portugalska.

4. deň: 07.05.2002 – Doobeda ešte urobíme prehliadku Calataňazoru, supov a údolia severne dediny, kde sme objavili ďalšie veľké stanovište supov. Po dvoch rokoch je vidieť, že i sem zavítal turistický ruch. Je tu niekoľko krčiem a reštaurácii, pred 2 rokmi nebola ani jedna. Hostí sa snažia nalákať na arabskú ( maorskú ) minulosť. Podávaju sa arabské jedlá, obsluha je v arabskom obleční a na pódiu tancujú brušné tanečnice. Cestou stále myslíme na to, kedy už konečne prestane pršať a uvidíme to “horúce” Španielsko. Z chmurných myšlienok nás vytrhol nádherny biely hrad na obzore v Peňafielu. Hrad je na kopci a ide sa tam úzkymi uličkami, na kraji chodníku sú vysoké a ostré obrubníky. V jednej zatáčke som narazil na obrubník a….prerazil pneumatiku. Opravovňa bola v meste i ochota bola zo strany servisu iba sa muselo počkať až skončí siesta ( 12.00 – 15.00 ). Samotná oprava bola rychlá, stála 60 EUR. Za mestom Zamora ( 2539 km ) v údolí, kde menej fúka vietor staviame stany na spanie. Je taká zima, že sa mi na žiadnu prechádzku nechce. Blízko je smetisko ale pod kameňmi a smetím sme nič nenašli. Po večery idem hneď spať a verím na zázrak, že zajtra konečne bude teplo. So spaním bol ale ten problém, že hodiny sme mali nastavené podľa nášho času a tak ešte v 22.00 bolo normálne svetlo!

5. deň: 08.05.2002 – Po príjazde do Braganci (2745 km) sme nemohli nájsť cestu na hrad. Ale každé zlé je na niečo dobré. Po výjazde z MURCA, námestie s kamennou divokou sviňou.mesta sme ho uvideli aspoň v celej kráse. Urobili sme krátku prehliadku a pokračovali vnútrozemím k pohoriu Serra da Estrela. V mestečku MURCA  ( 2846 km ) je doba siesty v čase nášho príjazdu. Pred kostolom je hlúčik ľudí, niektorí sú vo vojenských slávnostnych uniformách. K prekvapeniu je otvorený družstevný obchod s miestnym vínom. Kupujem 3 l na večer, cena domácej odrody je od 0,86 do 2,23 EURO za liter. Najdrahší druh stál 8 EURO.

Prírodný park Montenzinho. Príroda v Portugalsku! Ľudia sa tu riadia heslom, že všetka pôda musí byť využitá. Kraj nad mestom SABROSA. Kopce majú do 800 m.n.m., 08.05.2002.

Mesto je slávne i tým, že v okolí sa našli kamenné divoké svine, jedno stojí i na námestí. Ich význam dodnes nie je známy. Cesty v mestách vo vnútrozemí sú často špatne označené alebo vôbec. Na križovatkách sa musíme pýtať na smer a je ťažko sa dohovoriť. Núdza nás naučila naučiť sa jednu vetu “ …e este estrada par….”, kadiaľ sa ide do … Problém to nevyriešilo úplne pretože smery, ktoré v portugalštine sú 2 až 3 slovné sme si nezapamätali. Krajina bola členitá, cesty zatočené ale stále pomerne kvalitné. Lesy sú tu poskromne, všetky svahy sú až po vrchol obrobené. Hlavnou plodinou je vinič. Spanie sme našli u dediny Tabuaco ( 2927 km ) medzi vinohradmi. Poprvé boli večer ľudské podmienky k stanovaniu. Okolo boli kamenné kopce zo sivých balvanov a navlas mi pripomínali kopce na Korzike.

6. deň: 09.05.2002 – Ráno je typická hmla pre Portugalsko, 9°C. Zbalíme mokré stany a vyrážame na juh po okresných cestičkách. Je vidieť, Podarcis guadarramae lusitanicus, samec.že sa ľudia divia čo tam robí cudzie auto. Pokračujú obchádzky a špatne označené smery ale to všetko kompenzuje pohľad na skutočný život portugalcov vo vnútrozemí, nezmenených turizmom. Príroda neposkytuje motív na fotografovanie. Za poznámku stojí, že v malej oblasti okolo mesta Vila Nova de Paiva si stavajú kované ploty s pozlatenými hrotmi. Tieto hroty má každý iného tvaru a ploty sú niekedy honosnejšie ako samotné domy. Za Moimenta da Beira sledujeme veľkú upútavku na dolmeny, odbočujeme z hlavnej cesty a po 18 km zastavujeme v nepomenovanej dedine. Je tu asi 20 domov, uličky Mláďata Lacerta lepida, 09.05.2002.sú úzke a sú po nich zbytky po zvieratach, že sa nedá ani vystúpiť z auta. Cesty nie sú spevnené, iba hlinité a domy sú z kameňa. Informujeme sa u dvoch dôchodcov vo veku k 80 rokom na dolmeny. Pochopili sme, že tam dolmeny sú a vydávame sa udaným smerom. Narazíme na tabuľu s popisom, kde sa dočítame, že najbližší dolmen je 6 km. Dolmen po portugalsky sa povie ORCA. Jarda sa ženie za dolmenmi ja lovím pod kameňmi. Z troch nájdenych dolmenov iba jeden je kompletný, ostatné sú skoro úplne rozpadlé alebo na zemi sú vyznačené ich pôvodne miesta. Na plazy i keď nie je teplo mám šťastie. Hneď za dedinou, v hromade starých strešných tašiek som chytil užovku Coronella girondica, ktorá je podobná našej užovke hladkej. Prechádzame potok v ktorom chytám jedného skokana Rana perezi a o pár metrov ďalej mláďa skokana Rana iberica. Pri návrate mierne presvitá cez mraky slniečko a oteplilo sa na 15°C. Pod kameňmi som chytil 3 mláďata jašterice perlovej, Lacerta lepida. Na okraji fotbalového ihriska chytám samca jašterice Podarcis guadarramae ( alebo Podarcis carbonelli ). Spanie sme našli na lesnej lúke za SÁTAO ( 3007 km, 16°C ). Vyvieral tu malý potok, kde sme sa mohli umyť. Pod kameňmi, sme našli jednu dospelú a dve mladé slepúchy Anguis fragilis.

Serra da Estrela, lokalita s vodnou nádržou, miesto odchytu samca Podarcis guadarramae lusitanicus, Natrix maura, Lacerta  schreiberi, 10.05.2002.7. deň: 10.05.2002 – Od mesta GOUVEIA stúpame členitou a krásnou krajinou na horský hrebeň vo výške asi 1500 m.n.m. Počasie vypadá byť priaznive, je slnečno ale fúka silný vietor. V závetrí ale môžu byť plazy. Keď už sme dosť vysoko (nad 1400 m.n.m.) zastavujeme na kopci v borovicovom lese, kde je mnoho kamenia na odvaľovanie. Nájdem iba jednu samičku Podarcis guadarramae lusitanicus. Po prejazde kúpeľneho mesta MANTEIGAS stúpame úzkou cestou na najvyššiu horu Portugalska TORE ( Malhao ) 1991 m.n.m. Zastavujeme na parkovisko s výhliadkou. Rýchlo šplhám medzi balvany na slnečnej strane. Vidím jediného samca Lacerta schreiberi a chytám mláďa Podarcis guadarramae lusitanicus. Inak absolútne nič, ani okolo cesty. Pod vrcholom ešte na chvíločku využívame slniečko a hľadám jašterice. Vidím jednu neurčenú jaštericu a samca Lacerta schreiberi. Na vrchole sa rýchlo mení počasie na hmlu a je -3°C ( 3120 km ). Podarcis guadarramae lusitanicus, samec - Serra da Estrela.Okolo budov sú zbytky naviateho snehu do výšky  2 m. V reštaurácii je niekoľko obchodov so suvenýrmi a potravinami. Z áut na parkovisku vystupujú miestne rodiny, ktoré menia krátke tričká a sandále za bundy a vysoké topánky. Hmla hustne a odchádzame. Zastavujeme asi vo výške 1400 m.n.m. a varíme obed. Ukazuje sa občas slniečko, ideme na lov. Výsledkom je farebný samec Podarcis guadarramae lusitanicus, jedna dospelá a dve mláďata užovky Natrix maura, 4 žabky Pelobates cultripes a videný jeden samec Lacerta schreiberi. Po obede vypadá, že sa počasie zlepší, vraciame sa na lúku pod vrcholom. Začína husto pršať a pod kameňmi sú iba 2 žabky Pelobates cultripes. Prudkým klesaním sa dostávame do mesta COVILHA, za mestom pri ceste kupujeme čerešne, už sú skoro prezrelé. Končíme na brehu Rio Tejo po 3339 km v mestečku Vila Nova da Barquinha. Konečne spíme v teple, večer je 17°C, je tu park s lavičkami a tečie u vchodu pitná voda. Vedľa bola opustená záhrada s pomarančmi, ten večer sme sa ich prejedli.

Úlovky z atlantického oceánu. Najväčšia ryba mala 40 cm. Trocha malé ryby na oceán?  Cabo da Roca, maják. 8. deň: 11.05.2002 – Je slnečno a ja musím dodržať sľub o tom, že až konečne bude teplo, tak sa oholím. Cieľom dnes je najzápadnejši cíp Európy Cabo da Roca. Cestou zastavujeme, nakupujeme, fotíme a blúdime v meste Sintra.  Cabo da Roca je strmý skalný útes bez možnosti prístupu k mori. Je tu mnoho turistov a vydáva sa pre nich osvedčenie o návšteve za 5 a 10 EURO. Jašterice Podarcis carbonelii ( hispanica ) sú iba na schodoch starého majáku. Jarda má obrovské šťastie, keď sa pred ním plazí užovka Elaphe scalaris. Stačilo sa iba ohnúť. Pokračujeme na morskom pobreží na juh, Samec Podarcis carbonelli, 10.05.2002.cez cestu je naviaty piesok do 15 cm výšky. Na plaži približne u Cabo Raso, kde je zrúcanina hradu objavujem na pobreží samca a samičku neznámych jašteríc. Až do príchodu domov som si myslel, že som objavil novú lokalitu jašteríc sicílskych, Podarcis sicula. Až za pol roku som zistil na internetu, že sa jedná o druh Podarcis carbonelli. Do tej doby nebol tento druh uvádzaný v žiadnej knižke. Ďalej od pobrežia pohehujú Psammodromus algirus. Požiadal som rybárov aby mi ukázali svoj úlovok. Najväčšia, štíhla ryba mala do 40 cm. Chytali ich na nejaké rastlinné zvyšky. Maruška sa vykúpala, mne bola voda ešte studená. Tankovanie nás na pobreží mimo sezónu v CASCAIS stálo 0,94 EURO. Bez problémov sme prešli cez Lisabon. Spomaliť sme museli iba pred a na moste cez Rio Tejo. Na druhej strane mostu bol úchvatny pohľad na sochu Ježiša, vysokú asi 80 m. Nocovali sme neďaleko pobrežia pri jazere Lagoa de Melides, u nedokončeného domu s funkčným vodovodom ( 3698 km, 20°C ). Pred odbočkou u MELIDES sme v opustenej záhrade nazbierali opäť pomaranče. V údolí sa pestovala ryža a v zavlažovacích kanáloch boli tisíce rakov. Chytil som jedného scinka Chalcides bedriagai a žabky Rana perezi.

9. deň: 12.05.2002 – Doobeda prehliadka rímských vykopávok v meste SANTIAGO do CACÉM. Rímské ulice sú pod úrovňou dnešného povrchu v hľbke 2 – 3 m. Nebolo tu žiadne zemetrasenie do takejto výšky sa navršil obyčajný malý prach! Na vykopávkach neboli plazy, pred vchodom na svahu sa vyhrieval párik Psammodromus algirus. Cabo de Sao Vicente, pohľad na sever. Na ulici pred majákom je malá tržnica, 12.05.2002.Zastávka na juhozápadnej špičke Portugalska Cabo de Sao Vicente  ( 3883 km ). Opäť sú tu skalné útesy neumožňujúce zostúpiť k mori. Odchyt dvoch jašteíc Psammodromus hispanicus. Chceme sa ešte vykúpať a smerom na ALVOR sa nám to podarí. Hodil som sa do vody 3 krát, teplotu mala asi 18°C. Na pobreží v 17.00 hod neboli žiadne jašterice. Ľahko do Alvoru ale späť – na piaty pokus - a ešte som vošiel do jednosmerky a otáčal sa na mieste! Značenie katastrofické. Predtým sme sa dohodli, že keď nás niekdo naštve pošleme ho nie do pr..le ale do TUDELI. Teraz sa to jednohlasne zmenilo na ALVOR. Naposledy a ťažko hľadáme nocovanie v Portugalsku, pobrežie je zastavané a vo vnútrozemí sú veľké súkromne pozemky. Za mestom SILVES odbočujeme medzi pozemky. Na svahoch medzi pozemkami sú velké honosné domy. Pri jednej dedine zastavujeme, ubytujeme a ideme na pivo. Je trocha bublinkaté ale dá sa piť. Domáci si nás vôbec nevšímaju, medzi sebou nekričia a nie sú opití. Juhozápadne Portugalsko je kopcovitá krajina s dubovými lesmi a velkými lánmi obilia. Neobrábane lúky sú výnimkou ale, keď sa nájde potom sú krásne rozkvetlé.

10. deň: 13.05.2002 – Ráno v blízkej záhrade naposledy trháme pomaranče a pár výbornych mandariniek. Diaľnicou pokračujeme až do CÓRDOBI. Prehliadka maorského paláca, posedenie u kávy a poučenie od Jardy, že som kultúrny barbar, keď neviem čo robiť v Córdobe 4 hodiny. Prvýkrát v živote ho vidím skutočne naštvaného. Nakupujeme v supermarkete, kde je tak obrovský výber vín, že u toho čo som si vybral predavačka nevie cenu. Musím ukázať z ktorého regálu som ho vybral. Pred obchodom stretávame študenta z Plzne, ten nás informuje, že v kraji “La Manche” nie je nič zaujímaveho. K mojej radosti meníme smer a cez ANDÚJAR a ÚBEDU ideme do prírodných parkov Cazorla a Segura. Po 4581 km spíme pri meste QUESADA pod horou vypínajúcou sa do výšky 1183 m.n.m.,   T = 27°C.  Dojem z hory kazí pohľad na olivníky až po jeho vrchol. Kam oko dovidí sú všade olivovníkove plantáže. Ešte v podvečer vyrážame na plazy, jašterice žiadne a z hadov sme videli dva šírohlavca Malpolon monspessulanus.

Nedohľadné lány olivovníkov na západ mesta od Cazorla, 14.05.2002. 11. deň: 14.05.2002 – Vstupujeme do prírodneho parku Cazorla, je slnečno. Podľa turistickej mapy postupujeme proti prúdu rieky Rio Guadalquivir. Snažím sa dostať čo najvyššie do hôr autom. Chystám sa nájsť jašterky Algyroides marchi. Prvá zastávka u cesty prinesie iba objav Psammodromus algirus. V priestore vodnej pily El Valle sú iba Psammodromus algirus, jedno mláďa Lacerta lepida a Blanus cinereus. Cesta stúpa ďalej až po most cez rieku. Odťialto stúpam pešo, aby som dosiahol čo najvyšší bod. Nájdene iba mláďata Lacerta lepida, Psammodromus algirus a asi Podarcis hispanica. Po návrate pokračujeme autom na sever okolo priehrady. Celý deň sme zastavovali a hľadali Algyroidesi marchi - bezvýsledne.  Za hrádzou priehrady ( El Tranco ) sme zastavili na kávu a pivo. K pivu sa podáva v Španielsku „jednohubka“ z chleba a údeniny. Na múre Pod mostom u cesty Láďa našiel mŕtvu užovku Elaphe scalaris, eštes s juvinelným sfarbením. Dlhá bola 78 cm. pobehoval jeden gekon Tarentola mauritanica. Cesta na sever vedie vysoko v horách zalesnenou krajinou. Smer Siles – Riópar – Paterna del Madera – Alcaraz. Hľadáme jašterice nad Riópar v malom údolí potoka, nič sme nenašli. Druhá zastávka je na odpočívadle u Paterna del Madera, sú tu iba Psammodromus algirus. Odpočívame v otvorenom dome pre turistov a s krbom 20 km pred Alcaraz ( 4790 km, T = 17°C ). Ani tu som nenašiel žiadne plazy. 100 m od nás bol salaš s ovcami odkiaľ nás večer navštívili dva psy. Pohorie Sierra de Alcaraz je členité, zelené a neobývane. Od mesta Riópar až po Alcaraz sme nestretli ani auto ani človeka!

12. deň: 15.05.2002 - Trasa: Alcaraz – Albacete – Utiel – Teruel – Albaracín. V Albaracíne ( 5170 km ) si prehliadneme prehistorické kresby zvierat a lovcov, piktogramy. Niektore obrázky je dobre vidieť ale väčšinu nie, našťastie vždy je tu informačná tabuľa s vyobrazením pôvodnej kresby. Mne sa tvar zvierat a ľudí veľmi páčil, myslím si že človek, ktorý to vyhotovil mal talent. Odchytené Psammodromus algirus a Podarcis hispanica. Posledné spanie v Španielsku 5 km za Alcaníz smerom na Caspe ( 5373 km, T = 20°C ). Otočil som desiatky kameňov ale jaštericu Algyroidesi marchi som opäť žiadnu nenašiel. Videné 3 gekony Tarentola mauritanica, 1 Bufo calamita a 2 škorpióny.

13. deň: 16.05.2002 - Cesta medzi Caspe a Mequinenza je úplne rozbitá. Výmole sú hlboké a časté, najvyššia rýchlosť bola do 50 km/h! Nakupujeme v Andorre, je tu rušno a teplo. Tento pobyt mi asi stačil na celý život. Dosahujeme najvyššieho bodu našej cesty na hraniciach s Francúzskom, 2408 m.n.m. Sneh je špinavý, mokrý ale na severnej strane ešte súvislý. Na miestach, kde nie je sneh dvaja dôchodcovia zbierajú zelenú asi 5 cm vysokú bylinu. Tak som to pochopil, že to používaju do šalátu. Nad dedinou Porté Puymorens chytáme jašterice Podarcis muralis. Samičky majú na chrbte veľké čierne fľaky, sú iné ako na Slovensku, čo ma zo začiatku pletie v určovaní. Pokračujeme 80 km z kopca cez Líviu na Perpignan. Na pobreží u Narbone fúka hrozne studený a silný vietor, nie je možné sa tu kúpať ani spať a tak sa vraciame 5 km do vnútrozemia medzi záhrady      ( 5860 km ).

Psammodromus hispanicus (edwarsianus), Séte.14. deň: 17.05.2002 - Teplota nie je ideálna ale kúpeme sa s Maruškou u mesta Séte. Stále sa tu dajú chytať Psammodromus hispanicus a Podarcis muralis. Na diaľnici pred Lyonom stojí liter benzínu 1,1 EUR, malá coca cola 1,7 EUR. Spíme v údolí u Colmaru ( 6750 km, T = 17°C ). Tečie tu malý potok, skušam chatať ryby, bez úspechu a nie sú tu žiadne plazy.

15. deň: 18.05.2002 – Tešíme sa na rýchlu cestu do Čiech po diaľnici. Je to ale utrpenie a strácam nervy za volantom. Nemci jazdia tak špatne, že v rýchlom pruhu neustále spomaľujem do kroku a raz musím dokonca zastaviť. Preto i keď je to nelogické a nebezpečné predbieham v pomalom pruhu, kde to ide bez problémov! Nervy dráždiaca cesta trvá až do Norinbergu. Na hraničnom priechode u Chebu nie sú žiadne problémy. Končíme v Tepliciach v 16.15 hod po 7518 km.

Příspěvek byl publikován v rubrice Poznámky z ciest, Španielsko. Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

Komentáře nejsou povoleny.