MAĎARSKO – PO STOPÁCH „PRAVÝCH“ MLOKOV DUNAJSKÝCH ( Triturus dobrogicus ), ( máj 2016 ).

Termín cesty: 07.05. – 12.05.2016

Cieľom výpravy bolo nájsť mloky dunajské ( Triturus dobrogicus ) ako druh, ktorý by v Maďarsku nemal mať hybridné formy, vidieť na juhozápade Maďarska vretenicu severnú ( Vipera berus ) a podívať sa na nové lokality jašterice živorodej ( Zootoca vivipara pannonica ) u dediny Páhi.

Počasie: Pekne bolo iba v sobotu a v nedeli. V noci z nedele na pondelok pršalo, v pondelok cez deň sa vyčasilo. Od utorka rána do stredy pršalo, od 12.00 hod. sa vyjasnilo. Pretože hlásili dažde až do soboty, tak sme vyrazili so zastávkou v Ipeľskom Predmostí domov. V tejto dobe bola v noci, v stane ešte mierna zima.

07.05.2016 (sobota), Lébény – Tárnokréty.
Z Prahy sme vyrážali okolo 10.00 hod. Aby sme ušetrili eura za slovenskú diaľničnu známku, tak sme po prechode českých hraníc odbočili k Moravskému Svätému Jánu a odtiaľ do Rakúska smerom na mesto Hohenau an der March. Po prejdení hraníc, za mostom cez rieku Morava, sme urobili zastávku. Doslova ma šokovalo, že v Rakúsku sa môže na rieke chytať so sieťami! Jašterice alebo hady sme tu nevideli.

Most cez rieku Moravu, 07.05.2016, 12.38 hod.               Zákruta rieky Morava po prúde, 07.05.2016, 12.51 hod.

Pokračovali sme na juh k mestu Hainburg an der Donau. Na vápencovom kopci ( 346 m.n.m. ) nad mestom som jašterice nevidel. V Maďarsku sme ako prvú lokalitu navštívili smetisko a okolité vodné kanály na západ od dediny Lébény. Odbočuje sa tam v pravouhlej zatáčke smerom na Tárnokréty. Hľadali sme tu jašterice živorodé, ktoré tu podľa mňa žijú, ale terén už bol v tejto dobe veľmi zarastený a objaviť sme ich mohli iba za veľmi šťastných okolností. Dúfal som, že ich nájdem okolo smetiska, ale ani tu som ich nevidel. Videl som tu aspoň jednu užovku obojkovú ( Natrix natrix ). Pokračovali sme smerom na Tárnokréty a zastavili ešte po   1 km-ri u cestného mostu na pole a pred dedinou u mostu cez rieku Rábca. Jašterice živorodé som ani na jednom mieste nenašiel.

Siete na rieke Morave z rakúskej strany, 07.05.2016.  Lébény, močiar za smetiskom, 07.05.2016.

08.05.2016 ( nedeľa ), Szentbékkálla, Bika-tó, Gyulakeszi – kopec Csobánc.
Spali sme pred mestom Pápa, v noci pršalo a okolo nás chodilo auto, asi policajti, nechali nás spať. Ráno sme pokračovali v ceste cez západnú časť pohoria Bakony. Medzi mestom Devecser a Tapolca, južne dediny Nyirád, je bývalý vojenský priestor na náhornej plošine s kopcom Cseket-hegy, 288 m.n.m. Je to studené miesto s pastvinami, podľa málo olistených stromov tu bol iba začiatok jari!

Cseket-hegy, 288 m.n.m. Náhorná plošina južne dediny Nyirád. Bola tu zima. Jašterice neboli ani pod smetím, 08.05.2016. Tapolcai medence od dediny Szentbékkálla z výhliadkovej veže. Jazero pred Bika-tó bolo bez mlokov. Na brehu behali jašterice zelené ( Lacerta viridis ), 08.05.2015. Vedľa Bika-tó sú pastviny.

Žili tu ešte užovky obojkové ( Natrix natrix ), kunky červenobruché ( Bombina bombina ) a skokany zelené ( Pelophylax sp. ). V tieni bolo 22°C.Mlok dunajský, samička ( Triturus dobrogicus ). Tá istá samička.

Na pastvinác,h u kríkoch žili jašterice zelené ( Lacerta viridis ), samec, 08.05.201. Figovníky u pivníc na kopci nad Szentbékkálla, Mandle u pivníc nad Szentbékkálla. Jašterice zelené ( Lacerta viridis ), párik z vinohradov nad Szentbékkálla, 08.05.2015. Jašterica zelená samec ( Lacerta viridis ), Szentbékkálla. Pastviny severne dediny Kővágóörs. V okolí žili jašterice zelené ( L.viridis ). Jazierko po ťažbe štrku. Mloky sme nenašli, ale na infotabuli je, že tu žije mlok bodkovaný ( Lissotriton vulgaris ). Kornyi-tó, severne dediny Kővágóörs, behali tu sysle. Takto sa schovávali srnky pred psami, ktorých tu majitelia púšťali voľne, 08.05.2016. Cesta k hradu Csobánc, 366 m.n.m., vysoká tráva nie je vhodná pre krátkonožky.

Pôvodne bola krátkonožka štíhlá ( Ablepharus kitaibelii ) popísaná z lokalít okolo mesta Tapolca. Ako možnú lokalitu som vytipoval kopec Csobánc, 366 m.n.m. s ruinou hradu. Možné lesostepy z pred 150 rokov sú už dnes zarastené lesom a vysokou trávou. Súčasný terén svojím vzhľadom neodpovedá miestam dnešného výskytu krátkonožiek v Maďarsku alebo Slovensku. Večer opúšťáme teplé svahy južného Bakony-u a okolo západného brehu Balatonu ideme k juhu, na lokality vreteníc severných ( Vipera berus ). Až za tmy sme našli narýchlo spanie u dediny Kéthely.

U cesty na hrad žili jašterice zelené ( Lacerta viridis ), samička.	Časť lesa u Mesztegnyő je ponechaná svojmu osudu, 09.05.2016.

09.05.2016 ( pondelok ), Mesztegnyő – Dávodi-halastó, Kaszó – Baláta-tó.
Tento celý deň som mohol venovať hľadaniu vreteníc severných v lesoch a okolo rybníkov na juh od dediny Mesztegnyő. Konkrétne som pochodil celé okolie rybníka Dávodi-halastó. Terén už bol veľmi zarastený a vretenice som nezahliadol, bohužiaľ ani náhodou. Podľa znalca miestných vreteníc ani on ich nevidí pri každej vychádzke. Je treba sa k ním blížiť bosí a hlavne poznať miesta, kde sa schovávajú. Našiel som tu užovky obojkové ( Natrix natrix ), užovky stromové ( Zamenis longissimus ), skokany zelené ( Pelophylax kl. esculentus ), skokany krátkonohé ( Pelophylax lessonae ), skokany štíhlé ( Rana dalmatina ), kunky červenobrucé ( Bombina bombina ), korytnačky močiarné ( Emys orbicularis ) a jašterice krátkohlavé         ( Lacerta agilis ). Jašterice zelené som tu nezahliadol. Lesy a ich okraje boli bez jašteríc. Dnes ešte bolo príjemne slnečno, až horúco. Tým, že som tu nič nenašiel sme sa rozhodli ešte vyrazili na druhú, bohatšiu lokalitu vreteníc, k jazeru Baláta-tó u dediny Kaszó. Je tu náučná cesta po drevenom chodníku v močiari a výhliadková veža. Videl som tu užovky obojkové, jašterice zelené a skokany zelené, ale vretenice nie. Na informačnej tabuli je výskyt vreteníc severných doložený a píšú, že u jazera sa môžu ešte v júny vyskytovať prízemné mrazy. Kvôli odvodňovacím prácam voda z jazera neodtieka. I keď je spodná voda hneď pod povrchom, je les suchý s borovicami. Nadmorská výška jazera je 156 m.n.m. Cesta k jazeru od zastávky minivlaku v dedine Kaszó nie je vyznačená, je potreba sledovať cyklocestu. Večer vyrážáme k Balatonu a odtiaľ po diaľnici k lokalite užoviek kaspických ( Dolichophis caspius ) k mestu Dunaföldvár.

Rybník Dávodi-halastó. Užovky obojkové ( Natrix natrix ) boli okolo rybníka Dávodi hojné. Skokan krátkonohý ( Pelophylax lessonae ). Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samec.Močiar v lese na juh od rybníka Dávodi. Okrajová časť jazera Baláta-tó. Otvorená voda jazera Baláta-tó.  Užovka obojková ( Natrix natrix ) pred lienením, Baláta-tó. 

Užovka stromová ( Zamenis longissimus ). Skokan krátkonohý ( Pelophylax lessonae ).   Pohľad na železničný most z kalvárie, Dunaföldvár. Dunaföldvár, sprašový svah, možná lokalita užoviek kaspických ( Dolichophis caspius ), 10.05.2016.

10.05.2016 ( utorok ), Dunaföldvár, Szabadszálás, Páhi – Kolon-tó.
Ráno to vypadá s počasím špatne, je zamračené a slnko presvitá cez mraky iba občas. Okolo 10.00 hod. sa úplne zatiahne a jemne prší. V meste Dunaföldvár je nad Dunajom sprašový svah, kam vedie od mesta kalvária. Je studené počasie, mrholí, nevidím žiadne plazy. Tak sa aspoň podíváme či je lokalita dosť veľká na výskyt užoviek kaspických ( Dolichophis caspius ). Miesto je spojené s okolitými vinohradmi a je i veľmi zarastené s množstvom úkrytov. Podľa mňa je to dobrá lokalita na užovky. Po prejdení Dunaja sme sa vydali smerom na Újsolt. Na konci dediny sme zistili, že cesta končí vo dvore súkromného statku a cez kanál nevedie most. Tak sme sa aspoň podívali na okraji dediny na jašterice. Nepršalo bolo pod mrakom a teplo, ale jašterice som nevidel. Otočili sme to na Szabadszálás, kde sme natankovali a dali si obed. U prejazdu cez železnicu (severne Szabadszálás) sme našli malé močiare a hlboké koľaje po traktoroch, v ktorých ešte bola voda. V močiari nebolo nič ale v jednom z koľají chytil Radek samičku mloka dunajského    ( Triturus dobrogicus ). Bol to výsledok asi 2 hodinového lovu. Táto samička bola menšia než z Biká tó. Potom sme sa vidali k jazeru Kolon-tó, mali tu žiť krátkonožky štíhlé a jašterice živorodé. Poobede už husto pršalo a bola tma, z auta sme nevideli vhodný terén na mloky. Nakoniec sme zastavili na okraji lesa u dediny Soltszentimre. Do zotmenia sme si urobili prechádzku po okolí. Sú tu veľké pieskové duny. Pod smetím som našiel jedného samca jašterice zelenej ( Lacerta   viridis ). Po večeri sme zašli do krčmi na pivo. V televízií hlásili, že bude pršať až do soboty, najviac v miestach, kde sme sa zdržovali! Zaľahli sme za dažďa a nič mi neostávalo iba dúfať, že bude aspoň polooblačno.

Dunaföldvár, sprašový svah. Szabadszálás, lúka s močiarmi.

 Szabadszálás, ruiny statku na lúke. Mlok dunajský ( Triturus dobrogicus ),asi samec, Szabadszálás. Mlok dunajský ( Triturus dobrogicus ), asi samec, Szabadszálás. Fülöpháza, jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samec, 11.05.2016.

11.05.2016 ( streda ), Páhi, Kolon-tó.
V noci i ráno pršalo. Ráno čakáme do 09.00 hod. a potom vyrážáme k jazeru. Zo začiatku je rovná piesková cesta, ale bližšie k močiaru sa objavili koľaje od traktorov a bahno s hlbokými mlákami. Na konci cesty je dom pre ochráncov prírody, no nešli sme za nimi. Terén vypadá tak, že z jednej strany cesty je močiar s veľkou plochou rákosu a na druhej borovicový les na pieskových dunách. Jašterice som nevidel, bolo zamračené. Potom sme sa vybrali k dedine Páhi. Zatočili sme na západ, na poľnú cestu. Na konci sme našli orchideový náučný chodník. Na informačnej tabuli uvádzajú, že tu žije jašterica živorodá    ( Zootoca vivipara ). Počasie vypalo špatne, tak sem sa rozhodli výpravu ukončiť a vybrať sa do Ipeľského Predmostia. Podívali sme sa ešte na lúky u dediny Orgovány. Ani mloky, ani jašetrice sme nenašli. Cestou sme zabočili k dedine Fülöpháza. Teraz už občas zasvietilo slnko, mali sme šťastie a u cesty sme hneď našli jašterice trávé ( Podarcis tauricus ). U benzínovej pumpy v Dunakezsi som našiel cestu k veľkej pieskovne a videl tu veľa jašteríc zelených ( Lacerta viridis ) a jednu užovku hladkú ( Coronella austriaca ). Piesková plocha je veľká a vhodná pre jašterice trávné ale asi tu nežijú, no nevylučujem to.

 Fülöpháza, jašterica trávná ( Podarcis tauricus ), samec, 11.05.2016. Fülöpháza, pieskové duny. P1050775 Dunakezsi, jašterica zelená ( Lacerta viridis ), 11.05.2016.          Močiar „Pášt“, 12.05.2016. Býčko nahotemenný ( Neogobius sp.-gymnotrachelus?), jama u Ipľa, 12.05.2016.

12.05.2016 ( streda ), Ipeľské Predmostie.
Dnes sme v prírode celý deň. Ráno sme šli na „Pášt“. Cestou sme sa zastavili na fotbalovom ihrisku a v teplej mláke našli desiatky veľkých žubrienok hrabavky škvrnitej      ( Pelobates fuscus ). V „Páštu“ sme našli už iba vajíčka mlokov dunajských ( Triturus dobrogicus ). Po celom močiari bola voda. Poobede sme zašli na Holý vrch a našli jednu krátkonožku štíhlú ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ). Po návratu sme ešte zašli k zavodňovacej jame u Ipľa, pod záhradami, kde okrem rýb som chytil jedného mloka bodkovaného ( Lissotriton vulgaris ).

Pleskáč zelenkavý ( Abramis bjoerkna ) a hrúzovec sieťovaný ( Pseudorasbora parva), potok Olvár. Plotica červenooká  ( Rutilus rutilus ), potok Olvár. Mlok bodkovaný ( Lissotriton vulgaris ). Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samec, Lébény.

 13.05.2016 ( štvrtok ), cesta do Čiech.
Cestou domov ideme cez pohorie Gerecse. U dediny Süttő sme zabočili doľava  na Tardos a odtiaľ na Tatu. Zastavili sme pred dedinou Tardos u potoka, ale ryby som žiasne nechytil. Ešte raz sme sa šli podívať u Lébény-e na jašterice živorodé, ale zase nič. Teraz som u mostu uvidel aspoň párik jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis ). Zastavili sme znova na vápencovom kopci nad mestom Hainburg an der Donau, jašterice som opäť nevidel. Potom cez Břeclav – Brno – došli do Prahy.

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Maďarsko, Poznámky z ciest. Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

Komentáře nejsou povoleny.