CHORVÁTSKO ( apríl 2002 )

Chorvátsko – južná Dalmácia, dedina Trsteno – hľadanie jašteríc Lacerta oxycephala.

Termín zájazdu 03.04.-08.04.2002, účastníci Ja a Roman Š. Trasa  Mariánské Lázně
( 12.00, 4.4.02 ), Kladno ( 17.20 ), Praha, Brno, Mikulov, Viedeň, Gratz, Maribor, Záhreb, Plitvické jazerá, Knin, Neretva, Trsteno ( 5.4.02, 15.00 ). Cesta z M. Lázní do Trstena má celkom dĺžku 1416 km. Zastavili sme raz na kávu v meste Trilj a v delte Neretvi na obed. Cesty sú vo vnútrozemí, až na malé výnimky, veľmi dobré. Hustota premávky je malá, ale itak sú časté policajné hliadky. Na pobreží sú potom tieto hliadky ešte častejšie. Počasie v Čechách bolo slnečné  so silným vetrom ( teplota cez deň 18°C, v noci 8°C ), v noci okolo Gratzu pršalo. V Slovinsku bolo zamračené, až od Kninu bolo polooblačno so silným studeným vetrom. Káva stála 5 Kuna, benzín v Slovinsku a Bosne sa dá kúpiť za EURO.

Ohľadne počasia sme mali smolu lebo sme dorazili v dobe cyklónu, čo znamená, že často prší. Našťastie občas medzitým zasvietí slnko, čo stačilo, aby sme našli väčšinu druhov plazov. Časté boli nálezy dospelých blavorov ( Ophisaurus apodus ) a jašteríc Podarcis melisellensis. Keď svietilo slnko, na pobreží bolo i 25°C, vo vnútrozemí sa teplota ochladila na 15°C. Najviac sa ochladilo pri ceste späť v noci pod Viedňou, na 2,5°C. Cesta nás celkom vyšla do 5.500,00 Kč. Zhruba 40 km severne od Dubrovniku až po Čiernohorskú hranicu sú pobrežné lesy zničené požiarom. Celá trasa je pomerne jednotvárna, po Knin sú zelené listnaté lesy a lúky, južne od Kninu až po Čiernu Horu zase stalé zelené kríky a sivé, hole vápencové skaly a kamenie. Zaujímava je úplna rovina údolia Sinjsko pole. Krajina je tu ale pustá, väčšinou pokrytá balvanmi a nepriechodným krovím. Prírodne zaujímave sú úrodne polia v úzavretych údoliach vo vnútrozemí. Ich tvar je lievikovitý, bez možnosti odtoku vody.  Políčka vznikli tak, že dážď zmýval pôdu z okolitých svahov do dna tohoto lievika.

2.deň:04.04.2002 - Prvú zastávku sme urobili 2 km južne mesta TRILJ. Bolo slnečno so silným vetrom a zima. Zaujímavosťou sú tu kamenné kvádre s vyobrazením bojovníkov a geometrických symbolov. V tráve na okraji stromov žili jašterice Podarcis melisellensis ( pozorované 1x samec, 2x mláďata ). Pri zastávke naobed v delte rieky Neretva pozorované 1x Natrix natrix, 1x samička Lacerta trilineata, 2x samec a 1x samica Podarcis melisellensis. Na pobreží bolo citeľne teplejšie.Na pobrežie Jadranského mora sme dorazili pri mestečku DUBCI. Odtialto už ideme po jadranskej magistrále na okraji skalného zrázu. Ani tu nie je premávka ešte hustá, je tu ale časté obmedzenie maximálnej rýchlosti na 50 km/h. Miestny obyvatelia ho nedodržujú a včas hlásia prítomnosť policajtov. Pri zastávkách u cesty nie sú žiadne plazy! Večer sme sa ubytovali v dedine Trsteno v opustenom hoteli na pobreží. Od 17.00 hod začína husto pršať a fúkať silný vietor. Okolo 19.00 hod k nám prišiel rybár a ukázal dve ulovené ryby velké ako dlaň.

Večer trávíme posielaním SMS do Čiech s prosbou o informácie o počasí. Prichádza zpráva, že druhý deň bude polooblačno a v ďalších dňoch bude teplo s búrkami. Meteorológovia sa našťastie nezmýlili!  Na konci záhrad v Trstenom je ťažko priechodný pás machií, ktorá prechádza v kamenistú suť s ostrými, špicatými kameňmi. V podloží sú občas nebezpečné trhliny hlboké 1 – 2,5 m. Na dne rastú biele kaly. Pred vrcholom mi došlo, že som na chorvátsko – bosniackom pohraničí a všade ešte môžu byť miny, dostal som skutočný strach. Premýšľal som ako sa vrátim? Nakoniec ma zachránili kozy, pretože v ďalšej ceste som pokračoval iba tam, kde som videl kozie bobky. Na vrchole, okrem mín hrozí i prerezanie  podošiev topánok od ostrých kameňov. Za celú túto hroznú cestu som videl iba jedného samca Lacerta trilineata.

3.deň:05.04.2002 - Ráno to vypadalo s počasím veľmi špatne, jemne pršalo a od mora sa valili čierne mraky. Okolo 9.00 hodiny konečne prestáva pršať a rozhodujeme sa pre návštevu Dubrovníku. V meste je ešte kľud, nie sú tu žiadní turisti. Dávame si obvyklú kávu a posielame pohľadnice. V 11.00 hod. sa začíná  vyjasňovať a na múre sú prvé jašterice Lacerta oxycephala, v tieni je 16°C. Pokračujeme v ceste na juh až k hraniciam s Čiernou Horou. Cestou sú vidieť ešte zasnežené vrcholky hôr v Bosne. Po ľavej strane minieme letisko Čilipi / Dubrovník, ktoré má civilný i vojenský význam. Zastavujeme južne dediny GRUDA na okraji lesa. Les je vlhký, na zemi rastie rašeliník, okolo cesty tečie malý potok bez rýb. Podľa mapy zisťujeme, že potok nemá odtok. V teréne sme našli jašterice Podarcis melisellensis, 1x Ophisaurus apodus, 1x samička Lacerta trilineata. Posunuli sme sa mierne na sever a zastavujeme na smetisku. Je tu navozená zem i malý močiar. K veľkému úžasu sme tu našli hustú populáciu dospelých blavorov Ophisaurus apodus. Boli po troch, v pároch i jednotlivo každých 3 – 4 m. Mimo smetisko sa našli ojedinele. Ešte sa chytilo jedno mláďa Natrix natrix. K večeru sa počasie opäť zhoršilo a začalo pršať. Rozhodli sme sa prespať v kempu v Trstenom. Deň stál 250 Kč ( 50 Kuna  ), za to sme mali k dizpozicií záchod a teplú vodu. Večer bolo možné zájsť k majiteľovi na pivo a kávu ( káva 5, pivo 10 Kuna ). Okrem nás na jednu noc tam boli dôchodcovia z Nemecka a Holandska.

4.deň:06.04.2002 - Prebúdzame sa do slnečného dňa. Ráno je 7°C a fúká studený vietor, večer v 19.00 hod. už je 15°C. Vo vypálenom lese vedľa botanického parku sme našli jedinú samičku užovky Elaphe quatuorlineata s chýbajucim chvostom. Je vidieť ešte Podarcis melisellensis, Lacerta trilineata a blavory. Potom obchádzame kostol, pobrežie a uličku s odvodom vody pod záhradami. Lacerta oxycephala sú iba na pobreží, kde sa nedajú chytať a okolo vodného kanálu. Tu do oka chytám jedinú samičku. Ešte sú videné blavory. Poobede vyliezam na vápencovy kopec nad TRSTENO s výškou asi 430 m.n.m. Za záhradami sa zamotávam do pichľavého, vysokého a hustého krovia. Asi 50 metrov preliezam túto húštinu a som celý doškriabaný. Potom už som na starom chodníku po zvieratách. Cesta je pohodlnejšia i keď už poriadne strmá. Pod vrcholom vidím, že stena je kolmá a budem ju musieť obísť. Pokračujem už skoro po štyroch po ostrých malých vápencovych hranách. Až teraz si uvedomujem nebezpečenstvo mín a že keď sa zraním nedovolám sa pomoci. Uvažujem o návrate ale vrchol láka a je na dosah – pokračujem a zvíťazim. Zostup volím po druhej strane, kopec je miernejší a počujem zvonky kráv ( už som poučený od Dubroníku ). Idem po vyšliapanom chodníku ale nemôžem priamo zostúpiť k asfaltovej, záhrady sú vedľa seba a oplotené ostnatým drôtom. Pri výstupe som videl 2x Lacerta trilineata a jedného neznámeho hada. Na rozlúčku vypijeme po 2 piva domácej trinácky a diskutujeme s majiteľom. Dodnes chorvati nemajú v mestách a dedinách vyriešený odvoz smetí. Skladujú všetko v betonových kobkách a podľa množstva v našom kempu ho nevyviezli niekoľko rokov!

5.den:07.04.2002 - Cestou k domovu je ráno oblačno ale okolo 10.00 hod už je polooblačno, v tieni 16°C. Zastavujeme u mesta STON na začiatku poloostrova Pelješac. V kanáloch hľadáme korytnačky močiarne ( Emys orbicularis ), bezvýsledne. Vo vode objavujeme iba malé ryby a mloky obyčajné Lissotriton ( Triturus ) vulgaris. Okolo kanálu hojne žijú jednofarebné, tmavohnedé jašterky Podarcis melisellensis, výnimočne u niektorých jedincov je zachovaný tmavozelený pruh na chrbte. Chytám asi jednu samičku Podarcis siculus. Je vidieť i blavory. Druhá zastávka je v delte rieky Neretva, teplota je 14°C. Poľnohospodárstvo je zamerané na pestovanie pomarančov. Kupujeme 2 kila pomarančov, sú nakyslé, španielské sú lepšie. V delte videné tieto plazy a obojživelníky: Lacerta trilineata, Podarcis melisellensis, Podarcis siculus, Natrix natrix persa, Natrix tessellata, Vipera ammodytes, Rana dalmatina, Ophisaurus apodus – mláďa. Cestu späť sme volili čo najviac vnútrozemím, číslo cesty 62. Stav, až na niekoľko zatáčok bol dobrý. Teplota za prvým hrebeňnom sa výrazne ochladila. U cesty za mestečkom VRGORAC, 900 m.n.m som našiel asi Podarcis melisellensis, samca. Zníženie teploty sme výrazne cítili a i videli poobede pod horou Sveti Jure 1762 m.n.m. Stromy a krovie ešte nemalo lístie a na vrchole kopcov bol čerstvý sneh. Pre  studené počasie dané skorou ročnou dobou nemalo zmysel navštíviť pohoria Biokovo a Mosor a hľadať jašterice Lacerta mosorensis.

Záver: Nemá cenu jazdiť začiatkom apríla do Chorvatska. Je veľká pravdepodobnosť špatného počasia a vo výšších polohách a vo vnútrozemí je teplota nižšia ako u nás.