ŠPANIELSKO – ROK 2024.

Náklady cesty: Diaľnične poplatky: 217,25 Eur x26 = 5 649,00 Kč
Nafta: 17 106,00 Kč
Kemp: 23 + 24,3 = 47,3 Eur (x26) = 1 230,00 Kč
Počasie: v horách velmi špatné tam i späť. Na juhu maximálna teplota 32°C, najchladnejšie bolo ráno vo Francúzku 5°C.

03.05.2024 ( piatok )
Vyrazili sme ráno v 07:00 hod. na Cheb, Norimberk, Freiburg, Beaune, Paray-le-Monial. Celú cestu pršalo, najviac vo Francúzku ale k večeru prestalo a ukázalo sa na chvíľu i slnko ale nehrialo. U mesta Digoin sme odbočili na sever smerom k mestečku Rigny-sur-Arroux, u samoty La Bruyére sme odbočili doprava medzi ploty a došli po štrkovej ceste kam sa až dalo. V tejto oblasti sa ťažko odbočuje do terénu, všade sú totiž ploty okolo pastvin a polí. Ráno bolo 5°C.

04.05.2024 ( sobota )
Pokračovali sme ráno v daždi na Bordeaux. Slniečko sa ukázalo až pred španielskymi hranicami, kde sme zastavili na parkovisku Air de Bidart u mesta Guéthary a dúfal som, že tu nájdem jašterice Podarcis liolepis. Našiel som iba jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii). Večer sme sa zastavili na okraji lesa západne u samoty La Granda ( 5 km východne Les Ariondes ). V lese sme našli na ceste tri medene sfarbené chrobáky (bystrušky) a videli sme tri malé ropuchy Bufo spinosus.

05.05.2024 ( nedeľa )
Ráno začalo opäť pršať, pokračovali sme po cesta č. N – 634. Cestou sa striedal väčší a menší dážď. Zastavili sme na salamandry škvrnité (Salamandra salamandra alfredschmidti) v údolí potoka Riu la Marea, asi 12 km južne mesta Infiesto, našli sme iba 2 mláďatá. Pokračovali sme cez dedinu Pola de Somiedo do samoty Quteiro. Mali sme v pláne dôjsť k jazeru Valle del Lago. Po príjazde do dediny husto pršalo a do toho fúkal silný vietor. Ja so zostal v aute ale Radek vyrazil pešo ( 4,8 km ) k jazeru Lago del Valle. Napriek snahe u jazera nič nenašiel. Ja som dúfal, že sa trocha zlepší počasie a počas čakania sa podívam po okolí ale bola zima 8°C a naďalej bolo veľmi hnusné počasie. Vrátili sme sa do Pola de Somiedo a pokračovali na juh do Piedrafita de Babia. Počasie bolo stále studené, 10°C ale už pršalo s prestávkami. Zaparkovali sme južne Villaveza del Aqua. Žiadne zvieratá sme tu nevideli.

06.05.2024 ( pondelok )
Dnes sme šli do dediny Linares de Riofrío, kde sme si dali kávu a čakali na lepšie počasie. Nakoniec sme sa okolo 11:00 hod. dočkali slniečka a vyrazili na kopec Pico Cervero – 1465 m.n.m., najvyšší vrchol pohoria Sierra de Quitama. Autom sme došli nad mesto do rekreačnej oblasti Bajo del Ganchal. K vrcholu sme stúpali z rekreačnej oblasti lesnou cestou, ktorá zo začiatku bola značená ale ku konci sme sa už predierali iba krovím. Dolu sme šli po spevnenej ceste ale tá bola dlhšia. V rekreačnej oblasti sme videli tri čerstvo metamorfované mláďatá salamandry škvrnitej (Salamadra salamandra bejarae), jednu malú jaštericu perlovú (Timon lepidus), jašterice Podarcis guadarramae, jašterice krikľavé (Psammodromus algirus) a skokany Prereziho
(Rana perezi). Na vrchole som nič nevidel, všetky zvieratá sme našli v okolí rekreačného strediska. Ešte bolo teplo, tak sme cez dedinu La Bastida sa stihli podívať na údajnú lokalitu jašteríc Podarcis carbonelli v parku medzi El Casarito a Nava de Francia. Našiel som tu iba jašterice krikľavé (Psammodromus algirus), jednu ropuchu krátkonohú (Epidalea calamita) a dve samička jašterice Podarcis guadarramae. Spali sme v La Alberca na parkovisku pre karavany. Dnes už bolo v tieni 15°C a na slniečku bolo teplo.

07.05.2024 ( utorok )
Tento deň sme mali v pláne preloviť všetky jazierka južne a západne mestečka El Maíllo a zistiť aké mloky v nich žijú. Úspech sme mali iba vo dvoch jazierkach južne El Maíllo, kde sme našli larvy mloka mramorovaného (Triturus marmoratus) a dospelé mloky iberské (Lissotriton boscai), v ostatných jazierkach sme nič nenašli. Doobeda sme mali hotovo, tak sme sa vydali na kopec Pico del Robledo – 1614 m.n.m., nájsť jašterice  Iberolacerta martinezricai. Zaparkoval som u cesty, na malom parkovisku pre opustenú chatu. U chaty sme žiadne jašterice nenašli! Veľkú časť cesty sme šli po balvanoch a nič nevideli. Až skoro pod vrcholom, medzi najväčšími balvanmi som našiel jedno mláďa jašterice Podarcis guadarramae a jedno mláďa jašterice Iberolacerta martinezricai.  Cestou dolu sme sa chceli napojiť na turistickú cestu na východ od vrcholu ale nebolo to dobré rozhodnutie, pretože nás čakalo veľmi strmé klesanie a ku koncu i hľadanie cesty medzi kríkmi. Večer sme sa ubytovali v kempu Al Bereka za 28,00 Eur, mali tam dobré pivo. Kemp je u benzínovej pumpy 3 km severne La Alberca.

08.05.2024 ( streda )
Dnes sme mali pred sebou cestu na juh do mesta Alcaraz. Cestou som plánoval zastávky na hľadanie jašteríc Psammodromus occidentalis a Psammodromus hispanicus. Cez mnoho zatáčok sme sa dostali do mesta Béjar a odtiaľ sme pokračovali na Plasenciu po diaľnici a až potom odbočili na východ k Toledu. Prvú zastávku na kávu a hľadanie jašteríc sme urobili na čerpacej stanici Portal de Monfragüe. Videl som tu iba jednu jaštericu krikľavú
(Psammodromus algirus). Odtiaľ sme šli cez Majades smerom na Jaraíz de la Vera. Zastavili sme za mostom cez Rió Tiétar, videl som tu iba jašterice krikľavé
(Psammodromus algirus). Rieka je tu neregulovaná a vytvára plno vedľajších ramien a môže sa rozlievať do okolia. U mesta Ramacastaňas sme odbočení na juh, smerom k mestu El Casar de Talavera sme zašli na lúku vpravo od cesty. Tu sme dlho hľadali po celej dĺžke lúky jašterice Psammodromus occidentalis, je to presne vyznačená lokalita jeho výskytu. No nič sme tu nenašli. Na môj návrh sme potom ešte poobede vyrazili k jaskyni Cuevas del Cerro del Aguilla ( juhozápadne od Ramacastaňas ). Našiel som tu jašterice krikľavé (Psammodromus algirus) a jašterice Podarcis guadarramae. Využívali i posledné lúče slnka ale vždy z nejakého úkrytu.

09.05.2027 ( štvrtok )
Ráno sme pokračovali smerom na Alcaraz. Už viackrát som mal chuť navštíviť hrad nad mestom Mora, čo sa mi teraz podarilo. Naviac tým, že Radek špatne navigoval podívali sme sa i na vedľajší vrchol, kde bol pekne udržovaný kostol Ermita de Nuestra Seňora de La Antigua. Mimo jedného motýľa, očkáňa múrového (Lasiommata megera), tu nebolo žiadne zviera k foteniu. Ani na hrade Castillo de Mora sme nič nenašli. Fúkal tam silný vietor a bolo tam hrozne sucho. Neviem akým zázrakom sme došli do mesta Villahermosa zo severu, po ceste č. CR-6421. Ale 4,5 km pred ňou som našiel na lúke jašterice Psammodromus hispanicus. Veľmi špatne sa fotografovali, stále utekali do krovia a ani nešlo vystihnúť, že by sa niekde slnili. Zastavili sme sa i u ruín hromady domov Las Tiňosas, videl som tu iba jašterice krikľavé. Poobede, okolo 14:00 hod. sme dorazili ku kaskádam  Cascada de los Batanes u mesta Alcaraz. Tu som jašterice Agyroides marchi nevidel. Urobili sme krátku prechádzku na juh popri kanáli pre prívod vody do elektrárne. Cestou späť som uvidel jednu jaštericu Algyroides marchi ale nepodarilo sa mi ju vyfotografovať. Ubytovali sme sa na konci údolia potoka Rio de la Mesta, za dedinou La Mesta. Poobede a i večer k prameni chodili miestni ľudia pre vodu. Je tu vybudovaná malá kaskáda, v ktorom žili mloky škvrnité (Salamandra salamandra morenica) a užovka maorská (Natrix maura). Pred večerom som si ešte urobil dvojhodinovú prechádzku proti prúdu potoka. Čakal som hlboké údolie so skalami popri potoku, ale našiel som iba široké údolie so svahmi a bahnitým brehom. Po celej dĺžke cesty som videl iba jašterice krikľavé (Psammodromus algirus).

10.05.2024 ( piatok )
Ráno sme sa podívali na lúku pri dedine La Mesta, bola zima. Našli sme pod kameňom iba jedno mláďa jašterice perlovej (Timon lepidus). Vrátili sme sa k vodopádu Cascada de los Batanes, ale opäť som tu jašterice Algyroides marchi nevidel. A tak sme urobili prechádzku smerom na juh, popri vyschnutom potoku, k vodnej nádrži bez mena. Cestou tam sme videli iba jednu jaštericu perlovú (Timon lepidus). Potom ma napadlo podívať sa na strmú, vysokú skalnú stenu u cesty, popri vodopáde a tu som uvidel asi 5 jašteríc Agyroides marchi. Potom sme zašli do mesta Alcaraz, urobili malú prehliadku námestia a dali si kávu. Napadla ma bláznivá myšlienka, že vyrazíme na juh za jaštericami Podarcis virescens k mestu Vadillo Castril ( 123 km, 1 h 42 minut )! Kupodivu s tým Radek súhlasil, a tak som točil volantom a Radek navigoval s tým, že cestou sme na 2 – 3 miestach zastavili a podívali sa do terénu. No mimo jednu jaštericu perlovú (Timon lepidus) sme nič nevideli. Po príchodu na miesto výskytu jašteríc Podarcis virescens som na popisovanom mieste našiel na skalách jeden pár a asi o 200 metrov proti prúdu rieky Guadalquivir i jedno mláďa. Ale nič sa mi nepodarilo chytiť a ani nafotografovať. Jašterice boli veľmi opatrné. Zastavili sme i na parkovisku u kempu Área recreatica Puente de las Herrerias ale ani tam nič nebehalo! Potom sme vyrazili na juh do mesta Cazorla a ubytovali sa v kempu Camping Cortijo San Isicio. V kempu sme večer nevideli žiadne jašterice, verili sme, že je to iba náhoda.

11.05.2024 ( sobota )
Ráno sme sa prešli po celom kempu ale jašterice sme žiadne nevideli. Vybrali sme sa náhodne nad mesto Cazorla. Za celú dobu prechádzky sme videli iba jednu jaštericu krikľavú (Psammodromus algirus). Blízko kempu je veľké nákupné stredisko, kde sme nakúpili a pokračovali na severozápad k domovu po ceste A-315 a zaparkovali v pomarančových sadoch severovýchodne Valencie u Massalfassal. Ani po ceste a ani tu sme žiadne jašterice nevideli!

12.05.2024 ( nedeľa )
Ráno po E-15 sme pokračovali na Barcelonu. Po príjazde do Montseny a zaparkovaní sme začali stúpať pešo na horu Turó de l´Home – 1705 m.n.m. Pri stúpaní v suchom lese sme narazil aspoň ma malú vretenicu Vipera aspis aspis. Šli sme domnelým turistickým chodníkom, ktorý bol zo začiatku dobre viditeľný ale pod skalnou stenou sa stratil. Ja som pri výstupe a i pri ceste videl iba jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii) a bolo ich veľa. Jašterice Podarcis liolepis som neregistroval. Dolu sme sa pustili po veľkej okľuke po dobre vyšliapanej turistickej ceste. Prekvapivo sme v tom suchu našli u cesty salamandru škvrnitú (Salamadra salamandra europaea).

13.05.2024 ( pondelok )
Autom sme vyšli k prameňu potoka La Tordera, ktorý bol vyschnutý. Tak sme sa pustili dolu popri toku a asi po pol hodine sme narazili na vodu. Cestou sme nič nevideli. Po návrate k autu sme sa najedli a vyrazili na dlhú cestu do Pyrenejí. Cesta bola plná zákrut, miestami so špatným povrchom a občas s hustou premávkou. Na dlhšiu dobu sme zastavili iba u hradu v Ribelles. Radek tu našiel 3 gekóny múrové (Tarentola mauritanica). V celom údolí chovali svine, všade to smrdelo. Nič zaujímavého sme tu nenašli. Po ceste do Aneta sme zastavovali ešte asi 2 alebo 3 krát, na krátku dobu, ale nikdy sme nič nevideli. V dedine Aneto sme vyrazili po rozbitej kamennej ceste k priehrade Embalse de Llauset. Ubytovali sme sa vo vyhorenej chatke bez okien a vyrazili pešo k tunelu. Cestou som pod kameňmi nachádzal jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii), iberolacerty nie. Cesta pred tunelom bola ešte na dvoch miesta zavalená snehom. U tunelu sme zistili, že je do neho zákaz vstupu i pešo. Po návrate k chate začal fúkať silný vietor a zamračilo sa.



 

14.05.2024 ( utorok )
Nad ránom nás vzbudilo ohromné hrmenie a silný dážď so snehom. Zo strachu, že by nám cestu mohli zatarasiť popadané kamene sme sa vrátili do údolia a pokračovali na miesto výskytu jašteríc Iberolacerta aranica, do dediny Bagergue. Po celú cestu bolo zamračené, pršalo a v horskom sedle Port de la Bonaigua, 2075 m.n.m., začalo i snežiť. Skúsili sme zistiť ako ďaleko sa dostaneme k lokalite jašteríc a zistili sme, že cesta končí 2 km severne od Bagergue. Potom sa ešte musí 5 km pešo do kopca. Pretože sa počasie nezlepšovalo a predpovede boli špatné ( sneženie a mráz v horách ) sme pokračovali do dediny Cerbi. Tu sme nezistili nič, pretože bola hmla a nič sme nevideli a špatne sa orientovalo. Z mapy je ale vidieť, že pred dedinou odbočuje cesta k jazeru Estany de la Gola a po 2,7 km je parkovisko. Potom by sa ešte muselo ísť 1,8 km pešo. U jazera žijú jašterice Iberolacerta aurelioi. Večer sme skončili 8 km východne mesta Narbonne, neďaleko mora.

15.05.2024 ( streda )
Ráno na morskom pobreží fúkal silný a studený vietor. Jašterice som žiadne nevidel. Miesto bolo s veľkým odlivom, more bolo v nedohľadne a boli tu požičovne trojkoliek s plachtami. Posledné zastávky sme urobili vo Francúzku, kde som chcel nájsť jašterice Podarcis liolepis, našiel som na kontrolovaných miestach iba jašterice múrové. Prešli sme úsek od mesta Chavanay k severu až po Saint-Michel-sur-Rhône po ceste Chemin des Vignes. Pravdepodobne musia mať svoje špeciálne miesta na žitie, iné ako jašterice múrové. Po ďalšom neúspechu tejto cesty sme vyrazili do Čiech veľmi sklamaný zo zlého počasia v Pyrenejoch, ale bohatší o skusenosť, že do hôr sa má chodiť až v júni.