Termín: 23. 07. – 30. 07. 2017.
Celý týždeň bolo horúco, 34°C v tieni. Jednu noc bola silná búrka, voda tiekla prúdom po ceste a jeden večer jemne pršalo. Za jaštericami som sa vydával pešo do Gradacu a na kopec Viter 769 m.n.m. Jeden deň sme boli na ostrove Korčula ale tam som žiadne jašterice nevidel! Začali dozrievať figy.
Termín: 16.6. – 30.6.2017 ( 15 dní ).
Cieľ: Severozápad Španielska a vysoké Pyreneje z francúzskej strany. Snažil som sa nájsť jašterice druhu Iberolacerta monticola astur, Podarcis lilepis sebastiani, Podarcis liolepis liolepis, Iberolacerta aranica, Iberolacerta aurelioi a Iberolacerta bonnali.
16.-17.06.2017 ( piatok, sobota ) - cesta cez Nemecko a Francúzsko.
Cez Francúzsko sme si to namierili najkratšou cestou na Bordeaux. Po Bordeaux na zastávkách k odpočinku a k jídlu som videl iba na jednom mieste jašterice múrové. Pravidelne sa objavovali až na parkoviskách na juh od Bordeaux-u. K večeru na parkovisku, pred výjazdom č. 23 na Le Barp, som videl mláďa jašterice perlovej
( Lacerta lepida ).
18.06.2017 ( nedeľa ) – San Sebastián.
Na odpočívadle u Labenne boli jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). V meste Hendaye sme našli opäť iba jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Pokračovavali sme do hôr po trase Ascain – Sare – Bera Vera – San Sebastian. Okolo cesty som našiel jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ) a pod jedným kameňom ich vajíčka. Na okraji lesa boli tabule upozorňujúce na vretenice. V 14:00 hodín sme dorazili do San Sebastián-u, kde už začala letná turistická sezóna s množstvom ľudí a áut. Namierili sme si to na horu Monte Urgull s pevnostou Castillo de la Mota, kde sme na skalách pod hradom skutočne našli jašterice Podarcis liolepis sebastiani a na hrade i jašterice múrové. Po vyfotografovaní jašteríc sme pokračovali na západ. Kľudné miesto na spanie sme našli nad plážou u dediny Andrin. Tu som večer žiadne plazi nevidel.
19.06.2017 ( pondelok ) – Púerto de Pajares, Púerto de la Cubilla, La Cueta.
Auto mi ledva vyliezlo do priesmyku Púerto de Pajares, 1379 m.n.m. Na kopci u parkoviska som videl jednu jaštericu živorodú (Zootoca vivipara louislantzi). V údolíčku, na juhovýchod od neho v plytkom zarastenom močiari, som našiel ďalšie jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi). Na 3 miestach pod kameňmi boli i vajíčka. Ešte sme tu našli ropuchu bradavičnatú (Bufo spinosus), ropušku starostlivú
(Alytes obstetricans), skokany (Rana iberica), jašterice Iberolacerta monticola cantabrica a Podarcis muralis. Pokračovali sme do sedla Púerto de la Cubilla, 1683 m.n.m. Počet serpentýn sa zdal byť nekonečný. Lokalita bola bohatá na zvieratká, našli sme jašterice Iberolacerta monticola cantabrica, Podarcis muralis, mloky Ichthyosaura alpestris cyreni, Lissotriton helveticus alonsoi, žaby Pelophylax perezi a ropuchy Bufo spinosus. Pretože na okolitých kopcoch sa všade pásli kravy a ovce, tak nás neustále štípali ovádi. Toto spojenie kravy + ovádi = bolestivé štípnutie platilo na všetkých pyrenejských lokalitách. Z Púerto de la Cubilla sme pokračovali na západ poľnou cestou cez dedinu Pinos do San Emiliano a odtiaľ do dediny La Cueta. Na začiatku La Cueta som videl jednu jaštericu múrovú. Dedina je celá obklúčená oplotením, nenašli sme nikde voľnú cestu do hôr! Ulice sú uzučké, nepriechodne pre väčšie osobné autá. Bezradne sme sa otočili a pokračovali do priesmyku Puerto de la Magdalena, 1434 m.n.m. Tu som videl iba jašterice múrové.
20.06.2017 utorok – Sierra de Villabandín, Sena de Luna.
Ráno sme z dediny Villabandín po lesnej ceste vyrazili do hôr smerom na sever. Cestou pri potoku som videl jašterice múrové (v potoku žili pstruhy potočné Salmo trutta. Na lúke, na väčšej hromade kamenia u cesty, som uvidel jašterice Podarcis bocagei. Po ďalšom stúpaní do sedla som videl ešte skokana hnedého (Rana temporaria parvipalmata) a malú jaštericu múrovú. Cestou naspäť okolo potoka, kde jemne stekala voda a slnko ohrievalo svah sa objavili ďalšie jašterice Podarcis bocagei. Na brehu potoka, blízko dediny som uvidel jediného samca, asi poddruh jašterice Iberolacerta monticola astur. Po káve naberáme smer domov cez dedinu Villafeliz de Babia. U kostola pozorujem jašterice Podarcis quadarramae lusitanicus (2 samce, jednu samičku a mláďatá), je ich tu málo. Spolu s nimi okolo kostola žili jašterice múrové a jašterice perlové (Timon lepidus).
21.06.2017 streda – Escó, Col de la Pierre Saint-Martin, Aydus.
Cez Vitoria-Gasteiz a Pamplonu ideme do Escó. Našiel som tu jediného samca Podarcis liolepis liolepis, jašterice múrové Podarcis muralis (sú menšieho vzrastu ako vo vysokých horách) a jašterice perlové (Timon lepidus). Z Escó sme proti prúdu riečky Rio Esco dostali do mesta Roncal, kde sme si nakúpili a prezreli rýchlo mesto. V meste žili asi jašterice Podarcis liolepis. Boli veľmi opatrné a nenechali sa vyfotiť. Cestou do sedla (pred serpentýnami) sme našli prejdenú samičku Lacerta bilineata a v okolí ešte jašterice múrové. V sedle Col de la Pierre Saint – Martin, 1760 m.n.m. som videl pekné jašterice múrové, ale nedali sa vyfotiť, hneď utekali do krovia. Pri zjazde do Osse en Aspe sme sa zastavili na jedlo a kávu v tieni lesa. Našli sme tu salamadry škvrnité
(Salamandra salamandra fastuosa), mloky Calotriton asper, Triturus marmoratus, Lissotriton helveticus helveticus, jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi), jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii), slepúcha lámavého (Anguis fragilis). Večer sme sa šli podívať do dediny Aydius a okolia. Našli sme jediného hada tejto cesty, užovku stromovú (Zamenis longissimus), jašterice Lacerta bilineata a jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii).
22.06.2017 ( štvrtok ) – Aydius, El Portalet 1794 m.n.m.
Ráno vstáváme v 05.30 hod., je tma, ale to nevadí lebo zo začiatku ideme po kamenistej ceste. Na konci cesty je malé parkovisko (mohli sme si ušetriť 2 km chôdze). Stúpáme podľa turistickej značky do hôr na juhovýchod od Aydius-u. Nad pásmom lesa už bolo teplejšie, v kríkoch sa objavili jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi). Pod kameňmi u potoka, na 2 miestach, boli i vajíčka. Ukladajú ich pod okraj kameňov, kde ich ohrieva slnko a zároveň cez trávu presakuje voda, aby nevyschli. Iný druh jašteríc sme tu nenašli. Z Aydius-u sme odchádzali cez Bielle do priesmyku El Portalet 1798 m.n.m. Našli sme tu jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii), mloky Calotriton asper a larvy salamadier škvrnitých (Salamandra salamandra fastuosa).
23.06.2017 ( piatok ) – Gourette, Péne Médaa 2520 m.n.m., Lac d´Anglas, 2073 m.n.m.
V 08.00 hod. zastavujeme v lyžiarskom stredisku Gourette, zaparkovali sme za jedným prázdným hotelom (nie je lyžiarska sezóna). Na túru sme vyrazili pod vlekmi z výšky 1355 m.n.m. a končili v 2450 m.n.m. Na začiatku výstupu som videl jašterice múrové
(Podarcis muralis brongniardii) a jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi), asi do 1550 m.n.m. Potom až na vrchol bola „mŕtva“ zóna. Využili sme možnosť vrátit sa do mesta súbežným údolím, východne hory Péne Médaa 2520 m.n.m. Po prelezení malého hrebeňa a zdolaní asi 15-20 m nebezpečne strmého zrázu sme sa dostali do údolia jazera Lac d´Anglas, 2073 m.n.m. Hneď po prelezení som uvidel dve jašterice Iberolacerta bonnali. Znovu sme ich začali nachádzať asi 200 m nižšie v suťovom poli. Jašterice nešlo fotiť, už z diaľky sa schovávali do sute. Spozoroval som, že sa schovávajú tam, kde je „čierna“ farba. Ak som mal blízko batoh (s čiernym poťahom) alebo fotoaparát (čierny), hneď si to tam namierili a ukľudnili sa. Pri zostupe som ešte 2 Iberolacerty našiel asi 50 výškových metrov pod jazerom. O niečo nižšie v tráve sa často objavovali jašterice živorodé.
24.06.2017 ( sobota ) – Col du Tourmalet, 2114 m.n.m., Pic du Midi de Bigorre, 2865 m.n.m.
Ráno fúkal studený vietor ale našťastie v priesmyku Col du Tourmalet, 2114 m.n.m., bolo jasno. Iberolacerty som u cesty v priesmyku nenašiel. Videl som iba jedného samca jašterice múrovej (Podarcis muralis brongniardii). S Radkom sme sa pripojili k desiatkám turistov a vyliezli na Pic du Midi de Bigorre, 2865 m.n.m. Stúpanie je celkom znesiteľné, strmé začíná byť až 1 km pod vrcholom. Iberolacerty som cestou hore nevidel. Po odpočinku a vyfotení vysielača sa v 11.00 hod. vraciame. Jednu serpentínu nad ruinou domu, v asi 2450 m.n.m. som u cesty, kde bola tráva, uvidel dve mláďatká jašterice Iberolacerta bonnali. Nižšie u cesty a i okolo domu som našiel i dospelé. Poslednú Iberolacertu som videl medzi prvým a druhým viaduktom. Vypadá to tak, že Iberolacerty vyliezajú až keď začína slko poriadne hriať.
25.06.2017 ( nedeľa ) – Lac de Bethmale, Mont Valier – údolie Étang d´Eychelle.
Vyrážáme za tmy v 07:00 hod. z 1062 m.n.m. od jazera Lac de Bethmale. Dlho ideme lesom strmým stúpaním, je hmla. Od 11:00 hod., keď už sa dostáváme mimo les začína svietiť slnko. Zo začiatku nachádzám jašterice živorodé, konečne u jazera Etang D’Ayes vidím dospelého samca jašterice Iberolacerta aranica. Zo španielských horských jašteríc sú najväčšie, veľkostne sa dajú zrovnať s jaštericami múrovými. Jašterice múrové som tu nevidel. Iberolacerta aranica žili iba na severnej strane jazera, v údolí obrátené na východ spolu so skokanmi hnedými (Rana temporaria parvipalmata) a jaštericami živorodými (Zootoca vivipara louislantzi). Nad hranicou lesa som našiel ropuchu bradavičnatú (Bufo spinosus).
26.06.2017 ( pondelok ) – priehrada Étang de Soulcem, Montseny.
Celú noc a i ráno padal hustý dážď. Čakali sme v aute nad priehradou Étang de Soulcem, čo bude? Všade okolo nás boli búrky. Radek zistil, že od 12.30 hod. má na 2 hodiny prestať pršať a možno zasvieti i slnko. V daný čas skutočne prestalo pršať a slnko sa ukázalo medzi mrakmi ale stále fúkal silný vietor. Vo vysokom tempe sme vystúpali údolím potoka Ruisseou de la Gardelle, ktorý sme na jednom mieste museli prebrodiť. Na konci kotliny boli vhodné kamene na odvalovanie a i svah bol otočený na juhovýchod. Po krátkej dobe sa mi podarilo pod červenohnedými kameňmi nájsť 6 samičiek jašterice Iberolacerta aurelioi. Radek našiel jediného samca. Našiel som i čerstvo nakladené vajíčka spolu so starými obalmi. Samičky boli čertsvo vykladené. Jašterice veľkostne sa podobajú jaštericiam Iberolacerta bonnali, ktoré ale majú biele brucho. Iberolacerta aurelioi majú brucho žlté! Cestou dolu som ešte (asi 200 výškových metrov nad jazerom) videl jednu samičku Iberolacerta aurelioi, mláďa jašterice živorodej
(Zootoca vivipara luizlanzi) a 3 skokany hnedé (Rana temporaria parvipalmata). Vystúpali sme z 1643 m.n.m. asi do 2330 m.n.m. Keď sme dorazili k autu začalo opäť husto pršať.
27.06.2017 ( utorok ) – Montseny.
V horách Montseny sme sa pokúsili nájsť mloky Calotriton arnoldi. Ráno sme vyšli do priesmyku Col de Puymorens, 1915 m.n.m. a odtiaľ na Vic – Montseny a Santa Fe. Na odpočívadle, na severe pohoria Serra del Cadí, kde sme brali vodu som fotil jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii). V Santa Fe sme boli až v 13:30 hod. Prešli sme asi 1,5 km proti prúdu potoka, ale mimo lariev salamadry Salamandra salamandra terrestris sme nič nenašli. Potom sme vyliezli na vrchol Turó de l´Home, 1712 m.n.m. Mali sme špatné počasie, bola hmla a fúkal silný vietor. Na začiatku cesty v priekope som videl niekoľko jašteríc múrových (Podarcis muralis brongniardii).
28.06.2017 ( streda ) – Pic du Canigou ( 2784 m.n.m. ).
Ráno zastavujeme na raňajky v meste Prats-de-Mollo-la-Preste. Fotím historické námestie a pevnosť na kopci, tam ale nedôjdeme, je ďaleko. Mimo hradby města som videl jašterice múrové (na mostnom piliery a vedľa parkoviska). Pokračujeme do kúpeľov La Preste a odtiaľ lesnou cestou do priesmyku Collade des Roques Blanques, 2252 m.n.m. Zastavili sme vo výške 1690 m.n.m. a v ceste sme pokračovali pešo. Prší, občas cez mraky mierne zasvieti slnko. Pod kameňmi nachádzame jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii) a jednu salamandru (Salamandra salamandra terrestris). Asi po 3 hodinách stúpania sme sa vrátili, neustále pršalo, žačala byť hmla, zosilnel vietor a silne sa ochladilo. Pyreneje nás vyháňali domov. Končili sme vo výške 2300 m.n.m.
29.06.2017 ( štvrtok ) – Breisach am Rhein.
Zastavili sme na pile vo Francúzsku, naproti mestu Breisach am Rhein ( dedina
Biesheim ). Podarilo sa mi vyfotografovat okolo koľaji a budov jašterice múrové
(Podarcis muralis brongniardii).
Termín: 10.06.2017
Počasie: Polooblačno až slnečno, 22°C v tieni, 10.25 – 16.00 hod.
Cieľom tejto cesty bolo nájsť jašterice múrové ( Podarcis muralis ) v meste Kelheim. Podľa internetových stránok www.lacerta.de mali žiť okolo železničnej stanice. Ja som ich našiel na konci trate u starej chemickej továrne. Pozorovaniu jašteríc som sa venoval od 10.15 do 12.45 hod. Na prvú jašteričku, ktorá sa rýchle schovala pod kameň, som narazil u opusteného domu. Po zodvihnutí kameňa som zahliadol mláďa jašterice múrovej
( Podarcis muralis ). Potom som už okolo domu nič nevidel. Pokračoval som po ceste medzi domom a továrňou. Na konci bola hromada suchého dreva ( asi 100 m ). Medzi konármi, pri zemi, som zahliadol samca jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ). Asi po 5 minutách medzi konármi sa objavila i jedna malá jašterica múrová ( Podarcis
muralis ). I keď tu bola hromada smetia viac jašteríc som v ňom nevidel. Postupoval som ďalej na východ okolo trate. Na úseku dlhom asi 150 m som videl iba dve mláďatá jašterice múrovej zabehnúť za plot továrne. Boli tu i hromádky kamenia, ale teraz som v nich jašterice nevidel. Na konci plotu ( pri plote boli stromy ) bola otvorená krajina s trávou a ostružinami. Na okraji ostružín som uvidel prvú skupinu asi 6 jašteríc. Boli to iba samice a mláďatá. Došiel som až za cestný most. Cestou späť k autu som sa šiel podívať na pruh krovia medzi cestou a chodníkom. Tu som našiel jedného mladého samca, jednu dospelú samičku jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ) a jednu samičku jašterice múrovej
( Podarcis muralis ). To už bolo poludnie a slnko začalo viac páliť. Až teraz pri návrate, na hromadách kemenia, kde predtým nič nebolo, som zbadal prvých samcov jašterice múrovej i so samičkami ( Podarcis muralis ). Dalšie 4 jašterice som našiel i u vchodu do opusteného domu. Jedno mláďa jašterice múrovej som ešte videl v parku pred obchodom s potravinami. Hustota jašteríc nebola tak veľká ako v Mníchove alebo v Drážďanoch, ale nie je problém ich tu zahliadnúť. Pravdepodobne vyliezajú z úkrytov až keď začně slnko poriadne hriať a je skutočne teplo. Tieto jašterice by mali patriť k nominálnému podruhu Podarcis muralis muralis. Využil som krásné počasie ešte na prehliadku ruiny hradu Randeck a okolitej prírody. Na hrade som žiadne jašterice nevidel.
Samičky jašterice múrovej ( Podarcis muralis ).
Samci jašterice múrovej ( Podarcis muralis ).
Termín : 14.04. – 17.04.2017.
Počasie : Polooblačné, do 17°C, suché a veterné.
Ubytovanie : Penzión Ádám Kálmán – Balázspuszta.
Stravovanie : Raňajky formou švédských stolov, večera s polievkou.
0. DEŇ: 13.04.2017 ( štvrtok ): Praha: Odjazd 22.15 hod, smer Brno – Bratislava – Budapešť – Örkény – Kunpeszér. Cestou sme museli kúpiť maďarskú diaľničnú známku na prvej benzínovej pumpe v Maďarsku. Tam nás čakala 40 minútová fronta medzi cudzincami z Rakúska a Nemecka ( mladí ľudia – cudzinci ). Na príjazde a parkovisku benzínky bola neprehľadná a nebezpečná zmäť áut!
1. DEŇ: 14.04.2017 ( piatok ): Kunpeszér. V 06.00 hod. sa nám podarilo doraziť na benzínovú pumpu za Budapešťou u Inárcs-e, čo bolo i v plánu. Tu sme si dali kávu a urobili rannú hygienu. Od obchodu v Kunpeszér-u sme sa presunuli autobusom k chovnej stanici vreteníc menších (Vipera ursinii rakosiensis). Tu nás uvítal vedúcí projektu záchrany vreteníc, Péchy Tamás. Na stanici bolo krátke predstavenie programu záchrany a potom nasledovalo pozorovanie a fotenie vreteníc. Bolo ideálne počasie, všetky vretenice boli vonku s úkrytov. V objekte sme ešte pozorovali jašterice zelené (Lacerta viridis) a rosničky zelené (Hyla arborea). Na záver sme sa podpísali v knihe návštevníkov. Cestou sme pozorovali jašterice zelené (Lacerta viridis) a jedno mláďa užovky obojkovej (Natrix natrix). Terén bol veľmi suchý, nikde v priehlbniach nezostala voda pre obojživelníky. Jazierka sa tu tvoria stiekaním a hromadením vody z vyšších miest. Pod pieskom je totiž vrstva ílu, ktorá neprepúšťa vodu. Pre život vreteníc sú potrebné zabezpečit tri dôležité podmienky:
1. Pieskovú ( suchú ) vyvýšeninu – na lov, ohriatie sa a zimovanie.
2. Blízko priehlbňu s vodou – na ochladenie a pitie.
3. Diery po hlodavcoch – na prezimovanie.
K veľkému ničeniu lokalít došlo tak, že vyššie pieskové duny a priehlbne sa zarovnali. Na týchto miestach sa potom vysadili ovocné stromy a vinice. V 15.00 hod. sme sa ubytovali v penzióne. Po večeri sme zistili, že okolo bazénu s vodou žijú hrabavky škvrnité (Pelobates fuscus), ropuchy zelené (Pseudepidalea viridis), rosničky zelené (Hyla arborea). A v malej nádrži u plotu skokany zelené (Pelophylax kl. esculentus), kunky červenobruché (Bombina bombina ) a mloky dunajské (Triturus dobrogicus).
2. DEŇ: 15.04.2017 ( sobota ): Fülöpháza.
V 10.15 hod sme vyrazili na pieskové duny západne dediny Fülöpháza. Tu nás čakal sprievodca Kis Viktor. Ten za najväčšiu hrozbu ničenia pôvodnej vegetácie na dunách považuje intenzívne rozdupávanie machu ovcami. Pretože narušený piesok okamžite obsadzujú invázné rastliny a tým menia vlastnosti pieskov. Na začiatku prechádzky bolo zamračené počasie. Okolo 12.00 hod sa začalo vyjasňovať. Hneď sa objavili jašterice trávné (Podarcis tauricus) a jašterice zelené (Lacerta viridis). Vzhľadom k vylepšenému počasiu a podpory Ivana Kocourka sme poobede vyrazili do Dunaföldváru, na lokalitu užoviek kaspických (Dolichophis caspius). Začali sme terén prehľadávat od juhu smerom ku kalvárii. Ivan to vzal dole k Dunaju a podarilo sa mu nájsť jednu zrazenú malú užovku kaspickú (Dolichophis caspius). Inak sme tu videli iba jašterice zelené
(Lacerta viridis).
3. DEŇ: 16.04.2017 ( Nedeľa ): Páhi – Kolon-tó, Soltszentimre.
Túru sme začali od autobusovej stanici v dedine Páhi v 09.00 hod a šli sme po orchideovej náučnej ceste. V úseku, kde žili jašterice živorodé (Zootoca vivipara), bola zima a fúkal silný vietor, nevideli sme ich. Našli sme iba jašterice krátkohlavé (Lacerta agilis), jednu malú užovku obojkovú (Natrix natrix) a skokana štíhlého (Rana dalmatina). V kanáloch žijú: skokan zelený (Pelophylax sp.), kunka červenobruchá (Bombina bombina), mlok dunajský (Triturus dobrogicus), čík európský (Misgurnus fossilis) a blatniak tmavý (Umbra krameri). Z orchideí sme videli jeden rozkvitnutý druh, ich sezóna začína od 15. mája. Cestou sme našli na poli vápencové kamene. Vznikajú tak, že korene určitej rastliny vylučujú vo veľkom vápnik, ktorý sa usadzuje okolo jej koreňov. Tento kameň začal vznikať po dobe ľadovej a nie je starší ako 6000 rokov. Poobede už pražilo slnko. U cesty k autobusu, už na pieskovom podklade, žili jašterice zelené (Lacerta viridis). Presunuli sme sa na duny do Soltszentimre. Duny sú rozľahlé, videli sme jašterice trávné (Podarcis tauricus) a zelené (Lacerta viridis). Fúkal tu veľmi silný vietor.
4. DEŇ: 17.04.2017 ( pondelok ): Hévíz.
Keď sme dorazili do mesta Hévíz začalo pršať. Teplota vody v kráteru ( vonku ) bola iba 30°C. Po hodine kúpania som šiel do mesta, na mňa bola studená voda. Potom zasvietilo slnko, a tak som sa šiel prejsť k potoku, ktorý vytekal z kúpeľov. Kúpali sa tu miestny obyvatelia – zadarmo. Videl som na brehu samičku jašterice krátkohlavej (Lacerta
agilis) a u cesty medzi kempom a lesom, slepúcha lámavého-východného (Anguis colchica). V potoku som videl iba malé rybyčky. Ešte u autobusu mi Ivan ukázal mláďa užovky fŕkanej (Natrix tessellata).
Pozorované druhy obojživelníkov a plazov:
1. Mlok dunajský ( Triturus dobrogicus )
2. Skokan štíhlý ( Rana dalmatina )
3. Ropucha zelená ( Pseudepidalea viridis )
4. Rosnička zelená ( Hyla arborea )
5. Hrabavka škvrnitá ( Pelobates fuscus )
6. Kunka červenobruchá ( Bombina bombina )
7. Korytnačka močiarna ( Emys orbicularis )
8. Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis )
9. Jašterica zelená ( Lacerta viridis )
10. Jašterica trávná ( Podarcis tauricus )
11. Slepúch východný ( Anguis colchicus )
12. Užovka fŕkaná ( Natrix tessellata )
13. Užovka obojková ( Natrix natrix )
14. Užovka kaspická ( Dolichophis caspius ) – mŕtva
Miesto: severné Chorvátsko - Crikvenica. Termín: 03.09.-10.09.2016. Počasie: Asi 4 celé dni boli slnečné, 2 dni boli polooblačné a 1,5 dňa pršalo. U pobrežia na prechádzky za jaštericami bolo príjemné počasie. V horách pršalo. Poznámky: Z Crikvenice je autobusový spoj iba súbežne s pobrežím a do Tribalje. Žiadny do vnútrozemia. Preto som musel všetky cesty za jaštericami vykonať pešo. Všade dozrievali figy a hrozno.
Sobota: 03.09.2016 (1. deň)
Okolo 09.00 hodín sme dorazili za krásného, slnečného počasia do Crikvenice. Do nášho hotelu nás mali odviesť až o 12.00 hod, tak sme sa šli podívať k moru. Na morskom pobreží a okolo ciest v meste nič nebehalo. Pri poobedňajšej prechádzke som si radšej hneď kúpil mapu okolia. Potreboval som nájsť potok, kde je trvale sladká voda. Našťastie, jeden bez mena, tiekol uprostred mesta.
Nedeľa: 04.09.2016 (2. deň)
Doobeda som sa šiel podívať na jašterice okolo nepomenovaného potoka, ktorý vytekal z priehrady u dediny Tribalj. Zo začiatku som šiel popri potoku a kontroloval základy budov, narazil som i na zanedbanú záhradu, ale nič som tam nevidel. Až keď som schádzal popri plote ku škole, som uvidel v hromade kamenia menšiu jaštericu. Už zďaleka zabehla pod kamene, tak som nevedel, čo to je za druh. O pár metrov bližšie k potoku som na lúke, v nízkej tráve, zbadal niekoľko malých ( tohtoročných ) jašteríc. Boli to jašterice ruinové
( Podarcis siculus campestris ). Boli mimoriadne opatrné a už od 5-6 m zaliezali za plot alebo do dier. Dospelé som uvidel až na betonovom múre u potoka. Keď som sa zastavil, že ich vyfotím, ihneď sa schovali. Jašterice žili na oboch brehoch potoka. Ešte, asi 5 kusov, som našiel u kríkov na okraji parkoviska. Bol tu kvapkový zavlažovací systém a po rannom zaliatí kvetov zostávali malé kaluže vody. V meste Crikvenica som našiel iba jašterice ruinové ( Podarcis siculus campestris ). Na vápencovom podloží chýba celý rok voda, hlavne v lete. Preto sa jašterice na chorvatskom pobreží dajú nájsť asi iba v blízkosti potokov ( vody ).
Pondelok: 05.09.2016 (3. deň)
Doobeda som sa šiel opäť podívať k potoku, ale ďalší druh jašteríc som nenašiel. Poobede sme vyrazili na ostrov Krk, do dediny Vrbnik. V okolí dediny som zahliadol 4 jašterice ruinové ( Podarcis siculus campestris ).
Utorok: 06.09.2016 (4. deň)
Mojím dnešným cieľom boli kopce Medvedak 1027m.n.m. a Kobiljak 1119 m.n.m, vzdialené asi 14 km ( vzdušnou čiarou 7-8 km od mora ). Cestou som musel prekonať, skoro svislú vápencovú stenu s prevýšením 600 m. Dúfal som, že tam nájdem jašterice chorvátské ( Iberolacerta horvathi ). Vyrazil som v 06.00 hod., za tmy. Prvým úlovkom bola stonožka na ceste. Potom som dlho, i keď pražilo slnko, nič nevidel. Asi v 2/3 cesty, na lúke nad vápencovou stenou som našiel kudlanky nábožné ( Mantis religiosa ) a chrobáky. A o niečo vyššie dospelého samca jašterice zelenej ( Lacerta viridis ), videl som ho i cestou s kopca. Iné plazy som nevidel. Keď som došiel na vrchol zamračilo sa, začalo pršať a fúkať studený vietor. Čakal som pol hodiny ale počasie sa iba zhoršovalo. Pritom nad morom bolo jasno, no nad horami sa držali tmavé mraky. Keď som sa vrátil do dediny Kobiljak, tak mi jeden dedinčan povedal, že hore je plno vreteníc a mal som mať obuté vysoké topánky. Celkom som nachodil 28 km, škoda že zbytočne.
Streda: 07.09.2016 (5. deň)
Doobeda som urobil prechádzku k ruine hradu Badanj, 2 km východne Crikvenice a pokračoval do dediny Grižane. Plazy som nevidel. Ale videl som ako historickú studňu na hrade čistia traja chlapi s lopatkou na uhlie a jedným hliníkovým vedrom! U vyschnutého potoka som zahliadol asi užovku stromovú ( Zamenis longissimus ) a na okraji lesa našiel mŕtvolu hada.
Piatok: 09.09.2016 (7. deň)
Na posledný deň som si nechal cestu k ruine hradu v dedine Drivenik a k priehrade Tribajl. Približne to bolo tam i späť 22 km. Cestou tam som u cesty našiel dospelú jaštericu sicílskú ( Podarcis siculus campestris ). Okolo priehrady, hradu a cintorína som nič nenašiel. Cestou nazad som v lese u priehrady zahliadol jednu zelenú jaštericu, u odtoku z priehrady čierného hada ( možno užovku Hierophis viridiflavus ) a malú jaštericu. Podarilo sa mi chytiť samičku jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) s mimoriadne dlhým chvostom. Chytil som ju pod vodou, kde sa schovala pod trsom trávy!
Termín cesty: 07.05. – 12.05.2016
Cieľom výpravy bolo nájsť mloky dunajské ( Triturus dobrogicus ) ako druh, ktorý by v Maďarsku nemal mať hybridné formy, vidieť na juhozápade Maďarska vretenicu severnú ( Vipera berus ) a podívať sa na nové lokality jašterice živorodej ( Zootoca vivipara pannonica ) u dediny Páhi.
Počasie: Pekne bolo iba v sobotu a v nedeli. V noci z nedele na pondelok pršalo, v pondelok cez deň sa vyčasilo. Od utorka rána do stredy pršalo, od 12.00 hod. sa vyjasnilo. Pretože hlásili dažde až do soboty, tak sme vyrazili so zastávkou v Ipeľskom Predmostí domov. V tejto dobe bola v noci, v stane ešte mierna zima.
07.05.2016 (sobota), Lébény – Tárnokréty.
Z Prahy sme vyrážali okolo 10.00 hod. Aby sme ušetrili eura za slovenskú diaľničnu známku, tak sme po prechode českých hraníc odbočili k Moravskému Svätému Jánu a odtiaľ do Rakúska smerom na mesto Hohenau an der March. Po prejdení hraníc, za mostom cez rieku Morava, sme urobili zastávku. Doslova ma šokovalo, že v Rakúsku sa môže na rieke chytať so sieťami! Jašterice alebo hady sme tu nevideli.
Pokračovali sme na juh k mestu Hainburg an der Donau. Na vápencovom kopci ( 346 m.n.m. ) nad mestom som jašterice nevidel. V Maďarsku sme ako prvú lokalitu navštívili smetisko a okolité vodné kanály na západ od dediny Lébény. Odbočuje sa tam v pravouhlej zatáčke smerom na Tárnokréty. Hľadali sme tu jašterice živorodé, ktoré tu podľa mňa žijú, ale terén už bol v tejto dobe veľmi zarastený a objaviť sme ich mohli iba za veľmi šťastných okolností. Dúfal som, že ich nájdem okolo smetiska, ale ani tu som ich nevidel. Videl som tu aspoň jednu užovku obojkovú ( Natrix natrix ). Pokračovali sme smerom na Tárnokréty a zastavili ešte po 1 km-ri u cestného mostu na pole a pred dedinou u mostu cez rieku Rábca. Jašterice živorodé som ani na jednom mieste nenašiel.
08.05.2016 ( nedeľa ), Szentbékkálla, Bika-tó, Gyulakeszi – kopec Csobánc.
Spali sme pred mestom Pápa, v noci pršalo a okolo nás chodilo auto, asi policajti, nechali nás spať. Ráno sme pokračovali v ceste cez západnú časť pohoria Bakony. Medzi mestom Devecser a Tapolca, južne dediny Nyirád, je bývalý vojenský priestor na náhornej plošine s kopcom Cseket-hegy, 288 m.n.m. Je to studené miesto s pastvinami, podľa málo olistených stromov tu bol iba začiatok jari!
Žili tu ešte užovky obojkové ( Natrix natrix ), kunky červenobruché ( Bombina bombina ) a skokany zelené ( Pelophylax sp. ). V tieni bolo 22°C.
09.05.2016 ( pondelok ), Mesztegnyő – Dávodi-halastó, Kaszó – Baláta-tó.
Tento celý deň som mohol venovať hľadaniu vreteníc severných v lesoch a okolo rybníkov na juh od dediny Mesztegnyő. Konkrétne som pochodil celé okolie rybníka Dávodi-halastó. Terén už bol veľmi zarastený a vretenice som nezahliadol, bohužiaľ ani náhodou. Podľa znalca miestných vreteníc ani on ich nevidí pri každej vychádzke. Je treba sa k ním blížiť bosí a hlavne poznať miesta, kde sa schovávajú. Našiel som tu užovky obojkové ( Natrix natrix ), užovky stromové ( Zamenis longissimus ), skokany zelené ( Pelophylax kl. esculentus ), skokany krátkonohé ( Pelophylax lessonae ), skokany štíhlé ( Rana dalmatina ), kunky červenobrucé ( Bombina bombina ), korytnačky močiarné ( Emys orbicularis ) a jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ). Jašterice zelené som tu nezahliadol. Lesy a ich okraje boli bez jašteríc. Dnes ešte bolo príjemne slnečno, až horúco. Tým, že som tu nič nenašiel sme sa rozhodli ešte vyrazili na druhú, bohatšiu lokalitu vreteníc, k jazeru Baláta-tó u dediny Kaszó. Je tu náučná cesta po drevenom chodníku v močiari a výhliadková veža. Videl som tu užovky obojkové, jašterice zelené a skokany zelené, ale vretenice nie. Na informačnej tabuli je výskyt vreteníc severných doložený a píšú, že u jazera sa môžu ešte v júny vyskytovať prízemné mrazy. Kvôli odvodňovacím prácam voda z jazera neodtieka. I keď je spodná voda hneď pod povrchom, je les suchý s borovicami. Nadmorská výška jazera je 156 m.n.m. Cesta k jazeru od zastávky minivlaku v dedine Kaszó nie je vyznačená, je potreba sledovať cyklocestu. Večer vyrážáme k Balatonu a odtiaľ po diaľnici k lokalite užoviek kaspických ( Dolichophis caspius ) k mestu Dunaföldvár.
11.05.2016 ( streda ), Páhi, Kolon-tó.
V noci i ráno pršalo. Ráno čakáme do 09.00 hod. a potom vyrážáme k jazeru. Zo začiatku je rovná piesková cesta, ale bližšie k močiaru sa objavili koľaje od traktorov a bahno s hlbokými mlákami. Na konci cesty je dom pre ochráncov prírody, no nešli sme za nimi. Terén vypadá tak, že z jednej strany cesty je močiar s veľkou plochou rákosu a na druhej borovicový les na pieskových dunách. Jašterice som nevidel, bolo zamračené. Potom sme sa vybrali k dedine Páhi. Zatočili sme na západ, na poľnú cestu. Na konci sme našli orchideový náučný chodník. Na informačnej tabuli uvádzajú, že tu žije jašterica živorodá ( Zootoca vivipara ). Počasie vypalo špatne, tak sem sa rozhodli výpravu ukončiť a vybrať sa do Ipeľského Predmostia. Podívali sme sa ešte na lúky u dediny Orgovány. Ani mloky, ani jašetrice sme nenašli. Cestou sme zabočili k dedine Fülöpháza. Teraz už občas zasvietilo slnko, mali sme šťastie a u cesty sme hneď našli jašterice trávé ( Podarcis tauricus ). U benzínovej pumpy v Dunakezsi som našiel cestu k veľkej pieskovne a videl tu veľa jašteríc zelených ( Lacerta viridis ) a jednu užovku hladkú ( Coronella austriaca ). Piesková plocha je veľká a vhodná pre jašterice trávné ale asi tu nežijú, no nevylučujem to.
12.05.2016 ( streda ), Ipeľské Predmostie.
Dnes sme v prírode celý deň. Ráno sme šli na „Pášt“. Cestou sme sa zastavili na fotbalovom ihrisku a v teplej mláke našli desiatky veľkých žubrienok hrabavky škvrnitej ( Pelobates fuscus ). V „Páštu“ sme našli už iba vajíčka mlokov dunajských ( Triturus dobrogicus ). Po celom močiari bola voda. Poobede sme zašli na Holý vrch a našli jednu krátkonožku štíhlú ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ). Po návratu sme ešte zašli k zavodňovacej jame u Ipľa, pod záhradami, kde okrem rýb som chytil jedného mloka bodkovaného ( Lissotriton vulgaris ).
Termín: 30.05. – 12.06.2015
Cieľ: Stred a západ Španielska. V plánu mám konečne nájsť jašterice vysoko v Pyrenejách a na západe jašterice Podarcis bocagei a Iberolacerta galani. Pretože sme plánovali, že sa budeme pohybovať v horách nad 2000 m.n.m., odložili výjazd až na jún. Dúfal som, že v horách už nebude sneh a nebude chladno ako v roku 2012. Celkom sme najazdili 6.400 Km. Zloženie výpravy: Ja ako vodič a Radek S. ako začínajúci navigátor.
30.05.2015 Sobota.
Vyrazili sme v 08.00 hodín. Kúpili sme v Kauflandu v Mariánských Lázniach nabíjačku ( USB ) na mobily ale nenabíjala. Pršalo až do Heilbronnu. Slniečko svietilo iba občas, ale i tak zastavujeme pred Breisachom a. Rhein, na úpätí pohoria Kaiserstuhl. Hľadáme jašterice zelené Lacerta bilineata, bohužiaľ nenašli sme ich. Tak fotím u dediny Oberbergen aspoň chrobáky, orchideje a jedného samca jašterice krátkohlavej (Lacerta agilis). Beháme tu od 14.20 – do 15.40 hodín. Potom sa už vyjasnilo. Nocovanie nájdem po 900 km južne mesta Bourg en Bresse, u samoty Chassignole, kam dorazíme v 22.00 hod. Vypadá to na pustené miesto ale v noci tu jazdí toľko aut, že ledva spíme.
31.05.2015 Nedeľa.
Vstávame nevyspatý v 07.00 hod. U Lyonu je slnečno, 17°C, ale fúká studený vietor. Cestou na juh zastavujeme uprostred machiového lesa, na veľkom odpočívadle, cca 22 km na juhozápad od Orange. Tu už duje horúci vietor, je 22°C. Varíme kávu a pritom hľadám plazy, žiadne som nenašiel! Cestou sme sa rozhodli, že sa podíváme do pohoria Montagne Noire. Preto za Béziers-om sa otáčáme na západ, k mestu Mazamet. Ešte pred horami som u cesty zahliadol, na pravé poludnie, v nejväčšom teple, jednu užovku Malpolon monspessulanus. Zastavujeme na výhliadke nad mestom Saint-Pons-de-Thomieres. Rýchlo sa podívám okolo cesty na jašterice, ale žiadne nevidím. Pred Mazametom zastavujeme v tieni lesa, je horúco. Na starom kamennom moste vidím dve jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Od Mazametu to berieme na juh, krížom cez hory. Na vrchole, v lese je rekreačné stredisko u jazera Lac des Montagnes. Sú tu preliezačky, lanová dráha. U vodojemu vidím jašterice múrové, okolo cesty a potoka nič. Cez Carcassonne sa vraciame na diaľnicu do Španielska. Radek naviguje k moru, kde chceme prespať, k mestu Palamos a potom ešte na sever do kopcov na Las Bisbal d´Empordá. Proti nám po diaľnici od mora do vnútrozemia prúdí dlhá kolóna aut. My našťastie ideme opačným smerom. Pokračujeme do kopca po prázdej, úzkej ceste, plných zákrut. Nocujeme severne mesta Calonge, v priesmyku Coll de la Ganga, 214 m.n.m. Máme za sebou 1673 km.
01.06.2015 Pondelok.
V 07.00 hod je teplota 18°C. Mierime do pohoria Montseny podívať sa na prostredie, v ktorom by mali žiť mloky Calotriton arnoldi. Ukazuje sa zaujímavá vec, potoky sú v dolnom úseku vyschnuté. Voda sa objavuje iba proti prúdu na skalnom podloží. V potokoch žili larvy salamandry škvrnitej ( Salamandra salamandra terrestris ). Dospelé sme nenašli. Našli sme jednu ropušku starostlivú ( Alytes obstetricans ) a skokana hnedého ( Rana temporaria ). Bolo slnečno, dole bolo 28°C, na kopcoch v lese sa ochladilo na príjemnych 22°C.
02.06.2015 Utorok.
Podívali sme sa i na západ od mesta Montseny ( východné svahy ). Je tu pozostatok potoka s rybami. V hlbších úsekoch žili čereble a pstruhy potočné. Proti prúdu voda rýchlo ubúdala. Prešli sme asi 2,5 km, keď sa potok začal zarezávať do strmej skalnej rokliny. Nedalo sa v koryte pokračovať a v potoku už nebola voda. Chýbali larvy salamandier, o to viac tu bolo žubrienok žiab. Videl som tu ropuchu bradavičnatú ( Bufo bufo spinosus ), jednu dospelú salamandru ( Salamandra salamandra terrestris ) a ropušky starostlivé ( Alytes obstetricans ). U cesty pod kameňom som zahliadol veľkú užovku Malpolon monspessulanus. Jašterice sme nevideli.
V Tarragone sme za 10,- Eur kúpili nabíjačku na telefon, fungovala. Pokračovali sme po pobreží na juh k mestu Riumar. Medzi mestami Sant Carles de la Rápita – Vinaros – Benicarló sme našli úsek, kde sa dalo dostať hneď od cesty k moru. Boli tu iba dediny, pláže neboli zastavané hotelmi. V Riumaru, kam sme došli okolo 16:30 hod., som žiadne jašterice nevidel! Boli tu veľké pieskové duny, vykúpal som sa v mori, voda bola osviežujúca. Nocujeme u L´Alcora ( severne mesta Onda ). Na smetisku poblíž boli iba gekoni Tarentola mauritanica a pajašterice Psammodromus algirus. Celý deň bolo 28°C. Vypadalo to tu opustene, ale v noci okolo nás často jazdili autá. Máme za sebou 2222,5 km.
03.06.2015 Streda.
Dnešným cieľom je prameň rieky Rio Mundo v pohorí Sierra de Alcazár a pozorovanie pajašteríc Algyroides marchi. Cestou zastavujeme u kláštora Monestir de Sancti – Spiritu u mestečka Gilet. Nebola to ruina ale udržovaná turistická atrakcia. Neďaleký potok a odtokový kanál z kláštora boli úplne vyschnuté. Jašterice som tu nevidel, iba akýsi had sa schoval predo mnou do diery v odtokovom kanáli.
Za mestom Canals je jednotvárna poľnohospodárska krajina. Zastavujeme pokusne na okraji poľa s hromádkami kamenia, za Almansou ( 10 km pred Montealegre del Castillo). Videli sme jaštericu perlovú (Timon lepidus) a asi jedného scinka Chalcides bedrigae. Asi 10 km za Montealegre del Cassme sme na ceste našli dva prejdené hady blízko seba, užovky Rinechis scalaris a Malpolon monspessulanus. Asi 12 km za Hellín-om, smerom na Riópar sme zastavili u rieky Rio Mundo, pod historickým mostom, kde sme si dali kávu. Ani tu v okolí mostu, som jašterice nevidel. Sesť kilometrov na západ od Elche de la Sierra sme našli malú vodnú nádrž s užovkami maurskými (Natrix maura). Boli tam ešte pajašterice Psammodromus algirus a Acanthodactylus erythrurus. Spíme na parkovisku pod jaskyňou Cueva de los Chorros, kde vyviera rieka Rio Mundo. Večer na miestach, kde ešte pred pár minútami svietilo slnko som zahliadol tri jašterice Algyroides marchi. Radek na začiatku chodníku našiel mladú užovku Rinechis scalaris.
04.06.2015 Štvrtok.
Okolo 06:00 hod. sa na parkovisku objavili policajti ale nebudili nás. Keď sa vrátili v 06:30 hod., tak už nás vyhnali zo stanu. Museli sme sa zbaliť a ofotili naše doklady. Ráno je iba 10°C, v noci mi bola zima. Po raňajkách sa ideme podívať na rieku Rio Mundo. Kvôli suchu má šírku iba 2,5 m a hĺbku asi 30 cm. Jašterice pozorujeme do 13.30 hod. Pajašterice Algyroides marchi sú na skalných stenách po celej dĺžke starej cesty. Sú i pri chodníku k vodopádu. Asi v 4 prípadoch u chodníku sme ich uvideli tak, že sme išli za sebou. U prvého sa nepohli a až za ním sa snažili schovať, čo druhý uvidel. Vyliezajú asi 15-20 min. po zasvietení slnka. U jedného veľkého skalného otvoru som ich videl naraz 8 kusov. Občas zabehnú na zem, občas sa naháňajú i 5-7 m nad zemou. Žijú tu s nimi jašterice perlové ( Timon lepidus ) a pajašterie Psammodromus algirus. U mesta El Bonillo nás na mape zaujmú tmavomodré jazerá, sú to ale iba dočasné jazerá. Ideme sa tam podívať, ale už sú všetky vyschnuté. Pred dedinou Porzuna sú dve jazierka, v jednom nič nie je, v druhom je množstvo užoviek Natrix maura. Radek v ňom uvidel jednu larvu mloka Pleurodeles waltl a larvu mloka Triturus pygmaeus. Spíme na západ od dediny Casas de la Toledana, u špinavej rieky Rio Bullaque plnej rias a rakov, ryby som nevidel. Krajina je intenzívne poľnohospodársky využívaná. Pestuje sa hlavne kukurica a zalieva sa veľkým množstvom vody i v tomto suchu. Dnes sme zažili najvyššiu teplotu 33°C v tieni, najazdili sme už 2884 km.
05.06.2015 Piatok.
Dal som budík na 06:15 hod ale ešte bola tma, tak sme spali do 07:00 hod. Vtedy začalo vychádzať slnko. Ráno sa kúpeme v rieke Rio Bullaque. Zastavujeme na nákup v dedine San Pablo de los Montes v obchode Merkadofamilia na námestí Plaza Altillo. O ulicu vyššie, kým čakáme na otvorenie obchodu, nájdem na múre záhrady pravdepodobne jašterice druhu Podarcis virescens, dvoch samcov a jednu samičku. Vidím ich iba v dedine, v okolí nie. V reštaurácii El Cortijo si dávame kávu so smotanou iba za 1 Euro za šálok! Na kopci, hneď na konci dediny, sú iba pajašterice Psammodromus algirus. Chcem cestou zájsť k jazeru u dediny Casa del Ricón ( pohorie Sierra de la Majana ) ale zisťujeme, že je ďaleko od cesty v hlbokom údolí. Obraciame sa. Jašterice u cesty nevidím. Cestou do Sierra de Gredos občas zastavujeme ale už jašterice Podarcis virescens nenájdem. Obedujeme u dediny Casas de los Hilandeses, v tieni pod stromom, na peknej lúke. V zbytkoch vody Radek chytil nejaký druh podustvy. U cestného mostu som videl iba dve pajašterice Psammodromus algirus.
Pri prejazde sedla Puerto de Pico, 1352 m.n.m., v pohorí Sierra de Gredos, naberáme vodu z prameňa. Jašterice Podarcis g. guadarramae a Laceta schreiberi vidím iba pri ceste, blízko prameňa. V okolitej prírode sme jašterice nevideli.
06.06.2015 Sobota.
Do sedla Refugio del club Alpino ideme v 07.30 hod, v kempu je iba 5°C. Pred sedlom je rampa, kde platíme 1,50 Euro. Už ráno je parkovisko do polovice zaplnené osobnými autami. Poobede, keď odchádzame je plné a miesto je iba po tých, čo odchádzajú. Prvé jašterice Iberolacerta cyreni castiliana sa objavujú až od 2000 m.n.m., potom sú hojné i blízko turistického chodníku. Našli sme i malé jašteričky s kobaltovo zeleným chvostom. Pravdepodobne už tohoročný prírastok! Cestou späť k autu fotím dve jašterice Lacerta schreiberi ( samcov ).
Rozhodujeme sa prejsť sedlo Puerto de la Peňa Negra, 1909 m.n.m. Pred sedlom fotím starú dedinu La Herguijuela. Ulice boli miestami tak úzké, že som nemohol zatočiť s autom, musel som cúvať. V priesmyku som našiel jašterice Iberolacerta sp. neviem či Iberolacerta cyreni castiliana alebo Iberolacerta monticola cantabrica? Mali by byť I. c. castiliana ale tunajší samci nie sú svetlo zelený ale tmavý. Videl som i samičku a samca Lacerta schreiberi. U kostola v meste Puente del Congosto nič nenájdeme ale na začiatku starého mostu vidím mláďatá a samičku Podarcis guadarramae guadarramae.
Po prekonaní pohoria Sierra de Villafranca nás cez Bejár vedie Radkova navigácia neskutočnými ulicami ( cez sídlisko, úzkými, neudržovanými ), ale spoľahlivo. Na jednej ulici, uprostred sídliska bola prejdená užovka Rinechis scalaris, ktorú žrala straka. Smerujeme do pohoria Sierra Peňa de Francia. Dorazili sme za horúcého počasia asi v 18:30 hod. Ihneď sme sa podívali po okolí. V údolí sme našli bazén na potoku Rio Ladrillar. V bazéne som videl čereble a nad ním v potoku max. 22 cm veľké pstruhy potočné. Z jašteríc boli okolo cesty iba pajašterice Psammodromus algirus. Dnes bola rekordná teplota 36°C, máme za sebou 3335 km.
07.06.2015 Nedeľa.
Ráno sa vraciame k vodnej nádrži u dediny Ladrillar. Radek tu videl iba jedného mloka Lissotriton boscai. Mlokov Triturus marmoratus je v nádrži veľa ale sú chudé. Dnešným cieľom je sedlo Batuscas, 1240 m.n.m. a skalné steny na východ od neho v pohorí Sierra de la Peňa de Francia. Chceli sme nájsť jašterice Iberolacerta martinezricai. Všade bolo hrozné sucho a na hrebeni fúkal silný vietor. Na južné skaly sme pre nedostatok času nedorazili, pochodili sme iba východné. Asi kvôli suchu boli tieto skaly bez jašteríc. Ja som jašterice Iberolacerta martinezricai nevidel ale Radek jednu v závetrí zahliadol. Odchádzám nešťastný, ale čo sa dá robiť. Na hlavnej ulici v La Alberca, na úseku asi 400 m bola iba jedna jašterica Podarcis guadarramae guadarramae, fotím ju. Pokušám sa dostať i na druhú lokalitu jašteríc Iberolacerta martinezricai u dediny El Maillo. Ani nezastavujeme, pretože nie je kde zaparkovať a skaly sú hrozne ďaleko.
Nasleduje rýchly presun cez Zamoru k jazeru Lago de Sanabria. Potom stále hore k jazeru Laguna de los Peces, v 18:30 hod. sa ochladilo na 20°C. Ale i tak nájdem na okraji veľkých balvanov jašterice Iberolacerta galani. Vo vode kvákajú žaby Pelophylax perezi. Vrátili sme sa k jazeru Lago de Sanabria, kde po múre pobehujú ešte v 19:30 hod. jašterice Podarcis bocagei a Podarcis guadarramae lusitanica. Fotím i jedného samca jašterice perlovej Timon lepidus. Spíme južne mesta Galende na fotbalom ihrisku, je to dobré miesto, schované od cesty. Pod dubmi som našiel hríby. Máme najazdené 3.691 km.
08.06.2015, Pondelok.
Ráno okolo kameňov pri ihrisku sme uvideli dospelého samca a samičku Podarcis bocagei a tri mláďatá neurčeného druhu. Odchádzame v 11:00 hod. Vyrážáme cez León a La Roblu do sedla Puerto de Pajares, 1379 m.n.m. I keď cestou je všade suchu v jazierku nad cestou je stále dosť vody. Nájdeme tu mloky Triturus marmoratus, Lissotriton helveticus alonsai, salamandru Salamadra salamandra bernardezi, ropuchy bradavičnaté Budo bufo - štyri farebné odtiene, jašterice Iberolacerta monticola cantabrica a jašterice múrové Podarcis muralis brongniardii.
Po hodine pozorovania sa otáčáme smerom k mestu Burgos. Pred ním na benzínovej pumpe u El Burgo Ranero odpočívame. Nájdem tu okolo prenosnej ubytovacej buňky jašterice rovnako vyfarbené ako, keď som ich našiel s Jardou Tišerom roku 2002, dodnes ale neviem aký druh presne ide. Podľa mapy rozšírenia z „lacerta.de“ by to mohli byť Podarcis muralis brongniardii, ale nie sú tak veľké a vyfarbené ako z iných miest Španielska. Podľa veľkosti a zafarbenia by podľa mňa ide o jašterice Podarcis liolepis liolepis. Večer spíme u rieky Rio Arlazón, 1,5 km na východ od dediny Ibeas de Juarros ( 16 km na východ od Burgos-u ).
09.06.2015 Utorok.
Ráno v horúčave pokračujeme na východ smerom k Logroňu a Pamplone. Zastavujeme v opustenej dedine Esco. Vidím tu jašterice perlové ( Timon lepidus ) a jašterice Podarcis liolepis liolepis. Sú veľmi opatrné a je ich tu málo.
Pretože nie sme si istý, či je hotová cesta údolím potoka Rio Basa, ideme do Pyrenejí cez Biescas, sedlo Puerto de Cotefabio – 1423 m.n.m., a Broto. V sedle vidím iba jašterice múrové Podarcis muralis brongniardii. Cesty sú tu dobré ale často úzke a s mnohými zákrutami. Cez Ainsa, Benasque sme v 17:30 hod. došli do Pyrenejí, do lyžiarskeho areálu nad turistickým strediskom Cerler. Sme v nadmorskej výške okolo 2000 m.n.m. Svieti slnko, vidím iba jašterice múrové, jedného sysľa a jedného slepúcha lámavého ( Anguis fragilis ). V malom potôčiku žije veľa mlokov Calotriton asper. Rýchlo sa zaťahuje, od 21:00 hod. husto prší ale neblýska. Máme za sebou 4.146 km.
10.06.2015, Streda.
Dnes v 06:00 hod. vyrážame údolím k hotelu Llanos del Hospital, tam zisťujeme, že údolím pokračuje úzka cesta, ktorá končí u horskej chaty s parkoviskom a prístreškom, La Besurta, 1900 m.n.m. Je zamračeno a začína husto pršať. Stúpame pod najvyššiu horu Pyrenejí Pico de Aneto, 3.404 m.n.m. ( Pico de la Maladeta, 3308 m.n.m.) zo severnej strany. Stúpanie nie je strmé a i keď prejdeme 2,5 km končíme iba v 2050 m.n.m. Na chodníku stretneme salamandru poddruhu Salamandra salamandra terestris. Dúfal som, že i keď fúká vietor, prší a je zima nájdeme pod kameňom jašterice druhu Iberolacerta bonalli. Nepošťastilo sa. Našli sme rieku, ktorá sa strácala v priepasti, hrôzostrašná predstava tam spadnúť! Celý deň pršalo, všade ležali zostatky snehu. Zo zúfalstva sa presúvame po krivoľakých cestičkách cez Castelló de Tor, Caldes de Boi do Národného parku Parc Nacional d´Aigüestortes i Estany de Sant Maurici. Cestou v informačnom stredisku (malý domček) od študentky za poplatok dostaneme malý leták a povolenie k vstupu k vodnej elektrárni na jazere Estany Cavaller. Z parkoviska chceme obísť jazero ale nejde to. Z jednej strany je nebezpečný chodník a z druhej sa na chodník valí silný prúd vody vo forme vodopádu. I tu prší a je zima. Cez Alt de Perves, Adrall, La Seu d´ Urgell dojdeme eště dnes do Andorry.
11.06.2015, Štvrtok.
Zaparkujeme v lyžiarskom stredisku na severozápad od mesta El Serrat vo výške 2.200 m.n.m. Utekám sa podívať smerom na západ medzi skaly či neuvidím jašterice Iberolacerta aurelioi, ale nič tu nenájdem. Potom stúpame na sever od reštaurácie, k jazeru Lago de Tristaina. Na začiatku chodníku, na južnom svahu, žije množstvo jašteríc múrových ( Podarcis muralis brongniardii ). V kotline u jazier sú jašterice múrové už iba ojedinele. Podarilo sa mi u chodníku, na západ od najmenšieho jazera, uvidieť dve dospelé jašterice živorodé ( Zootoca vivipara louislantzi ). Boli veľmi plaché, okamžite sa schovali, a tak som ich nemohol vyfotiť. Čakal som dobrých 10 minút ale už sa neobjavili. Stúpal som po svahu, otočenom na juhovýchod čo najvyššie, v snahe nájsť pod horou Tristaina jašterice Iberolacerta aurelioi. Myslel som si, že ich nájdem na skalných „ostrovoch“ bez snehu. Ale čím som šiel vyššie, tým boli snehové polia strmšie, širšie a nebezpečnejšie. K tomu pod nimi tiekli potoky, ktoré vymývali neviditeľné a hlboké tunely. Do jedného som spadol po pás do snehu, našťastie sa mi podarilo s problémami vyliesť. Žiadne jašterice som na týchto miestach nenašiel! Celý čas svietilo slniečko ale hrialo iba v závetrí. Poslednú zastávku sme urobili na hraniciach s Francúzskom v priesmyku Port d Envalira, 2408 m.n.m. Bola zima, zamračené a iba na chvíľu slnko presvitalo cez závoj mrakov. Jašterice som nevidel. Z Pyrenejí ideme asi 50 km z kopca a neustále sú ostré zákruty, bolia ma nielen ruky ale i nohy so stáleho brzdenia. Pred nami sa vybúral motorkár, vypadalo to strašne, reval bolesťou. Kamaráti si na neho spomenuli asi po 20 kilometroch! Naposledy sme spali na parkovisku u mesta Ambrussum – Aire d´ Ambrussum, na toalete benzínovej pumpy tečie teplá voda, kde sme sa mohli poriadne umyť. Máme za sebou 5.296 km.
12.06.2015, Piatok.
Cestou domov vo Francúzku tankujeme na kartu u pumpy bez obsluhy. Vedľa cesty je pár veľkých kameňov a mám šťastie, že naposledy sa u nich podívam na jašterice múrové Podarcis muralis brongniardii. Nedá mi to a ešte zájdeme v Nemecku k dedine Oberrimsingen na jašterice zelené Lacerta bilineata. Fotím jedného samca, ďalšie jašterice sme nevideli. Do Mariánských Lázní sme dorazili okolo 24:00 hodín, na tachometri som mal 6400 km.
Termín: 29.04. – 03.05.2015.
Účastnilo sa: Celkom sa účastnilo 57 ubytovaných. Počasie: Polooblačné, zo soboty na nedeľu pršalo. Tohoto roku bolo omnoho suchšie než pred 10-mi rokmi, keď na lúke pod Šomošom bola ešte voda po jarnej povodni. Ubytovanie: V drevených chatkách v objekte Ipeľskej únie – Rybárik (bývalý pionierský tábor Šomoš). Každá chatka má dve 4, 3 a 2 posteľové izby, 2 toalety, 2 sprchy s teplou vodou a uprostred jednu společenskú miestnosť. Postele sú vybavené prádlom a dekou, nie je potrebné voziť spacák. Stravovanie: V hlavnej budove je kuchyňa s jedálňou. K dispozícii je malý bufet, kde sa podávala káva, čaj a čapované pivo. Je neustálý prístup k minerálnej vode, ktorá ale smrdí po vajciach, ako tá v Dudinciach. Studňa je vrtaná, hlboká 82 m. Údajne voda bližšie k povrchu je v regióne nepitná!
0. DEŇ: 29.04.2015 – Streda
Praha: odjazd 23.00 hod, smer Brno – Bratislava.
1. DEŇ: 30.04.2015 – Štvrtok
Tým, že sme do Bratislavy dorazili už v 03.00 hodín sme nútene museli dve hodiny dospávať na benzínovej pumpe na diaľnici pred hranicami s Maďarskom. Našťastie čas 05.00 hod. zahájenia prehliadky Gabčíkova bol naplánovaný dobre, pretože práve začalo svitať. Na koniec apríla bola u vody strašná zima, všetci sa obliekali do kabátov alebo sa zahaľovali do diek. Po pol hodine fotografovania sme utekali do tepla autobusu. Z dôvodu časovej tiesne, zimy a silnej rosy sme vynechali prehliadku polí, kde na Slovensku žijú dropy fúzaté ( Otis tarda ) a priezkum pôvodného ramena Dunaja pri dedine Bodíky.
07.00 – 08.00 hod., Komárno: prehliadka starej pevnosti.
Do pevnosti sme sa nedostali. Vstup je povolený iba so sprievodcom, kľuče sú v budove mestskej polície. Otváracia doba je od 09.00 do 14.00 hod. Väčšina budov je v dezolátnom stave. Keď sme odchádzali, mraky sa rozostúpili, ukázalo sa slniečko a začalo byť príjemne teplo.
09.00 – 14.00 h Esztergom ( Ostrihom ):
Keď sme dorazili do Esztergomu už pálilo jarné slniečko. Po upresnení času odjazdu sa každý samostatne vydal na prehliadku mesta a za jaštericami múrovými ( Podarcis muralis ). V okolí baziliky a na kalvárii Szent Tamás sme jašterice múrové ( Podarcis muralis ) bez problémov našli. Dve mláďatá som videl i na ostrove „Primás sziget“ medzi Malým Dunajom ( kanálom ) a Dunajom. Tí čo zablúdili na breh Dunaja často pozorovali užovky fŕkané ( Narix tessellata ). Jedna užovka hladká ( Coronella austriaca ) bola videná i na svahu pod bazilikou. Väčšina výpravy sa stretla na obede v reštaurácii pod bazilikou. Moji český kolegovia tým, že výborným spôsobom ovládajú angličtinu alebo nemčinu nepotrebovali pri objednávaní obeda môj preklad do maďarčiny.
Jašterice múrové ( Podarcis muralis ), samci z Esztergomu. Žijú asi po celom meste, kde je väčšia záhrada alebo voľná plocha so starými budovami.
14.30 – 16.00 h, Štrkovisko u Malých Kosíh.
Ihneď po príchode sme boli bezpečnostnou službou z územia vykázaný. Našli sme tu iba jednu ropuchu bradavičnatú ( Bufo bufo ) a jedného skokana zeleného ( Pelophylax sp. ). Po príjazde do priestoru tábora Šomoš sa hneď našla jašterica zelená ( Lacerta viridis ), užovka obojková ( Natrix natrix ) a užovka fŕkaná ( Natrix tessellata ).
2. DEŇ: 01.05.2015 – Piatok, 09.00 – 14.00 hod., Plášťovce:
Za príjemného polooblačného a teplého dopoludnia sme vyrazili okolo pivníc na východe Plášťoviec do kopcov, aby si každý našiel svoju krátkonožku. Bohužiaľ polovica výpravy krátkonožku ani nevidela. Moja skupina ich našla skoro na každej vhodnej čistinke. Polovicu svahu som našiel oplotenú, sú tam ponechané duby a pod nimi je vypasená tráva. Možno to bude veľmi vhodná lokalita pre krátkonožky. Ako prvého plaza sme našli samca slepúcha východného ( Anguis colchica ) s výraznými modrými bodkami. Na kopci sme našli asi 25 krátkonožiek štíhlých ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ), jašterice zelené ( Lacerta viridis ), jašterice múrové ( Podarcis muralis ). Dúfal som, že na cintoríne nájdem jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ), ale i tu žili iba jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ) sme v okolí Plášťoviec nenašli!
Krátkonožky štíhlé, vľavo samec, vpravo samica ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ). 
Jašterice zelené ( Lacerta viridis ), vľavo samica, vpravo samec.
Cestou domov sme sa zastavili na smetisku pred Ipeľskými Uľanami, všetci z toho boli nadšený. Našli sme užovky obojkové ( Natrix natrix ), užovky stromové ( Zamenis longissimus ), najväčšia bola dlhá 130 cm, jedno mláďa užovky hladkej ( Coronella austriaca ), jašterice zelené ( Lacerta viridis ) a slepúchy východné ( Anguis colchica ). Podarilo sa chytiť samca slepúcha dlhého 51 cm!
Večer začalo pršať. Pred budovou tábora sa objavili ropuchy bradavičnaté ( Bufo bufo ) a hrabavky škvrnité ( Pelobates fuscus ). Rosničky zelené ( Hyla arborea ) a kunky červenobruché ( Bombina bombina ) sa začali ozývať až v sobotu po daždi. Večer sme si pochutnali na výbornom guláši s diviaka. Záverom nám Zsigmond Gábor, majiteľ vinohradu, urobil zaujímavú prednášku o víne z Vinice spojenú s ochutnávkou vín z vlastnej produkcie.
3. DEŇ: 02.05.2015 – Sobota, 08.30 – 10.00 – Prednáška:
Nebola dokončená kvôli špatnej premietacej technike ale večer nám pán Jozsef Wolent premietol dokumentárný film o Ipli. Ráno som musel kvôli dažďu zmenit program a od 9 – do 11 hodín sme prešli údolie Čierného potoka ( Fekete patak völgye ) v pohorí Börzsöny. U cesty sme našli salamandry škvrnité ( Salamandra salamandra ) a v potoku jej larvy. Ja som videl jedného skokana štíhlého ( Rana dalmatina ).
Salamandry škvrnité ( Salamandra salamandra ), oranžová a žltá forma z údolia potoka Fekete patak. 
Pokračovali sme do Dejtáru, kde nás na pieskových dunách čakala po daždi mokrá stepná lúka. Slnko iba slabo presvitalo cez závoj mrakov, ale i tak sme našli jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ) a užovky obojkové ( Natrix natrix ). Nad lúkou krúžili haje tmavé ( Milvus migrans ). Cestou domov sme sa zastavili v Drégelypalánku ( Csadó tanya ), kde sme sa podívali na lokalitu korytnačky močiarnej ( Emys orbicularis ), bohužial korytnačky sme nevideli.
Dva obrázky zo stepnej lúky na sever od dediny Dejtár ( ľavý breh Ipľa po prúde ).
4. DEŇ: 03.05.2015 – Nedeľa
Pretože polovica výpravy nevidela v Plášťovciach krátkonožky, tak som sa rozhodol, že ich ešte vyvediem na Veľký vrch 282 m.n.m. Bohužiaľ nesvietilo slnko, tak sme žiadnu nenašli. Zašli sme aspoň na smetisko v lese, kde sme našli daľšiu užovku stromovú ( Zamenis longissimus ), dlhú 130 cm a slepúcha východného ( Anguis colchica ) dlhého 52 cm.
Cestou do Prahy sme si odpočinuli v termálnom kúpalisku vo Veľkom Mederi. Príjazd do Prahy v 21.30 h.
Termín: 29.05. – 08.06.2014.
Počasie: Dážď, čiastočne polooblačno, teplota max. do 24°C v tieni.
Lokality: Boryslav, Uriž, Schidnicja.
Táto cesta tam bola veľmi divná a dlhá. Už na začiatku v Plzni sme mali meškanie 30 minút a miesto o desiatej pre nás minibus prišiel až o pol jedenáctej. Netušili sme, že toto meškanie je iba začiatok motania sa po Čechách. Ešte v 16,00 h sme boli Prahe! Kde na rôzných miestach nakladal tovar na Ukrajinu vrátane 5 ks nepriestreľných viest. Nakoniec to ešte namieril do nejakej zapadlej dediny u Mělníka, kde naložil obrovskú televíziu ( predtým musel všetko vyložiť a znova naložiť ) a nabral dvoch mládencov. Vodič bol iba jeden! Celú cestu telefonoval, i v noci, a vypil asi 8 Redbulov. Zastavoval po troch hodinách a v každej reštaurácií sa najedol. Ale čo je najdôležitejšie, po celodennej a celonočnej jazde, nás v sobotu ráno v 6.00 hodín v poriadku vysadil v Samboru. Na Ukrajine prvé dva dni stále pršalo a nikam sa nedalo ísť na výlet. Tretí deň sa oteplilo a tak som vyrazil v Uriži na ryby na súkromný rybník. Ryby som nechytil ale videl tu aspoň jednu malú vretenicu severnú ( Vipera berus ). V rieke Bystricja som tiež nič nechytil, miestny hovoria, že v nej veľká ryba nežije! Vo vode som videl plávať čereble a slíže. Mimo jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis ) a živorodých ( Zootoca vivipara ), ktoré žijú všade, i na okraji mesta, som ešte videl i užovky obojkové ( Natrix natrix ), mloky veľké ( Triturus cristatus ) a slimáka modranku karpatskú ( Bielzia coerulans ) endemit Východných Karpát.
Obrázky z krajiny:
Termín: 26.04.2014
Počasie: Slnečno, 20°C v tieni.
Na základe informácie z adresy www.lacertra.de som si vyhľadal miesta výskytu jašterice múrovej ( Podarcis muralis pravdepodobne poddruh nigriventris ) v Mníchove. Podľa tejto internetovej stránky by mali žiť v častiach Aubing, okolo vlakovej stanice Langwied, okolo trate smerom na juh, ktorá odbočuje asi 2 km juhovýchodne od tejto stanice a okolo mostu Donnersbergerbrücke. Ja som ich úspešne našiel práve okolo tohoto mostu. Hľadanie som začal vedľa parkoviska na ulici Philipp – Loewenfeld – Strasse. Je tu malé smetisko s hromadou konárov a kamenných kociek, kde som hneď našiel 5 jašteríc. Potom som sa vybral západným smerom na okraji trate. Je to tu ale všetko oplotené, a tak som dvakrát musel preliezať plot. Preto neviem či som neprekročil nejaký zákaz, našťastie ma nikdo nepokutoval iba raz u parkoviska ma zamestnanci dráhy vyhnali. Populácia je tu životaschopná, i keď podľa terénu a vychudnutia jašteríc je miesto chudé na potravu. Ako plus som tu našiel dospelého samca a samičku jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ). Jašterice žijú okolo každého možného i malého úkrytu. Najviac sa ich ale zdržuje okolo navrstvených starých vetví, kde majú bezpečný úkryt. Nie sú viazané na kamene alebo vlhký biotop. Celkom som videl asi 10 dospelých a 5 mladých jašteríc.
Pondelok 08.07.2013: Odjazd z Vardzie.
V noci a nad ránom mierne pršalo. Ráno po sebe upratujeme a s údivom sledujem ako zamestnanec parkoviska sype do rieky kontajner so smetím, ktorý sme tam pred pár minutami vložili! V rieke bola voda iba po kolená ale smetie v ňom plávalo všade, hlavne plastové tašky. Boli v hrubej vrstve zachytené u brehu a na dne rieky! Na ceste k mestu Akhaltsike sme našli prejdenú užovku fŕkanú ( Natrix tessellata ) s vajíčkami. V Akhaltsike tankujeme naftu a potraviny. V jame u pumpy som videl dve malé agamy ( Laudakia caucasica ). Vodič nákladného auta, ktorého sa pýtame na cestu do Batumi, nás dôrazne upozorňuje, že cesta po juhu Grúzie je pre autobusy nezjazdná. Pokračovať smerom na západ sa dá iba cez Turecko. V dedine Vale dáváme posledný pozdrav Grúzii ( pri ceste vidím dve jašterice Lacerta media ). Na tureckej strane hraníc vykladáme dvakrát batožiny z autobusu. Poprvé na pokyn mladého pohraničníka a po jeho kontrole vraciame veci do autobusu a po druhé na pokyn staršieho kolegu. Teraz už ideme i s autobusom na rentgen. Ale i tak nás kontrola zdržala “iba” na 3 hodiny. Od hraníc sa štveráme 2 hodiny vkuse do kopca. Autobus ledva sa plazí – prehrieva sa v chladiči voda. Asi 20 km míňáme iba vojenské základne a pasienky s kravami. Zastavujeme až v priesmyku, Ilgar Dagi Gecidi, 2550 m.n.m. I keď je slnečno, tu je zima a fúká studený vietor. Nenašiel som tu žiadne jašterice. Ďaľšia cesta pokračuje po vysokej náhornej plošine. Priemernú nadmorskú výšku tipujem na 2100 m.n.m.! Potoky tu nemajú skoro žiadný spád! 25 km za Ardahanom začíná nekonečné klesanie. Cesta je úzká, nejde nikde zastaviť. Za priehradou Nehri ( dlhá 25 km ), ktorá začíná u mesta Artvin a končí u Borčku, konečne zastavujem. Je to malý priesmyk s nadmorskou výškou asi 750 m.n.m. ( 15 km pred mestom Hopa ). Chytil som tu jašterice Darevskia rudis bischoffi, boli celé biele od prachu. Pred fotením som ich musel umyť. Našli sme ešte slepúcha Anguis colchica a malú užovku hladkú Coronella austriaca. V 18.30 zastavujeme v meste Hopa, fotím ulice. Domy sa tu stavajú veľmi blízko seba. Sused susedovi sa doslova dívá do taniera. V celom údoli nad Hopou a na morskom pobreží sa pestuje a spracovává čaj. Večer vyrážáme do údajného cieľa cesty Čamlihemšinu. Keď tam dorazíme dozvedáme sa, že kemp, v ktorom máme spať je o 28 km vyšie v horách. Volá sa Čatköy. Na úzkej ceste, kde z jednej strany je skala a z druhej zráz narazíme na 3 mosty cez potok. U každého mostu zložito manévrujeme. Vďaka chladnokrvnosti vodiča mosty za cenu malého poškodenia nárazníku prekonáme. V 21.30 sme po hrozných nervoch na mieste.
Utorok 09.07.2013: Čatköy, Yaylaköy.
Ráno prší. S Radkom sa rozhodujeme, že budem postupovať proti prúdu potoka, ktorý tečie na strane chatiek a pokúsíme sa dostať nad mraky. Po dvoch hodinách pomalej chôdze sa dostáváme do dediny Yaylaköy vo výške 1850 m.n.m. Skoro pod každým kameňom, medzi kempom a dedinou Yaylaköy, sme našli mloky kaukazské Mertensiella caucasica. Nad dedinou končil les a i nálezy týchto mlokov. Pochod končíme asi 5 km od dediny v nadmorskej výške cca 2500 m.n.m. Mrakov bolo pred nami čím ďalej viac a viac a ani sme presne nevedeli kde sme a kam ideme. Počasie sa stále zhoršovalo a už sme cítili i únava. Pod kameňmi na konci cesty som našiel dve jašterice, pravdepodobne Darevskia valentini lantzcyreni ( 1 dospelý a 1 mladý samec ) a skokana Rana macrocnemis. Cesta dolu sa mi zdala byť nekonečná. Okolo tábora ostatní našli Darevskia rudis, Darevskia clarcorum, Natrix natrix, Coronella austriaca, Bufo bufo, Pelodytes caucasiaca, Vipera kaznakovi. V kempu bola stanica miestných strážcov prírodného parku a tí nás udali policii, že chytáme plazy. Jeden náš člen bol i zatknutý ale sa to našťastie vysvetlilo. Údajne sa v Turecku nesmie fotit „dokumentačne“, tj. uvádzať meno a lokalitu fotografovaného zvieraťa. Celý deň bolo hnusne.
Jašterica Darevskia parvula adjarica – Znaky: Najmenšia jašterica „prcek“, červené brucho, má kýlnaté šupiny na holeni zadnej nohy.
Streda 10.07.2013: Sümela.
Návrat do údolia cez mosty bol ráno za svetla o niečo lepší, než v noci. Ale na jednom z nich musel celý autobus podkladať kemene pod kolesá autobusu, aby sa jeho spodok nedostal na asfalt. Premiestnili sme asi 300 kg kameniva! Dnes ako naschvál je slnečno. Smerujeme do kláštora Sümela a cestou sa zastavujeme na raňajky v meste Rize. Už v deväť hodín je horúco. Ako sa blížíme k cieli zaťahuje sa ale neprší. V 11.30 dorazíme na parkovisko pod kláštorom. Ideme pešo do strmého kopca, cestou jašterice nevidíme. Našťastie sa mi podarí na hornom parkovisku nafotiť jašterice Darevskia rudis rudis. Boli veľmi opatrné a schované do pol tela v dierach opornej steny. Medzi 13.00 a 17.00 hodinou zastavujeme na odpočinok v meste Trabzon. Odpady ( výkaly ) z mesta tečú priamo do mora a v okolí je hrozný smrad. Obchody sú plné pekného tovaru, všade je hustá automobilová premávka a veľa ľudí. Prechádzame sa po kamennom morskom pobreží, chýbajú tu piesočné pláže. Medzi kameňmi u brehu pozorujeme ryby. Na brehu medzi smetím hľadám jašterice, no nie sú. Cesta na západ po kvalitnej diaľnici je jednotvárna ale našťastie rýchlá. Severné pobrežie Turecka je súvisle zastavané, jedna tabuľa z názvom obce končí a druhá začína. Celý deň je na pobreží horúco ale nad horami sa držia mraky. Pri ceste vidím pestovať na obrovskej ploche monokultury čajovníku a lieskových orieškov. Až 50 km západne od Trabzonu začínajú piesočné pláže. K večeru, po krátkom blúdení, dorazíme do kempu v Ünye. Čakajú nás drevené chatky so sprchou, záchodom a elektrickými zásuvkami. Večeru nám podávajú v reštaurácii u benzínovej pumpy. Žiadny luxus ale konečne je dostatok „jednotypového“ jedla – polievka, ryža a mäso. K tomu máme silný čaj a ayran ( mliečný zákys ).
Štvrtok 11.07.2013: More u mesta Ünye.
Budíme sa do slnečného rána. V záhradách, pri ceste na raňajky, som videl jašterice zelené ( Lacerta viridis infrapunctata ). Nie je to uznávaný poddruh ale tieto jašterice majú na spodku hlavy čierne škvrny, drobné čierne škvrny sú i na boku, na chrbte sú jednofarebne zelené a majú dvojfarebné brucho – žlto bielé. Doobeda chodíme po okolitej prírode. V kanáloch žijú skokani rapotavé ( Pelophylax ridibundus ), kapry, šťuky, „komárožrouti“ Gambusia affinis. Prechádzali sme sa i v okolitých otvorených záhradách ale plazy sme nevideli. Na pláži som našiel jašterice zelené ( Lacerta viridis infrapunctata ) schované v nízkých kríkoch. Ostatní našli ešte korytnačku žltohnedú ( Testudo graeca ibera ), korytnačku močiarnú ( Emys orbicularis colchica), užovku obojkovú ( Natrix natrix ), užovku fŕkanú ( Natrix tessellata ) a mŕtvého hada Dolichophis schmidti. V 19.00 odchádzáme z Ünye. Ideme celú noc s jednou zastavkou na toaletu.
Piatok 12.07.2013: Edirne.
V 07.15 vchádzáme do blízkosti Instambulu, je to mega mesto. Zastavujeme asi 40 km pred mestom Edirne na benzínovej pumpe, je horúco a v okolitej tráve sme jašterice nenašli. V Edirne utrácáme posledné turecké peniaze. S Radkom si dáváme kebab, kolu, výborný čaj, kávu espresso = rozpustná je hnusná. „Tureckú kávu“ nepoznajú. V umelom potoku uprostred mesta fotím skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ). Všade sú fontány a fontánky. V bočne uličke kontrolujem oplotené antické ruiny ( vstup je voľný ) ale jašterice tam nežijú, mačky áno.
Sobota 12.07.2013: Biser.
Po raňajkách ja, Franta, Radek a Ota ideme hľadať vretenice Vipera ammodites popri potoku (meno neviem), ktorý neďaleko za Biserom sa vlieva do rieky Marica. Nikdo z nás zmiju nenašiel. Vidíme cestou dve jašterice zelené ( Lacerta viridis meriodinalis ), malé užovky obojkové ( Natrix natrix ). V rybníku nad dedinou Radek nenašiel žiadne mloky. Ostatní našli: Ropuchu bradavičnatú Bufo bufo, korytnačky močiarne Emys orbicularis ( boli v potoku pod mostom ), korytnačku nazelenalú Testudo hermani, a skokany Pelophylax sp. Už dlho pred našim příjazdom tu nepršalo. I teraz bolo teplo a sucho, preto sa plazy ťažko hľadali a bola malá pravdepodobnosť, že vretenice nájdeme. V potoku som sieťkou chytil tieto ryby: Jalec hlavatý, ostriež zelenkavý, pĺž dunajský, slnečnica pestrá, lopatka dúhová, býčko rúrkonosé, mrena severná, beličky. Odjazd v 18.00 h. Okolo Plovdivu sa na veľkej ploche pestuje ryža. V 24.00 hodín prejazd do Srbska, bez zdržania.
Nedeľa13.07.2013: Cesta do Čiech.
07.00:Príchod na Srbsko – Maďarské hranice, 07.00 – 07.45:Odbavenie na srbskej strane, 07.45 – 09.00:Odbavenie na maďarskej strane, čakanie na odbavenie poľského autobusu. My sme po kontrole pasov hneď hotoví, 11.00:Tatabánya, 16.00:Sedím vo vlaku do Mariánských Lázní.
Termín: 24.06. – 14.07.2013
Pondelok 24.06.2013: Cesta k ukrajinským hraniciam.
Cestu sme začali v Prahe s hodinovým oneskorením takže miesto 22.00 h vyrážáme v 23.00 hodín. Na začiatku cesty nám to nevadilo, pretože nás čakali tri týždne dovolenky. Za silného, celonočného dažďa sme prešli celú Česku republiku a Poľsko.
Utorok 25.06.2013: Lvov a cesta do Odesy.
Ráno okolo siedmej hodiny prechádzáme poľsko – ukrajinské hranice. Pred nami nikto nebol, ale i tak sme čakali 2,5 hodinyni. Našťastie kontrolovali iba pasy. Už neprší. Na vlakovej stanici v Lvovu meníme eura za hrivny. V tom momente začíná nad nami zo stropu staničnej haly kvapkať voda. Oznamujem to obsluhe zmenárne, ale tých to vôbec nezaujíma. Keď odchádzáme už voda tečie prúdom a pred pokladňou je súvislá, 1 cm hlboká mláka. S Radkom sme vyliezli na zalesnený kopec “Vysokyi zamok” nad mestom. Jašterice som tu nevidel. Je tu kus bukového lesa, starý zámok a park. Vo Lvove je mnoho starších domov z doby Rakúska – Uhorska, ale veľká väčšina je neopravená. Po oprave by pravdepodobne bolo veľmi pekné mesto. Električky mestskej dopravy jazdia obmedzene, pretože na mnohých miestach sú nepoužiteľné koľajnice, sú vlnovite ohnuté. V 18.00, za hustého dažďa, vyrážáme z Lvovu po veľmi špatných cestách do Ternopilu ( asi 130 km ). Za ním už je cesta lepšia a cez Chmelnickyj, Vinicju a Umaň sa napojujeme na diaľnicu Kyjev – Odesa.
Streda 26.06.2013:
V noci zastavujeme na toaletu za Umaňom a prvýkrát máme blažený pocit, že sme na juhu. Ideme celú noc, aby sme boli čo najrýchlejšie v Odese. Po príjazde do Odesy, asi okolo deviatej hodiny odchádzáme na prehliadku mesta. Bola veľká horúčava, 33°C, a tak radšej prehľadáváme zalesnenú priekopu pod hradbami mesta. Nič sme nenašli. Zastavili sme na kávu a vodu mimo hlavné námestie v nádeji, že to tu bude lacnejšie. Bola to chyba. Sadli sme si do štýlovej reštaurácie, kde jedna káva a voda vyšli na cca 120,- Kč. Na námestí s výhliadkou na more to bolo o 1/3 lacnejšie. V 16.00 sme sa prepravili do prístavu v Iljičovsku. V okolí prístavu som videl veľmi opatrné jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Pod horúcím slnkom sme tu čakali do 19.00 h, kedy nás konečne pustili na loď. Na lodi prebehla pasová kontrola. Vo dvojmiestnej kajute sme mali sprchu, záchod i klimatizáciu. Noc sme strávili v prístave. Plavba loďou bola vynútená. Jazda autobusom by bola rýchlejšia, ušetrili by sme dva dni. Ale bohužiaľ Abcházia na severozápade sa odtrhla od Grúzie a spojila sa s Ruskom. Grúzia preto s ňou úplne uzavrela hranice.
Štvrtok, piatok 27.-28.06.2013: Cesta loďou po Čiernom mori.
Ráno o siedmej konečne začíná cesta na lodi do Grúzie. Deň trávíme spaním, jedlom, študovaním literatúry o plazoch grúzie a pobehovaním sprava doľava, podľa toho, na ktorej strane skáčú delfíni. Maximálná rýchlosť lode bola stanovená kapitánom na 17 km/h, ale akousi záhadou sme túto rýchlosť prekročili až na 19 km/h! A aby sme do Batumi nedorazili skôr než to predpisuje cestovný poriadok kapitán uprostred Čierného mora na dve hodiny vypol motory. V mori som videl plávať množstvo igelitových odpadkov a čím bližšie sme boli k brehu, tým ich bolo viac.
Sobota 29.06.2013: Pohorie Mtirala - údolie potoka Čakvistavi.
Konečne okolo 13 hodiny vidím v diaľke niečo ako vežu a zanedlho nato nejasné obrysy pohoria. Okolo 18 hodiny gruzínského času dorazíme k molu ale pred vystúpením nás ešte čaká pasová kontrola na lodi. Colníci sebou vzali počítače a kamery na fotografovanie, takže pasová kontrola prebehla „moderne“ a my sme v 17 hodín mohli vyraziť do mesta Batumi. Utekali sme do centra aby sme si vymenili eura za Lari a nakúpili čerstvé potraviny. Našťastie všade mali rovnaký kurz, takže neboli nikde fronty. Večer medzi 17.00 a 19.00 h som prešiel okolie prístavu. Žiadne plazy ani obojživelníky som nevidel. Pretože sa zasekla vykladacia rampa v prístave, tak sme nakoniec mali čas i na kávu a sladké pečivo v reštaurácii u prístavu. Rampu opravili až okolo datsiatej hodiny. Po vylodení autobusu sme sa odobrali do dediny Čakvi, kde nás naložili do 3 „maršrutiek“. Dve boli pre osoby a jedna pre tašky. Ako sa vošlo do troch 9 miestných aut a jednej Nivi 36 ľudí, dodnes nechápem. Natlačení sme potom s hrôzou sledovali kam to po úzkých, deravých a hlinitých cestách ideme. Skončili sme na chate v horách Národného parku Mtirala, kde na nás ešte v jednu hodinu po polnoci čakali s jedlom.
Nedeľa 30.06.2013: Národný park Mtirala.
Po raňajkách sme sa ako väčšina zájazdu s Radkom vybrali pozdĺž potoka Čakvistavi k miestnej atrakcii – vodopádom. U cesty na hromade dreva som narazil na prvú jaštericu Darevskia derjugini barani, potom som dlho nič nevidel. Až u včelínov ( tu sa ešte vo veľkom chovajú včely ) pod kládou Radek našiel ropuchu Bufo verrucossimus. Pri starom mlyne u potoka sme našli viac jašteríc Darevskia rudis bischoffi, telom najväčšie z rodu Darevskia. Pokračovali sme cez potok lesom, kde sme pod kameňmi nachádzali slepúchy východné ( Anguis colchica ) a užovky hladké ( Coronella austriaca ). Často sme v lese vyplašili malé jašterice, pravdepodobne Darevskia derjugini barani. Tieto jašterice sa veľmi ťažko chytali a pozorovali, pretože sa hneď schovali do hustého podrastu s kríkmi. U vodopádu, pretože majú radi vodu, sme videli jednu jaštericu Darevskia clarkorum. Cestou späť sme sa osviežili v potoku, v ktorom plávali pstruhy potočné ( Salmo trutta ). Po návrate som ešte v okolí tábora našiel užovky obojkové ( Natrix natrix ) a užovky fŕkané ( Natrix tessellata ). Večer sme počuli kvákať rosničky Hyla arborea schelkownikowi z kríkov nad táborom.
Pondelok 01.07.2013: Mtirala.
Dnes sme sa vybrali na severný svah v nádeji, že Radek nájde nejakú vodnú plochu s mlokmi a ja si vyfotím u mostu ( smerom po prúde ) jašterice Darevskia parvula adjarica, ktoré tu včera Ondra našiel. Okrem toho, že je to drobná jašterica, tak poznávacím znakom je červené brucho. Jašterice som tu nevidel. Ráno totiž východné slnko na svah nedosvietilo a poobede začalo pršať. Pod skalnou stenou, v hromade kamenia som našiel jednu mladú užovku stromovú ( Zamenis longissimus ) a pri moste malú užovku hladkú ( Coronella austriaca ). Neďaleko od mostu pri včelínoch žila veľká populácia jašteríc Darevskia rudis bischoffi, ktoré si pochutnávali na spadnutých včelách. Okolo mostu som videl ešte jašterice Darevskia derjugini barani. Potom už sme sa iba štverali na náhodu na jeden kopec zo severnej strany. Cestou sme videli skokana Rana macrocnemis a slepúcha východného ( Anguis colchica ). Poobede sa balíme a presúváme sa k Čiernému moru do kempu Zekari na severnom okraji mesta Kobuleti. Keď dorazíme okolo 15.00 hodiny sa počasie mení na polooblačné. Pod kameňmi v pobrežných dunách som našiel dve jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis grusinica ). K večeru sa zatiahlo a nastal koniec sveta. Celú noc bili hromy, blýskalo sa, pršalo a fúkal tak silný vietor, že dažďové kvapky padali vodorovne.
Zaznamenali sme tu tieto druhy plazov a obojživelníkov:
Jašterice: Darevskia rudis bischoffi, Darevskia derjugini barani, Darevskia parvula adjarica, Darevskia clarkorum, Anguiscolchica.
Hady: Zamenis longissimus, Coronella austriaca, Natrix tessellata, Natrix natrix.
Žaby: Bufo verrucossimus, Rana macrocnemis, Hyla arborea schelkownikowi.
Darevskia derjugini barani – rozpoznávacie znaky: Malá jašterica, jediná má hlavu z boku trojúholníkovú ( nezploštelú ), hnedý chrbát, na hornej strane chvosta je ostro a pilovite ohraničený svetlý pruh, feromónové póry končia v polovici stehna, na krku zospodu má golierik z veľkých šupín.
Darevskia rudis bischoffi – rozpoznávacie znaky: Najväčšia jašterica z rodu, samci: telo 6-7 cm, chvost 15-17 cm, celková dĺžka 23-25 cm, hlava je zboku pred očami k nozdre zploštelá, na holeni zadnej nohy sú veľké kýlnaté šupiny, chvost je výrazne kýlnatý, sú dva veľké análné štítky nad sebou, celý spodok tela je žltý ( D. rudis svanetica svetlomodrý ), samci na chrbte zelený s čiernými fľakmi uprostred, na boku hlavy veľké „messetericum“.
Utorok 02.07.2013: Pobyt u Čierného mora.
Ráno sme mali v stane 2 cm vody. Boli sme celý mokrý a nefungoval mi fotoaparát. Ráno sa ukázalo slnko a v nádeji, že nás čaká krásný deň sme vyratili ja, Radek a Franta „maršrútkou“ na južný okraj mesta Kobuleti. Najprv sme sa dívali pod cestným mostom v jazierkách po povodni na obojživelníky. Našli sme skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ) a živorodky ( Gambusia affinis ). Na okraji záhradiek som zahliadol jašterice Darevskia derjugini barani. Potom sme si to nasmerovali k najbližším kopcom. Keď sme sa konečne dostali mimo mesto začalo pršať. Schovali sme sa do opusteného domu. Frantovi sa v jednej miestnosti podarilo nájsť jaštericu Darevskia derjugini barani. Po dvoch hodinách zbytočného čakania na koniec dážďa sme sa rozhodli vrátiť sa do mesta. Poobede prestalo pršať a občas sa ukázalo slniečko. Vydali sme sa s Radkom na severný okraj mesta, kde sme našli pieskový lom so zbytkami vody. Radek v jednom jazierku našiel posledné dve larvy mloka Triturus karelinii. Vo vode žilo množstvo skokanov rapotavých ( Pelophylax ridibundus ) a lovili tu i užovky obojkové ( Natrix natrix megalocephala ) tmavej farby s veľkou hlavou a bielymi polmesiacmi za hlavou. Cestou spať som ešte chytil niekoľko jašteríc krátkohlavých Lacerta agilis grusinica ale bohužiaľ iba samcov. Druhá noc bola tiež búrková ale už o jeden stupeň miernejšia, tak už som ráno nebol tak mokrý. V okolitých močiaroch žili vo veľkých skupinách živorodky Gambusia affinis.
Streda 03.07.2013: Presun do horského mestečka Mestia, hlavného mesta Svanetie.
Ráno za mierneho dažďa si balíme mokré veci. Dúfáme, že sa nám počasie v horách Vysokého Kaukazu zlepší. Cestou do Mestie sme sa mali zastaviť v národnom parku Kolcheti. Ale vzhľadom k vytrvalému dažďu a vode, ktorá je všade okolo cesty až k základom domov, nezastavujeme. Ideme stále do kopca po úzkých cestách údolia rieky Inguri s častými popadanými kameňmi na ceste. Míňáme dlhú a hlbokú priehradu Džvari. Pri zastávke pod kameňom u cesty sme našli slépucha východného ( Anguis colchica ). Po dvánáctej hodine, už na dohľad Mestie zastavujeme. Prestáva pršať a cez mraky jemne presvitá slniečko. U cesty pod suchým a mierne vyhriatým kameňom som našiel samca jašterice Darevskia rudis svanetica. Blízko rieky Inguri nájdeme skokana Rana macrocnemis a na okraji mesta roupuchy zelené Bufotes ( Pseudepidalea ) variabilis. Šokujú ma veľké smetíská na brehu rieky. Smetie sa sype i do koryta dočasných potokov ( teraz vyschnutých ). Ešte netušíme, že veľké upratovanie vodou je v celej Grúzii normálný jav! Brehy a dno riek a potokov sú zanesené vrstvou viditeľného smetia ( hlavne plastov ), vypadajú hrozne.
Štvrtok 04.07.2013: Údolie potoka Dolra, cesta pod horu Užba.
Ráno je zamračené ale neprší. Vyrážáme k hore Užba cez údolie potoka Dolra u dediny Mazer. Zastavujeme u kostola v dedine Latli ( Ienashi ). Svieti slnko ale je zima, okolo kostola a na cintoríne som žiadne jašterice nenašiel. V deväť hodín vyrážáme ku kopcom, ktorých vrcholy nevidíme, pretože sú neustále schované v nízských mrakoch.Na povzbudenie Franta našiel u cesty malého slepúcha ( Anguis colchica ). Našťastie občas sa na minúty ukáže slniečko, ktoré vyláká jašterice z úkrytov. Na okraji dediny uvidím mláďa jašterice Darevskia rudis svanetica. Potom už ich pod kameňmi začínáme nachádzať viac. Mimo ne nájdeme už iba ropuchy zelené Bufotes ( Pseudepidalea ) variabilis. Dnešným cieľom ale bolo dostať sa nad pásmo lesa a nájsť zmije Vipera kaznakovi. Cestou sme sa i pýtali na „gadjugi“ v dedine Mazeri. Potvrdili nám, že v horách sú ale ich je málo. Od 11.00 h začíná husto a vytrvalo pršať, ešte hodinu v daždi stúpáme ale potom sa obraciame späť do dediny. Do hotela som sa vrátil zmoknutý, unavený ale čakala nás horúca polievka a večera o 5-7 chodoch. V Mestii sa pohybovali češi, poliaci, slováci a i jeden študent z Kolumbie.
Piatok 05.07.2013: Výstup na kopec nad Mestiou.
Ráno je slnečné a teplé počasie. Vyrážáme spolu pred siedmou hodinou nad Mestiu po značenej turistickej ceste. Hneď nad mestom v ruinách budovy fotíme jašterice Darevskia rudis svanetica. Po 30 minutách stúpania vidíme pod sebou letisko v Mestii, kam ale zatiaľ nikdo nelieta! Cestou pod kameňmi nachádzám jašterice Darevskia brauneri. Okolo desiatej hodiny, na jednej krásnej čistinke plných farebných kvetov fotím malé jašterice so zeleným chvostom a motýle s priesvitným krídlom. Cesta je nekonečná a stále stúpá. Pomali ubúdajú stromy. Až po jedenáctej hodine sa dostáváme nad pásmo lesa. Na salaši nájdeme jašterice Darevskia caucasica. Po vystúpaní k malej skalnej stene nájdeme desiatky nebojácných jašteríc Darevskia caucasica. Užasné miesto, raj pre mňa. Vypadá to tak, že v týchto kolóniách sú iba samičky skoro rovnakej veľkosti. Samcov som našiel iba samostatne, mimo kolóniu. Mimo kolóniu žili i tohotoročné mláďatá. Inkubačná doba vajec je iba 30 dní! Stačilo čokoľvek položiť na zem ( púzdro fotoaparátu, sveter, čiapku ) a okamžite to využili jašterice ako úkryt. Na tomto jednom mieste sme vydržali fotografovať celú hodinu! S ťažkým srdcom sme sa pobrali vyššie do hôr, k jazerám. Najhlavnejším cieľom výšlapu bolo konečne nájsť zmije Vipera kaznakovi, ale ani tu sme žiadnu nenašli. V jazerách žili skokani Rana macrocnemis. Na náhornej plošine pobehovali divoké kone a boli z nej krásné rozhľady.
Sobota 06.07.2013: Cesta do mesta Kutaisi.
V 08.00 h, po raňajkách, odjazd z Mestie. Je slnečno, u dediny Dizi nájdeme prejdenú užovku stromovú Zamenis longissimus. Gruzínci majú veľa starých áut, na pohľad chudobu, neopravené domy, ploty, malé výplaty – 80 USD na mesia a hromadu odpadkov okolo sídiel. Preto nechápem ako môžu mať silnejšiu menu k dolaru než je česká koruna? Údolia a nížiny sú husto zaľudnené, nebývá sa iba na nedostupných miestach.V 14.30 prichádzame do Sataplie, 10 km severne Kutaisi. V preklade toto miesto znamená „Medové hory“ podľa veľkých kolónií divokých včiel. Je tu zastrešené múzeum so stopami dinosaurov a jaskyňou. V okolí sú vlhké lesy. Okolo záchodov som našiel samice jašterice Lacerta media, ktoré boli mimoriadne plaché. V objekte na skalách behali jašterice Darevskia mixta. Petr Velenský zahliadol užovku Platyceps najadum. Pokračujeme do kláštora v Gelati, postavený v 10. storočí ( r.1105 ), kam dorazíme okolo 17.00 h. Na múre oproti parkovisku sa schovávali jašterice Darevskia mixta a Darevskia rudis obscura. Spíme v naoko luxusnom hoteli Gora v Kutaisi. Hotelový nábytok vypadá ako starožitný, pritom celý hotel je postavený, tak že sa všetko kýve, nedolieha alebo nefunguje. Večeriame v reštaurácii u rieky Rioni. Je tu veľa návštevníkov, obsluha ledva stíhá. Majú asi 6 druhov piva. Jem polievku bez chuti, nedá sa dochutiť ani soľou ani cesnakom. Kebab z ovčieho mäsa je zabalený v „palačinke“, je tiež bez zvláštnej chuti, je suchý a porcia je malá.
Jašterica Darevskia mixta – znaky: Stredne veľká, štíhlá jašterica, hlava je zboku zploštelá, samci na chrbte jasne zelený, pred ušným otvorom sú 3 veľké štítky.
Nedeľa 07.07.2013: Odjazd do Vardzie.
V 7.00 h odchádzame do Vardzie, ktorá je už stepnou oblasťou a je blízko hraníc s Tureckom. Ideme smerom k mestečku Bakdati, minieme i mini kúpeľe. Ale za kúpeľami ( asi 20 km od Kutaisi ) nás zastavuje závora. Strážcovia nás nekompromisne a bez vysvetlenia posielajú späť. Škoda, pretože v pláne bol prechod priesmyku vo výške asi 2100 m.n.m. Cestou ( na lesnom úseku ) nacházame dve prejdené užovky stromové ( Zamenis longissimus ) a mláďa jašterice Darevskia rudis obscura. A tak sa veľkým oblúkom dostáváme cez mestá Kašhuri a Borjomi do Vardzie. Behom 15 km sa z vlhkých lesov u Borjomi dostáváme, proti prúdu rieky Kura ( Mtkvari ) do suchých stepí. Asi 40 km pred Vardziou nachádzám samca i samicu agamy Laudakia caucasica. Sú šialene rychlé a bežia ďaleko od miesta vyplašenia. Po príchode do Vardzie vyrážáme s Radkom na severozápadný, vlhkejší svah v nádeji, že nájdeme vodu s mlokmi. Nájdeme iba jašterice Lacerta media a Darevskia rudis obscura. V okolí kolegovia ešte našli hady Hemorrhois ravergieri a Eirenis modestus.
