NEMECKO – PASSAU ( február 2019 ).

Termín: 19.02.2019, od 13:00 – do 15:30 hodin.
Počasie: Jasno, teplota +9°C v tieni, mierny vietor.
Cieľ cesty: Nájsť zavlečené jašterice múrové ( Podarcis muralis nigriventris ) na pevnosti Oberhaus ( Veste Oberhaus ).

Cestou domov z kúpeľov v Maďarsku som sa zastavil v meste Passau. Parkovanie som našiel vedľa cesty na ulici Neue Rieser strasse. Odtiaľ vedie cesta cez pole na horný vchod ( severný ) hradu Oberhaus. Prvé jašterice múrové ( Podarcis muralis nigriventris ) som uvidel sa vyhrievať na múre nad kaviarňou. Ďalšie som videl na nádvorí a potom až dole u Dunaja, kde začínali schody na hrad, z ulice Angerstrasse
( vedľa penziónu Panorama ). Boli vonku k videniu samci, samičky i mláďata. Samci boli mimoriadne vychudnuté. Samci sa už medzi sebou bili, keď sa stretli. Ani na zemi ani vo vzduchu som nevidel žiadny hmyz pre ich krmenie.

Panoráma Passova z kaviarne, 19.02.2019, 13:17 hod.

Hrad Oberhaus z jedného z jeho nádvorí. Na tomto nádvorí, i keď tu bolo teplo a kríky, som jašterice nevidel.

Samec jašterice múrovej ( P. muralis nigriventris ), na múre nad kaviarňou. Druhý samec na múre nad kaviarňou. Mláďa z nádvoria. Samička z nádvoria.

Hnedý samec od Dunaja. Druhý samec od Dunaja.

Samička od Dunaja.

Posted in Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

NEMECKO – CADOLZBURG ( október 2018 ).

Termín: 19.10.2018, Počasie: Jasno, teplota +18°C v tieni, mierny vietor.  Cieľ cesty: Nájsť zavlečené jašterice múrové ( Podarcis muralis nigriventris ) na hrade a v meste.

V Cadolzburgu som podľa smerových tabúľ k hradu našiel veľké, bezplatné parkovisko na ulici Am Höhbuck. Prvú jaštericu som našiel v 10:27 hod. na juhovýchodnej skalnej stene hradu. Ďalšie 3 mláďatá v zeleninovo-kvetinovej záhrade. Poobede som našiel 6 dospelých jašteríc v dierach na juhozápadnej stene. Ďalšie plazy som už nikde nevidel. Ani v starých záhradách okolo hradu, ani u vlakového nádražia, ani v jeho okolí a ani na cintoríne. Ráno boli jašterice plaché a fotit sa nechali tak z 5 metrov. Poobede som dospelé mohol fotit i z 1,5 metra a vôbec sa neschovávali. Okolo hradu je pár krátkych starobylých ulíc, mestečko je malé.

Kostol na ulici Burgstras. Ulica k hradu, na moste ( uprostred ) je vstup do hradu.

Hrad Cadolzburg. Kvetinová záhrada na dvore hradu.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis nigriventris ), mláďa. Jašterica múrová ( Podarcis muralis nigriventris ), druhé mláďa. Všetky mali ulomený chvost.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis nigriventris ), dospelá samička. Jašterice múrové ( Podarcis muralis nigriventris ), dospelé jedince.

Jašterice múrové ( Podarcis muralis nigriventris ), zpredu. Jašterica múrová ( Podarcis muralis nigriventris ), dospelý samec.

Posted in Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

NEMECKO – KULMBACH ( apríl 2018 ).

Termín: 07.04.2018

Počasie: Jasno, teplota +20°C v tieni, mierny vietor.

Cieľ cesty: Nájsť plazy vo vinohradoch nad mestou Ziel am Main ( západne dediny Ziegelanger ) a zavlečené jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris )
v Kulmbachu. Časové údaje sú podľa zimného času!

Deň začal dobre, lebo som prvú jaštericu krátkohlavú ( Lacerta agilis ), samca, som uvidel už na odpočívadle Rotmaintal. Plný nádeje som pokračoval po diaľnici A70 k mestu Ziel am Main. Vinice začali hneď na západ od mesta Bamberk ale sú bez kamenných stien. Po príchode do mesta Zeil am Main som náhodne zatočil doprava, do kopcov, kde som tušil vinice ( smer Bischofsheim ). Nad mestom som našiel parkovisko s informačnými tabuľami a vyrazil smerom k ruine hradu Schmachtenberg. V okolí ruiny a ani vo vinici pod ním som žiadne jašterice nenašiel ( totiž žiadne zvieratka! ). Chcel som sa ešte podívať na kopec, na severozápad od mesta, ale nenašiel som tam cestu a ani nevidel vinice. Sklamaný som vyrazil domov. Ešte som sa zastavil vo vinohradoch medzi Ziegelanger a Steinbachom. Ale ani tu som na kamenných stenách žiadne jašterice nenašiel. Po príchode do Kulmbachu som sa okolo starého nákladového nádražia dostal do obchodného centra, kde som  zaparkoval ( Albert Ruckdeschel strasse ). Po ulici Gummistrasse som sa dostal k umelému  remenu rieky Mohan ( Main ). Okolo neho som sa dostal cez koľajnice do priestoru starého nádražia. Dnes už je uzavretý a likviduje sa, čím sa časom zlikviduje i lokalita jašteríc múrových. Prvé jašterice múrové ( Podarcis muralis maculiventris ) som našiel na múre zanedbanej záhrady u rieky a potom v hromade dreva u železničného valu. Boli tu samci, samice i mláďata. V priestore starého nádražia som ich našiel veľa, mláďatá boli schované pod každým trochu väčším kameňom. V súčasnosti je táto populácia v priestore husto rozšírená. Iný druh jašteríc som tu nenašiel. V meste Marktredwitz som sa ešte podíval u obchodného centra Lidl na jašterice medzi balvanmi, nič som nevidel.

Jazero v pozadí je záplavové územie rieky Main ( Mohan ), takto ekologicky je upravená veľká časť rieky. Mali by sme si vziať príklad. Pohľad na juh z ruiny hradu Schmachtenberg, Ziel am Main, 07.04.2018, 09:11 hod.

Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samec, odpočívadlo Rotmaintal, 07.04.2018, 07:49 hod. Centrum mesta Ziel am Main, 07.04.2018, 10:35 hod. Vinice západne dediny Ziegelanger, 07.04.2018, 11:14 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis maculiventris ), samec, múr záhrady, 07.04.2018, 12:58 hod.   Plot zanedbanej záhrady medzi Gummistrasse a koľajnicami, 07.04.2018, 13:05 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis maculiventris ), samička, 07.04.2018, 13:01-03 hod. Rovnaká samička Jašterica múrová ( Podarcis muralis maculiventris ), samec, záhrada, 07.04.2018, 13:01-03 hod.  Jašterica múrová ( P. muralis maculiventris ), samec, 07.04.2018, 13:25 hod. A jeho detail. Jašterica múrová ( P. muralis maculiventris ), samička v kope dreva vedľa koľajníc. Opustená nákladová stanica, už sa chystajú opravy a tak i zničenie lokality jašteríc, 07.04.2018, 13:49 hod. Opustená nákladová stanica. Jašterica múrová ( Podarcis muralis maculiventris ), samec, areál stanice, 07.04.2018, 14:07 hod. Jašterica múrová ( P. muralis maculiventris ), samička, areál stanice, 07.04.2018, 14:14 hod. Jašterica múrová ( P. muralis maculiventris ), samec, areál stanice, 07.04.2018, 14:14 hod.  Jašterica múrová ( P. muralis maculiventris ), brucho samičky, 07.04.2018, 14:26 hod. Hrad Plassenburg od vlakovej stanice, 07.04.2018, 14:20 hod.

Posted in Nemecko, Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

CHORVÁTSKO – PODACA ( júl 2017 ).

Termín: 23. 07. – 30. 07. 2017.
Celý týždeň bolo horúco, 34°C v tieni. Jednu noc bola silná búrka, voda tiekla prúdom po ceste a jeden večer jemne pršalo. Za jaštericami som sa vydával pešo do Gradacu a na kopec Viter 769 m.n.m. Jeden deň sme boli na ostrove Korčula ale tam som žiadne jašterice nevidel! Začali dozrievať figy.

Špička vľavo je kopec Viter 769 m.n.m., pohľad na sever, 24.07.2017, 08:38 hod. Pohľad do vnútrozemia ( na východ ) po prelezení pobrežných skál nad Podacou, 24.07.2017, 12:34 hod.

Dedina Stará Podaca, 26.07.2017, 14:27 hod. Cesta na Viter, lokalia jašteríc dalmatských  ( Dalmatolacerta oxycephala ), 24.07.2017, 12:34 hod.

Jašterica balkánská ( Podarcis melisellensis fiuma ), samec, Viter, 24.07.2017, 08:11 hod. Jašterice balkánské ( Podarcis melisellensis fiuma ), samička, Viter, 24.07.2017, 08:11 hod.

Jašterica balkánská ( Podarcis melisellensis fiuma ), samec, les pod Viterom, 24.07.2017, 12:50 hod. Ten istý....

Jašterica balkánská ( Podarcis melisellensis melisellensis ), mláďa, Podaca, 24.07.2017, 13:28 h. Jašterica balkánská ( Podarcis melisellensis fiuma ), mláďa,  Brist, , 25.07.2017, 10:00 h

Jašterica balkánská ( Podarcis m. melisellensis ), samička, 25.07.2017, 17:57 hod. Jašterica balkánská (Podarcis melisellensis melisellensis), samec, Viter, 26.07.2017, 10:14 hod.

Jašterica trojpruhá ( Lacerta trilineata ), mladá samica, chodník na Viter, 26.07.2017, 09:48, 09:55 hod. Jašterica trojpruhá ( Lacerta trilineata ), Stará Podaca, 29.07.2017, 09:26 hod.

Jašterica dalmatská ( Dalmatolacerta oxycephala ), samec, 26.07.2017, Viter, 11:08 hod. Jašterica dalmatská ( Dalmatolacerta oxycephala ), iný samec, 26.07.2017, Viter.

Ten istý samec. Gekon turecký ( Hemidactylus turcicus ), hotel v Podaci.

Hrdlička divoká ( Streptopelia turtur ), Gradac. Ropucha zelená ( Bufotes viridis ), bola prejdená na ceste do Starej Podaci, 26.07.2017, 09:03 h Kobylka, Stará Podaca, 26.07.2017, 10:44 hod.

Posted in Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

ŠPANIELSKO – SEVEROZÁPAD A FRANCÚZSKÉ PYRENEJE ( jún 2017 ).

Termín: 16.6. – 30.6.2017 ( 15 dní ).

Cieľ: Severozápad Španielska a vysoké Pyreneje z francúzskej strany. Snažil som sa nájsť jašterice druhu Iberolacerta monticola astur, Podarcis lilepis sebastiani, Podarcis liolepis liolepis, Iberolacerta aranica, Iberolacerta aurelioi a Iberolacerta bonnali.

16.-17.06.2017  ( piatok, sobota ) - cesta cez Nemecko a Francúzsko.
Cez Francúzsko sme si to namierili najkratšou cestou na Bordeaux. Po Bordeaux na zastávkách k odpočinku a k jídlu som videl iba na jednom mieste jašterice múrové. Pravidelne sa objavovali až na parkoviskách na juh od Bordeaux-u. K večeru na parkovisku, pred výjazdom č. 23 na Le Barp, som videl mláďa jašterice perlovej
( Lacerta lepida ).

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Labenne, 18.06.2017, 08:52 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, Labenne, 18.06.2017, 08:53 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Labenne,18.06.2017, 09:04 hod.  Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, Labenne,18.06.2017, 09:04 hod.

18.06.2017 ( nedeľa ) – San Sebastián.
Na odpočívadle u Labenne boli jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). V meste Hendaye sme našli opäť iba jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Pokračovavali sme do hôr po trase Ascain – Sare – Bera Vera – San Sebastian. Okolo cesty som našiel jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ) a pod jedným kameňom ich vajíčka. Na okraji lesa boli tabule upozorňujúce na vretenice. V 14:00 hodín sme dorazili do San Sebastián-u, kde už začala letná turistická sezóna s množstvom ľudí a áut. Namierili sme si to na horu Monte Urgull s pevnostou Castillo de la Mota, kde sme na skalách pod hradom skutočne našli jašterice Podarcis liolepis sebastiani a na hrade i jašterice múrové. Po vyfotografovaní jašteríc sme pokračovali na západ. Kľudné miesto na spanie sme našli nad plážou u dediny Andrin. Tu som večer žiadne plazi nevidel.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), mláďa, Hendaye, 18.06.2017, 09:59 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Sare, 18.06.2017, 12:42 hod. Pláž na východ od Hendaye, 18.06.2017, 11:33 hod. Most Puenta de la Zurriola, San Sebastián, 18.06.2017, 14:26 hod. Jašterice Podarcis liolepis sebastiani, samička, Monte Urgull, skalná stena u mora, 18.06.2017, 14:46 hod. Asi hybrid Podarcis muralis x  Podarcis liolepis, samec?
Jašterice Podarcis liolepis sebastiani, samec, Monte Urgull, skalná stena u mora, 18.06.2017, 14:52 hod. 	Podarcis liolepis sebastiani, samec, hrad la Mota, 18.06.2017, 15:29 hod.  Podarcis liolepis sebastiani, samička, Monte Urgull, 18.06.2017, 16:07 hod. Podarcis liolepis sebastiani, samec, Monte Urgull, 18.06.2017, 16:07 hod. Podarcis muralis brongniardii, hrad la Mota, 18.06.2017, 15:36 hod. Plná pláž Playa de la Concha, San Sebastián, 18.06.2017, 15:28 hod.

19.06.2017 ( pondelok ) – Púerto de Pajares, Púerto de la Cubilla, La Cueta.
Auto mi ledva vyliezlo do priesmyku Púerto de Pajares, 1379 m.n.m. Na kopci u parkoviska som videl jednu jaštericu živorodú (Zootoca vivipara louislantzi). V údolíčku, na juhovýchod od neho v plytkom zarastenom močiari, som našiel ďalšie jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi). Na 3 miestach pod kameňmi boli i vajíčka. Ešte sme tu našli ropuchu bradavičnatú (Bufo spinosus), ropušku starostlivú
(Alytes obstetricans), skokany (Rana iberica), jašterice Iberolacerta monticola cantabrica a Podarcis muralis. Pokračovali sme do sedla Púerto de la Cubilla, 1683 m.n.m. Počet serpentýn sa zdal byť nekonečný. Lokalita bola bohatá na zvieratká, našli sme jašterice Iberolacerta monticola cantabrica, Podarcis muralis, mloky Ichthyosaura alpestris cyreni, Lissotriton helveticus alonsoi, žaby Pelophylax perezi a ropuchy Bufo spinosus. Pretože na okolitých kopcoch sa všade pásli kravy a ovce, tak nás neustále štípali ovádi. Toto spojenie kravy + ovádi = bolestivé štípnutie platilo na všetkých pyrenejských lokalitách. Z Púerto de la Cubilla sme pokračovali na západ poľnou cestou cez dedinu Pinos do San Emiliano a odtiaľ do dediny La Cueta. Na začiatku La Cueta som videl jednu jaštericu múrovú. Dedina je celá obklúčená oplotením, nenašli sme nikde voľnú cestu do hôr! Ulice sú uzučké, nepriechodne pre väčšie osobné autá. Bezradne sme sa otočili a pokračovali do priesmyku Puerto de la Magdalena, 1434 m.n.m. Tu som videl iba jašterice múrové.

Jašterica živorodá, ( Zootoca vivipara louislantzi ), samička, Púerto de Pajares, 1379 m.n.m., 19.06.2017, 09:22 hod. Vajíčka jašterice živorodej, Púerto de Pajares, 1379 m.n.m., 19.06.2017, 09:22 hod. Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara louislantzi ), samec a jeho brucho, 19.06.2017, 09:30 hod. Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara louislantzi ), samec, 19.06.2017, 09:30 hod. Púerto de Pajares, v pozadí Picos de Europa bez snehu, 19.6.2017, 09:43 h. Ropucha ( Bufo spinosus ), Púerto de Pajares, 19.6.2017, 09:43 h.Iberolacerta monticola cantabrica, samička, Púerto de Pajares, 19.06.2017, 10:29 h. Skokan Pelophylax perezi, Púerto de la Cubilla, 19.06.2017, 13:59 hod. Sedlo Púerto de la Cubilla, 1683 m.n.m., pohľad na sever k dedine Tuiza, 19.06.2017, 12:33 hod.

Jašterice ( Iberolacerta monticola cantabrica ), samec, sedlo la Cubilla, 19.06.2017, 12:44 hod. Jašterice ( Iberolacerta monticola cantabrica ), samec, sedlo la Cubilla, 19.06.2017, 12:45 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, 19.06.2017, 13:52 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, 19.06.2017, 13:55 hod. Dedina La Cueta, kostol, 19.06.2017, 17:13 hod.

20.06.2017 utorok – Sierra de Villabandín, Sena de Luna.
Ráno sme z dediny Villabandín po lesnej ceste vyrazili do hôr smerom na sever. Cestou pri potoku som videl  jašterice múrové (v potoku žili pstruhy potočné Salmo trutta. Na lúke, na väčšej hromade kamenia u cesty, som uvidel jašterice Podarcis bocagei. Po ďalšom stúpaní do sedla som videl ešte skokana hnedého (Rana temporaria parvipalmata) a malú jaštericu múrovú. Cestou naspäť okolo potoka, kde jemne stekala voda a slnko ohrievalo svah sa objavili ďalšie jašterice Podarcis bocagei. Na brehu potoka, blízko dediny som uvidel jediného samca, asi poddruh jašterice Iberolacerta monticola astur. Po káve naberáme smer domov cez dedinu Villafeliz de Babia. U kostola pozorujem jašterice Podarcis quadarramae lusitanicus (2 samce, jednu samičku a mláďatá), je ich tu málo. Spolu s nimi okolo kostola žili jašterice múrové a jašterice perlové (Timon lepidus).

Pohľad na sever z pohoria Sierra de Villabandín, v diaľke hora Peňa Ubiňa, 20.06.2017, 10:10 hod.

Jašterica Podarcis bocagei, samec, Villabandín, 20.06.2017, 09:25 hod. Jašterica Podarcis bocagei, samička, Villabandín, 20.06.2017, 09:25 hod. Jašterica múrová, mláďa ( P. muralis brongniardii ), 20.06.2017, 09:48 hod. Jašterica Iberolacerta monticola astur, samec, Villabandín, 20.06.2017, 13:23 hod. Kostol vo Villabandíne, 20.06.2017, 13:23 hod. Jašterica perlová ( Timon lepidus ), samec, 21.06.2017, 09:14 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Escó, 21.06.2017, 09:16 hod.    Podarcis liolepis liolepis, samec, Escó, 21.06.2017, 09:16 hod.

21.06.2017 streda – Escó, Col de la Pierre Saint-Martin, Aydus.
Cez Vitoria-Gasteiz a Pamplonu ideme do Escó. Našiel som tu jediného samca Podarcis liolepis liolepis, jašterice múrové Podarcis muralis (sú menšieho vzrastu ako vo vysokých horách) a jašterice perlové (Timon lepidus). Z Escó sme proti prúdu riečky Rio Esco dostali do mesta Roncal, kde sme si nakúpili a prezreli rýchlo mesto. V meste žili asi jašterice Podarcis liolepis. Boli veľmi opatrné a nenechali sa vyfotiť. Cestou do sedla (pred serpentýnami) sme našli prejdenú samičku Lacerta bilineata a v okolí ešte jašterice múrové. V sedle Col de la Pierre Saint – Martin, 1760 m.n.m. som videl pekné jašterice múrové, ale nedali sa vyfotiť, hneď utekali do krovia. Pri zjazde do Osse en Aspe sme sa zastavili na jedlo a kávu v tieni lesa. Našli sme tu salamadry škvrnité
(Salamandra salamandra fastuosa), mloky Calotriton asper, Triturus marmoratus, Lissotriton helveticus helveticus, jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi), jašterice múrové (Podarcis  muralis brongniardii), slepúcha lámavého (Anguis fragilis). Večer sme sa šli podívať do dediny Aydius a okolia. Našli sme jediného hada tejto cesty, užovku stromovú (Zamenis longissimus), jašterice Lacerta bilineata a jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii).

Col de la Pierre Saint-Martin, 1760 m.n.m., 12:54 hod. Salamadra škvrnitá ( Salamandra salamandra fastuosa ), Osse en Aspe, 21.06.2017, 14:48 hod. Mláďa salamadry ( Salamandra salamandra fastuosa ), Osse en Aspe, 15:40 hod. 					P1060887  Jašterica živorodá, ( Zootoca vivipara louislantzi ), samička, Osse en Aspe, 21.06.2017, 17:11 hod. Aydius, 21.06.2017, 18:10 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Aydius 21.06.2017, 18:20 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, Aydius 21.06.2017, 18:20 hod.
Užovka stromová ( Zamenis longissimus ), Aydius,19:16 hod.
Jašterica zelená ( Lacerta bilineata ), mláďa, Aydius, 21.06.2017, 19:24 hod. Jašterica zelená Lacerta bilineata, samička, Aydius, 21.06.2017, 20:24 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), mláďa, El Portalet, 1794 m.n.m. 22.06.2017, 17:34 hod.

22.06.2017 ( štvrtok ) – Aydius, El Portalet 1794 m.n.m.
Ráno vstáváme v 05.30 hod., je tma, ale to nevadí lebo zo začiatku ideme po kamenistej ceste. Na konci cesty je malé parkovisko (mohli sme si ušetriť 2 km chôdze). Stúpáme podľa turistickej značky do hôr na juhovýchod od Aydius-u. Nad pásmom lesa už bolo teplejšie, v kríkoch sa objavili jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi). Pod kameňmi u potoka, na 2 miestach, boli i vajíčka. Ukladajú ich pod okraj kameňov, kde ich ohrieva slnko a zároveň cez trávu presakuje voda, aby nevyschli. Iný druh jašteríc sme tu nenašli. Z Aydius-u sme odchádzali cez Bielle do priesmyku El Portalet 1798 m.n.m. Našli sme tu jašterice múrové (Podarcis  muralis brongniardii), mloky Calotriton asper a larvy salamadier škvrnitých (Salamandra salamandra fastuosa).

Jašterice živorodé ( Zootoca vivipara louislantzi ), samičky povykladení, Aydius, 22.06.2017. Vajíčka jašteríc živorodých, Aydius, 22.06.2017.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, El Portalet, 22.06.2017, 18:50 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, El Portalet, 22.06.2017, 18:50 hod.

23.06.2017 ( piatok ) – Gourette, Péne Médaa 2520 m.n.m., Lac d´Anglas, 2073 m.n.m.
V 08.00 hod. zastavujeme v lyžiarskom stredisku Gourette, zaparkovali sme za jedným prázdným hotelom (nie je lyžiarska sezóna). Na túru sme vyrazili pod vlekmi z výšky 1355 m.n.m. a končili v 2450 m.n.m. Na začiatku výstupu som videl jašterice múrové
(Podarcis muralis brongniardii) a jašterice živorodé (Zootoca vivipara louislantzi), asi do 1550 m.n.m. Potom až na vrchol bola „mŕtva“ zóna. Využili sme možnosť vrátit sa do mesta súbežným údolím, východne hory Péne Médaa 2520 m.n.m. Po prelezení malého hrebeňa a zdolaní asi 15-20 m nebezpečne strmého zrázu sme sa dostali do údolia jazera Lac d´Anglas, 2073 m.n.m. Hneď po prelezení som uvidel dve jašterice Iberolacerta bonnali. Znovu sme ich začali nachádzať asi 200 m nižšie v suťovom poli. Jašterice nešlo fotiť, už z diaľky sa schovávali do sute. Spozoroval som, že sa schovávajú tam, kde je „čierna“ farba. Ak som mal blízko batoh (s čiernym poťahom) alebo fotoaparát (čierny), hneď si to tam namierili a ukľudnili sa. Pri zostupe som ešte 2 Iberolacerty našiel asi 50 výškových metrov pod jazerom. O niečo nižšie v tráve sa často objavovali jašterice živorodé.

Vľavo Péne Médaa 2520 m.n.m., vpravo Pic d´Amoulat 2594 m.n.m., Gourette, 23.06.2017, 09.29 hod.

Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, Gourette, 08:56 hod. Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara louislantzi ), mláďa, Gourette, 23.06.2017, 09:11 hod.
Výhľad z hrebeňa, Lac d´Anglas, 2073 m.n.m., 12:35 hod. Lokalita jašteríc Iberolacerta bonnali, Lac d´Anglas, 13:54 hod.  Ten istý samec zblízka. Iberolacerta bonnali, samec, Lac d´Anglas, Gourette, 23.06.2017, 14:28 hod. V detaili. Iberolacerta bonnali, samec, Lac d´Anglas, Gourette, 23.06.2017, 14:28 hod.
Iberolacerta bonnali, samec, Lac d´Anglas, Gourette, 23.06.2017, 14:30 hod. Iberolacerta bonnali, detail samičky, Lac d´Anglas, Gourette, 23.06.2017, 15:07 hod. Iberolacerta bonnali, jediná samička chytená pod jazerom Lac d´Anglas, Gourette, 23.06.2017, 15:09 hod. Ešte raz.

24.06.2017 ( sobota ) – Col du Tourmalet, 2114 m.n.m., Pic du Midi de Bigorre, 2865 m.n.m.
Ráno fúkal studený vietor ale našťastie v priesmyku Col du Tourmalet, 2114 m.n.m., bolo jasno. Iberolacerty som u cesty v priesmyku nenašiel. Videl som iba jedného samca jašterice múrovej (Podarcis muralis brongniardii). S Radkom sme sa pripojili k desiatkám turistov a vyliezli na Pic du Midi de Bigorre, 2865 m.n.m. Stúpanie je celkom znesiteľné, strmé začíná byť až 1 km pod vrcholom. Iberolacerty som cestou hore nevidel. Po odpočinku a vyfotení vysielača sa v 11.00 hod. vraciame. Jednu serpentínu nad ruinou domu, v asi 2450 m.n.m. som u cesty, kde bola tráva, uvidel dve mláďatká jašterice Iberolacerta bonnali. Nižšie u cesty a i okolo domu som našiel i dospelé. Poslednú Iberolacertu som videl medzi prvým a druhým viaduktom. Vypadá to tak, že  Iberolacerty vyliezajú až keď začína slko poriadne hriať.

Jazero Lac d´Oncet, v pozadí Massif de Néouvielle, 24.06.2017, 11:32 hod. Budovy na Pic du Midi de Bigorre, 24.06.2017, 12:55 hod.  Tohotoročné mláďátko Iberolacerta bonnali, 24.06.2017, 12:25 hod. Tohotoročné mláďátko Iberolacerta bonnali, 24.06.2017, 12:25 hod. Samec Iberolacerta bonnali, Pic du Midi de Bigorre, 24.06.2017, 12.29 hod. Samec Iberolacerta bonnali, Pic du Midi de Bigorre, 24.06.2017, 13:40 hod. Posledná Iberolacerta bonnali, 24.06.2017, 13:41 hod. Neďaleko už vládol tento samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis brongniardii ), 24.06.2017, 13:52 hod.

25.06.2017 ( nedeľa ) – Lac de Bethmale, Mont Valier – údolie Étang d´Eychelle.
Vyrážáme za tmy v 07:00 hod. z 1062 m.n.m. od jazera Lac de Bethmale. Dlho ideme lesom strmým stúpaním, je hmla. Od 11:00 hod., keď už sa dostáváme mimo les začína svietiť slnko. Zo začiatku nachádzám jašterice živorodé, konečne u jazera Etang D’Ayes vidím dospelého samca jašterice Iberolacerta aranica. Zo španielských horských jašteríc sú najväčšie, veľkostne sa dajú zrovnať s jaštericami múrovými. Jašterice múrové som tu nevidel. Iberolacerta aranica žili iba na severnej strane jazera, v údolí obrátené na východ spolu so skokanmi hnedými (Rana temporaria parvipalmata) a jaštericami živorodými (Zootoca vivipara louislantzi). Nad hranicou lesa som našiel ropuchu bradavičnatú (Bufo spinosus).

Jazero Etang D'Ayes, Bethmale, 25.06.2017, 12:00 hod. Ropucha bradavičnatá ( Bufo spinosus ), Etang D'Ayes, 25.06.2017, 09:48 hod.  Iberolacerta aranica, samec, Etang D'Ayes, Bethmale, 25.06.2017, 11:37 hod. Iberolacerta aranica, detail, Etang D'Ayes, Bethmale, 25.06.2017, 11:37 hod.Iberolacerta aranica, mláďa, Etang D'Ayes, 25.06.2017, 12:06 hod. Iberolacerta aranica, mláďa, samička, Etang D'Ayes, 25.06.2017, 12:06 hod. Iberolacerta aranica, samička, Etang D'Ayes, 25.06.2017, 13:59 hod. Iberolacerta aranica, samička, Etang D'Ayes, 25.06.2017, 13:59 hod.  aranica, samec, Etang D'Ayes, 25.06.2017, 13:59 hod. Skokan hnedý ( Rana temporaria parvipalmata ), Etang D'Ayes.

26.06.2017 ( pondelok ) – priehrada Étang de Soulcem, Montseny.
Celú noc a i ráno padal hustý dážď. Čakali sme v aute nad priehradou Étang de Soulcem, čo bude? Všade okolo nás boli búrky. Radek zistil, že od 12.30 hod. má na 2 hodiny prestať pršať a možno zasvieti i slnko. V daný čas skutočne prestalo pršať a slnko sa ukázalo medzi mrakmi ale stále fúkal silný vietor. Vo vysokom tempe sme vystúpali údolím potoka Ruisseou de la Gardelle, ktorý sme na jednom mieste museli prebrodiť. Na konci kotliny boli vhodné kamene na odvalovanie a i svah bol otočený na juhovýchod. Po krátkej dobe sa mi podarilo pod červenohnedými kameňmi nájsť 6 samičiek jašterice Iberolacerta aurelioi. Radek našiel jediného samca. Našiel som i čerstvo nakladené vajíčka spolu so starými obalmi. Samičky boli čertsvo vykladené. Jašterice veľkostne sa podobajú jaštericiam Iberolacerta bonnali, ktoré ale majú biele brucho. Iberolacerta aurelioi majú brucho žlté! Cestou dolu som ešte (asi 200 výškových metrov nad jazerom) videl jednu samičku Iberolacerta aurelioi, mláďa jašterice živorodej
(Zootoca vivipara luizlanzi) a 3 skokany hnedé (Rana temporaria parvipalmata). Vystúpali sme z 1643 m.n.m. asi do 2330 m.n.m. Keď sme dorazili k autu začalo opäť husto pršať.

Priehrada Étang de Soulcem, 26.06.2017, 14.00 hod. Lokalita jašteríc Iberolacerta aurelioi, 26.06.2017, 15.10 hod.  Vajíčka jašterice Iberolacerta aurelioi, Étang de Soulcem, 26.06.2017, 15:33 hod. Iberolacerta aurelioi, samička, Étang de Soulcem, 26.06.2017, 15:33 hod.  Iberolacerta aurelioi, brucho samičky, 26.06.2017, 15:34 hod. Iberolacerta aurelioi, samička po vykladení vajíčok, 26.06.2017, 15:41 hod. Iberolacerta aurelioi, iné samičky, Étang de Soulcem, 26.06.2017, 15:49 hod. Iberolacerta aurelioi, iné samičky, Étang de Soulcem, 26.06.2017, 15:49 hod.  Iberolacerta aurelioi, iné samičky, Étang de Soulcem, 26.06.2017, 15:49 hod. Iberolacerta aurelioi, jediný nájdený samec, 26.06.2017, 15:53 hod. Iberolacerta aurelioi, samec, detail hlavy, 26.06.2017, 15:53 hod. Iberolacerta aurelioi, samec, brucho, 26.06.2017, 15:53 hod.   Skokan hnedý ( Rana temporaria parvipalmata ), Étang de Soulcem, 26.06.2017, 16:16 hod Jašterica živorodá, ( Zootoca vivipara louislantzi ), Étang de Soulcem, 26.06.2017, 16:55 hod

27.06.2017 ( utorok ) – Montseny.
V horách Montseny sme sa pokúsili nájsť mloky Calotriton arnoldi. Ráno sme vyšli do priesmyku Col de Puymorens, 1915 m.n.m. a odtiaľ na Vic – Montseny a Santa Fe. Na odpočívadle, na severe pohoria Serra del Cadí, kde sme brali vodu som fotil jašterice múrové (Podarcis  muralis brongniardii). V Santa Fe sme boli až v 13:30 hod. Prešli sme asi 1,5 km proti prúdu potoka, ale mimo lariev salamadry Salamandra salamandra terrestris sme nič nenašli. Potom sme vyliezli na vrchol Turó de l´Home, 1712 m.n.m. Mali sme špatné počasie, bola hmla a fúkal silný vietor. Na začiatku cesty v priekope som videl niekoľko jašteríc múrových (Podarcis muralis brongniardii).

Turó de l´Home, 1712 m.n.m., 19.16 hod.  Jašterica múrová ( Podarcis  muralis brongniardii ), samička,27.06.201, Serra del Cadí, 10:51 hod.  Jašterica múrová ( Podarcis  muralis brongniardii ), samec, 27.06.201, Serra del Cadí, 10:51 hod. Salamandra škvrnitá ( Salamandra salamandra terrestris ), potok	 v Santa Fe, 27.06.2017, 18.06 hod

28.06.2017 ( streda ) – Pic du Canigou ( 2784 m.n.m. ).
Ráno zastavujeme na raňajky v meste Prats-de-Mollo-la-Preste. Fotím historické námestie a pevnosť na kopci, tam ale nedôjdeme, je ďaleko. Mimo hradby města som videl jašterice múrové (na mostnom piliery a vedľa parkoviska). Pokračujeme do kúpeľov La Preste a odtiaľ lesnou cestou do priesmyku Collade des Roques Blanques, 2252 m.n.m. Zastavili sme vo výške 1690 m.n.m. a v ceste sme pokračovali pešo. Prší, občas cez mraky mierne zasvieti slnko. Pod kameňmi nachádzame jašterice múrové (Podarcis muralis brongniardii) a jednu salamandru (Salamandra salamandra terrestris). Asi po 3 hodinách stúpania sme sa vrátili, neustále pršalo, žačala byť hmla, zosilnel vietor a silne sa ochladilo. Pyreneje nás vyháňali domov. Končili sme vo výške 2300 m.n.m.

29.06.2017 ( štvrtok ) – Breisach am Rhein.
Zastavili sme na pile vo Francúzsku, naproti mestu Breisach am Rhein ( dedina
Biesheim ). Podarilo sa mi vyfotografovat okolo koľaji a budov jašterice múrové
(Podarcis muralis brongniardii).

Prats-de-Mollo, 28.06.2017, 10:23 hod. P1070282 P1070272 Salamandra ( Salamandra salamandra terrestris ), západne Canigou, 28.06.2017, 10:58 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, Canigou, 28.06.2017, 13:35 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samec, západne Canigou, 28.06.2017, 13:35 hod.  Jašterica múrová ( Podarcis muralis brongniardii ), samička, Canigou, 28.06.2017, 12:44 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), samička,Biesheim, 29.06.2017, 17:46 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), mladý samec Biesheim, 29.06.2017, 17:46 hod. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), samec Biesheim, 29.06.2017, 17:46 hod.

Posted in Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

NEMECKO – KELHEIM ( 10.6.2017 ).

Termín: 10.06.2017
Počasie: Polooblačno až slnečno, 22°C v tieni, 10.25 – 16.00 hod.

kelheimCieľom tejto cesty bolo nájsť jašterice múrové ( Podarcis muralis ) v meste Kelheim. Podľa internetových stránok www.lacerta.de mali žiť okolo železničnej stanice. Ja som ich našiel na konci trate u starej chemickej továrne. Pozorovaniu jašteríc som sa venoval od 10.15 do 12.45 hod. Na prvú jašteričku, ktorá sa rýchle schovala pod kameň, som narazil u opusteného domu. Po zodvihnutí kameňa som zahliadol mláďa jašterice múrovej
( Podarcis muralis ). Potom som už okolo domu nič nevidel. Pokračoval som po ceste medzi domom a továrňou. Na konci bola hromada suchého dreva ( asi 100 m ). Medzi konármi, pri zemi, som zahliadol samca jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ). Asi po 5 minutách medzi konármi sa objavila i jedna malá jašterica múrová ( Podarcis
muralis
). I keď tu bola hromada smetia viac jašteríc som v ňom nevidel. Postupoval som ďalej na východ okolo trate. Na úseku dlhom asi 150 m som videl iba dve mláďatá jašterice múrovej zabehnúť za plot továrne. Boli tu i hromádky kamenia, ale teraz som v nich jašterice nevidel. Na konci plotu ( pri plote boli stromy ) bola otvorená krajina s trávou a ostružinami. Na okraji ostružín som uvidel prvú skupinu asi 6 jašteríc. Boli to iba samice a mláďatá. Došiel som až za cestný most. Cestou späť k autu som sa šiel podívať na pruh krovia medzi cestou a chodníkom. Tu som našiel jedného mladého samca, jednu dospelú samičku jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ) a jednu samičku jašterice múrovej
( Podarcis muralis ). To už bolo poludnie a slnko začalo viac páliť. Až teraz pri návrate, na hromadách kemenia, kde predtým nič nebolo, som zbadal prvých samcov jašterice múrovej i so samičkami ( Podarcis muralis ). Dalšie 4 jašterice som našiel i u vchodu do opusteného domu. Jedno mláďa jašterice múrovej som ešte videl v parku pred obchodom s potravinami. Hustota jašteríc nebola tak veľká ako v Mníchove alebo v Drážďanoch, ale nie je problém ich tu zahliadnúť. Pravdepodobne vyliezajú z úkrytov až keď začně slnko poriadne hriať a je skutočne teplo. Tieto jašterice by mali patriť k nominálnému podruhu Podarcis muralis muralis. Využil som krásné počasie ešte na prehliadku ruiny hradu Randeck a okolitej prírody. Na hrade som žiadne jašterice nevidel.

Samička jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ). Samec jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ).
Mláďa jašterice múrovej ( Podarcis muralis ) na hromade dreva. 
Samička jašterice múrovej ( Podarcis muralis ).

Samičky jašterice múrovej ( Podarcis muralis ).
P1060648 P1060624P1060645 P1060665

Samci jašterice múrovej ( Podarcis muralis ).
P1060628 P1060630 Portrét. P1060626Hrad Randeck nad riekou Altmühl. Rieka Altmühl s dedinou Essing ( súčasť kanálu Rýn -Main-Dunaj ).

Posted in Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

MAĎARSKO – ZÁJAZD TERARISTICKEJ SPOLOČNOSTI PRAHA DO „VIPERA CENTRUM“ KUNPESZÉR ( apríl 2017 ).

Termín         : 14.04. – 17.04.2017.
Počasie         : Polooblačné, do 17°C, suché a veterné.
Ubytovanie : Penzión Ádám Kálmán – Balázspuszta.
Stravovanie : Raňajky formou švédských stolov, večera s polievkou.

0. DEŇ: 13.04.2017 ( štvrtok ): Praha: Odjazd  22.15 hod, smer Brno – Bratislava – Budapešť – Örkény – Kunpeszér. Cestou sme museli kúpiť maďarskú diaľničnú známku na prvej benzínovej pumpe v Maďarsku. Tam nás čakala 40 minútová fronta medzi cudzincami z Rakúska a Nemecka ( mladí ľudia – cudzinci ). Na príjazde a parkovisku benzínky bola neprehľadná a nebezpečná zmäť áut!

1. DEŇ: 14.04.2017 ( piatok ): Kunpeszér. V 06.00 hod. sa nám podarilo doraziť na benzínovú pumpu za Budapešťou u Inárcs-e, čo bolo i v plánu.  Tu sme si dali kávu a urobili rannú hygienu. Od obchodu v Kunpeszér-u sme sa presunuli autobusom k chovnej stanici vreteníc menších (Vipera ursinii rakosiensis). Tu nás uvítal vedúcí projektu záchrany vreteníc, Péchy Tamás. Na stanici bolo krátke predstavenie programu záchrany a potom nasledovalo pozorovanie a fotenie vreteníc. Bolo ideálne počasie, všetky vretenice boli vonku s úkrytov. V objekte sme ešte pozorovali jašterice zelené (Lacerta viridis) a rosničky zelené (Hyla arborea). Na záver sme sa podpísali v knihe návštevníkov. Cestou sme pozorovali jašterice zelené (Lacerta viridis) a jedno mláďa užovky obojkovej (Natrix natrix). Terén bol veľmi suchý, nikde v priehlbniach nezostala voda pre obojživelníky. Jazierka sa tu tvoria stiekaním a hromadením vody z vyšších miest. Pod pieskom je totiž vrstva ílu, ktorá neprepúšťa vodu. Pre život vreteníc sú potrebné zabezpečit tri dôležité podmienky:
1. Pieskovú ( suchú ) vyvýšeninu – na lov, ohriatie sa a zimovanie.
2. Blízko priehlbňu s vodou – na ochladenie a pitie.
3. Diery po hlodavcoch – na prezimovanie.
K veľkému ničeniu lokalít došlo tak, že vyššie pieskové duny a priehlbne sa zarovnali. Na týchto miestach sa potom vysadili ovocné stromy a vinice. V 15.00 hod. sme sa ubytovali v penzióne. Po večeri sme zistili, že okolo bazénu s vodou žijú hrabavky škvrnité (Pelobates fuscus), ropuchy zelené (Pseudepidalea viridis), rosničky zelené (Hyla arborea). A v malej nádrži u plotu skokany zelené (Pelophylax kl. esculentus), kunky červenobruché (Bombina bombina ) a mloky dunajské (Triturus dobrogicus).

Kunpeszér, lúka naproti chovnej stanici vreteníc. Vretenica menšia ( Vipera ursinii rakosiensis ).

Trubica na zimovanie vreteníc.Vretenica menšia ( Vipera ursinii rakosiensis ).

Vretenica menšia ( Vipera ursinii rakosiensis ). Vretenica menšia ( Vipera ursinii rakosiensis ), rok staré mláďa.

Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), mláďa. Terária pre mladé vretenice, ktoré prvý rok nezimujú.

Pekná múra. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), mladý samec.

2. DEŇ: 15.04.2017 ( sobota ): Fülöpháza.
V 10.15 hod sme vyrazili na pieskové duny západne dediny Fülöpháza. Tu nás čakal sprievodca Kis Viktor. Ten za najväčšiu hrozbu ničenia pôvodnej vegetácie na dunách považuje intenzívne rozdupávanie machu ovcami. Pretože narušený piesok okamžite obsadzujú invázné rastliny a tým menia vlastnosti pieskov. Na začiatku prechádzky bolo zamračené počasie. Okolo 12.00 hod sa začalo vyjasňovať. Hneď sa objavili jašterice trávné (Podarcis tauricus) a jašterice zelené (Lacerta viridis). Vzhľadom k vylepšenému počasiu a podpory Ivana Kocourka sme poobede vyrazili do Dunaföldváru, na lokalitu užoviek kaspických (Dolichophis caspius).  Začali sme terén prehľadávat od juhu smerom ku kalvárii. Ivan to vzal dole k Dunaju a podarilo sa mu nájsť jednu zrazenú malú užovku kaspickú (Dolichophis caspius). Inak sme tu videli iba jašterice zelené
(Lacerta viridis).

Fülöpháza - pohyblivá piesková duna a okolie. Vstup je možný iba na povolenie. Fülöpháza - pieskové duny a okolie.

Fülöpháza - pieskové duny a okolie. Fülöpháza - pieskové duny a okolie.

 Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samička.  Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samec.

Samec jašterice zelenej ( Lacerta viridis ). Ropucha zelená ( Pseudepidalea viridis ).

Dunaföldvár, zrazená malá užovka kaspická ( Dolichophis caspius ). Dunaföldvár, užovka kaspická ( Dolichophis caspius ).

3. DEŇ: 16.04.2017 ( Nedeľa ): Páhi – Kolon-tó, Soltszentimre.
Túru sme začali od autobusovej stanici v dedine Páhi v 09.00 hod a šli sme po orchideovej náučnej ceste. V úseku, kde žili jašterice živorodé (Zootoca vivipara), bola zima a fúkal silný vietor, nevideli sme ich. Našli sme iba jašterice krátkohlavé (Lacerta agilis), jednu malú užovku obojkovú (Natrix natrix) a skokana štíhlého (Rana dalmatina). V kanáloch žijú: skokan zelený (Pelophylax sp.), kunka červenobruchá (Bombina bombina), mlok dunajský (Triturus dobrogicus), čík európský (Misgurnus fossilis)  a blatniak tmavý (Umbra krameri). Z orchideí sme videli jeden rozkvitnutý druh, ich sezóna začína od 15. mája. Cestou sme našli na poli vápencové kamene. Vznikajú tak, že korene určitej rastliny vylučujú vo veľkom vápnik, ktorý sa usadzuje okolo jej koreňov. Tento kameň začal vznikať po dobe ľadovej a nie je starší ako 6000 rokov. Poobede už pražilo slnko. U cesty k autobusu, už na pieskovom podklade, žili jašterice zelené (Lacerta viridis). Presunuli sme sa na duny do Soltszentimre. Duny sú rozľahlé, videli sme jašterice trávné (Podarcis tauricus) a zelené (Lacerta viridis). Fúkal tu veľmi silný vietor.

Mladý samec jašterice  krátkohlavej ( Lacerta agilis ), Páhi.   Rozkvitnutá orchidea už 16.4.2017.

Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samec. Užovka obojková ( Natrix natrix ).

Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samička.                Jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samička.

Soltszentimre, detail vĺn z piesku. Soltszentimre, pieskové duny.

Jašterice trávné ( Podarcis tauricus ), samičky, Soltszentimre. Jašterice trávné ( Podarcis tauricus ), samičky, Soltszentimre.

Soltszentimre, pieskové duny - panoráma.

4. DEŇ: 17.04.2017 ( pondelok ): Hévíz.
Keď sme dorazili do mesta Hévíz začalo pršať. Teplota vody v kráteru ( vonku ) bola iba 30°C.  Po hodine kúpania som šiel do mesta, na mňa bola studená voda. Potom zasvietilo slnko, a tak som sa šiel prejsť k potoku, ktorý vytekal z kúpeľov. Kúpali sa tu miestny obyvatelia – zadarmo. Videl som na brehu samičku jašterice krátkohlavej (Lacerta
agilis
) a u cesty medzi kempom a lesom, slepúcha lámavého-východného (Anguis colchica).  V potoku som videl iba malé rybyčky. Ešte u autobusu mi Ivan ukázal mláďa užovky fŕkanej (Natrix tessellata).

Lotus therme - luxusný hotel na okraji mesta Hévíz. Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samička.

Slepúch lámavý - východný ( Anguis colchica ).        Mláďa užovky fŕkanej (Natrix tessellata).

Pozorované druhy obojživelníkov a plazov:

1. Mlok dunajský ( Triturus dobrogicus )
2. Skokan štíhlý ( Rana dalmatina )
3. Ropucha zelená ( Pseudepidalea viridis )
4. Rosnička zelená ( Hyla arborea )
5. Hrabavka škvrnitá ( Pelobates fuscus )
6. Kunka červenobruchá ( Bombina bombina )
7. Korytnačka močiarna ( Emys orbicularis )
8. Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis )
9. Jašterica zelená ( Lacerta viridis )
10. Jašterica trávná ( Podarcis tauricus )
11. Slepúch východný ( Anguis colchicus )
12. Užovka fŕkaná ( Natrix tessellata )
13. Užovka obojková ( Natrix natrix )
14. Užovka kaspická ( Dolichophis caspius ) – mŕtva

Posted in Maďarsko | Komentáře nejsou povoleny

CHORVÁTSKO ( september 2016 ).

Miesto: severné CHORVÁTSKO - Crikvenica.                                                                   Termín: 03.09.-10.09.2016.                                                                                           Počasie: Asi 4 celé dni boli slnečné, 2 dni boli polooblačné a 1,5 dňa pršalo. U pobrežia na prechádzky za jaštericami bolo príjemné počasie. V horách pršalo.

Poznámky: Z Crikvenice je autobusový spoj iba súbežne s pobrežím a do Tribalje. Žiadny do vnútrozemia. Preto som musel všetky cesty za jaštericami vykonať pešo. Všade dozrievali figy a hrozno.

Sobota: 03.09.2016 (1. deň)
Okolo 09.00 hodín sme dorazili za krásného, slnečného počasia do Crikvenice. Do nášho hotelu nás mali odviesť až o 12.00 hod, tak sme sa šli podívať k moru. Na morskom pobreží a okolo ciest v meste nič nebehalo. Pri poobedňajšej prechádzke som si radšej hneď kúpil mapu okolia. Potreboval som nájsť potok, kde je trvale sladká voda. Našťastie, jeden bez mena, tiekol uprostred mesta.

Park pred hotelom Záhreb,bol tu príjemný chládok. "Prízemný" datlovník na konci parku, Crikvenica.

Nedeľa: 04.09.2016 (2. deň)
Doobeda som sa šiel podívať na jašterice okolo nepomenovaného potoka, ktorý vytekal z priehrady u dediny Tribalj. Zo začiatku som šiel popri potoku a kontroloval základy budov, narazil som i na zanedbanú záhradu, ale nič som tam nevidel. Až keď som schádzal popri plote ku škole, som uvidel v hromade kamenia menšiu jaštericu. Už zďaleka zabehla pod kamene, tak som nevedel, čo to je za druh.  O pár metrov bližšie k potoku som na lúke, v nízkej tráve, zbadal niekoľko malých ( tohtoročných ) jašteríc. Boli to jašterice ruinové ( Podarcis siculus campestris ). Boli mimoriadne opatrné a už od 5-6 m zaliezali za plot alebo do dier. Dospelé som uvidel až na betonovom múre u potoka. Keď som sa zastavil, že ich vyfotím, ihneď sa schovali. Jašterice žili na oboch brehoch potoka. Ešte, asi 5 kusov, som našiel u kríkov na okraji parkoviska. Bol tu kvapkový zavlažovací systém a po rannom zaliatí kvetov zostávali malé kaluže vody. V meste Crikvenica som našiel iba jašterice ruinové ( Podarcis siculus campestris ). Na vápencovom podloží chýba celý rok voda, hlavne v lete. Preto sa jašterice na chorvatskom pobreží dajú nájsť asi iba v blízkosti potokov ( vody ).

Jašterica ruinová ( Podarcis siculus campestris ), samička, Crikvenica. Jašterica sicílská ( Podarcis siculus campestris ), mláďa, Crikvenica. Skokan ( Pelophylax sp. ), našiel som ho na kraji potoka. Jašterica ruinová ( Podarcis siculus campestris ), samec.

Pondelok: 05.09.2016 (3. deň)
Doobeda som sa šiel opäť podívať k potoku, ale ďalší druh jašteríc som nenašiel. Poobede sme  vyrazili na ostrov Krk, do dediny Vrbnik. V okolí dediny som zahliadol 4 jašterice ruinové( Podarcis siculus campestris ).

Dedina Vrbnik, prístav, ostrov Krk. Dedina Vrbnik. Dedina Vrbnik. Dedina Vrbnik, banánovník.

Utorok: 06.09.2016 (4. deň)
Mojím dnešným cieľom boli kopce Medvedak 1027m.n.m. a Kobiljak 1119 m.n.m, vzdialené asi 14 km ( vzdušnou čiarou 7-8 km od mora ). Cestou som musel prekonať, skoro svislú vápencovú stenu s prevýšením 600 m. Dúfal som, že tam nájdem jašterice chorvátské ( Iberolacerta horvathi ). Vyrazil som v 06.00 hod., za tmy. Prvým úlovkom bola stonožka na ceste. Potom som dlho, i keď pražilo slnko, nič nevidel. Asi v 2/3 cesty, na lúke nad vápencovou stenou som našiel kudlanky nábožné ( Mantis religiosa ) a chrobáky. A o niečo vyššie dospelého samca jašterice zelenej ( Lacerta viridis ), videl som ho i cestou s kopca. Iné plazy som nevidel. Keď som došiel na vrchol zamračilo sa, začalo pršať a fúkať studený vietor. Čakal som pol hodiny ale počasie sa iba zhoršovalo. Pritom nad morom bolo jasno, no nad horami sa držali tmavé mraky. Keď som sa vrátil do dediny Kobiljak, tak mi jeden dedinčan povedal, že hore je plno vreteníc a mal som mať obuté vysoké topánky. Celkom som nachodil 28 km, škoda že zbytočne.

Prvý úlovok ráno pri ceste do hôr. Vyschnutý potok v údolí pod dedinou Grižane.

Motýľ.  Obranný postoj kudlanky nábožnej ( Mantis religiosa ) s imitáciou očí.

Jašterice som po celej ceste nevidel, tak som fotil chrobáky. Druhý azároveň posledný chrobák, ktorého som našiel.

Terén na konci výstupu. Údajne je to bohatá lokalita vreteníc. Terén na konci výstupu na severnú stranu. Jedina jašterice na 28 kilometroch, samec jašterice zelenej ( Lacerta viridis ). Potok z priehrady Tribalj. I na malom potoku urobili zbytočnú priehradu. Zemina zaniesla každú priehlbňu. Vápencová stena nad dedinou Grižane.

Streda: 07.09.2016 (5. deň)
Doobeda som urobil prechádzku k ruine hradu Badanj, 2 km východne Crikvenice a pokračoval do dediny Grižane. Plazy som nevidel. Ale videl som ako historickú studňu na hrade čistia traja chlapi s lopatkou na uhlie a jedným hliníkovým vedrom! U vyschnutého potoka som zahliadol asi užovku stromovú ( Zamenis longissimus ) a na okraji lesa našiel mŕtvolu hada.

Asi užovka Hierophis viridiflavus. Morské ryby v potoku, asi 500 m proti prúdu od mora. Jašterica ruinová ( Podarcis siculus campestris ), samec,  Crikvenica. Jašterica ruinová ( Podarcis siculus campestris ), samec,  Crikvenica. Jašterica ruinová ( Podarcis siculus campestris ), samec,  Crikvenica. Jašterica ruinová ( Podarcis siculus campestris ), samec,  Crikvenica. Jašterica ruinová ( Podarcis siculus campestris ), mláďa, Crikvenica. Opuncia.

Piatok: 09.09.2016 (7. deň)
Na posledný deň som si nechal cestu k ruine hradu v dedine Drivenik a k priehrade Tribajl. Približne to bolo tam i späť 22 km. Cestou tam som u cesty našiel dospelú jaštericu sicílskú ( Podarcis siculus campestris ). Okolo priehrady, hradu a cintorína som nič nenašiel. Cestou nazad som v lese u priehrady zahliadol jednu zelenú jaštericu, u odtoku z priehrady čierného hada ( možno užovku Hierophis viridiflavus ) a malú jaštericu. Podarilo sa mi chytiť samičku jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) s mimoriadne dlhým chvostom. Chytil som ju pod vodou, kde sa schovala pod trsom trávy!

Drivenik, hrad upravený pre divadelné predstavenia. Kobylka na cintoríne v Driveniku. Užovka obojková ( Natrix natrix persa ) vo zbytku vody, kde sa snažila prehltnúť nafúknutú ropuchu bradavičnatú ( Bufo bufo ). Portrét užovky. Nádrž Tribalj napájaná z potrubím z hôr. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ) z nezvykle dlhým chvostom, samička. A tu je ten chvost. Brucho jašterice. Mŕtva užovka balkánská ( Hierophis gemonensis ), ležala na okraji cesty, blízko potoka. Uložený komunálný odpad na chorvátský spôsob.

Posted in Chorvátsko, Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

MAĎARSKO – PO STOPÁCH „PRAVÝCH“ MLOKOV DUNAJSKÝCH ( Triturus dobrogicus ), ( máj 2016 ).

Termín cesty: 07.05. – 12.05.2016

Cieľom výpravy bolo nájsť mloky dunajské ( Triturus dobrogicus ) ako druh, ktorý by v Maďarsku nemal mať hybridné formy, vidieť na juhozápade Maďarska vretenicu severnú ( Vipera berus ) a podívať sa na nové lokality jašterice živorodej ( Zootoca vivipara pannonica ) u dediny Páhi.

Počasie: Pekne bolo iba v sobotu a v nedeli. V noci z nedele na pondelok pršalo, v pondelok cez deň sa vyčasilo. Od utorka rána do stredy pršalo, od 12.00 hod. sa vyjasnilo. Pretože hlásili dažde až do soboty, tak sme vyrazili so zastávkou v Ipeľskom Predmostí domov. V tejto dobe bola v noci, v stane ešte mierna zima.

07.05.2016 (sobota), Lébény – Tárnokréty.
Z Prahy sme vyrážali okolo 10.00 hod. Aby sme ušetrili eura za slovenskú diaľničnu známku, tak sme po prechode českých hraníc odbočili k Moravskému Svätému Jánu a odtiaľ do Rakúska smerom na mesto Hohenau an der March. Po prejdení hraníc, za mostom cez rieku Morava, sme urobili zastávku. Doslova ma šokovalo, že v Rakúsku sa môže na rieke chytať so sieťami! Jašterice alebo hady sme tu nevideli.

Most cez rieku Moravu, 07.05.2016, 12.38 hod.               Zákruta rieky Morava po prúde, 07.05.2016, 12.51 hod.

Pokračovali sme na juh k mestu Hainburg an der Donau. Na vápencovom kopci ( 346 m.n.m. ) nad mestom som jašterice nevidel. V Maďarsku sme ako prvú lokalitu navštívili smetisko a okolité vodné kanály na západ od dediny Lébény. Odbočuje sa tam v pravouhlej zatáčke smerom na Tárnokréty. Hľadali sme tu jašterice živorodé, ktoré tu podľa mňa žijú, ale terén už bol v tejto dobe veľmi zarastený a objaviť sme ich mohli iba za veľmi šťastných okolností. Dúfal som, že ich nájdem okolo smetiska, ale ani tu som ich nevidel. Videl som tu aspoň jednu užovku obojkovú ( Natrix natrix ). Pokračovali sme smerom na Tárnokréty a zastavili ešte po   1 km-ri u cestného mostu na pole a pred dedinou u mostu cez rieku Rábca. Jašterice živorodé som ani na jednom mieste nenašiel.

Siete na rieke Morave z rakúskej strany, 07.05.2016.  Lébény, močiar za smetiskom, 07.05.2016.

08.05.2016 ( nedeľa ), Szentbékkálla, Bika-tó, Gyulakeszi – kopec Csobánc.
Spali sme pred mestom Pápa, v noci pršalo a okolo nás chodilo auto, asi policajti, nechali nás spať. Ráno sme pokračovali v ceste cez západnú časť pohoria Bakony. Medzi mestom Devecser a Tapolca, južne dediny Nyirád, je bývalý vojenský priestor na náhornej plošine s kopcom Cseket-hegy, 288 m.n.m. Je to studené miesto s pastvinami, podľa málo olistených stromov tu bol iba začiatok jari!

Cseket-hegy, 288 m.n.m. Náhorná plošina južne dediny Nyirád. Bola tu zima. Jašterice neboli ani pod smetím, 08.05.2016. Tapolcai medence od dediny Szentbékkálla z výhliadkovej veže. Jazero pred Bika-tó bolo bez mlokov. Na brehu behali jašterice zelené ( Lacerta viridis ), 08.05.2015. Vedľa Bika-tó sú pastviny.

Žili tu ešte užovky obojkové ( Natrix natrix ), kunky červenobruché ( Bombina bombina ) a skokany zelené ( Pelophylax sp. ). V tieni bolo 22°C.Mlok dunajský, samička ( Triturus dobrogicus ). Tá istá samička.

Na pastvinác,h u kríkoch žili jašterice zelené ( Lacerta viridis ), samec, 08.05.201. Figovníky u pivníc na kopci nad Szentbékkálla, Mandle u pivníc nad Szentbékkálla. Jašterice zelené ( Lacerta viridis ), párik z vinohradov nad Szentbékkálla, 08.05.2015. Jašterica zelená samec ( Lacerta viridis ), Szentbékkálla. Pastviny severne dediny Kővágóörs. V okolí žili jašterice zelené ( L.viridis ). Jazierko po ťažbe štrku. Mloky sme nenašli, ale na infotabuli je, že tu žije mlok bodkovaný ( Lissotriton vulgaris ). Kornyi-tó, severne dediny Kővágóörs, behali tu sysle. Takto sa schovávali srnky pred psami, ktorých tu majitelia púšťali voľne, 08.05.2016. Cesta k hradu Csobánc, 366 m.n.m., vysoká tráva nie je vhodná pre krátkonožky.

Pôvodne bola krátkonožka štíhlá ( Ablepharus kitaibelii ) popísaná z lokalít okolo mesta Tapolca. Ako možnú lokalitu som vytipoval kopec Csobánc, 366 m.n.m. s ruinou hradu. Možné lesostepy z pred 150 rokov sú už dnes zarastené lesom a vysokou trávou. Súčasný terén svojím vzhľadom neodpovedá miestam dnešného výskytu krátkonožiek v Maďarsku alebo Slovensku. Večer opúšťáme teplé svahy južného Bakony-u a okolo západného brehu Balatonu ideme k juhu, na lokality vreteníc severných ( Vipera berus ). Až za tmy sme našli narýchlo spanie u dediny Kéthely.

U cesty na hrad žili jašterice zelené ( Lacerta viridis ), samička.	Časť lesa u Mesztegnyő je ponechaná svojmu osudu, 09.05.2016.

09.05.2016 ( pondelok ), Mesztegnyő – Dávodi-halastó, Kaszó – Baláta-tó.
Tento celý deň som mohol venovať hľadaniu vreteníc severných v lesoch a okolo rybníkov na juh od dediny Mesztegnyő. Konkrétne som pochodil celé okolie rybníka Dávodi-halastó. Terén už bol veľmi zarastený a vretenice som nezahliadol, bohužiaľ ani náhodou. Podľa znalca miestných vreteníc ani on ich nevidí pri každej vychádzke. Je treba sa k ním blížiť bosí a hlavne poznať miesta, kde sa schovávajú. Našiel som tu užovky obojkové ( Natrix natrix ), užovky stromové ( Zamenis longissimus ), skokany zelené ( Pelophylax kl. esculentus ), skokany krátkonohé ( Pelophylax lessonae ), skokany štíhlé ( Rana dalmatina ), kunky červenobrucé ( Bombina bombina ), korytnačky močiarné ( Emys orbicularis ) a jašterice krátkohlavé         ( Lacerta agilis ). Jašterice zelené som tu nezahliadol. Lesy a ich okraje boli bez jašteríc. Dnes ešte bolo príjemne slnečno, až horúco. Tým, že som tu nič nenašiel sme sa rozhodli ešte vyrazili na druhú, bohatšiu lokalitu vreteníc, k jazeru Baláta-tó u dediny Kaszó. Je tu náučná cesta po drevenom chodníku v močiari a výhliadková veža. Videl som tu užovky obojkové, jašterice zelené a skokany zelené, ale vretenice nie. Na informačnej tabuli je výskyt vreteníc severných doložený a píšú, že u jazera sa môžu ešte v júny vyskytovať prízemné mrazy. Kvôli odvodňovacím prácam voda z jazera neodtieka. I keď je spodná voda hneď pod povrchom, je les suchý s borovicami. Nadmorská výška jazera je 156 m.n.m. Cesta k jazeru od zastávky minivlaku v dedine Kaszó nie je vyznačená, je potreba sledovať cyklocestu. Večer vyrážáme k Balatonu a odtiaľ po diaľnici k lokalite užoviek kaspických ( Dolichophis caspius ) k mestu Dunaföldvár.

Rybník Dávodi-halastó. Užovky obojkové ( Natrix natrix ) boli okolo rybníka Dávodi hojné. Skokan krátkonohý ( Pelophylax lessonae ). Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samec.Močiar v lese na juh od rybníka Dávodi. Okrajová časť jazera Baláta-tó. Otvorená voda jazera Baláta-tó.  Užovka obojková ( Natrix natrix ) pred lienením, Baláta-tó. 

Užovka stromová ( Zamenis longissimus ). Skokan krátkonohý ( Pelophylax lessonae ).   Pohľad na železničný most z kalvárie, Dunaföldvár. Dunaföldvár, sprašový svah, možná lokalita užoviek kaspických ( Dolichophis caspius ), 10.05.2016.

10.05.2016 ( utorok ), Dunaföldvár, Szabadszálás, Páhi – Kolon-tó.
Ráno to vypadá s počasím špatne, je zamračené a slnko presvitá cez mraky iba občas. Okolo 10.00 hod. sa úplne zatiahne a jemne prší. V meste Dunaföldvár je nad Dunajom sprašový svah, kam vedie od mesta kalvária. Je studené počasie, mrholí, nevidím žiadne plazy. Tak sa aspoň podíváme či je lokalita dosť veľká na výskyt užoviek kaspických ( Dolichophis caspius ). Miesto je spojené s okolitými vinohradmi a je i veľmi zarastené s množstvom úkrytov. Podľa mňa je to dobrá lokalita na užovky. Po prejdení Dunaja sme sa vydali smerom na Újsolt. Na konci dediny sme zistili, že cesta končí vo dvore súkromného statku a cez kanál nevedie most. Tak sme sa aspoň podívali na okraji dediny na jašterice. Nepršalo bolo pod mrakom a teplo, ale jašterice som nevidel. Otočili sme to na Szabadszálás, kde sme natankovali a dali si obed. U prejazdu cez železnicu (severne Szabadszálás) sme našli malé močiare a hlboké koľaje po traktoroch, v ktorých ešte bola voda. V močiari nebolo nič ale v jednom z koľají chytil Radek samičku mloka dunajského    ( Triturus dobrogicus ). Bol to výsledok asi 2 hodinového lovu. Táto samička bola menšia než z Biká tó. Potom sme sa vidali k jazeru Kolon-tó, mali tu žiť krátkonožky štíhlé a jašterice živorodé. Poobede už husto pršalo a bola tma, z auta sme nevideli vhodný terén na mloky. Nakoniec sme zastavili na okraji lesa u dediny Soltszentimre. Do zotmenia sme si urobili prechádzku po okolí. Sú tu veľké pieskové duny. Pod smetím som našiel jedného samca jašterice zelenej ( Lacerta   viridis ). Po večeri sme zašli do krčmi na pivo. V televízií hlásili, že bude pršať až do soboty, najviac v miestach, kde sme sa zdržovali! Zaľahli sme za dažďa a nič mi neostávalo iba dúfať, že bude aspoň polooblačno.

Dunaföldvár, sprašový svah. Szabadszálás, lúka s močiarmi.

 Szabadszálás, ruiny statku na lúke. Mlok dunajský ( Triturus dobrogicus ),asi samec, Szabadszálás. Mlok dunajský ( Triturus dobrogicus ), asi samec, Szabadszálás. Fülöpháza, jašterica zelená ( Lacerta viridis ), samec, 11.05.2016.

11.05.2016 ( streda ), Páhi, Kolon-tó.
V noci i ráno pršalo. Ráno čakáme do 09.00 hod. a potom vyrážáme k jazeru. Zo začiatku je rovná piesková cesta, ale bližšie k močiaru sa objavili koľaje od traktorov a bahno s hlbokými mlákami. Na konci cesty je dom pre ochráncov prírody, no nešli sme za nimi. Terén vypadá tak, že z jednej strany cesty je močiar s veľkou plochou rákosu a na druhej borovicový les na pieskových dunách. Jašterice som nevidel, bolo zamračené. Potom sme sa vybrali k dedine Páhi. Zatočili sme na západ, na poľnú cestu. Na konci sme našli orchideový náučný chodník. Na informačnej tabuli uvádzajú, že tu žije jašterica živorodá    ( Zootoca vivipara ). Počasie vypalo špatne, tak sem sa rozhodli výpravu ukončiť a vybrať sa do Ipeľského Predmostia. Podívali sme sa ešte na lúky u dediny Orgovány. Ani mloky, ani jašetrice sme nenašli. Cestou sme zabočili k dedine Fülöpháza. Teraz už občas zasvietilo slnko, mali sme šťastie a u cesty sme hneď našli jašterice trávé ( Podarcis tauricus ). U benzínovej pumpy v Dunakezsi som našiel cestu k veľkej pieskovne a videl tu veľa jašteríc zelených ( Lacerta viridis ) a jednu užovku hladkú ( Coronella austriaca ). Piesková plocha je veľká a vhodná pre jašterice trávné ale asi tu nežijú, no nevylučujem to.

 Fülöpháza, jašterica trávná ( Podarcis tauricus ), samec, 11.05.2016. Fülöpháza, pieskové duny. P1050775 Dunakezsi, jašterica zelená ( Lacerta viridis ), 11.05.2016.          Močiar „Pášt“, 12.05.2016. Býčko nahotemenný ( Neogobius sp.-gymnotrachelus?), jama u Ipľa, 12.05.2016.

12.05.2016 ( streda ), Ipeľské Predmostie.
Dnes sme v prírode celý deň. Ráno sme šli na „Pášt“. Cestou sme sa zastavili na fotbalovom ihrisku a v teplej mláke našli desiatky veľkých žubrienok hrabavky škvrnitej      ( Pelobates fuscus ). V „Páštu“ sme našli už iba vajíčka mlokov dunajských ( Triturus dobrogicus ). Po celom močiari bola voda. Poobede sme zašli na Holý vrch a našli jednu krátkonožku štíhlú ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ). Po návratu sme ešte zašli k zavodňovacej jame u Ipľa, pod záhradami, kde okrem rýb som chytil jedného mloka bodkovaného ( Lissotriton vulgaris ).

Pleskáč zelenkavý ( Abramis bjoerkna ) a hrúzovec sieťovaný ( Pseudorasbora parva), potok Olvár. Plotica červenooká  ( Rutilus rutilus ), potok Olvár. Mlok bodkovaný ( Lissotriton vulgaris ). Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samec, Lébény.

 13.05.2016 ( štvrtok ), cesta do Čiech.
Cestou domov ideme cez pohorie Gerecse. U dediny Süttő sme zabočili doľava  na Tardos a odtiaľ na Tatu. Zastavili sme pred dedinou Tardos u potoka, ale ryby som žiasne nechytil. Ešte raz sme sa šli podívať u Lébény-e na jašterice živorodé, ale zase nič. Teraz som u mostu uvidel aspoň párik jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis ). Zastavili sme znova na vápencovom kopci nad mestom Hainburg an der Donau, jašterice som opäť nevidel. Potom cez Břeclav – Brno – došli do Prahy.

 

 

Posted in Maďarsko, Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

ŠPANIELSKO ( máj – jún 2015 ).

Termín: 30.05. – 12.06.2015

Cieľ: Stred a západ Španielska. V plánu mám konečne nájsť jašterice vysoko v Pyrenejách a na západe jašterice Podarcis bocagei a Iberolacerta galani. Pretože sme plánovali, že sa budeme pohybovať v horách nad 2000 m.n.m., odložili výjazd až na jún. Dúfal som, že v horách už nebude sneh a nebude chladno ako v roku 2012. Celkom sme najazdili 6.400 Km. Zloženie výpravy: Ja ako vodič a Radek S. ako začínajúci navigátor.

30.05.2015 Sobota.
Vyrazili sme v 08.00 hodín. Kúpili sme v Kauflandu v Mariánských Lázniach nabíjačku ( USB ) na mobily ale nenabíjala. Pršalo až do Heilbronnu. Slniečko svietilo iba občas, ale i tak zastavujeme pred Breisachom a. Rhein, na úpätí pohoria Kaiserstuhl. Hľadáme jašterice zelené Lacerta bilineata, bohužiaľ nenašli sme ich. Tak fotím u dediny Oberbergen aspoň chrobáky, orchideje a jedného samca jašterice krátkohlavej (Lacerta agilis). Beháme tu od 14.20 – do 15.40 hodín. Potom sa už vyjasnilo. Nocovanie nájdem po 900 km južne mesta Bourg en Bresse, u samoty Chassignole, kam dorazíme v 22.00 hod. Vypadá to na pustené miesto ale v noci tu jazdí toľko aut, že ledva spíme.

Figy v dedine Oberbergen ( strom ! ), 15:23 hod.            Jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), samec, 15:38 hod.

Orchideje z lúky nad kameňolomom, Oberbergen, 30.05.2015, 14:48-14:55 hod. Orchidej z lúky nad kameňolomom, Oberbergen, 30.05.2015, 14:48-14:55 hod.

31.05.2015 Nedeľa.
Vstávame nevyspatý v 07.00 hod. U Lyonu je slnečno, 17°C, ale fúká studený vietor. Cestou na juh zastavujeme uprostred machiového lesa, na veľkom odpočívadle, cca 22 km na juhozápad od Orange. Tu už duje horúci vietor, je 22°C. Varíme kávu a pritom hľadám plazy, žiadne som nenašiel! Cestou sme sa rozhodli, že sa podíváme do pohoria Montagne Noire. Preto za Béziers-om sa otáčáme na západ, k mestu Mazamet. Ešte pred horami som u cesty zahliadol, na pravé poludnie, v nejväčšom teple, jednu užovku Malpolon monspessulanus. Zastavujeme na výhliadke nad mestom Saint-Pons-de-Thomieres. Rýchlo sa podívám okolo cesty na jašterice, ale žiadne nevidím. Pred Mazametom zastavujeme v tieni lesa, je horúco. Na starom kamennom moste vidím dve jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Od Mazametu to berieme na juh, krížom cez hory. Na vrchole, v lese je rekreačné stredisko u jazera Lac des Montagnes. Sú tu preliezačky, lanová dráha. U vodojemu vidím jašterice múrové, okolo cesty a potoka nič. Cez Carcassonne sa vraciame na diaľnicu do Španielska. Radek naviguje k moru, kde chceme prespať, k mestu Palamos a potom ešte na sever do kopcov na Las Bisbal d´Empordá. Proti nám po diaľnici od mora do vnútrozemia prúdí dlhá kolóna aut. My našťastie ideme opačným smerom. Pokračujeme do kopca po prázdej, úzkej ceste, plných zákrut. Nocujeme severne mesta Calonge, v priesmyku Coll de la Ganga, 214 m.n.m.  Máme za sebou 1673 km.

Odpočívadlo 22 km za Orange. Je tu možnosť spania ale nikto tu nebol. Možno tu okrádajú spiacich turistov, 31.05.2015, 10:19 hod. Mestečko Saint-Pons-de-Thomieres na východnom okraji pohoria Montagne Noire. 30.05.2015, 14:20 hod Samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis brongniardii ), boli iba u mostu na odpočívadle, 31.05.2015, 14:52 hod. Prvé spanie v Španielsku, priesmyk Coll de la Ganga 214 m.n.m., severne mesta Calonge, 01.06.2015,06:50 hod.A jeho okolie. Samica jašterice múrovej (Podarcis muralis brongniardii), les na severo-východ od Montseny, 01.06.2015,13:36 h.

01.06.2015 Pondelok.
V 07.00 hod je teplota 18°C. Mierime do pohoria Montseny podívať sa na prostredie, v ktorom by mali žiť mloky Calotriton arnoldi. Ukazuje sa zaujímavá vec, potoky sú v dolnom úseku vyschnuté. Voda sa objavuje iba proti prúdu na skalnom podloží. V potokoch žili larvy salamandry škvrnitej ( Salamandra salamandra terrestris ). Dospelé sme nenašli. Našli sme jednu ropušku starostlivú ( Alytes obstetricans ) a skokana hnedého ( Rana temporaria ). Bolo slnečno, dole bolo 28°C, na kopcoch v lese sa ochladilo na príjemnych 22°C.

Nad cestou voda je, Montseny, 01.06.15,13:16 hod. Pod nie, Montseny, 01.06.15,13:16 hod.

02.06.2015 Utorok.
Podívali sme sa i na západ od mesta Montseny ( východné svahy ). Je tu pozostatok potoka s rybami. V hlbších úsekoch žili čereble a pstruhy potočné. Proti prúdu voda rýchlo ubúdala. Prešli sme asi 2,5 km, keď sa potok začal zarezávať do strmej skalnej rokliny. Nedalo sa v koryte pokračovať a v potoku už nebola voda. Chýbali larvy salamandier, o to viac tu bolo žubrienok žiab. Videl som tu ropuchu bradavičnatú ( Bufo bufo spinosus ), jednu dospelú salamandru ( Salamandra salamandra terrestris ) a ropušky starostlivé ( Alytes obstetricans ). U cesty pod kameňom som zahliadol veľkú užovku Malpolon monspessulanus. Jašterice sme nevideli.

Skokan hnedý, Rana temporaria, Montseny, 01.06.2015, 14:40 hod. Ropuška starostlivá (Alytes obstetricans),  Montseny, 01.06.2015, 13:48 hod.

Ropucha bradavičnatá ( Bufo bufo spinosus ), 02.06.2015, 09:21 hod. 		Čerebľa z tohoto potoka, 02.06.2015, 08:06 hod. Pstruhový potok na západ od Montseny, 02.06.2015, 07:53 hod. Ten istý potok o 2,5 km vyššie. I v takýchto zbytkoch vody sme hľadali niečo živého, 02.06.2015, 09:06 hod.

V Tarragone sme za 10,- Eur kúpili nabíjačku na telefon, fungovala. Pokračovali sme po pobreží na juh k mestu Riumar. Medzi mestami Sant Carles de la Rápita – Vinaros – Benicarló sme našli úsek, kde sa dalo dostať hneď od cesty k moru. Boli tu iba dediny, pláže neboli zastavané hotelmi. V Riumaru, kam sme došli okolo 16:30 hod., som žiadne jašterice nevidel! Boli tu veľké pieskové duny, vykúpal som sa v mori, voda bola osviežujúca. Nocujeme u L´Alcora ( severne mesta Onda ). Na smetisku poblíž boli iba gekoni Tarentola mauritanica a pajašterice Psammodromus algirus. Celý deň bolo 28°C. Vypadalo to tu opustene, ale v noci okolo nás často jazdili autá. Máme za sebou 2222,5 km.

Piesočné duny na pláži u Riumaru, 02.06.2015, 17:09 hod.	 Ulica u pláže, kde sme pili kávu, 02.06.2015,17:52 hod Ryžoviská u mesta Deltebre, 02.06.2015, 18:38 hod. Ryžoviská u mesta Deltebre, 02.06.2015, 18:38 hod.

03.06.2015 Streda.
Dnešným cieľom je prameň rieky Rio Mundo v pohorí Sierra de Alcazár a pozorovanie pajašteríc Algyroides marchi. Cestou zastavujeme u kláštora Monestir de Sancti – Spiritu u mestečka Gilet. Nebola to ruina ale udržovaná turistická atrakcia. Neďaleký potok a odtokový kanál z kláštora boli úplne vyschnuté. Jašterice som tu nevidel, iba akýsi had sa schoval predo mnou do diery v odtokovom kanáli.

Kostol kláštora Monestir de Sancti - Spiritu u mestečka Gilet, 03.06.2015,09:08 hod. Nádvorie kláštora Monestir de Sancti - Spiritu u mestečka Gilet, 03.06.2015,09:08 hod.

Za mestom Canals je jednotvárna poľnohospodárska krajina. Zastavujeme pokusne na okraji poľa s hromádkami kamenia, za Almansou ( 10 km pred Montealegre del Castillo). Videli sme jaštericu perlovú (Timon lepidus) a asi jedného scinka Chalcides bedrigae. Asi 10 km za Montealegre del Cassme sme na ceste našli dva prejdené hady blízko seba, užovky Rinechis scalaris a Malpolon monspessulanus. Asi 12 km za Hellín-om, smerom na Riópar sme zastavili u rieky Rio Mundo, pod historickým mostom, kde sme si dali kávu. Ani tu v okolí mostu, som jašterice nevidel. Sesť kilometrov na západ od Elche de la Sierra sme našli malú vodnú nádrž s užovkami maurskými (Natrix maura). Boli tam ešte pajašterice Psammodromus algirus a Acanthodactylus erythrurus. Spíme na parkovisku pod jaskyňou Cueva de los Chorros, kde vyviera rieka Rio Mundo. Večer na miestach, kde ešte pred pár minútami svietilo slnko som zahliadol tri jašterice Algyroides marchi. Radek na začiatku chodníku našiel mladú užovku Rinechis scalaris.

Krajina 10 km pred Montealegre del Castillo, 03.06.2015, 11:51 hod.  Nekonečný vinohrad. V pozadí je pohorie Sierra del Mugrón s vrcholom 1209 m.n.m.,03.06.2015, 11:58 hod. Príroda 10 km za Montealegre del Cassme, 03.06.2015, 12:22 hod. Užovka Rinechis scalaris, 03.06.2015,12:39 hod. Malpolon monspessulanus, bol iba desiatky metrov od užovky Rinechis scalaris, 03.06.2015, 12:43 hod. Most nad riekou Rio Mundo, 10 km západne mesta Helín 03.06.2015 14:17 hod. Jazierko asi 6 km na západ od Elche de la Sierra, 03.06.2015, 14:52 hod.	Acanthodactylus erythrurus,mláďa,3.6.2015,15:04 hod.   Psammodromus algirus, mláďa, 03.06.2015,16:02 hod. Mladá užovka Rinechis scalaris, 03.06.2015, 18:37 hod.

04.06.2015 Štvrtok.
Okolo 06:00 hod. sa na parkovisku objavili policajti ale nebudili nás. Keď sa vrátili v 06:30 hod., tak už nás vyhnali zo stanu. Museli sme sa zbaliť a ofotili naše doklady. Ráno je iba 10°C, v noci mi bola zima. Po raňajkách sa ideme podívať na rieku Rio Mundo. Kvôli suchu má šírku iba 2,5 m a hĺbku asi 30 cm. Jašterice pozorujeme do 13.30 hod. Pajašterice Algyroides marchi sú na skalných stenách po celej dĺžke starej cesty. Sú i pri chodníku k vodopádu. Asi v 4 prípadoch u chodníku sme ich uvideli tak, že sme išli za sebou. U prvého sa nepohli a až za ním sa snažili schovať, čo druhý uvidel. Vyliezajú asi 15-20 min. po zasvietení slnka. U jedného veľkého skalného otvoru som ich videl naraz 8 kusov. Občas zabehnú na zem, občas sa naháňajú i 5-7 m nad zemou. Žijú tu s nimi jašterice perlové ( Timon lepidus ) a pajašterie Psammodromus algirus. U mesta El Bonillo nás na mape zaujmú tmavomodré jazerá, sú to ale iba dočasné jazerá. Ideme sa tam podívať, ale už sú všetky vyschnuté. Pred dedinou Porzuna sú dve jazierka, v jednom nič nie je, v druhom je množstvo užoviek Natrix maura. Radek v ňom uvidel jednu larvu mloka Pleurodeles waltl a larvu mloka Triturus pygmaeus. Spíme na západ od dediny Casas de la Toledana, u špinavej rieky Rio Bullaque plnej rias a rakov, ryby som nevidel. Krajina je intenzívne poľnohospodársky využívaná. Pestuje sa hlavne kukurica a zalieva sa veľkým množstvom vody i v tomto suchu. Dnes sme zažili najvyššiu teplotu 33°C v tieni, najazdili sme už 2884 km.

Mladá jašterica perlová u jaskyně, 04.06.2015, 10:16 hod. Rieka Rio Mundo u prameňa, bolo strašne málo vody, 04.06.2015, 08:15 hod.

Jašterica Algyroides marchi , 04.06.2015, 10:32-13:30 hod. Jašterica Algyroides marchi , 04.06.2015, 10:32-13:30 hod.

 Jašterica Algyroides marchi , 04.06.2015, 10:32-13:30 hod. Jašterica Algyroides marchi , 04.06.2015, 10:32-13:30 hod.

05.06.2015 Piatok.
Dal som budík na 06:15 hod ale ešte bola tma, tak sme spali do 07:00 hod. Vtedy začalo vychádzať slnko. Ráno sa kúpeme v rieke Rio Bullaque. Zastavujeme na nákup v dedine San Pablo de los Montes v obchode Merkadofamilia na námestí Plaza Altillo. O ulicu vyššie, kým čakáme na otvorenie obchodu, nájdem na múre záhrady pravdepodobne jašterice druhu Podarcis virescens, dvoch samcov a jednu samičku. Vidím ich iba v dedine, v okolí nie. V reštaurácii El Cortijo si dávame kávu so smotanou iba za 1 Euro za šálok! Na kopci, hneď na konci dediny, sú iba pajašterice Psammodromus algirus. Chcem cestou zájsť k jazeru u dediny Casa del Ricón ( pohorie Sierra de la Majana ) ale zisťujeme, že je ďaleko od cesty v hlbokom údolí. Obraciame sa. Jašterice u cesty nevidím. Cestou do Sierra de Gredos občas zastavujeme ale už jašterice Podarcis virescens nenájdem. Obedujeme u dediny Casas de los Hilandeses, v tieni pod stromom, na peknej lúke. V zbytkoch vody Radek chytil nejaký druh podustvy. U cestného mostu som videl iba dve pajašterice Psammodromus algirus.

Krajina za El Bonillo, 04.06.2015, 16:11 hod. Krajina za El Bonillo, 04.06.2015, 16:11-16:12 hod. Kostol Ermita S. Isidro, 04.06.2015, 19:40 hod.  Jazierka u kostola, pre sucho boli takéto jazierka vzácnosťou  04.06.2015, 19:53 hod. Larva mloka Triturus pygmaeus, 04.06.2015, 19:52 hod.  Užovka Natrix maura, 04.06.2015, 20:00 hod. Krajina 1 km južne mesta Las Ventas con Peňa Aguilera. Okolo kamenných múrov behalo veľa králikov 05.06.2015, 08:40 hod.      Ulica Calle Navahermosa v dedine San Pablo de los Montes, 05.06.2015, 09:10 hod. Pohľad z námestia Plaza Altillo v dedine San Pablo de los Montes, 05.06.2015, 9:10 hod. Ranná káva v reštaurácii El Cortijo na námestia Plaza Altillo, 05.06.2015, 9:40 hod.

San Pablo de los Montes, samička Podarcis virescens, 05.06.2015, 09:13 hod. San Pablo de los Montes, samec Podarcis virescens, 05.06.2015, 09:15 hod. San Pablo de los Montes, iná samička Podarcis virescens, detail štítkov na hlave, 05.06.2015, 10:21 hod.  Priesmyk južne San Pablo de los Montes 1066 m.n.m., s vrcholom Cerillón 1378 m.n.m., 05.06.2015, 10:52 hod Bohatí si všade potrpia na gýče, 05.06.2015, 11:33 hod. Pohľad na juh z križovatky, 1136 m.n.m., na Casa del Ricón, 05.06.2015, 12:00 hod. Asi 11 cm veľký škorpión z okraja, 05.06.2015, 12:10 hod. Asi druh podustvy z močiaru u dediny Casas de los Hilandeses, 05.06.2015, 15:48 hod. Pred nami prejdený, ešte živý Malpolon monspessulanus, 05.06.2015, 16:50 hod. Súkromný, neprístupný hrad Mombeltrán, 05.06.2015, 17:03 hod.

Pri prejazde sedla Puerto de Pico, 1352 m.n.m., v pohorí Sierra de Gredos,  naberáme vodu z prameňa. Jašterice Podarcis g. guadarramae a Laceta schreiberi vidím iba pri ceste, blízko prameňa. V okolitej prírode sme jašterice nevideli.

Pohľad z priesmyku Puerto de Pico, 1352 m.n.m. na juh s rímskou cestou 05.06.2015, 17:40 hod. Jašterica Laceta schreiberi, Puerto de Pico,1352 m.n.m., samička, 05.06.2015, 17:39 hod.

Jašterica Laceta schreiberi, Puerto de Pico,1352 m.n.m., samec, 05.06.2015, 17:39 -17:45 hod. Jašterica Podarcis guadarramae guadarramae, múr kostola v dedine Barajas, 1554 m.n.m., dospelý samec, 05.06.2015, 19:04 hod.

06.06.2015 Sobota.
Do sedla Refugio del club Alpino ideme v 07.30 hod, v kempu je iba 5°C. Pred sedlom je rampa, kde platíme 1,50 Euro. Už ráno je parkovisko do polovice zaplnené osobnými autami. Poobede, keď odchádzame je plné a miesto je iba po tých, čo odchádzajú. Prvé jašterice Iberolacerta cyreni castiliana sa objavujú až od 2000 m.n.m., potom sú hojné i blízko turistického chodníku. Našli sme i malé jašteričky s kobaltovo zeleným chvostom. Pravdepodobne už tohoročný prírastok! Cestou späť k autu fotím dve jašterice Lacerta schreiberi ( samcov ).

Podarcis guadarramae guadarramae, múr kostola v dedine Barajas, 1554 m.n.m., mladý samec, 05.06.2015. Podarcis guadarramae guadarramae kemping Hoya del Espino, 1400 m.n.m., samec, 05.06.2015. Skokan Pelophylax perezi, Sierra de Gredos, 06.06.2015, 08:51 hod.   Pstruh potočný, Salmo trutta, 06.06.2015, 09:00 hod. Jazierko so pstruhami, Sierra de Gredos, 06.06.2015, 09:44 hod. Krajina nad parkoviskom, tu ešte jašterice Iberolacerta cyreni nežili, Sierra de Gredos, 06.06.2015, 09:44 hod. Samica Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 09:41-10:21 hod.	Ďalšia samica Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 09:41-10:21 hod.

Samec Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 09:48 hod. Ďalší samec Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 09:48 hod. Mláďa Iberolacerta cyreni castiliana s nazelenalým chvostom, 06.06.2015, 10:24 hod.

Parkovisko Refugio del club Alpino, 1786 m.n.m., 06.06.2015, 11:58 hod. Vchod do kempu v Hoyos del Espino, 06.06.2015, 12:19 hod. Samec Podarcis guadarramae guadarramae fotený u vchodu do kempu, 06.06.2015, 12:21 hod.	Priesmyk Puerto de la Peňa Negra, 1909 m.n.m., pohorie Sierra de Villafranca, 06.06.2015, 14:31 hod.

Rozhodujeme sa prejsť sedlo Puerto de la Peňa Negra, 1909 m.n.m. Pred sedlom fotím starú dedinu La Herguijuela. Ulice boli miestami tak úzké, že som nemohol zatočiť s autom, musel som cúvať. V priesmyku som našiel jašterice Iberolacerta sp. neviem či Iberolacerta cyreni castiliana alebo Iberolacerta monticola cantabrica? Mali by byť I. c. castiliana ale tunajší samci nie sú svetlo zelený ale tmavý. Videl som i samičku a samca Lacerta schreiberi. U kostola v meste Puente del Congosto nič nenájdeme ale na začiatku starého mostu vidím mláďatá a samičku Podarcis guadarramae guadarramae.

Námestie v La Herguijuela, 06.06.2015, 13:59 - 14:00 hod. Kamenné domy v La Herguijuela, 06.06.2015, 13:59 - 14:00 hod. Samec Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 15:02 hod. Ten istý samec Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 15:02 hod. Pohľad na sever z priesmyku 06.06.2015, 14:16 - 17 hod. Samička Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 14:30 hod. Samička Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 14:48 hod. Samička Lacerta schreiberi bez výrazného zafarbenia, 06.06.2015, 14:50 hod. Rieka Rio Tormes v mestečku Puenta del Congosto, 06.06.2015, 15:58 hod.                     Kostol v mestečku Puenta del Congosto, 06.06.2015, 16:06 hod.

Po prekonaní pohoria Sierra de Villafranca nás cez Bejár vedie Radkova navigácia neskutočnými ulicami ( cez sídlisko, úzkými, neudržovanými ),  ale spoľahlivo. Na jednej ulici, uprostred sídliska bola prejdená užovka Rinechis scalaris, ktorú žrala straka. Smerujeme do pohoria Sierra Peňa de Francia. Dorazili sme za horúcého počasia asi v 18:30 hod. Ihneď sme sa podívali po okolí. V údolí sme našli bazén na potoku Rio Ladrillar. V bazéne som videl čereble a nad ním v potoku max. 22 cm veľké pstruhy potočné. Z jašteríc boli okolo cesty iba pajašterice Psammodromus algirus. Dnes bola rekordná teplota 36°C, máme za sebou 3335 km.

07.06.2015 Nedeľa.
Ráno sa vraciame k vodnej nádrži u dediny Ladrillar. Radek tu videl iba jedného mloka Lissotriton boscai. Mlokov Triturus marmoratus je v nádrži veľa ale sú chudé. Dnešným cieľom je sedlo Batuscas, 1240 m.n.m. a skalné steny na východ od neho v pohorí Sierra de la Peňa de Francia. Chceli sme nájsť jašterice Iberolacerta martinezricai. Všade bolo hrozné sucho a na hrebeni fúkal silný vietor. Na južné skaly sme pre nedostatok času nedorazili, pochodili sme iba východné. Asi kvôli suchu boli tieto skaly bez jašteríc. Ja som jašterice Iberolacerta martinezricai nevidel ale Radek jednu v závetrí zahliadol. Odchádzám nešťastný, ale čo sa dá robiť. Na hlavnej ulici v La Alberca, na úseku asi 400 m bola iba jedna jašterica Podarcis guadarramae guadarramae, fotím ju. Pokušám sa dostať i na druhú lokalitu jašteríc Iberolacerta martinezricai u dediny El Maillo. Ani nezastavujeme, pretože nie je kde zaparkovať a skaly sú hrozne ďaleko.

Béjar, cesta uprostred mesta, užovka Rinechis scalaris, 06.06.2015,16:52 hod. Bazén na potoku Rio Ladrillar, 06.06.2015, 19:43 hod.

Hrebeň Sierra de la Peňa de Francia, 07.06.2015, 10:22 hod. Vrchol Herguijuela de la Sierra,1416 m.n.m.,07.06.2015, 10:57 hod.

Nasleduje rýchly presun cez Zamoru k jazeru Lago de Sanabria. Potom stále hore k jazeru Laguna de los Peces, v 18:30 hod. sa ochladilo na 20°C. Ale i tak nájdem na okraji veľkých balvanov jašterice Iberolacerta galani. Vo vode kvákajú žaby Pelophylax perezi. Vrátili sme sa k jazeru Lago de Sanabria, kde po múre pobehujú ešte v 19:30 hod. jašterice Podarcis bocagei a Podarcis guadarramae lusitanica. Fotím i jedného samca jašterice perlovej Timon lepidus. Spíme južne mesta Galende na fotbalom ihrisku, je to dobré miesto, schované od cesty. Pod dubmi som našiel hríby. Máme najazdené 3.691 km.

Roviny a plot za mestom Cabrillas, 07.06.2015,13:54 hod. Samica Iberolacerta galani, bola schovaná pod balvanom nazačiatku jazera Laguna de los Peces, často je fotená, 07.06.2015, 18:10 hod. Iná samica Iberolacerta galani, 07.06.2015,18:34 hod. Májka od jazera Lago de Peces 07.06.2015, 19:07 hod. Samec Iberolacerta galani, 07.06.2015, 19:16 hod. Samec jašterice perlovej ( Timon lepidus ), Lago de Sanabria, 07.06.2015 ,20:31 hod. Jašterica Podarcis bocagei, samec, Lago de Sanabria, 07.06.2015, 20:35 hod. Jašterica Podarcis bocagei, samec, Lago de Sanabria, 07.06.2015, 20:27 hod. Jašterica Podarcis bocagei, samička, Lago de Sanabria, 07.06.2015, 20:38 hod. Jašterica Podarcis bocagei, samička, Lago de Sanabria, 07.06.2015, 20:45 hod.

08.06.2015, Pondelok.
Ráno okolo kameňov pri ihrisku sme uvideli dospelého samca a samičku Podarcis bocagei a tri mláďatá neurčeného druhu. Odchádzame v 11:00 hod. Vyrážáme cez León a La Roblu do sedla Puerto de Pajares, 1379 m.n.m. I keď cestou je všade suchu v jazierku nad cestou je stále dosť vody. Nájdeme tu mloky Triturus marmoratus, Lissotriton helveticus alonsai, salamandru Salamadra salamandra bernardezi, ropuchy bradavičnaté Budo bufo - štyri farebné odtiene, jašterice Iberolacerta monticola cantabrica a jašterice múrové Podarcis muralis brongniardii.

Samica  Iberolacerta monticola cantabrica, Puerto de Pajares, 1379 m.n.m., 08.06.2015, 15:27 hod. Samica  Iberolacerta monticola cantabrica, Puerto de Pajares, 1379 m.n.m., 08.06.2015, 15:35 hod.

Samička  Iberolacerta monticola cantabrica, Puerto de Pajares, 08.06.2015, 15:39 hod. Ropuchy bradavičnaté (Budo bufo), tri farebné odtiene, 08.06.2015, 15:46 hod. Salamadra salamandra bernardezi, 08.06.2015, 15:48 hod. Jašterica múrová, samička (Podarcis muralis brongniardii ), 08.06.2015, 16:04 hod.

Po hodine pozorovania sa otáčáme smerom k mestu Burgos. Pred ním na benzínovej pumpe u El Burgo Ranero odpočívame. Nájdem tu okolo prenosnej ubytovacej buňky jašterice rovnako vyfarbené ako, keď som ich našiel s Jardou Tišerom  roku 2002, dodnes ale neviem aký druh presne ide. Podľa mapy rozšírenia z „lacerta.de“ by to mohli byť Podarcis muralis brongniardii, ale nie sú tak veľké a vyfarbené ako z iných miest Španielska. Podľa veľkosti a zafarbenia by podľa mňa ide o jašterice Podarcis liolepis liolepis. Večer spíme u rieky Rio Arlazón, 1,5 km na východ od dediny Ibeas de Juarros ( 16 km na východ od Burgos-u ).

Podarcis muralis (liolepis?), samička, El Burgo Ranero, 08.06.2015, 18:36 hod. Podarcis muralis (liolepis?), samec, El Burgo Ranero, 08.06.2015, 18:36 hod. Moderný hotel v historickom štýle v dedine Olmillos de Sasamón, jašterice som žiadne nevidel, i keď bolo stále teplo a svietilo slnko, 08.06.2015, 20:08 hod. Ulica v dedine Olmillos de Sasamón, 20:11 hod.

09.06.2015 Utorok.
Ráno v horúčave pokračujeme na východ smerom k Logroňu a Pamplone. Zastavujeme v opustenej dedine Esco. Vidím tu jašterice perlové ( Timon lepidus ) a jašterice Podarcis liolepis liolepis. Sú veľmi opatrné a je ich tu málo.

Opustená dedina Esco , 09.06.2015, 11:45 hod. Jeden z rozpadlých domov, 09.06.2015, 11:56 hod. Podarcis liolepis liolepis, Esco 09.06.2015, 12:03 hod. Podarcis liolepis liolepis, Esco 09.06.2015, 12:10 hod.

Pretože nie sme si istý, či je hotová cesta údolím potoka Rio Basa, ideme do Pyrenejí cez Biescas, sedlo Puerto de Cotefabio – 1423 m.n.m., a Broto. V sedle vidím iba jašterice múrové Podarcis muralis brongniardii. Cesty sú tu dobré ale často úzke a s mnohými zákrutami. Cez Ainsa, Benasque sme v 17:30 hod. došli do Pyrenejí, do lyžiarskeho areálu nad turistickým strediskom Cerler. Sme v nadmorskej výške okolo 2000 m.n.m. Svieti slnko, vidím iba jašterice múrové, jedného sysľa a jedného slepúcha lámavého ( Anguis fragilis ). V malom potôčiku žije veľa mlokov Calotriton asper. Rýchlo sa zaťahuje, od 21:00 hod. husto prší ale neblýska. Máme za sebou 4.146 km.

Samec Podarcis muralis brongniardii, sedlo Puerto de Cotefabio, 1423 m.n.m., 09.06.2015, 14:42 hod. Ďalší samec Podarcis muralis brongniardii z lyžiarského areáluSalamandra poddruhu Salamandra salamandra terestris, 10.06.2015, 10:44 hod. Syseľ sa schovával do týchto plastových rúr, 09.06.2015, 17:48 hod. Mlok Calotriton asper, 18:00 hod. Hrebene Pyrenejí viditeľné z lyžiarského areálu, 09.06.2015, 18:39 hod.

Začiatok vleku a lyžiarské svahy.

10.06.2015, Streda.
Dnes v 06:00 hod. vyrážame údolím k hotelu Llanos del Hospital, tam zisťujeme, že údolím pokračuje úzka cesta, ktorá končí u horskej chaty s parkoviskom a prístreškom, La Besurta, 1900 m.n.m. Je zamračeno a začína husto pršať. Stúpame pod najvyššiu horu Pyrenejí Pico de Aneto, 3.404 m.n.m. ( Pico de la Maladeta, 3308 m.n.m.) zo severnej strany. Stúpanie nie je strmé a i keď prejdeme 2,5 km končíme iba v 2050 m.n.m. Na chodníku stretneme salamandru poddruhu Salamandra salamandra terestris. Dúfal som, že i keď fúká vietor, prší a je zima nájdeme pod kameňom jašterice druhu Iberolacerta bonalli. Nepošťastilo sa. Našli sme rieku, ktorá sa strácala v priepasti, hrôzostrašná predstava tam spadnúť! Celý deň pršalo, všade ležali zostatky snehu. Zo zúfalstva sa presúvame po krivoľakých cestičkách cez Castelló de Tor, Caldes de Boi do Národného parku Parc Nacional d´Aigüestortes i Estany de Sant Maurici. Cestou v informačnom stredisku (malý domček) od študentky za poplatok dostaneme malý leták a povolenie k vstupu k vodnej elektrárni na jazere Estany Cavaller. Z parkoviska chceme obísť jazero ale nejde to. Z jednej strany je nebezpečný chodník a z druhej sa na chodník valí silný prúd vody vo forme vodopádu. I tu prší a je zima. Cez Alt de Perves, Adrall, La Seu d´ Urgell dojdeme eště dnes do Andorry.

Rieka, ktorá sa strácala v priepasti-hrôzostrašná predstava tam spadnúť, 10.06.2015, 11:12 hod. Lúka nad priepasťou, 10.06.2015, 11:36 hod.Jazero Estany Cavaller nad elektrárňou,10.06.2015, 15:50 - 15:52 hod. Jazero Estany Cavaller nad elektrárňou,10.06.2015, 15:50 - 15:52 hod.

11.06.2015, Štvrtok.
Zaparkujeme v lyžiarskom stredisku na severozápad od mesta El Serrat vo výške 2.200 m.n.m. Utekám sa podívať smerom na západ medzi skaly či neuvidím jašterice Iberolacerta aurelioi, ale nič tu nenájdem. Potom stúpame na sever od reštaurácie, k jazeru Lago de Tristaina. Na začiatku chodníku, na južnom svahu, žije množstvo jašteríc múrových ( Podarcis muralis brongniardii ). V kotline u jazier sú jašterice múrové už iba ojedinele. Podarilo sa mi u chodníku, na západ od najmenšieho jazera, uvidieť dve dospelé jašterice živorodé ( Zootoca vivipara louislantzi ). Boli veľmi plaché, okamžite sa schovali, a tak som ich nemohol vyfotiť. Čakal som dobrých 10 minút ale už sa neobjavili. Stúpal som po svahu, otočenom na juhovýchod čo najvyššie, v snahe nájsť pod horou Tristaina jašterice Iberolacerta aurelioi. Myslel som si, že ich nájdem na skalných „ostrovoch“ bez snehu. Ale čím som šiel vyššie, tým boli snehové polia strmšie, širšie a nebezpečnejšie. K tomu pod nimi tiekli potoky, ktoré vymývali neviditeľné a hlboké tunely. Do jedného som spadol po pás do snehu, našťastie sa mi podarilo s problémami vyliesť. Žiadne jašterice som na týchto miestach nenašiel! Celý čas svietilo slniečko ale hrialo iba v závetrí. Poslednú zastávku sme urobili na hraniciach s Francúzskom v priesmyku Port d Envalira, 2408 m.n.m. Bola zima, zamračené a iba na chvíľu slnko presvitalo cez závoj mrakov. Jašterice som nevidel. Z Pyrenejí ideme asi 50 km z kopca a neustále sú ostré zákruty, bolia ma nielen ruky ale i nohy so stáleho brzdenia. Pred nami sa vybúral motorkár, vypadalo to strašne, reval bolesťou. Kamaráti si na neho spomenuli asi po 20 kilometroch! Naposledy sme spali na parkovisku u mesta Ambrussum – Aire d´ Ambrussum, na toalete benzínovej pumpy tečie teplá voda, kde sme sa mohli poriadne umyť. Máme za sebou 5.296 km.

Jazerá pod horou Tristaina, Andorra 11.06.2015, 11:11 hod. Jazerá pod horou Tristaina, Andorra 11.06.2015, 12:20 hod.

amec (vľavo) a samička Podarcis muralis brongniardii, 2280 m.n.m., Andorra, 11.06.2015, 13:33 hod. Priesmyk Port de Envalira, 2408 m.n.m.

Andorsko - Francúzské hranice, 11.06.2015, 15:41 hod. Samec jašterice zelenej (Lacerta bilineata) a detail, Oberrimsingen, 12.06.2015, 15:41 - 16:21 hod.

12.06.2015, Piatok.
Cestou domov vo Francúzku tankujeme na kartu u pumpy bez obsluhy. Vedľa cesty je pár veľkých kameňov a mám šťastie, že naposledy sa u nich podívam na jašterice múrové Podarcis muralis brongniardii. Nedá mi to a ešte zájdeme v Nemecku k dedine Oberrimsingen na jašterice zelené Lacerta bilineata. Fotím jedného samca, ďalšie jašterice sme nevideli. Do Mariánských Lázní sme dorazili okolo 24:00 hodín, na tachometri som mal 6400 km.

 

 

 

 

 

 

Posted in Poznámky z ciest, Španielsko | Komentáře nejsou povoleny

SLOVENSKO – ZÁJAZD TERARISTICKEJ SPOLOČNOSTI PRAHA DO POIPLIA PO 10 ROKOCH ( apríl – máj 2015).

Termín: 29.04. – 03.05.2015.

Účastnilo sa: Celkom sa účastnilo 57 ubytovaných.                                                            Počasie: Polooblačné, zo soboty na nedeľu pršalo. Tohoto roku bolo omnoho suchšie než pred 10-mi rokmi, keď na lúke pod Šomošom bola ešte voda po jarnej povodni.  Ubytovanie: V drevených chatkách v objekte Ipeľskej únie – Rybárik (bývalý pionierský tábor Šomoš). Každá chatka má dve 4, 3 a 2 posteľové izby, 2 toalety, 2 sprchy s teplou vodou a uprostred jednu společenskú miestnosť. Postele sú vybavené prádlom a dekou, nie je potrebné voziť spacák.                                                                                                         Stravovanie: V hlavnej budove je kuchyňa s jedálňou. K dispozícii je malý bufet, kde sa podávala káva, čaj a čapované pivo. Je neustálý prístup k minerálnej vode, ktorá ale smrdí po vajciach, ako tá v Dudinciach. Studňa je vrtaná, hlboká 82 m. Údajne voda bližšie k povrchu je v regióne nepitná!

0. DEŇ: 29.04.2015 – Streda
Praha: odjazd 23.00 hod, smer Brno – Bratislava.

1. DEŇ: 30.04.2015 – Štvrtok
Tým, že sme do Bratislavy dorazili už v 03.00 hodín sme nútene museli dve hodiny dospávať na benzínovej pumpe na diaľnici pred hranicami s Maďarskom. Našťastie čas 05.00 hod. zahájenia prehliadky Gabčíkova bol naplánovaný dobre, pretože práve začalo svitať. Na koniec apríla bola u vody strašná zima, všetci sa obliekali do kabátov alebo sa zahaľovali do diek. Po pol hodine fotografovania sme utekali do tepla autobusu. Z dôvodu časovej tiesne, zimy a silnej rosy sme vynechali prehliadku polí, kde na Slovensku žijú dropy fúzaté ( Otis tarda ) a priezkum pôvodného ramena Dunaja pri dedine Bodíky.

Náš autobus u Gabčíkova. Ráno bola hrozná zima. Jeden z „malých pristavov“ na umelom rameni Dunaja.Pôvodné rameno Dunaja u Čunova. Časť zájazdu pred hlavnou budovou v Šomoši.

07.00 – 08.00 hod., Komárno: prehliadka starej pevnosti.
Do pevnosti sme sa nedostali. Vstup je povolený iba so sprievodcom, kľuče sú v budove mestskej polície. Otváracia doba je od 09.00 do 14.00 hod. Väčšina budov je v dezolátnom stave. Keď sme odchádzali, mraky sa rozostúpili, ukázalo sa slniečko a začalo byť príjemne teplo.

09.00 – 14.00 h Esztergom ( Ostrihom ):
Keď sme dorazili do Esztergomu už pálilo jarné slniečko. Po upresnení času odjazdu sa každý samostatne vydal na prehliadku mesta a za jaštericami múrovými ( Podarcis muralis ). V okolí baziliky a na kalvárii Szent Tamás sme jašterice múrové ( Podarcis muralis ) bez problémov našli. Dve mláďatá som videl i na ostrove „Primás sziget“ medzi Malým Dunajom ( kanálom ) a Dunajom. Tí čo zablúdili na breh Dunaja často pozorovali užovky fŕkané ( Narix tessellata ). Jedna užovka hladká ( Coronella austriaca ) bola videná i na svahu pod bazilikou. Väčšina výpravy sa stretla na obede v reštaurácii pod bazilikou. Moji český kolegovia tým, že výborným spôsobom ovládajú angličtinu alebo nemčinu nepotrebovali pri objednávaní obeda môj preklad do maďarčiny.

Vchod do Komárňanskej pevnosti. Esztergom, bazilika z kalvárie Szent Tamás. Esztergom: Széchényiho námestie. Esztergom: Széchényiho námestie z druhej strany. Esztergom: Platanové nábrežie na brehu Malého Dunaja. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), samec, Esztergom.

Jašterice múrové ( Podarcis muralis ), samci z Esztergomu. Žijú asi po celom meste, kde je väčšia záhrada alebo voľná plocha so starými budovami.

P1040207 P1040198

14.30 – 16.00 h, Štrkovisko u Malých Kosíh.
Ihneď po príchode sme boli bezpečnostnou službou z územia vykázaný. Našli sme tu iba jednu ropuchu bradavičnatú ( Bufo bufo ) a jedného skokana zeleného ( Pelophylax  sp. ). Po príjazde do priestoru tábora Šomoš sa hneď našla jašterica zelená ( Lacerta viridis ), užovka obojková ( Natrix  natrix ) a užovka fŕkaná ( Natrix tessellata ).

Štrkovisko na sever od dediny Malé Kosihy. Štrkovisko z navezeného kopca.

2. DEŇ: 01.05.2015 – Piatok, 09.00 – 14.00 hod., Plášťovce:
Za príjemného polooblačného a teplého dopoludnia sme vyrazili okolo pivníc na východe Plášťoviec do kopcov, aby si každý našiel svoju krátkonožku. Bohužiaľ polovica výpravy krátkonožku ani nevidela. Moja skupina ich našla skoro na každej vhodnej čistinke. Polovicu svahu som našiel oplotenú, sú tam ponechané duby a pod nimi je vypasená tráva. Možno to bude veľmi vhodná lokalita pre krátkonožky. Ako prvého plaza sme našli samca slepúcha východného ( Anguis colchica ) s výraznými modrými bodkami. Na kopci sme našli asi 25 krátkonožiek štíhlých ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ), jašterice zelené ( Lacerta viridis ), jašterice múrové ( Podarcis muralis ). Dúfal som, že na cintoríne nájdem jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ), ale i tu žili iba jašterice zelené   ( Lacerta viridis ). Jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ) sme v okolí Plášťoviec nenašli!

Samec slepúcha východného ( Anguis colchicus ).    Májka ( Meloe sp. proscarabaeus ) pekný ale jedovatý chrobák.

Krátkonožky štíhlé, vľavo samec, vpravo samica ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ). Krátkonožka štíhlá, samec ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ).   Krátkonožka štíhlá, samica ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ). Krátkonožka štíhlá, samica ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ). Chrobák Limnocarabus clathratus z Plášťoviec.

Jašterice zelené ( Lacerta viridis ), vľavo samica, vpravo samec.Jašterica zelená ( Lacerta viridis ),samica. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ),samec.

Cestou domov sme sa zastavili na smetisku pred Ipeľskými Uľanami, všetci z toho boli nadšený. Našli sme užovky obojkové ( Natrix natrix ), užovky stromové ( Zamenis longissimus ), najväčšia bola dlhá 130 cm, jedno mláďa užovky hladkej ( Coronella austriaca ), jašterice zelené ( Lacerta viridis ) a slepúchy východné ( Anguis colchica ). Podarilo sa chytiť samca slepúcha dlhého 51 cm!

Nadšení členovia zájazdu na smetisku pred Ipeľskými Uľanami!     51 cm dlhý samec slepúcha východného ( Anguis colchicus).

Večer začalo pršať. Pred budovou tábora sa objavili ropuchy bradavičnaté ( Bufo bufo ) a hrabavky škvrnité ( Pelobates fuscus ). Rosničky zelené ( Hyla arborea ) a kunky červenobruché ( Bombina bombina ) sa začali ozývať až v sobotu po daždi. Večer sme si pochutnali na výbornom guláši s diviaka. Záverom nám Zsigmond Gábor, majiteľ vinohradu, urobil zaujímavú prednášku o víne z Vinice spojenú s ochutnávkou vín z vlastnej produkcie.

Pred budovou tábora sa objavili v hojnom počte ropuchy bradavičnaté ( Bufo bufo ). Hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus).

3. DEŇ: 02.05.2015 – Sobota, 08.30 – 10.00 – Prednáška:
Nebola dokončená kvôli špatnej premietacej technike ale večer nám pán Jozsef Wolent premietol dokumentárný film o Ipli. Ráno som musel kvôli dažďu zmenit program a od 9 – do 11 hodín sme prešli údolie Čierného potoka ( Fekete patak völgye ) v pohorí Börzsöny. U cesty sme našli salamandry škvrnité ( Salamandra salamandra ) a v potoku jej larvy. Ja som videl jedného skokana štíhlého ( Rana dalmatina ).

Salamandry škvrnité ( Salamandra salamandra ), oranžová a žltá forma z údolia potoka Fekete patak.                                                                              DSCF4549kopie IMG_4175

Pokračovali sme do Dejtáru, kde nás na pieskových dunách čakala po daždi mokrá stepná lúka. Slnko iba slabo presvitalo cez závoj mrakov, ale i tak sme našli jašterice krátkohlavé  ( Lacerta agilis ) a užovky obojkové ( Natrix natrix ). Nad lúkou krúžili haje tmavé      ( Milvus migrans ). Cestou domov sme sa zastavili v Drégelypalánku ( Csadó tanya ), kde sme sa podívali na lokalitu korytnačky močiarnej ( Emys orbicularis ), bohužial korytnačky sme nevideli.

Druh neviem, tohoto slimáka som našiel na začiatku „Fekete völgy”.  Chrobák Eucarabus ulrichii ulrichii zo smetiska v lese u Tešmaku.

Dva obrázky zo stepnej lúky na sever od dediny Dejtár ( ľavý breh Ipľa po prúde ).DSCF4594 DSCF4615

Lokalita korytnačky močiarnej u Drégelypalánku. Samičky jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ).

4. DEŇ: 03.05.2015 – Nedeľa
Pretože polovica výpravy nevidela v Plášťovciach krátkonožky, tak som sa rozhodol, že ich ešte vyvediem na Veľký vrch 282 m.n.m. Bohužiaľ nesvietilo slnko, tak sme žiadnu nenašli. Zašli sme aspoň na smetisko v lese, kde sme našli daľšiu užovku stromovú              ( Zamenis longissimus ), dlhú 130 cm a slepúcha východného ( Anguis colchica ) dlhého 52 cm.                                                         

Slepúch východný ( Anguis colchicus ), 52 cm.         Užovka stromová ( Zamenis longissimus ), 130 cm.

Cestou do Prahy sme si odpočinuli v termálnom kúpalisku vo Veľkom Mederi. Príjazd do Prahy v 21.30 h.

 

Posted in Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

ZÁPADNÁ UKRAJINA ( máj – jún 2014 ).

Termín: 29.05. – 08.06.2014.
Počasie: Dážď, čiastočne polooblačno, teplota max. do 24°C v tieni.
Lokality: Boryslav, Uriž, Schidnicja.

Táto cesta tam bola veľmi divná a dlhá. Už na začiatku v Plzni sme mali meškanie 30 minút a miesto o desiatej pre nás minibus prišiel až o pol jedenáctej. Netušili sme, že toto meškanie je iba začiatok motania sa po Čechách.  Ešte v 16,00 h sme boli Prahe! Kde na rôzných miestach nakladal tovar na Ukrajinu vrátane 5 ks nepriestreľných viest. Nakoniec to ešte namieril do nejakej zapadlej dediny u Mělníka, kde naložil obrovskú televíziu           ( predtým musel všetko vyložiť a znova naložiť ) a nabral dvoch mládencov. Vodič bol iba jeden! Celú cestu telefonoval, i v noci, a vypil asi 8 Redbulov. Zastavoval po troch hodinách a v každej reštaurácií sa najedol. Ale čo je najdôležitejšie, po celodennej a celonočnej jazde, nás v sobotu ráno v 6.00 hodín v poriadku vysadil v Samboru. Na Ukrajine prvé dva dni stále pršalo a nikam sa nedalo ísť na výlet. Tretí deň sa oteplilo a tak som vyrazil v Uriži na ryby na súkromný rybník. Ryby som nechytil ale videl tu aspoň jednu malú vretenicu severnú ( Vipera berus ). V rieke Bystricja som tiež nič nechytil, miestny hovoria, že v nej veľká ryba nežije! Vo vode som videl plávať čereble a slíže. Mimo jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis ) a živorodých ( Zootoca vivipara ), ktoré žijú všade, i na okraji mesta, som ešte videl i užovky obojkové ( Natrix natrix ), mloky veľké                 ( Triturus cristatus ) a slimáka modranku karpatskú ( Bielzia coerulans ) endemit Východných Karpát.

Obrázky z krajiny:
Súkromné jazero v Uriži, ryby som v ňom videl iba malé, na brehu som našiel malú vretenicu severnú ( Vipera berus ), 3.6.2014. V okolí Boryslavi sa stále ťaží ropa.Opravený starý dom na dvore luxusného domu, Morožnicja. Bývalá školka. Fascinuje ma zložitá drevená výzdoba a hlavne jej údržba, ktorá už viditeľne dlho žiadna, Boryslav, 4.6.2014.

Jeden z nových hotelov, Schidnicja. Horský potok v Schidnicji, boli v ňom vidieť pstruhy.

Potok Lošani v meste Boryslav s divne sivou farby vody. Potok Lošani 2 km nad mestom už normálne zakalený.

Znak mesta Boryslav - „mužik“ nesie bahno s ropou. Prameň minerálnej vody s naftou - „nafťjusa“. Nie je dobrá, chutná po nafte, fakt sa dá piť iba kvôli zdraviu.

Limuzína Volga, ktorá sa k nám už nedovážala. Limuzína Volga, ktorá sa k nám už nedovážala.

Kanál za nedokončenou školou na sídlisku v Boryslavi, lokalita mlokov veľkých  ( Triturus cristatus ). Slimák modranka karpatská ( Bielzia coerulans ),  Mrožnicja.

Mlok veľký ( Triturus cristatus ), samička, Boryslav. Mlok veľký ( Triturus cristatus ), samička, Boryslav.

Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara ), samička, lokalita Uriž. Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara ), samec, lokalita Uri

Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samička, lokalita Uriž.  Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samec, lokalita Uriž. Jašterice krátkohlavé tu majú mohutné hlavy, hlavne je to vidieť u samcov.

Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samička, lokalita Moroženoe. Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samička, lokalita Uriž.

 

 

 

 

Posted in Poznámky z ciest, Ukrajina | Komentáře nejsou povoleny