ŠPANIELSKO ( máj – jún 2015 ).

Termín: 30.05. – 12.06.2015

Cieľ: Stred a západ Španielska. V plánu mám konečne nájsť jašterice vysoko v Pyrenejách a na západe jašterice Podarcis bocagei a Iberolacerta galani. Pretože sme plánovali, že sa budeme pohybovať v horách nad 2000 m.n.m., odložili výjazd až na jún. Dúfal som, že v horách už nebude sneh a nebude chladno ako v roku 2012. Celkom sme najazdili 6.400 Km. Zloženie výpravy: Ja ako vodič a Radek S. ako začínajúci navigátor.

30.05.2015 Sobota.

Vyrazili sme v 08.00 hodín. Kúpili sme v Kauflandu v Mariánských Lázniach nabíjačku       ( USB ) na mobily ale nenabíjala. Pršalo až do Heilbronnu. Slniečko svietilo iba občas, ale i tak zastavujeme pred Breisachom a. Rhein, na úpätí pohoria Kaiserstuhl. Hľadáme jašterice zelené Lacerta bilineata, bohužiaľ nenašli sme ich. Tak fotím u dediny Oberbergen aspoň chrobáky, orchideje a jedného samca jašterice krátkohlavej (Lacerta agilis). Beháme tu od 14.20 – do 15.40 hodín. Potom sa už vyjasnilo. Nocovanie nájdem po 900 km južne mesta Bourg en Bresse, u samoty Chassignole, kam dorazíme v 22.00 hod. Vypadá to na pustené miesto ale v noci tu jazdí toľko aut, že ledva spíme.

Figy v dedine Oberbergen ( strom ! ), 15:23 hod.            Jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), samec, 15:38 hod.

Orchideje z lúky nad kameňolomom, Oberbergen, 30.05.2015, 14:48-14:55 hod. Orchidej z lúky nad kameňolomom, Oberbergen, 30.05.2015, 14:48-14:55 hod.

31.05.2015 Nedeľa.

Vstávame nevyspatý v 07.00 hod. U Lyonu je slnečno, 17°C, ale fúká studený vietor. Cestou na juh zastavujeme uprostred machiového lesa, na veľkom odpočívadle, cca 22 km na juhozápad od Orange. Tu už duje horúci vietor, je 22°C. Varíme kávu a pritom hľadám plazy, žiadne som nenašiel! Cestou sme sa rozhodli, že sa podíváme do pohoria Montagne Noire. Preto za Béziers-om sa otáčáme na západ, k mestu Mazamet. Ešte pred horami som u cesty zahliadol, na pravé poludnie, v nejväčšom teple, jednu užovku Malpolon monspessulanus. Zastavujeme na výhliadke nad mestom Saint-Pons-de-Thomieres. Rýchlo sa podívám okolo cesty na jašterice, ale žiadne nevidím. Pred Mazametom zastavujeme v tieni lesa, je horúco. Na starom kamennom moste vidím dve jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Od Mazametu to berieme na juh, krížom cez hory. Na vrchole, v lese je rekreačné stredisko u jazera Lac des Montagnes. Sú tu preliezačky, lanová dráha. U vodojemu vidím jašterice múrové, okolo cesty a potoka nič. Cez Carcassonne sa vraciame na diaľnicu do Španielska. Radek naviguje k moru, kde chceme prespať, k mestu Palamos a potom ešte na sever do kopcov na Las Bisbal d´Empordá. Proti nám po diaľnici od mora do vnútrozemia prúdí dlhá kolóna aut. My našťastie ideme opačným smerom. Pokračujeme do kopca po prázdej, úzkej ceste, plných zákrut. Nocujeme severne mesta Calonge, v priesmyku Coll de la Ganga, 214 m.n.m.  Máme za sebou 1673 km.

Odpočívadlo 22 km za Orange. Je tu možnosť spania ale nikto tu nebol. Možno tu okrádajú spiacich turistov, 31.05.2015, 10:19 hod. Mestečko Saint-Pons-de-Thomieres na východnom okraji pohoria Montagne Noire. 30.05.2015, 14:20 hod Samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis brongniardii ), boli iba u mostu na odpočívadle, 31.05.2015, 14:52 hod. Prvé spanie v Španielsku, priesmyk Coll de la Ganga 214 m.n.m., severne mesta Calonge, 01.06.2015,06:50 hod.A jeho okolie. Samica jašterice múrovej (Podarcis muralis brongniardii), les na severo-východ od Montseny, 01.06.2015,13:36 h.

01.06.2015 Pondelok.

V 07.00 hod je teplota 18°C. Mierime do pohoria Montseny podívať sa na prostredie, v ktorom by mali žiť mloky Calotriton arnoldi. Ukazuje sa zaujímavá vec, potoky sú v dolnom úseku vyschnuté. Voda sa objavuje iba proti prúdu na skalnom podloží. V potokoch žili larvy salamandry škvrnitej ( Salamandra salamandra terrestris ). Dospelé sme nenašli. Našli sme jednu ropušku starostlivú ( Alytes obstetricans ) a skokana hnedého ( Rana temporaria ). Bolo slnečno, dole bolo 28°C, na kopcoch v lese sa ochladilo na príjemnych 22°C.

Nad cestou voda je, Montseny, 01.06.15,13:16 hod. Pod nie, Montseny, 01.06.15,13:16 hod.

02.06.2015 Utorok.

Podívali sme sa i na západ od mesta Montseny ( východné svahy ). Je tu pozostatok potoka s rybami. V hlbších úsekoch žili čereble a pstruhy potočné. Proti prúdu voda rýchlo ubúdala. Prešli sme asi 2,5 km, keď sa potok začal zarezávať do strmej skalnej rokliny. Nedalo sa v koryte pokračovať a v potoku už nebola voda. Chýbali larvy salamandier, o to viac tu bolo žubrienok žiab. Videl som tu ropuchu bradavičnatú ( Bufo bufo spinosus ), jednu dospelú salamandru ( Salamandra salamandra terrestris ) a ropušky starostlivé ( Alytes obstetricans ). U cesty pod kameňom som zahliadol veľkú užovku Malpolon monspessulanus. Jašterice sme nevideli.

Skokan hnedý, Rana temporaria, Montseny, 01.06.2015, 14:40 hod. Ropuška starostlivá (Alytes obstetricans),  Montseny, 01.06.2015, 13:48 hod.

Ropucha bradavičnatá ( Bufo bufo spinosus ), 02.06.2015, 09:21 hod. 		Čerebľa z tohoto potoka, 02.06.2015, 08:06 hod. Pstruhový potok na západ od Montseny, 02.06.2015, 07:53 hod. Ten istý potok o 2,5 km vyššie. I v takýchto zbytkoch vody sme hľadali niečo živého, 02.06.2015, 09:06 hod.

V Tarragone sme za 10,- Eur kúpili nabíjačku na telefon, fungovala. Pokračovali sme po pobreží na juh k mestu Riumar. Medzi mestami Sant Carles de la Rápita – Vinaros – Benicarló sme našli úsek, kde sa dalo dostať hneď od cesty k moru. Boli tu iba dediny, pláže neboli zastavané hotelmi. V Riumaru, kam sme došli okolo 16:30 hod., som žiadne jašterice nevidel! Boli tu veľké pieskové duny, vykúpal som sa v mori, voda bola osviežujúca. Nocujeme u L´Alcora ( severne mesta Onda ). Na smetisku poblíž boli iba gekoni Tarentola mauritanica a pajašterice Psammodromus algirus. Celý deň bolo 28°C. Vypadalo to tu opustene, ale v noci okolo nás často jazdili autá. Máme za sebou 2222,5 km.

Piesočné duny na pláži u Riumaru, 02.06.2015, 17:09 hod.	 Ulica u pláže, kde sme pili kávu, 02.06.2015,17:52 hod Ryžoviská u mesta Deltebre, 02.06.2015, 18:38 hod. Ryžoviská u mesta Deltebre, 02.06.2015, 18:38 hod.

03.06.2015 Streda

Dnešným cieľom je prameň rieky Rio Mundo v pohorí Sierra de Alcazár a pozorovanie pajašteríc Algyroides marchi. Cestou zastavujeme u kláštora Monestir de Sancti – Spiritu u mestečka Gilet. Nebola to ruina ale udržovaná turistická atrakcia. Neďaleký potok a odtokový kanál z kláštora boli úplne vyschnuté. Jašterice som tu nevidel, iba akýsi had sa schoval predo mnou do diery v odtokovom kanáli.

Kostol kláštora Monestir de Sancti - Spiritu u mestečka Gilet, 03.06.2015,09:08 hod. Nádvorie kláštora Monestir de Sancti - Spiritu u mestečka Gilet, 03.06.2015,09:08 hod.

Za mestom Canals je jednotvárna poľnohospodárska krajina. Zastavujeme pokusne na okraji poľa s hromádkami kamenia, za Almansou ( 10 km pred Montealegre del Castillo). Videli sme jaštericu perlovú (Timon lepidus) a asi jedného scinka Chalcides bedrigae. Asi 10 km za Montealegre del Cassme sme na ceste našli dva prejdené hady blízko seba, užovky Rinechis scalaris a Malpolon monspessulanus. Asi 12 km za Hellín-om, smerom na Riópar sme zastavili u rieky Rio Mundo, pod historickým mostom, kde sme si dali kávu. Ani tu v okolí mostu, som jašterice nevidel. Sesť kilometrov na západ od Elche de la Sierra sme našli malú vodnú nádrž s užovkami maurskými (Natrix maura). Boli tam ešte pajašterice Psammodromus algirus a Acanthodactylus erythrurus. Spíme na parkovisku pod jaskyňou Cueva de los Chorros, kde vyviera rieka Rio Mundo. Večer na miestach, kde ešte pred pár minútami svietilo slnko som zahliadol tri jašterice Algyroides marchi. Radek na začiatku chodníku našiel mladú užovku Rinechis scalaris.

Krajina 10 km pred Montealegre del Castillo, 03.06.2015, 11:51 hod.  Nekonečný vinohrad. V pozadí je pohorie Sierra del Mugrón s vrcholom 1209 m.n.m.,03.06.2015, 11:58 hod. Príroda 10 km za Montealegre del Cassme, 03.06.2015, 12:22 hod. Užovka Rinechis scalaris, 03.06.2015,12:39 hod. Malpolon monspessulanus, bol iba desiatky metrov od užovky Rinechis scalaris, 03.06.2015, 12:43 hod. Most nad riekou Rio Mundo, 10 km západne mesta Helín 03.06.2015 14:17 hod. Jazierko asi 6 km na západ od Elche de la Sierra, 03.06.2015, 14:52 hod.	Acanthodactylus erythrurus,mláďa,3.6.2015,15:04 hod.   Psammodromus algirus, mláďa, 03.06.2015,16:02 hod. Mladá užovka Rinechis scalaris, 03.06.2015, 18:37 hod.

04.06.2015 Štvrtok

Okolo 06:00 hod. sa na parkovisku objavili policajti ale nebudili nás. Keď sa vrátili v 06:30 hod., tak už nás vyhnali zo stanu. Museli sme sa zbaliť a ofotili naše doklady. Ráno je iba 10°C, v noci mi bola zima. Po raňajkách sa ideme podívať na rieku Rio Mundo. Kvôli suchu má šírku iba 2,5 m a hĺbku asi 30 cm. Jašterice pozorujeme do 13.30 hod. Pajašterice Algyroides marchi sú na skalných stenách po celej dĺžke starej cesty. Sú i pri chodníku k vodopádu. Asi v 4 prípadoch u chodníku sme ich uvideli tak, že sme išli za sebou. U prvého sa nepohli a až za ním sa snažili schovať, čo druhý uvidel. Vyliezajú asi 15-20 min. po zasvietení slnka. U jedného veľkého skalného otvoru som ich videl naraz 8 kusov. Občas zabehnú na zem, občas sa naháňajú i 5-7 m nad zemou. Žijú tu s nimi jašterice perlové ( Timon lepidus ) a pajašterie Psammodromus algirus. U mesta El Bonillo nás na mape zaujmú tmavomodré jazerá, sú to ale iba dočasné jazerá. Ideme sa tam podívať, ale už sú všetky vyschnuté. Pred dedinou Porzuna sú dve jazierka, v jednom nič nie je, v druhom je množstvo užoviek Natrix maura. Radek v ňom uvidel jednu larvu mloka Pleurodeles waltl a larvu mloka Triturus pygmaeus. Spíme na západ od dediny Casas de la Toledana, u špinavej rieky Rio Bullaque plnej rias a rakov, ryby som nevidel. Krajina je intenzívne poľnohospodársky využívaná. Pestuje sa hlavne kukurica a zalieva sa veľkým množstvom vody i v tomto suchu. Dnes sme zažili najvyššiu teplotu 33°C v tieni, najazdili sme 2884 km.

Mladá jašterica perlová u jaskyně, 04.06.2015, 10:16 hod. Rieka Rio Mundo u prameňa, bolo strašne málo vody, 04.06.2015, 08:15 hod.

Jašterica Algyroides marchi , 04.06.2015, 10:32-13:30 hod. Jašterica Algyroides marchi , 04.06.2015, 10:32-13:30 hod.Jašterica Algyroides marchi , 04.06.2015, 10:32-13:30 hod. Jašterica Algyroides marchi , 04.06.2015, 10:32-13:30 hod.

05.06.2015 Piatok

Dal som budík na 06:15 hod ale ešte bola tma, tak sme spali do 07:00 hod. Vtedy začalo vychádzať slnko. Ráno sa kúpeme v rieke Rio Bullaque. Zastavujeme na nákup v dedine San Pablo de los Montes v obchode Merkadofamilia na námestí Plaza Altillo. O ulicu vyššie, kým čakáme na otvorenie obchodu, nájdem na múre záhrady pravdepodobne jašterice druhu Podarcis virescens, dvoch samcov a jednu samičku. Vidím ich iba v dedine, v okolí nie. V reštaurácii El Cortijo si dávame kávu so smotanou iba za 1 Euro za šálok! Na kopci, hneď na konci dediny, sú iba pajašterice Psammodromus algirus. Chcem cestou zájsť k jazeru u dediny Casa del Ricón ( pohorie Sierra de la Majana ) ale zisťujeme, že je ďaleko od cesty v hlbokom údolí. Obraciame sa. Jašterice u cesty nevidím. Cestou do Sierra de Gredos občas zastavujeme ale už jašterice Podarcis virescens nenájdem. Obedujeme u dediny Casas de los Hilandeses, v tieni pod stromom, na peknej lúke. V zbytkoch vody Radek chytil nejaký druh podustvy. U cestného mostu som videl iba dve pajašterice Psammodromus algirus.

Krajina za El Bonillo, 04.06.2015, 16:11 hod. Krajina za El Bonillo, 04.06.2015, 16:11-16:12 hod. Kostol Ermita S. Isidro, 04.06.2015, 19:40 hod.  Jazierka u kostola, pre sucho boli takéto jazierka vzácnosťou  04.06.2015, 19:53 hod. Larva mloka Triturus pygmaeus, 04.06.2015, 19:52 hod.  Užovka Natrix maura, 04.06.2015, 20:00 hod. Krajina 1 km južne mesta Las Ventas con Peňa Aguilera. Okolo kamenných múrov behalo veľa králikov 05.06.2015, 08:40 hod.      Ulica Calle Navahermosa v dedine San Pablo de los Montes, 05.06.2015, 09:10 hod. Pohľad z námestia Plaza Altillo v dedine San Pablo de los Montes, 05.06.2015, 9:10 hod. Ranná káva v reštaurácii El Cortijo na námestia Plaza Altillo, 05.06.2015, 9:40 hod.

San Pablo de los Montes, samička Podarcis virescens, 05.06.2015, 09:13 hod. San Pablo de los Montes, samec Podarcis virescens, 05.06.2015, 09:15 hod. San Pablo de los Montes, iná samička Podarcis virescens, detail štítkov na hlave, 05.06.2015, 10:21 hod.  Priesmyk južne San Pablo de los Montes 1066 m.n.m., s vrcholom Cerillón 1378 m.n.m., 05.06.2015, 10:52 hod Bohatí si všade potrpia na gýče, 05.06.2015, 11:33 hod. Pohľad na juh z križovatky, 1136 m.n.m., na Casa del Ricón, 05.06.2015, 12:00 hod. Asi 11 cm veľký škorpión z okraja, 05.06.2015, 12:10 hod. Asi druh podustvy z močiaru u dediny Casas de los Hilandeses, 05.06.2015, 15:48 hod. Pred nami prejdený, ešte živý Malpolon monspessulanus, 05.06.2015, 16:50 hod. Súkromný, neprístupný hrad Mombeltrán, 05.06.2015, 17:03 hod.

Pri prejazde sedla Puerto de Pico, 1352 m.n.m., v pohorí Sierra de Gredos,  naberáme vodu z prameňa. Jašterice Podarcis g. guadarramae a Laceta schreiberi vidím iba pri ceste, blízko prameňa. V okolitej prírode sme jašterice nevideli.

Pohľad z priesmyku Puerto de Pico, 1352 m.n.m. na juh s rímskou cestou 05.06.2015, 17:40 hod. Jašterica Laceta schreiberi, Puerto de Pico,1352 m.n.m., samička, 05.06.2015, 17:39 hod.

Jašterica Laceta schreiberi, Puerto de Pico,1352 m.n.m., samec, 05.06.2015, 17:39 -17:45 hod. Jašterica Podarcis guadarramae guadarramae, múr kostola v dedine Barajas, 1554 m.n.m., dospelý samec, 05.06.2015, 19:04 hod.

06.06.2015 Sobota

Do sedla Refugio del club Alpino ideme v 07.30 hod, v kempu je iba 5°C. Pred sedlom je rampa, kde platíme 1,50 Euro. Už ráno je parkovisko do polovice zaplnené osobnými autami. Poobede, keď odchádzame je plné a miesto je iba po tých, čo odchádzajú. Prvé jašterice Iberolacerta cyreni castiliana sa objavujú až od 2000 m.n.m., potom sú hojné i blízko turistického chodníku. Našli sme i malé jašteričky s kobaltovo zeleným chvostom. Pravdepodobne už tohoročný prírastok! Cestou späť k autu fotím dve jašterice Lacerta schreiberi ( samcov ).

Podarcis guadarramae guadarramae, múr kostola v dedine Barajas, 1554 m.n.m., mladý samec, 05.06.2015. Podarcis guadarramae guadarramae kemping Hoya del Espino, 1400 m.n.m., samec, 05.06.2015. Skokan Pelophylax perezi, Sierra de Gredos, 06.06.2015, 08:51 hod.   Pstruh potočný, Salmo trutta, 06.06.2015, 09:00 hod. Jazierko so pstruhami, Sierra de Gredos, 06.06.2015, 09:44 hod. Krajina nad parkoviskom, tu ešte jašterice Iberolacerta cyreni nežili, Sierra de Gredos, 06.06.2015, 09:44 hod. Samica Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 09:41-10:21 hod.	Ďalšia samica Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 09:41-10:21 hod.

Samec Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 09:48 hod. Ďalší samec Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 09:48 hod. Mláďa Iberolacerta cyreni castiliana s nazelenalým chvostom, 06.06.2015, 10:24 hod.

Parkovisko Refugio del club Alpino, 1786 m.n.m., 06.06.2015, 11:58 hod. Vchod do kempu v Hoyos del Espino, 06.06.2015, 12:19 hod. Samec Podarcis guadarramae guadarramae fotený u vchodu do kempu, 06.06.2015, 12:21 hod.	Priesmyk Puerto de la Peňa Negra, 1909 m.n.m., pohorie Sierra de Villafranca, 06.06.2015, 14:31 hod.

Rozhodujeme sa prejsť sedlo Puerto de la Peňa Negra, 1909 m.n.m. Pred sedlom fotím starú dedinu La Herguijuela. Ulice boli miestami tak úzké, že som nemohol zatočiť s autom, musel som cúvať. V priesmyku som našiel jašterice Iberolacerta sp. neviem či Iberolacerta cyreni castiliana alebo Iberolacerta monticola cantabrica? Mali by byť I. c. castiliana ale tunajší samci nie sú svetlo zelený ale tmavý. Videl som i samičku a samca Lacerta schreiberi. U kostola v meste Puente del Congosto nič nenájdeme ale na začiatku starého mostu vidím mláďatá a samičku Podarcis guadarramae guadarramae.

Námestie v La Herguijuela, 06.06.2015, 13:59 - 14:00 hod. Kamenné domy v La Herguijuela, 06.06.2015, 13:59 - 14:00 hod. Samec Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 15:02 hod. Ten istý samec Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 15:02 hod. Pohľad na sever z priesmyku 06.06.2015, 14:16 - 17 hod. Samička Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 14:30 hod. Samička Iberolacerta cyreni castiliana, 06.06.2015, 14:48 hod. Samička Lacerta schreiberi bez výrazného zafarbenia, 06.06.2015, 14:50 hod. Rieka Rio Tormes v mestečku Puenta del Congosto, 06.06.2015, 15:58 hod.                     Kostol v mestečku Puenta del Congosto, 06.06.2015, 16:06 hod.

Po prekonaní pohoria Sierra de Villafranca nás cez Bejár vedie Radkova navigácia neskutočnými ulicami ( cez sídlisko, úzkými, neudržovanými ),  ale spoľahlivo. Na jednej ulici, uprostred sídliska bola prejdená užovka Rinechis scalaris, ktorú žrala straka. Smerujeme do pohoria Sierra Peňa de Francia. Dorazili sme za horúcého počasia asi v 18:30 hod. Ihneď sme sa podívali po okolí. V údolí sme našli bazén na potoku Rio Ladrillar. V bazéne som videl čereble a nad ním v potoku max. 22 cm veľké pstruhy potočné. Z jašteríc boli okolo cesty iba pajašterice Psammodromus algirus. Dnes bola rekordná teplota 36°C, máme za sebou 3335 km.

07.06.2015 Nedeľa

Ráno sa vraciame k vodnej nádrži u dediny Ladrillar. Radek tu videl iba jedného mloka Lissotriton boscai. Mlokov Triturus marmoratus je v nádrži veľa ale sú chudé. Dnešným cieľom je sedlo Batuscas, 1240 m.n.m. a skalné steny na východ od neho v pohorí Sierra de la Peňa de Francia. Chceli sme nájsť jašterice Iberolacerta martinezricai. Všade bolo hrozné sucho a na hrebeni fúkal silný vietor. Na južné skaly sme pre nedostatok času nedorazili, pochodili sme iba východné. Asi kvôli suchu boli tieto skaly bez jašteríc. Ja som jašterice Iberolacerta martinezricai nevidel ale Radek jednu v závetrí zahliadol. Odchádzám nešťastný, ale čo sa dá robiť. Na hlavnej ulici v La Alberca, na úseku asi 400 m bola iba jedna jašterica Podarcis guadarramae guadarramae, fotím ju. Pokušám sa dostať i na druhú lokalitu jašteríc Iberolacerta martinezricai u dediny El Maillo. Ani nezastavujeme, pretože nie je kde zaparkovať a skaly sú hrozne ďaleko.

Béjar, cesta uprostred mesta, užovka Rinechis scalaris, 06.06.2015,16:52 hod. Bazén na potoku Rio Ladrillar, 06.06.2015, 19:43 hod.

Hrebeň Sierra de la Peňa de Francia, 07.06.2015, 10:22 hod. Vrchol Herguijuela de la Sierra,1416 m.n.m.,07.06.2015, 10:57 hod.

Nasleduje rýchly presun cez Zamoru k jazeru Lago de Sanabria. Potom stále hore k jazeru Laguna de los Peces, v 18:30 hod. sa ochladilo na 20°C. Ale i tak nájdem na okraji veľkých balvanov jašterice Iberolacerta galani. Vo vode kvákajú žaby Pelophylax perezi. Vrátili sme sa k jazeru Lago de Sanabria, kde po múre pobehujú ešte v 19:30 hod. jašterice Podarcis bocagei a Podarcis guadarramae lusitanica. Fotím i jedného samca jašterice perlovej Timon lepidus. Spíme južne mesta Galende na fotbalom ihrisku, je to dobré miesto, schované od cesty. Pod dubmi som našiel hríby. Máme najazdené 3.691 km.

Roviny a plot za mestom Cabrillas, 07.06.2015,13:54 hod. Samica Iberolacerta galani, bola schovaná pod balvanom nazačiatku jazera Laguna de los Peces, často je fotená, 07.06.2015, 18:10 hod. Iná samica Iberolacerta galani, 07.06.2015,18:34 hod. Májka od jazera Lago de Peces 07.06.2015, 19:07 hod. Samec Iberolacerta galani, 07.06.2015, 19:16 hod. Samec jašterice perlovej ( Timon lepidus ), Lago de Sanabria, 07.06.2015 ,20:31 hod. Jašterica Podarcis bocagei, samec, Lago de Sanabria, 07.06.2015, 20:35 hod. Jašterica Podarcis bocagei, samec, Lago de Sanabria, 07.06.2015, 20:27 hod. Jašterica Podarcis bocagei, samička, Lago de Sanabria, 07.06.2015, 20:38 hod. Jašterica Podarcis bocagei, samička, Lago de Sanabria, 07.06.2015, 20:45 hod.

08.06.2015, Pondelok

Ráno okolo kameňov pri ihrisku sme uvideli dospelého samca a samičku Podarcis bocagei a tri mláďatá neurčeného druhu. Odchádzame v 11:00 hod. Vyrážáme cez León a La Roblu do sedla Puerto de Pajares, 1379 m.n.m. I keď cestou je všade suchu v jazierku nad cestou je stále dosť vody. Nájdeme tu mloky Triturus marmoratus, Lissotriton helveticus alonsai, salamandru Salamadra salamandra bernardezi, ropuchy bradavičnaté Budo bufo - štyri farebné odtiene, jašterice Iberolacerta monticola cantabrica a jašterice múrové Podarcis muralis brongniardii.

Samica  Iberolacerta monticola cantabrica, Puerto de Pajares, 1379 m.n.m., 08.06.2015, 15:27 hod. Samica  Iberolacerta monticola cantabrica, Puerto de Pajares, 1379 m.n.m., 08.06.2015, 15:35 hod.

Samička  Iberolacerta monticola cantabrica, Puerto de Pajares, 08.06.2015, 15:39 hod. Ropuchy bradavičnaté (Budo bufo), tri farebné odtiene, 08.06.2015, 15:46 hod. Salamadra salamandra bernardezi, 08.06.2015, 15:48 hod. Jašterica múrová, samička (Podarcis muralis brongniardii ), 08.06.2015, 16:04 hod.

Po hodine pozorovania sa otáčáme smerom k mestu Burgos. Pred ním na benzínovej pumpe u El Burgo Ranero odpočívame. Nájdem tu okolo prenosnej ubytovacej buňky jašterice rovnako vyfarbené ako, keď som ich našiel s Jardou Tišerom  roku 2002, dodnes ale neviem aký druh presne ide. Podľa mapy rozšírenia z „lacerta.de“ by to mohli byť Podarcis muralis brongniardii, ale nie sú tak veľké a vyfarbené ako z iných miest Španielska. Podľa veľkosti a zafarbenia by podľa mňa ide o jašterice Podarcis liolepis liolepis. Večer spíme u rieky Rio Arlazón, 1,5 km na východ od dediny Ibeas de Juarros ( 16 km na východ od Burgos-u ).

Podarcis muralis (liolepis?), samička, El Burgo Ranero, 08.06.2015, 18:36 hod. Podarcis muralis (liolepis?), samec, El Burgo Ranero, 08.06.2015, 18:36 hod. Moderný hotel v historickom štýle v dedine Olmillos de Sasamón, jašterice som žiadne nevidel, i keď bolo stále teplo a svietilo slnko, 08.06.2015, 20:08 hod. Ulica v dedine Olmillos de Sasamón, 20:11 hod.

09.06.2015 Utorok

Ráno v horúčave pokračujeme na východ smerom k Logroňu a Pamplone. Zastavujeme v opustenej dedine Esco. Vidím tu jašterice perlové ( Timon lepidus ) a jašterice Podarcis liolepis liolepis. Sú veľmi opatrné a je ich tu málo.

Opustená dedina Esco , 09.06.2015, 11:45 hod. Jeden z rozpadlých domov, 09.06.2015, 11:56 hod. Podarcis liolepis liolepis, Esco 09.06.2015, 12:03 hod. Podarcis liolepis liolepis, Esco 09.06.2015, 12:10 hod.

Pretože nie sme si istý, či je hotová cesta údolím potoka Rio Basa, ideme do Pyrenejí cez Biescas, sedlo Puerto de Cotefabio – 1423 m.n.m., a Broto. V sedle vidím iba jašterice múrové Podarcis muralis brongniardii. Cesty sú tu dobré ale často úzke a s mnohými zákrutami. Cez Ainsa, Benasque sme v 17:30 hod. došli do Pyrenejí, do lyžiarskeho areálu nad turistickým strediskom Cerler. Sme v nadmorskej výške okolo 2000 m.n.m. Svieti slnko, vidím iba jašterice múrové, jedného sysľa a jedného slepúcha lámavého ( Anguis fragilis ). V malom potôčiku žije veľa mlokov Calotriton asper. Rýchlo sa zaťahuje, od 21:00 hod. husto prší ale neblýska. Máme za sebou 4.146 km.

Samec Podarcis muralis brongniardii, sedlo Puerto de Cotefabio, 1423 m.n.m., 09.06.2015, 14:42 hod. Ďalší samec Podarcis muralis brongniardii z lyžiarského areáluSyseľ sa schovával do týchto plastových rúr, 09.06.2015, 17:48 hod. Mlok Calotriton asper, 18:00 hod.

Hrebene Pyrenejí viditeľné z lyžiarského areálu, 09.06.2015, 18:39 hod. Začiatok vleku a lyžiarské svahy.

10.06.2015, Streda.

Dnes v 06:00 hod. vyrážame údolím k hotelu Llanos del Hospital, tam zisťujeme, že údolím pokračuje úzka cesta, ktorá končí u horskej chaty s parkoviskom a prístreškom, La Besurta, 1900 m.n.m. Je zamračeno a začína husto pršať. Stúpame pod najvyššiu horu Pyrenejí Pico de Aneto, 3.404 m.n.m. ( Pico de la Maladeta, 3308 m.n.m.) zo severnej strany. Stúpanie nie je strmé a i keď prejdeme 2,5 km končíme iba v 2050 m.n.m. Na chodníku stretneme salamandru poddruhu Salamandra salamandra terestris. Dúfal som, že i keď fúká vietor, prší a je zima nájdeme pod kameňom jašterice druhu Iberolacerta bonalli. Nepošťastilo sa. Našli sme rieku, ktorá sa strácala v priepasti, hrôzostrašná predstava tam spadnúť! Celý deň pršalo, všade ležali zostatky snehu. Zo zúfalstva sa presúvame po krivoľakých cestičkách cez Castelló de Tor, Caldes de Boi do Národného parku Parc Nacional d´Aigüestortes i Estany de Sant Maurici. Cestou v informačnom stredisku (malý domček) od študentky za poplatok dostaneme malý leták a povolenie k vstupu k vodnej elektrárni na jazere Estany Cavaller. Z parkoviska chceme obísť jazero ale nejde to. Z jednej strany je nebezpečný chodník a z druhej sa na chodník valí silný prúd vody vo forme vodopádu. I tu prší a je zima. Cez Alt de Perves, Adrall, La Seu d´ Urgell dojdeme eště dnes do Andorry.

Salamandra poddruhu Salamandra salamandra terestris, 10.06.2015, 10:44 hod.  Rieka, ktorá sa strácala v priepasti hrôzostrašná predstava tam spadnúť, 10.06.2015, 11:12 hod. Lúka nad priepasťou, 10.06.2015, 11:36 hod. Jazero Estany Cavaller nad elektrárňou,10.06.2015, 15:50 - 15:52 hod.

11.06.2015, Štvrtok

Zaparkujeme v lyžiarskom stredisku na severozápad od mesta El Serrat vo výške 2.200 m.n.m. Utekám sa podívať smerom na západ medzi skaly či neuvidím jašterice Iberolacerta aurelioi, ale nič tu nenájdem. Potom stúpame na sever od reštaurácie, k jazeru Lago de Tristaina. Na začiatku chodníku, na južnom svahu, žije množstvo jašteríc múrových ( Podarcis muralis brongniardii ). V kotline u jazier sú jašterice múrové už iba ojedinele. Podarilo sa mi u chodníku, na západ od najmenšieho jazera, uvidieť dve dospelé jašterice živorodé ( Zootoca vivipara louislantzi ). Boli veľmi plaché, okamžite sa schovali, a tak som ich nemohol vyfotiť. Čakal som dobrých 10 minút ale už sa neobjavili. Stúpal som po svahu, otočenom na juhovýchod čo najvyššie, v snahe nájsť pod horou Tristaina jašterice Iberolacerta aurelioi. Myslel som si, že ich nájdem na skalných „ostrovoch“ bez snehu. Ale čím som šiel vyššie, tým boli snehové polia strmšie, širšie a nebezpečnejšie. K tomu pod nimi tiekli potoky, ktoré vymývali neviditeľné a hlboké tunely. Do jedného som spadol po pás do snehu, našťastie sa mi podarilo s problémami vyliesť. Žiadne jašterice som na týchto miestach nenašiel! Celý čas svietilo slniečko ale hrialo iba v závetrí. Poslednú zastávku sme urobili na hraniciach s Francúzskom v priesmyku Port d Envalira, 2408 m.n.m. Bola zima, zamračené a iba na chvíľu slnko presvitalo cez závoj mrakov. Jašterice som nevidel. Z Pyrenejí ideme asi 50 km z kopca a neustále sú ostré zákruty, bolia ma nielen ruky ale i nohy so stáleho brzdenia. Pred nami sa vybúral motorkár, vypadalo to strašne, reval bolesťou. Kamaráti si na neho spomenuli asi po 20 kilometroch! Naposledy sme spali na parkovisku u mesta Ambrussum – Aire d´ Ambrussum, na toalete benzínovej pumpy tečie teplá voda, kde sme sa mohli poriadne umyť. Máme za sebou 5.296 km.

Jazerá pod horou Tristaina, Andorra 11.06.2015, 11:11 hod. Jazerá pod horou Tristaina, Andorra 11.06.2015, 12:20 hod.

Samec (vľavo) a samička Podarcis muralis brongniardii, 2280 m.n.m., Andorra, 11.06.2015, 13:33 hod. Andorrsko - Francúzské hranice, priesmyk Port de Envalira 2408 m.n.m., 11.06.2015, 15:41 hod.

Priesmyk Port de Envalira 2408 m.n.m., hory v okolí. Samec jašterice zelenej (Lacerta bilineata) Oberrimsingen, 12.06.2015, 16:21 hod.

12.06.2015, Piatok

Cestou domov vo Francúzku tankujeme na kartu u pumpy bez obsluhy. Vedľa cesty je pár veľkých kameňov a mám šťastie, že naposledy sa u nich podívam na jašterice múrové Podarcis muralis brongniardii. Nedá mi to a ešte zájdeme v Nemecku k dedine Oberrimsingen na jašterice zelené Lacerta bilineata. Fotím jedného samca, ďalšie jašterice sme nevideli. Do Mariánských Lázní sme dorazili okolo 24.00 hodín, na tachometri som mal 6400 km.

 

 

 

 

 

 

Rubriky: Poznámky z ciest, Španielsko | Komentáře nejsou povoleny

SLOVENSKO – ZÁJAZD TERARISTICKEJ SPOLOČNOSTI PRAHA DO POIPLIA PO 10 ROKOCH ( apríl – máj 2015).

Termín: 29.04. – 03.05.2015.

Účastnilo sa: Celkom sa účastnilo 57 ubytovaných.                                                            Počasie: Polooblačné, zo soboty na nedeľu pršalo. Tohoto roku bolo omnoho suchšie než pred 10-mi rokmi, keď na lúke pod Šomošom bola ešte voda po jarnej povodni.  Ubytovanie: V drevených chatkách v objekte Ipeľskej únie – Rybárik (bývalý pionierský tábor Šomoš). Každá chatka má dve 4, 3 a 2 posteľové izby, 2 toalety, 2 sprchy s teplou vodou a uprostred jednu společenskú miestnosť. Postele sú vybavené prádlom a dekou, nie je potrebné voziť spacák.                                                                                                         Stravovanie: V hlavnej budove je kuchyňa s jedálňou. K dispozícii je malý bufet, kde sa podávala káva, čaj a čapované pivo. Je neustálý prístup k minerálnej vode, ktorá ale smrdí po vajciach, ako tá v Dudinciach. Studňa je vrtaná, hlboká 82 m. Údajne voda bližšie k povrchu je v regióne nepitná!

0. DEŇ: 29.04.2015 – Streda
Praha: odjazd 23.00 hod, smer Brno – Bratislava.

1. DEŇ: 30.04.2015 – Štvrtok
Tým, že sme do Bratislavy dorazili už v 03.00 hodín sme nútene museli dve hodiny dospávať na benzínovej pumpe na diaľnici pred hranicami s Maďarskom. Našťastie čas 05.00 hod. zahájenia prehliadky Gabčíkova bol naplánovaný dobre, pretože práve začalo svitať. Na koniec apríla bola u vody strašná zima, všetci sa obliekali do kabátov alebo sa zahaľovali do diek. Po pol hodine fotografovania sme utekali do tepla autobusu. Z dôvodu časovej tiesne, zimy a silnej rosy sme vynechali prehliadku polí, kde na Slovensku žijú dropy fúzaté ( Otis tarda ) a priezkum pôvodného ramena Dunaja pri dedine Bodíky.

Náš autobus u Gabčíkova. Ráno bola hrozná zima. Jeden z „malých pristavov“ na umelom rameni Dunaja.Pôvodné rameno Dunaja u Čunova. Časť zájazdu pred hlavnou budovou v Šomoši.

07.00 – 08.00 hod., Komárno: prehliadka starej pevnosti.
Do pevnosti sme sa nedostali. Vstup je povolený iba so sprievodcom, kľuče sú v budove mestskej polície. Otváracia doba je od 09.00 do 14.00 hod. Väčšina budov je v dezolátnom stave. Keď sme odchádzali, mraky sa rozostúpili, ukázalo sa slniečko a začalo byť príjemne teplo.

09.00 – 14.00 h Esztergom ( Ostrihom ):
Keď sme dorazili do Esztergomu už pálilo jarné slniečko. Po upresnení času odjazdu sa každý samostatne vydal na prehliadku mesta a za jaštericami múrovými ( Podarcis muralis ). V okolí baziliky a na kalvárii Szent Tamás sme jašterice múrové ( Podarcis muralis ) bez problémov našli. Dve mláďatá som videl i na ostrove „Primás sziget“ medzi Malým Dunajom ( kanálom ) a Dunajom. Tí čo zablúdili na breh Dunaja často pozorovali užovky fŕkané ( Narix tessellata ). Jedna užovka hladká ( Coronella austriaca ) bola videná i na svahu pod bazilikou. Väčšina výpravy sa stretla na obede v reštaurácii pod bazilikou. Moji český kolegovia tým, že výborným spôsobom ovládajú angličtinu alebo nemčinu nepotrebovali pri objednávaní obeda môj preklad do maďarčiny.

Vchod do Komárňanskej pevnosti. Esztergom, bazilika z kalvárie Szent Tamás. Esztergom: Széchényiho námestie. Esztergom: Széchényiho námestie z druhej strany. Esztergom: Platanové nábrežie na brehu Malého Dunaja. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), samec, Esztergom.

Jašterice múrové ( Podarcis muralis ), samci z Esztergomu. Žijú asi po celom meste, kde je väčšia záhrada alebo voľná plocha so starými budovami.

P1040207 P1040198

14.30 – 16.00 h, Štrkovisko u Malých Kosíh.
Ihneď po príchode sme boli bezpečnostnou službou z územia vykázaný. Našli sme tu iba jednu ropuchu bradavičnatú ( Bufo bufo ) a jedného skokana zeleného ( Pelophylax  sp. ). Po príjazde do priestoru tábora Šomoš sa hneď našla jašterica zelená ( Lacerta viridis ), užovka obojková ( Natrix  natrix ) a užovka fŕkaná ( Natrix tessellata ).

Štrkovisko na sever od dediny Malé Kosihy. Štrkovisko z navezeného kopca.

2. DEŇ: 01.05.2015 – Piatok, 09.00 – 14.00 hod., Plášťovce:
Za príjemného polooblačného a teplého dopoludnia sme vyrazili okolo pivníc na východe Plášťoviec do kopcov, aby si každý našiel svoju krátkonožku. Bohužiaľ polovica výpravy krátkonožku ani nevidela. Moja skupina ich našla skoro na každej vhodnej čistinke. Polovicu svahu som našiel oplotenú, sú tam ponechané duby a pod nimi je vypasená tráva. Možno to bude veľmi vhodná lokalita pre krátkonožky. Ako prvého plaza sme našli samca slepúcha východného ( Anguis colchica ) s výraznými modrými bodkami. Na kopci sme našli asi 25 krátkonožiek štíhlých ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ), jašterice zelené ( Lacerta viridis ), jašterice múrové ( Podarcis muralis ). Dúfal som, že na cintoríne nájdem jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ), ale i tu žili iba jašterice zelené   ( Lacerta viridis ). Jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ) sme v okolí Plášťoviec nenašli!

Samec slepúcha východného ( Anguis colchicus ).    Májka ( Meloe sp. proscarabaeus ) pekný ale jedovatý chrobák.

Krátkonožky štíhlé, vľavo samec, vpravo samica ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ). Krátkonožka štíhlá, samec ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ).   Krátkonožka štíhlá, samica ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ). Krátkonožka štíhlá, samica ( Ablepharus kitaibelii fitzingeri ). Chrobák Limnocarabus clathratus z Plášťoviec.

Jašterice zelené ( Lacerta viridis ), vľavo samica, vpravo samec.Jašterica zelená ( Lacerta viridis ),samica. Jašterica zelená ( Lacerta viridis ),samec.

Cestou domov sme sa zastavili na smetisku pred Ipeľskými Uľanami, všetci z toho boli nadšený. Našli sme užovky obojkové ( Natrix natrix ), užovky stromové ( Zamenis longissimus ), najväčšia bola dlhá 130 cm, jedno mláďa užovky hladkej ( Coronella austriaca ), jašterice zelené ( Lacerta viridis ) a slepúchy východné ( Anguis colchica ). Podarilo sa chytiť samca slepúcha dlhého 51 cm!

Nadšení členovia zájazdu na smetisku pred Ipeľskými Uľanami!     51 cm dlhý samec slepúcha východného ( Anguis colchicus).

Večer začalo pršať. Pred budovou tábora sa objavili ropuchy bradavičnaté ( Bufo bufo ) a hrabavky škvrnité ( Pelobates fuscus ). Rosničky zelené ( Hyla arborea ) a kunky červenobruché ( Bombina bombina ) sa začali ozývať až v sobotu po daždi. Večer sme si pochutnali na výbornom guláši s diviaka. Záverom nám Zsigmond Gábor, majiteľ vinohradu, urobil zaujímavú prednášku o víne z Vinice spojenú s ochutnávkou vín z vlastnej produkcie.

Pred budovou tábora sa objavili v hojnom počte ropuchy bradavičnaté ( Bufo bufo ). Hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus).

3. DEŇ: 02.05.2015 – Sobota, 08.30 – 10.00 – Prednáška:
Nebola dokončená kvôli špatnej premietacej technike ale večer nám pán Jozsef Wolent premietol dokumentárný film o Ipli. Ráno som musel kvôli dažďu zmenit program a od 9 – do 11 hodín sme prešli údolie Čierného potoka ( Fekete patak völgye ) v pohorí Börzsöny. U cesty sme našli salamandry škvrnité ( Salamandra salamandra ) a v potoku jej larvy. Ja som videl jedného skokana štíhlého ( Rana dalmatina ).

Salamandry škvrnité ( Salamandra salamandra ), oranžová a žltá forma z údolia potoka Fekete patak.                                                                              DSCF4549kopie IMG_4175

Pokračovali sme do Dejtáru, kde nás na pieskových dunách čakala po daždi mokrá stepná lúka. Slnko iba slabo presvitalo cez závoj mrakov, ale i tak sme našli jašterice krátkohlavé  ( Lacerta agilis ) a užovky obojkové ( Natrix natrix ). Nad lúkou krúžili haje tmavé      ( Milvus migrans ). Cestou domov sme sa zastavili v Drégelypalánku ( Csadó tanya ), kde sme sa podívali na lokalitu korytnačky močiarnej ( Emys orbicularis ), bohužial korytnačky sme nevideli.

Druh neviem, tohoto slimáka som našiel na začiatku „Fekete völgy”.  Chrobák Eucarabus ulrichii ulrichii zo smetiska v lese u Tešmaku.

Dva obrázky zo stepnej lúky na sever od dediny Dejtár ( ľavý breh Ipľa po prúde ).DSCF4594 DSCF4615

Lokalita korytnačky močiarnej u Drégelypalánku. Samičky jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ).

4. DEŇ: 03.05.2015 – Nedeľa
Pretože polovica výpravy nevidela v Plášťovciach krátkonožky, tak som sa rozhodol, že ich ešte vyvediem na Veľký vrch 282 m.n.m. Bohužiaľ nesvietilo slnko, tak sme žiadnu nenašli. Zašli sme aspoň na smetisko v lese, kde sme našli daľšiu užovku stromovú              ( Zamenis longissimus ), dlhú 130 cm a slepúcha východného ( Anguis colchica ) dlhého 52 cm.                                                         

Slepúch východný ( Anguis colchicus ), 52 cm.         Užovka stromová ( Zamenis longissimus ), 130 cm.

Cestou do Prahy sme si odpočinuli v termálnom kúpalisku vo Veľkom Mederi. Príjazd do Prahy v 21.30 h.

 

Rubriky: Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

ZÁPADNÁ UKRAJINA ( máj – jún 2014 ).

Termín: 29.05. – 08.06.2014.
Počasie: Dážď, čiastočne polooblačno, teplota max. do 24°C v tieni.
Lokality: Boryslav, Uriž, Schidnicja.

Táto cesta tam bola veľmi divná a dlhá. Už na začiatku v Plzni sme mali meškanie 30 minút a miesto o desiatej pre nás minibus prišiel až o pol jedenáctej. Netušili sme, že toto meškanie je iba začiatok motania sa po Čechách.  Ešte v 16,00 h sme boli Prahe! Kde na rôzných miestach nakladal tovar na Ukrajinu vrátane 5 ks nepriestreľných viest. Nakoniec to ešte namieril do nejakej zapadlej dediny u Mělníka, kde naložil obrovskú televíziu           ( predtým musel všetko vyložiť a znova naložiť ) a nabral dvoch mládencov. Vodič bol iba jeden! Celú cestu telefonoval, i v noci, a vypil asi 8 Redbulov. Zastavoval po troch hodinách a v každej reštaurácií sa najedol. Ale čo je najdôležitejšie, po celodennej a celonočnej jazde, nás v sobotu ráno v 6.00 hodín v poriadku vysadil v Samboru. Na Ukrajine prvé dva dni stále pršalo a nikam sa nedalo ísť na výlet. Tretí deň sa oteplilo a tak som vyrazil v Uriži na ryby na súkromný rybník. Ryby som nechytil ale videl tu aspoň jednu malú vretenicu severnú ( Vipera berus ). V rieke Bystricja som tiež nič nechytil, miestny hovoria, že v nej veľká ryba nežije! Vo vode som videl plávať čereble a slíže. Mimo jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis ) a živorodých ( Zootoca vivipara ), ktoré žijú všade, i na okraji mesta, som ešte videl i užovky obojkové ( Natrix natrix ), mloky veľké                 ( Triturus cristatus ) a slimáka modranku karpatskú ( Bielzia coerulans ) endemit Východných Karpát.

Obrázky z krajiny:
Súkromné jazero v Uriži, ryby som v ňom videl iba malé, na brehu som našiel malú vretenicu severnú ( Vipera berus ), 3.6.2014. V okolí Boryslavi sa stále ťaží ropa.Opravený starý dom na dvore luxusného domu, Morožnicja. Bývalá školka. Fascinuje ma zložitá drevená výzdoba a hlavne jej údržba, ktorá už viditeľne dlho žiadna, Boryslav, 4.6.2014.

Jeden z nových hotelov, Schidnicja. Horský potok v Schidnicji, boli v ňom vidieť pstruhy.

Potok Lošani v meste Boryslav s divne sivou farby vody. Potok Lošani 2 km nad mestom už normálne zakalený.

Znak mesta Boryslav - „mužik“ nesie bahno s ropou. Prameň minerálnej vody s naftou - „nafťjusa“. Nie je dobrá, chutná po nafte, fakt sa dá piť iba kvôli zdraviu.

Limuzína Volga, ktorá sa k nám už nedovážala. Limuzína Volga, ktorá sa k nám už nedovážala.

Kanál za nedokončenou školou na sídlisku v Boryslavi, lokalita mlokov veľkých  ( Triturus cristatus ). Slimák modranka karpatská ( Bielzia coerulans ),  Mrožnicja.

Mlok veľký ( Triturus cristatus ), samička, Boryslav. Mlok veľký ( Triturus cristatus ), samička, Boryslav.

Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara ), samička, lokalita Uriž. Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara ), samec, lokalita Uri

Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samička, lokalita Uriž.  Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samec, lokalita Uriž. Jašterice krátkohlavé tu majú mohutné hlavy, hlavne je to vidieť u samcov.

Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samička, lokalita Moroženoe. Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), samička, lokalita Uriž.

 

 

 

 

Rubriky: Poznámky z ciest, Ukrajina | Komentáře nejsou povoleny

NEMECKO – MNÍCHOV ( apríl 2014 ).

Termín: 26.04.2014

Počasie: Slnečno, 20°C v tieni.

Na základe informácie z adresy www.lacertra.de som si vyhľadal miesta výskytu jašterice múrovej ( Podarcis muralis pravdepodobne poddruh nigriventris ) v Mníchove. Podľa tejto internetovej stránky by mali žiť v častiach Aubing, okolo vlakovej stanice Langwied, okolo trate smerom na juh, ktorá odbočuje asi 2 km juhovýchodne od tejto stanice a okolo mostu Donnersbergerbrücke. Ja som ich úspešne našiel práve okolo tohoto mostu. Hľadanie som začal vedľa parkoviska na ulici Philipp – Loewenfeld – Strasse. Je tu malé smetisko s hromadou konárov a kamenných kociek, kde som hneď našiel 5 jašteríc. Potom som sa vybral západným smerom na okraji trate. Je to tu ale všetko oplotené, a tak som dvakrát musel preliezať plot. Preto neviem či som neprekročil nejaký zákaz, našťastie ma nikdo nepokutoval iba raz u parkoviska ma zamestnanci dráhy vyhnali. Populácia je tu životaschopná, i keď podľa terénu a vychudnutia jašteríc je miesto chudé na potravu. Ako plus som tu našiel dospelého samca a samičku jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ). Jašterice žijú okolo každého možného i malého úkrytu. Najviac sa ich ale zdržuje okolo navrstvených starých vetví, kde majú bezpečný úkryt. Nie sú viazané na kamene alebo vlhký biotop. Celkom som videl asi 10 dospelých a 5 mladých jašteríc.

V modrom rámu je lokalita na západ od mostu Donnersbergerbrücke. Terén v modrom rámu z blízka s pohľadom na most Donnersbergerbrücke.  Terén u parkoviska na ulici Philipp-Loewenfeld-Strasse. Smetisko u parkoviska.

Samička jašterice múrovej ( Podarcis muralis ). Samička jašterice múrovej ( Podarcis muralis ).

Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), dospelá samička. Jašterica múrová ( Podarcis muralis ), mladá samička.

Samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis  ).                    Samička jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ).

Samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis  ) a jeho brucho.

 

Rubriky: Nemecko, Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

2. Diel: GRÚZIA A SEVERNÉ TURECKO ( jún-júl 2013 ) – TURECKO.

Pondelok 08.07.2013: Odjazd z Vardzie.
V noci a nad ránom mierne pršalo. Ráno po sebe upratujeme a s údivom sledujem ako zamestnanec parkoviska sype do rieky kontajner so smetím, ktorý sme tam pred pár minutami vložili! V rieke bola voda iba po kolená ale smetie v ňom plávalo všade, hlavne plastové tašky. Boli v hrubej vrstve zachytené u brehu a na dne rieky! Na ceste k mestu Akhaltsike sme našli prejdenú užovku fŕkanú ( Natrix tessellata ) s vajíčkami. V Akhaltsike tankujeme naftu a potraviny. V jame u pumpy som videl dve malé agamy        ( Laudakia caucasica ). Vodič nákladného auta, ktorého sa pýtame na cestu do Batumi, nás dôrazne upozorňuje, že cesta po juhu Grúzie je pre autobusy nezjazdná. Pokračovať smerom na západ sa dá iba cez Turecko. V dedine Vale dáváme posledný pozdrav Grúzii   ( pri ceste vidím dve jašterice Lacerta media ). Na tureckej strane hraníc vykladáme dvakrát batožiny z autobusu. Poprvé na pokyn mladého pohraničníka a po jeho kontrole vraciame veci do autobusu a po druhé na pokyn staršieho kolegu. Teraz už ideme i s autobusom na rentgen. Ale i tak nás kontrola zdržala “iba” na 3 hodiny. Od hraníc sa štveráme 2 hodiny vkuse do kopca. Autobus ledva sa plazí – prehrieva sa v chladiči voda. Asi 20 km míňáme iba vojenské základne a pasienky s kravami. Zastavujeme až v priesmyku, Ilgar Dagi Gecidi, 2550 m.n.m. I keď je slnečno, tu je zima a fúká studený vietor. Nenašiel som tu žiadne jašterice. Ďaľšia cesta pokračuje po vysokej náhornej plošine. Priemernú nadmorskú výšku tipujem na 2100 m.n.m.! Potoky tu nemajú skoro žiadný spád! 25 km za Ardahanom začíná nekonečné klesanie. Cesta je úzká, nejde nikde zastaviť. Za priehradou Nehri ( dlhá 25 km ), ktorá začíná u mesta Artvin a končí u Borčku, konečne zastavujem. Je to malý priesmyk s nadmorskou výškou asi 750 m.n.m.   ( 15 km pred mestom Hopa ). Chytil som tu jašterice Darevskia rudis bischoffi, boli celé biele od prachu. Pred fotením som ich musel umyť. Našli sme ešte slepúcha Anguis colchica a malú užovku hladkú Coronella austriaca. V 18.30 zastavujeme v meste Hopa, fotím ulice.  Domy sa tu stavajú veľmi blízko seba. Sused susedovi sa doslova dívá do taniera. V celom údoli nad Hopou a na morskom pobreží sa pestuje a spracovává čaj. Večer vyrážáme do údajného cieľa cesty Čamlihemšinu. Keď tam dorazíme dozvedáme sa, že kemp, v ktorom máme spať je o 28 km vyšie v horách. Volá sa Čatköy. Na úzkej ceste, kde z jednej strany je skala a z druhej zráz narazíme na 3 mosty cez potok. U každého mostu zložito manévrujeme. Vďaka chladnokrvnosti vodiča mosty za cenu malého poškodenia nárazníku prekonáme. V 21.30 sme po hrozných nervoch na mieste.

V priesmyku Ilgar Dagi Gečidi 2550 m.n.m., Turecko. Pohľad na sever z priesmyku Ilgar Dagi Gečidi, Turecko.

Jašterica Darevskia rudis bischoffi, samec, priesmyk pred mestom Hopa. Jašterica Darevskia rudis bischoffi, samička, priesmyk pred mestom Hopa.

Domy sa stavajú veľmi blízko seba, Hopa. Nad mestom sa týčia nielen mešity ale i antény, Hopa.

Utorok 09.07.2013: Čatköy, Yaylaköy.

Ráno prší. S Radkom sa rozhodujeme, že budem postupovať proti prúdu potoka, ktorý tečie na strane chatiek a pokúsíme sa dostať nad mraky. Po dvoch hodinách pomalej chôdze sa dostáváme do dediny Yaylaköy vo výške 1850 m.n.m. Skoro pod každým kameňom, medzi kempom a dedinou Yaylaköy, sme našli mloky kaukazské Mertensiella caucasica. Nad dedinou končil les a i nálezy týchto mlokov. Pochod končíme asi 5 km od dediny v nadmorskej výške cca 2500 m.n.m. Mrakov bolo pred nami čím ďalej viac a viac a ani sme presne nevedeli kde sme a kam ideme. Počasie sa stále zhoršovalo a už sme cítili i únava. Pod kameňmi na konci cesty som našiel dve jašterice, pravdepodobne Darevskia valentini lantzcyreni ( 1 dospelý a 1 mladý samec ) a skokana Rana macrocnemis. Cesta dolu sa mi zdala byť nekonečná. Okolo tábora ostatní našli Darevskia rudis, Darevskia clarcorum, Natrix natrix, Coronella austriaca, Bufo bufo, Pelodytes caucasiaca, Vipera kaznakovi. V kempu bola stanica miestných strážcov prírodného parku a tí nás udali policii, že chytáme plazy. Jeden náš člen bol i zatknutý ale sa to našťastie vysvetlilo. Údajne sa v Turecku nesmie fotit „dokumentačne“, tj. uvádzať meno a lokalitu fotografovaného zvieraťa. Celý deň bolo hnusne.

Neurčený chrobák, pri každej výchadzke som ich niekoľko našiel. Neurčený chrobák.

Mlok kaukazský Mertensiella caucasica, dospelý samec. Mlok kaukazský Mertensiella caucasica, mláďa.

Domy v dedine Yaylaköy. Boli tu 3 krčmi.  Autobus pre včely, cca 2200 m.n.m.

Nádherne farebná horská lúka, cca 2300 m.n.m. A jej detail, Yaylaköy. Jašterica Darevskia valentini lantzcyreni, samec, detail. Jašterica Darevskia valentini lantzcyreni, samec. Nemá na holeni kýlnaté šupiny ako D. rudis.

Jašterica Darevskia valentini lantzcyreni, samec. Jašterica Darevskia valentini lantzcyreni, samec.

Jašterica Darevskia valentini lantzcyreni, mladý samec. Skokan maloázijský Rana macrocnemis.

Blatnička kaukazská Pelodytes caucasicus, Čatköy. Jašterica Darevskia clarcorum, samec, Čatköy.Jašterica Darevskia clarcorum, samička, Čatköy. Jašterica Darevskia parvula adjarica, samec s červeným bruchom, Zilkale.

Jašterica Darevskia parvula adjarica, samička, Zilkale. Jašterica Darevskia parvula adjarica, samec, Zilkale.

Užovka hladká ( Coronella austriaca ), zvláštne sfarbená z Čatköy.

Jašterica Darevskia parvula adjaricaZnaky: Najmenšia jašterica „prcek“, červené brucho, má kýlnaté šupiny na holeni zadnej nohy.

Streda 10.07.2013: Sümela.
Návrat do údolia cez mosty bol ráno za svetla o niečo lepší, než v noci. Ale na jednom z nich musel celý autobus podkladať kemene pod kolesá autobusu, aby sa jeho spodok nedostal na asfalt. Premiestnili sme asi 300 kg kameniva! Dnes ako naschvál je slnečno. Smerujeme do kláštora Sümela a cestou sa zastavujeme na raňajky v meste Rize. Už v deväť hodín je horúco. Ako sa blížíme k cieli zaťahuje sa ale neprší. V 11.30 dorazíme na parkovisko pod kláštorom. Ideme pešo do strmého kopca, cestou jašterice nevidíme. Našťastie sa mi podarí na hornom parkovisku nafotiť jašterice Darevskia rudis rudis. Boli veľmi opatrné a schované do pol tela v dierach opornej steny. Medzi 13.00 a 17.00 hodinou zastavujeme na odpočinok v meste Trabzon. Odpady ( výkaly ) z mesta tečú priamo do mora a v okolí je hrozný smrad. Obchody sú plné pekného tovaru, všade je hustá automobilová premávka a veľa ľudí. Prechádzame sa po kamennom morskom pobreží, chýbajú tu piesočné pláže. Medzi kameňmi u brehu pozorujeme ryby. Na brehu medzi smetím hľadám jašterice, no nie sú. Cesta na západ po kvalitnej diaľnici je jednotvárna ale našťastie rýchlá. Severné pobrežie Turecka je súvisle zastavané, jedna tabuľa z názvom obce končí a druhá začína. Celý deň je na pobreží horúco ale nad horami sa držia mraky. Pri ceste vidím pestovať na obrovskej ploche monokultury čajovníku a lieskových orieškov. Až 50 km západne od Trabzonu začínajú piesočné pláže. K večeru, po krátkom blúdení, dorazíme do kempu v Ünye. Čakajú nás drevené chatky so sprchou, záchodom a elektrickými zásuvkami. Večeru nám podávajú v reštaurácii u benzínovej pumpy. Žiadny luxus ale konečne je dostatok „jednotypového“ jedla – polievka, ryža a mäso. K tomu máme silný čaj a ayran ( mliečný zákys ).

Jašterice Darevskia rudis rudis, samec, Sümela. Jašterice Darevskia rudis rudis, samička, Sümela.

Celý park na obrázku bol od holubov „pokakaný“, Rize. Kláštor Sümela.

Pobrežie Čierného mora, Trabzon. Mesto Trabzon.

Štvrtok 11.07.2013: More u mesta Ünye.
Budíme sa do slnečného rána. V záhradách, pri ceste na raňajky, som videl jašterice zelené  ( Lacerta viridis infrapunctata ). Nie je to uznávaný poddruh ale tieto jašterice majú na spodku hlavy čierne škvrny, drobné čierne škvrny sú i na boku, na chrbte sú jednofarebne zelené a majú dvojfarebné brucho – žlto bielé. Doobeda chodíme po okolitej prírode. V kanáloch žijú skokani rapotavé ( Pelophylax ridibundus ), kapry, šťuky, „komárožrouti“ Gambusia affinis. Prechádzali sme sa i v okolitých otvorených záhradách ale plazy sme nevideli. Na pláži som našiel jašterice zelené ( Lacerta viridis infrapunctata ) schované v nízkých kríkoch. Ostatní našli ešte korytnačku žltohnedú      ( Testudo graeca ibera ), korytnačku močiarnú ( Emys orbicularis colchica), užovku obojkovú ( Natrix natrix ), užovku fŕkanú ( Natrix tessellata ) a mŕtvého hada Dolichophis schmidti. V 19.00 odchádzáme z Ünye. Ideme celú noc s jednou zastavkou na toaletu.

Jašterica zelená ( Lacerta viridis infrapunctata ), samička. Jašterica zelená ( Lacerta viridis infrapunctata ), samec..Jašterica zelená ( Lacerta viridis infrapunctata ), mladý samec. Jašterica zelená ( Lacerta viridis infrapunctata ), samička.

Kanál vedľa kempu, voda nedotekala do mora. Na jeho brehu žili jašertice zelené, vo vode skokani rapotavý. Ünye Jašterica zelená ( Lacerta viridis infrapunctata ), mladý samec.

Skokan rapotavý ( Pelophylax ridibundus ) z Ünye. Skokan rapotavý ( Pelophylax ridibundus ) z Edirne.

Piatok 12.07.2013: Edirne.
V 07.15 vchádzáme do blízkosti Instambulu, je to mega mesto. Zastavujeme asi 40 km pred mestom Edirne na benzínovej pumpe, je horúco a v okolitej tráve sme jašterice nenašli. V Edirne utrácáme posledné turecké peniaze. S Radkom si dáváme kebab, kolu, výborný čaj, kávu espresso = rozpustná je hnusná. „Tureckú kávu“ nepoznajú. V umelom potoku uprostred mesta fotím skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ). Všade sú fontány a fontánky. V bočne uličke kontrolujem oplotené antické ruiny ( vstup je voľný ) ale jašterice tam nežijú, mačky áno. 

Pešia zóna v Edirne plná obchodov. Turecko - Bulharské hranice, bulharská strana.

Gekon hrbolkatý ( Mediodactylus kotschyi ), Biser. Gekon hrbolkatý ( Mediodactylus kotschyi ), Biser.

 Potok v Biseru. Rozlúčkové posedenie pred obchodom v Biseru.

Sobota 12.07.2013: Biser.
Po raňajkách ja, Franta, Radek a Ota ideme hľadať vretenice Vipera ammodites popri potoku (meno neviem), ktorý neďaleko za Biserom sa vlieva do rieky Marica. Nikdo z nás zmiju nenašiel. Vidíme cestou dve jašterice zelené ( Lacerta viridis meriodinalis ), malé užovky obojkové ( Natrix natrix ). V rybníku nad dedinou Radek nenašiel žiadne mloky. Ostatní našli: Ropuchu bradavičnatú Bufo bufo, korytnačky močiarne Emys orbicularis ( boli v potoku pod mostom ), korytnačku nazelenalú Testudo hermani, a skokany Pelophylax sp. Už dlho pred našim příjazdom tu nepršalo. I teraz bolo teplo a sucho, preto sa plazy ťažko hľadali a bola malá pravdepodobnosť, že vretenice nájdeme. V potoku som sieťkou chytil tieto ryby: Jalec hlavatý, ostriež zelenkavý, pĺž dunajský, slnečnica pestrá, lopatka dúhová, býčko rúrkonosé, mrena severná, beličky. Odjazd v 18.00 h. Okolo Plovdivu sa na veľkej ploche pestuje ryža. V 24.00 hodín prejazd do Srbska, bez zdržania.

Nedeľa13.07.2013: Cesta do Čiech.

07.00:Príchod na Srbsko – Maďarské hranice, 07.00 – 07.45:Odbavenie na srbskej strane, 07.45 – 09.00:Odbavenie na maďarskej strane, čakanie na odbavenie poľského autobusu. My sme po kontrole pasov hneď hotoví, 11.00:Tatabánya, 16.00:Sedím vo vlaku do Mariánských Lázní.

Rubriky: Grúzia a severné Turecko., Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

1. Diel: GRÚZIA A SEVERNÉ TURECKO ( jún-júl 2013 ) – GRÚZIA.

Termín: 24.06. – 14.07.2013

Pondelok 24.06.2013: Cesta k ukrajinským hraniciam.

Cestu sme začali v Prahe s hodinovým oneskorením takže miesto 22.00 h vyrážáme v 23.00 hodín. Na začiatku cesty nám to nevadilo, pretože nás čakali tri týždne dovolenky. Za silného, celonočného dažďa sme prešli celú Česku republiku a Poľsko.

Utorok 25.06.2013: Lvov a cesta do Odesy.
Ráno okolo siedmej hodiny prechádzáme poľsko – ukrajinské hranice. Pred nami nikto nebol, ale i tak sme čakali 2,5 hodinyni. Našťastie kontrolovali iba pasy. Už neprší. Na vlakovej stanici v Lvovu meníme eura za hrivny. V tom momente začíná nad nami zo stropu staničnej haly kvapkať voda. Oznamujem to obsluhe zmenárne, ale tých to vôbec nezaujíma. Keď odchádzáme už voda tečie prúdom a pred pokladňou je súvislá, 1 cm hlboká mláka. S Radkom sme vyliezli na zalesnený kopec “Vysokyi zamok” nad mestom. Jašterice som tu nevidel. Je tu kus bukového lesa, starý zámok a park. Vo Lvove je mnoho starších domov z doby Rakúska – Uhorska, ale veľká väčšina je neopravená. Po oprave by pravdepodobne bolo veľmi pekné mesto. Električky mestskej dopravy jazdia obmedzene, pretože na mnohých miestach sú nepoužiteľné koľajnice, sú vlnovite ohnuté. V 18.00, za hustého dažďa, vyrážáme z Lvovu po veľmi špatných cestách do Ternopilu ( asi 130 km ). Za ním už je cesta lepšia a cez Chmelnickyj, Vinicju a Umaň sa napojujeme na diaľnicu Kyjev – Odesa.

Vlaková stanica, Lvov. Budova cirkusu, asi už sa sem ľudia nehrnú. Vypadal byť zatvorený, Lvov.

Horodská ulica , Lvov.     Les a schody k výhliadke Vysokyi zamok nad Lvovom.

Streda 26.06.2013:
V noci zastavujeme na toaletu za Umaňom a prvýkrát máme blažený pocit, že sme na juhu. Ideme celú noc, aby sme boli čo najrýchlejšie v Odese. Po príjazde do Odesy, asi okolo deviatej hodiny odchádzáme na prehliadku mesta. Bola veľká horúčava, 33°C, a tak radšej prehľadáváme zalesnenú priekopu pod hradbami mesta. Nič sme nenašli. Zastavili sme na kávu a vodu mimo hlavné námestie v nádeji, že to tu bude lacnejšie. Bola to chyba. Sadli sme si do štýlovej reštaurácie, kde jedna káva a voda vyšli na cca 120,- Kč. Na námestí s výhliadkou na more to bolo o 1/3 lacnejšie. V 16.00 sme sa prepravili do prístavu v Iljičovsku. V okolí prístavu som videl veľmi opatrné jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Pod horúcím slnkom sme tu čakali do 19.00 h, kedy nás konečne pustili na loď. Na lodi prebehla pasová kontrola. Vo dvojmiestnej kajute sme mali sprchu, záchod i klimatizáciu. Noc sme strávili v prístave. Plavba loďou bola vynútená. Jazda autobusom by bola rýchlejšia, ušetrili by sme dva dni. Ale bohužiaľ Abcházia na severozápade sa odtrhla od Grúzie a spojila sa s Ruskom. Grúzia preto s ňou úplne uzavrela hranice.

Zvlnená krajina pred Odesou. Veľmi opatrný samec jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) z prístavu, Iljičovsk.

Námestie Kataríny Veľkej, Odesa.                  Fontána pred budovou Operi v Odese.

Štvrtok, piatok 27.-28.06.2013: Cesta loďou po Čiernom mori.
Ráno o siedmej konečne začíná cesta na lodi do Grúzie. Deň trávíme spaním, jedlom, študovaním literatúry o plazoch grúzie a pobehovaním sprava doľava, podľa toho, na ktorej strane skáčú delfíni. Maximálná rýchlosť lode bola stanovená kapitánom na 17 km/h, ale akousi záhadou sme túto rýchlosť prekročili až na 19 km/h! A aby sme do Batumi nedorazili skôr než to predpisuje cestovný poriadok kapitán uprostred Čierného mora na dve hodiny vypol motory. V mori som videl plávať množstvo igelitových odpadkov a čím bližšie sme boli k brehu, tým ich bolo viac.

V Čiernom mori skákali dva druhy delfínov: Phocoena phocoena a Delfinus delfis. Tri dni trvajúce kľudné, „olejové“ more.

Naša loď vyrobená r.1986 v NDR po pristání v Batumi. Batumi z lode.

Sobota 29.06.2013: Pohorie Mtirala - údolie potoka Čakvistavi.
Konečne okolo 13 hodiny vidím v diaľke niečo ako vežu a zanedlho nato nejasné obrysy pohoria. Okolo 18 hodiny gruzínského času dorazíme k molu ale pred vystúpením nás ešte čaká pasová kontrola na lodi. Colníci sebou vzali počítače a kamery na fotografovanie, takže pasová kontrola prebehla „moderne“ a my sme v 17 hodín mohli vyraziť do mesta Batumi. Utekali sme do centra aby sme si vymenili eura za Lari a nakúpili čerstvé potraviny. Našťastie všade mali rovnaký kurz, takže neboli nikde fronty. Večer medzi 17.00 a 19.00 h som prešiel okolie prístavu. Žiadne plazy ani obojživelníky som nevidel. Pretože sa zasekla vykladacia rampa v prístave, tak sme nakoniec mali čas i na kávu a sladké pečivo v reštaurácii u prístavu. Rampu opravili až okolo datsiatej hodiny. Po vylodení autobusu sme sa odobrali do dediny Čakvi, kde nás naložili do 3 „maršrutiek“. Dve boli pre osoby a jedna pre tašky. Ako sa vošlo do troch 9 miestných aut a jednej Nivi 36 ľudí, dodnes nechápem. Natlačení sme potom s hrôzou sledovali kam to po úzkých, deravých a hlinitých cestách ideme. Skončili sme na chate v horách Národného parku Mtirala, kde na nás ešte v jednu hodinu po polnoci čakali s jedlom.

Cesta okolo prístavu, Batumi. Ulica poblíž prístavu, kde sú zmenárne a obchody, Batumi.

Nedeľa 30.06.2013: Národný park Mtirala.
Po raňajkách sme sa ako väčšina zájazdu s Radkom vybrali pozdĺž potoka Čakvistavi k miestnej atrakcii – vodopádom. U cesty na hromade dreva som narazil na prvú jaštericu Darevskia derjugini barani, potom som dlho nič nevidel. Až u včelínov ( tu sa ešte vo veľkom chovajú včely ) pod kládou Radek našiel ropuchu Bufo verrucossimus. Pri starom mlyne u potoka sme našli viac jašteríc Darevskia rudis bischoffi, telom najväčšie z rodu Darevskia. Pokračovali sme cez potok lesom, kde sme pod kameňmi nachádzali slepúchy východné ( Anguis  colchica ) a užovky hladké ( Coronella austriaca ). Často sme v lese vyplašili malé jašterice, pravdepodobne Darevskia derjugini barani. Tieto jašterice sa veľmi ťažko chytali a pozorovali, pretože sa hneď schovali do hustého podrastu s kríkmi. U vodopádu, pretože majú radi vodu, sme videli jednu jaštericu Darevskia clarkorum.  Cestou späť sme sa osviežili v potoku, v ktorom  plávali pstruhy potočné ( Salmo trutta ). Po návrate som ešte v okolí tábora našiel užovky obojkové ( Natrix natrix ) a užovky fŕkané ( Natrix tessellata ). Večer sme počuli kvákať rosničky Hyla arborea schelkownikowi z kríkov nad táborom.

 Potok Čakvistavi vedľa tábora. Otvorená reštaurácia, kam sme chodili na raňajky a večere.

Pondelok 01.07.2013: Mtirala.
Dnes sme sa vybrali na severný svah v nádeji, že Radek nájde nejakú vodnú plochu s mlokmi a ja si vyfotím u mostu ( smerom po prúde ) jašterice Darevskia parvula adjarica, ktoré tu včera Ondra našiel. Okrem toho, že je to drobná jašterica, tak poznávacím znakom je červené brucho. Jašterice som tu nevidel. Ráno totiž východné slnko na svah nedosvietilo a poobede začalo pršať. Pod skalnou stenou, v hromade kamenia som našiel jednu mladú užovku stromovú ( Zamenis longissimus ) a pri moste malú užovku hladkú ( Coronella austriaca ). Neďaleko od mostu pri včelínoch žila veľká populácia jašteríc Darevskia rudis bischoffi, ktoré si pochutnávali na spadnutých včelách. Okolo mostu som videl ešte jašterice Darevskia derjugini barani. Potom už sme sa iba štverali na náhodu na jeden kopec zo severnej strany. Cestou sme videli skokana Rana macrocnemis a slepúcha východného ( Anguis  colchica ). Poobede sa balíme a presúváme sa k Čiernému moru do kempu Zekari na severnom okraji mesta Kobuleti. Keď dorazíme okolo 15.00 hodiny sa počasie mení na polooblačné. Pod kameňmi v pobrežných dunách som našiel dve jašterice krátkohlavé        ( Lacerta agilis grusinica ). K večeru sa zatiahlo a nastal koniec sveta. Celú noc bili hromy, blýskalo sa, pršalo a fúkal tak silný vietor, že dažďové kvapky padali vodorovne.

„Gruzínské“ orechy. Veľký zosuv svahu, častý jav v týchto horách.

 Prírodný most cez potok Čakvistavi s malým mlynom, pod ktorý sa schovávali jašterice D. rudis bischoffi. P1010952

Jašterica Darevskia rudis bischoffi, samec. Jašterica Darevskia rudis bischoffi, samička

Jašterica Darevskia derjugini barani, samec. Jašterica Darevskia derjugini barani, samička

Užovka fŕkaná Natrix tessellata.				 Užovka stromová Zamenis longissimus.

Rosnička zelená Hyla arborea schelkownikowi. Slepúch východný Anguis colchica, dva samci.

Ropucha Bufo verrucossimus. Kýlnaté šupiny na holeni samca D. rudis.

Zaznamenali sme tu tieto druhy plazov a obojživelníkov:

Jašterice: Darevskia rudis bischoffi, Darevskia derjugini barani, Darevskia parvula adjarica, Darevskia clarkorum, Anguiscolchica.
Hady: Zamenis longissimus, Coronella austriaca, Natrix tessellata, Natrix natrix.
Žaby: Bufo verrucossimus, Rana macrocnemis, Hyla arborea schelkownikowi.

Darevskia derjugini barani – rozpoznávacie znaky: Malá jašterica, jediná má hlavu z boku trojúholníkovú ( nezploštelú ), hnedý chrbát, na hornej strane chvosta je ostro a pilovite ohraničený svetlý pruh, feromónové póry končia v polovici stehna, na krku zospodu má golierik z veľkých šupín.

Darevskia rudis bischoffi – rozpoznávacie znaky: Najväčšia jašterica z rodu, samci: telo 6-7 cm, chvost 15-17 cm, celková dĺžka 23-25 cm, hlava je zboku pred očami k nozdre zploštelá, na holeni zadnej nohy sú veľké kýlnaté šupiny, chvost je výrazne kýlnatý, sú dva veľké análné štítky nad sebou, celý spodok tela je žltý ( D. rudis svanetica svetlomodrý ), samci na chrbte zelený s čiernými fľakmi uprostred, na boku hlavy veľké „messetericum“.

Utorok 02.07.2013: Pobyt u Čierného mora.
Ráno sme mali v stane 2 cm vody. Boli sme celý mokrý a nefungoval mi fotoaparát. Ráno sa ukázalo slnko a v nádeji, že nás čaká krásný deň sme vyratili ja, Radek a Franta „maršrútkou“ na južný okraj mesta Kobuleti. Najprv sme sa dívali pod cestným mostom v jazierkách po povodni na obojživelníky. Našli sme skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ) a  živorodky ( Gambusia affinis ). Na okraji záhradiek som zahliadol jašterice Darevskia derjugini barani. Potom sme si to nasmerovali k najbližším kopcom. Keď sme sa konečne dostali mimo mesto začalo pršať. Schovali sme sa do opusteného domu. Frantovi sa v jednej miestnosti podarilo nájsť jaštericu Darevskia derjugini barani. Po dvoch hodinách zbytočného čakania na koniec dážďa sme sa rozhodli vrátiť sa do mesta. Poobede prestalo pršať a občas sa ukázalo slniečko. Vydali sme sa s Radkom na severný okraj mesta, kde sme našli pieskový lom so zbytkami vody. Radek v jednom jazierku našiel posledné dve larvy mloka Triturus karelinii. Vo vode žilo množstvo skokanov rapotavých ( Pelophylax ridibundus ) a lovili tu i užovky obojkové ( Natrix natrix megalocephala ) tmavej farby s veľkou hlavou a bielymi polmesiacmi za hlavou. Cestou spať som ešte chytil niekoľko jašteríc krátkohlavých Lacerta agilis grusinica ale bohužiaľ iba samcov. Druhá noc bola tiež búrková ale už o jeden stupeň miernejšia, tak už som ráno nebol tak mokrý. V okolitých močiaroch žili vo veľkých skupinách živorodky Gambusia affinis.

Skokan rapotavý Pelophylax ridibundus, každý mal iné maskovanie. Skokan rapotavý Pelophylax ridibundus.

 Užovka obojková - Natrix natrix megalocephala. Živorodka Gambusia affinis, žije v každej nížinnej vode Grúzie.

 Mlok balkánský Triturus karelinii.  Jašterica Darevskia derjugini barani, samec.

Pod mostom cez rieku Kintriš, Kobuleti.  Pieskový lom, lokalita lariev Triturus karelinii, Kobuleti.

Jašterica krátkohlavá Lacerta agilis grusinica, samec. Jašterica krátkohlavá Lacerta agilis grusinica, samec.

Streda 03.07.2013: Presun do horského mestečka Mestia, hlavného mesta Svanetie.
Ráno za mierneho dažďa si balíme mokré veci. Dúfáme, že sa nám počasie v horách Vysokého Kaukazu zlepší. Cestou do Mestie sme sa mali zastaviť v národnom parku Kolcheti. Ale vzhľadom k vytrvalému dažďu a vode, ktorá je všade okolo cesty až k základom domov, nezastavujeme. Ideme stále do kopca po úzkých cestách údolia rieky Inguri s častými popadanými kameňmi na ceste. Míňáme dlhú a hlbokú priehradu Džvari. Pri zastávke pod kameňom u cesty sme našli slépucha východného ( Anguis colchica ). Po dvánáctej hodine, už na dohľad Mestie zastavujeme. Prestáva pršať a cez mraky jemne presvitá slniečko. U cesty pod suchým a mierne vyhriatým kameňom som našiel samca jašterice Darevskia rudis svanetica. Blízko rieky Inguri nájdeme skokana Rana macrocnemis a na okraji mesta roupuchy zelené Bufotes                         ( Pseudepidalea ) variabilis. Šokujú ma veľké smetíská na brehu rieky. Smetie sa sype i do koryta dočasných potokov ( teraz vyschnutých ). Ešte netušíme, že veľké upratovanie vodou je v celej Grúzii normálný jav! Brehy a dno riek a potokov sú zanesené vrstvou viditeľného smetia ( hlavne plastov ), vypadajú hrozne.

Štvrtok 04.07.2013: Údolie potoka Dolra, cesta pod horu Užba.
Ráno je zamračené ale neprší. Vyrážáme k hore Užba cez údolie potoka Dolra u dediny Mazer. Zastavujeme u kostola v dedine Latli ( Ienashi ). Svieti slnko ale je zima, okolo kostola a na cintoríne som žiadne jašterice nenašiel. V deväť hodín vyrážáme ku kopcom, ktorých vrcholy nevidíme, pretože sú neustále schované v nízských mrakoch.Na povzbudenie Franta našiel u cesty malého slepúcha ( Anguis colchica ). Našťastie občas sa na minúty ukáže slniečko, ktoré vyláká jašterice z úkrytov. Na okraji dediny uvidím mláďa jašterice Darevskia rudis svanetica. Potom už ich pod kameňmi  začínáme nachádzať viac. Mimo ne nájdeme už iba ropuchy zelené Bufotes ( Pseudepidalea ) variabilis. Dnešným cieľom ale bolo dostať sa nad pásmo lesa a nájsť zmije Vipera kaznakovi. Cestou sme sa i pýtali na „gadjugi“ v dedine Mazeri. Potvrdili nám, že v horách sú ale ich je málo. Od 11.00 h začíná husto a vytrvalo pršať, ešte hodinu v daždi stúpáme ale potom sa obraciame späť do dediny. Do hotela som sa vrátil zmoknutý, unavený ale čakala nás horúca polievka a večera o 5-7 chodoch. V Mestii sa pohybovali češi, poliaci, slováci a i jeden študent z Kolumbie.

Cintorín v Latli. Skalničky nad potokom Dolra.

Zamračené údolie, cieľ cesty, kam pre dážď nedorazíme.     Vrak buldozéru v dedine Mazeri.

Malá ropucha zelená Bufotes ( Pseudepidalea ) variabilis. Svetlomodré brucho jašterice Darevskia rudis svanetica.

Samica  jašterice Darevskia rudis svanetica. Samec  jašterice Darevskia rudis svanetica.

Piatok 05.07.2013: Výstup na kopec nad Mestiou.
Ráno je slnečné a teplé počasie. Vyrážáme spolu pred siedmou hodinou nad Mestiu po značenej turistickej ceste. Hneď nad mestom v ruinách budovy fotíme jašterice Darevskia rudis svanetica. Po 30 minutách stúpania vidíme pod sebou letisko v Mestii, kam ale zatiaľ nikdo nelieta! Cestou pod kameňmi nachádzám  jašterice Darevskia brauneri.  Okolo desiatej hodiny, na jednej krásnej čistinke plných farebných kvetov fotím malé jašterice so zeleným chvostom a motýle s priesvitným krídlom. Cesta je nekonečná a stále stúpá. Pomali ubúdajú stromy. Až po jedenáctej hodine sa dostáváme nad pásmo lesa. Na salaši nájdeme jašterice Darevskia caucasica. Po vystúpaní k malej skalnej stene nájdeme desiatky nebojácných jašteríc Darevskia caucasica. Užasné miesto, raj pre mňa. Vypadá to tak, že v týchto kolóniách sú iba samičky skoro rovnakej veľkosti. Samcov som našiel iba samostatne, mimo kolóniu.  Mimo kolóniu žili i tohotoročné mláďatá. Inkubačná doba vajec je iba 30 dní! Stačilo čokoľvek položiť na zem ( púzdro fotoaparátu, sveter, čiapku ) a okamžite to využili jašterice ako úkryt. Na tomto jednom mieste sme vydržali fotografovať celú hodinu! S ťažkým srdcom sme sa pobrali vyššie do hôr, k jazerám. Najhlavnejším cieľom výšlapu bolo konečne nájsť zmije Vipera kaznakovi, ale ani tu sme žiadnu nenašli. V jazerách žili skokani Rana macrocnemis. Na náhornej plošine pobehovali divoké kone a boli z nej krásné rozhľady.

Mestia, jedna z mnohých obraných veží. Nové letisko v Mestii ale pre nedostatok turistov nepoužívané.

Pravdepodobne mláďa jašterice Darevskia brauneri brauneri. Motýľ s priesvitnými krídlami.

Nebezpečný močiar na planine nad Mestiou. Pohľad na južnú časť Kaukazu oddelenú údolím rieky Inguri.

Lokalita jašteríc Darevskia caucasica, severne Mestia, 2000 m.n.m. Jašterica Darevskia caucasica, samičky.

Jašterica Darevskia caucasica, samec. Jašterica Darevskia caucasica, samička.

Jašterica Darevskia brauneri brauneri, samička. Skokan maloázijský Rana macrocnemis.

Sobota 06.07.2013: Cesta do mesta Kutaisi.
V 08.00 h, po raňajkách, odjazd z Mestie. Je slnečno, u dediny Dizi nájdeme prejdenú užovku stromovú Zamenis longissimus. Gruzínci majú veľa starých áut, na pohľad chudobu, neopravené domy, ploty, malé výplaty – 80 USD na mesia a hromadu odpadkov okolo sídiel. Preto nechápem ako môžu mať silnejšiu menu k dolaru než je česká koruna? Údolia a nížiny sú husto zaľudnené, nebývá sa iba na nedostupných miestach.V 14.30 prichádzame do Sataplie, 10 km severne Kutaisi. V preklade toto miesto znamená „Medové hory“ podľa veľkých kolónií divokých včiel. Je tu zastrešené múzeum so stopami dinosaurov a jaskyňou. V okolí sú vlhké lesy. Okolo záchodov som našiel samice jašterice Lacerta media, ktoré boli mimoriadne plaché. V objekte na skalách behali jašterice Darevskia mixta. Petr Velenský zahliadol užovku Platyceps najadum. Pokračujeme do kláštora v Gelati, postavený v 10. storočí ( r.1105 ), kam dorazíme okolo 17.00 h.  Na múre oproti parkovisku sa schovávali jašterice Darevskia mixta a Darevskia rudis obscura. Spíme v naoko luxusnom hoteli Gora v Kutaisi. Hotelový nábytok vypadá ako starožitný, pritom celý hotel je postavený, tak že sa všetko kýve, nedolieha alebo nefunguje.    Večeriame v reštaurácii u rieky Rioni.  Je tu veľa návštevníkov, obsluha ledva stíhá. Majú asi 6 druhov piva. Jem polievku bez chuti, nedá sa dochutiť ani soľou ani cesnakom. Kebab z ovčieho mäsa je zabalený v „palačinke“, je tiež bez zvláštnej chuti, je suchý a porcia je malá.

„Luxusný“ hotel Gora v Kutaisi. Výhľad na Kutaisi z hotelu Gora.Les v Sataplii. Vybavenie izby v hoteli Gora.

Jašterica Darevskia mixta, samička, Gelati. Jašterica Darevskia mixta, samec, Gelati.

Detail hlavy samičky Darevskia mixta s veľkými štítkami pred ušným otvorom. Detail hlavy samca Darevskia mixta s veľkými štítkami pred ušným otvorom.

Jašterica Darevskia mixta – znaky: Stredne veľká, štíhlá jašterica, hlava je zboku zploštelá, samci na chrbte jasne zelený, pred ušným otvorom sú 3 veľké štítky.

Jašterica maloázijská Lacerta media media, samička, Sataplia. Jašterica maloázijská Lacerta media media, mlaďa, Sataplia.

Kláštor v Gelati. Na múre okolo parkoviska žili jašterice D. mixta a D. rudis obscura. Jašterica Darevskia rudis obscura, mláďa.

Nedeľa 07.07.2013: Odjazd do Vardzie.
V 7.00 h odchádzame do Vardzie, ktorá je už stepnou oblasťou a je blízko hraníc s Tureckom.  Ideme smerom k mestečku Bakdati, minieme i mini kúpeľe. Ale za kúpeľami ( asi 20 km od Kutaisi ) nás zastavuje závora. Strážcovia nás nekompromisne a bez vysvetlenia posielajú späť. Škoda, pretože v pláne bol prechod priesmyku vo výške asi 2100 m.n.m. Cestou ( na lesnom úseku ) nacházame dve prejdené užovky stromové ( Zamenis longissimus ) a mláďa jašterice Darevskia rudis obscura. A tak sa veľkým oblúkom dostáváme cez mestá Kašhuri a Borjomi do Vardzie. Behom 15 km sa z vlhkých lesov u Borjomi dostáváme, proti prúdu rieky Kura   ( Mtkvari ) do suchých stepí. Asi 40 km pred Vardziou nachádzám samca i samicu agamy Laudakia caucasica. Sú šialene rychlé a bežia ďaleko od miesta vyplašenia. Po príchode do Vardzie vyrážáme s Radkom na severozápadný, vlhkejší svah v nádeji, že nájdeme vodu s mlokmi. Nájdeme iba jašterice Lacerta media a Darevskia rudis obscura. V okolí kolegovia ešte našli hady Hemorrhois ravergieri a Eirenis modestus.

Rieka Kura asi 40 km red Vardziou. 			             Hrad v dedine Chertvisi.

Jaskyňné obydlia, turistická atrakcia, Vardzia. Pohľad proti prúdu rieky Kura z mostu, Vardzia.

Údolie rieky Kura ( Mtkvari ), v pozadí sú hraničné hory s Tureckom. Pohľad na západ od Vardzie. Užovka Ravergierova ( Hemorrhois ravergieri ), Vardzia.

Užovka drobná Eirenis modestus, Vardzia. Posledná fotka Grúzie, fotené nad dedinou Vale, blízko hraníc s Tureckom.

Agama kaukazská Laudakia caucasica, samec, 40 km pred Vardziou. Agama kaukazská Laudakia caucasica, samica, 40 km pred Vardziou

 

 

Rubriky: Grúzia a severné Turecko., Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

NEMECKO – DRÁŽĎANY ( september 2013 ).

Termín: 07.09.2013.

Počasie: Slnečno, 25°C.

Na základe informácii z adresy www.lacertra.de som chcel osobne vidieť jašterice múrové   ( Podarcis muralis nigriventris ) v Drážďanoch. Uvažuje sa, že boli vypustené nezodpovedným teraritom. Podľa môjho názoru  boli  zavlečené z Talianska už v dávnejších dobách v súvislosti s pestovaním vínnej révy. Buď sa sem dostali náhodne s prútmi viniča alebo úmyselne aby pripomínali pestovateľom pôvodný kraj. Nasvedčuje tomu ich malé rozšírenie iba v okolí historického zámku Albrechtsburg, kde sa v jeho záhradách hrozno pestuje. V rozsiahlých viniciach na juhovýchode Drážďan ( časť Pillnitz - 11 km ) som ich už nenašiel. Tu som vlastne jašterice žiadne nenašiel, iba v jednej umelej nádrži na zavlažovanie skokany hnedé ( Rana temporaria ). Jašterice múrové som hľadal i okolo cesty na ulici Altwachwitz. Ani tu som ich nenašiel ale pravdepodobne v okolitých záhradách žijú. Pestovanie hrozna v okolí Drážďan začalo po roku 1400 a trvalo s krízami do dôb socializmu, kedy zaniklo ( do r.1950 ). Najväčší rozkvet bol asi okolo rokov 1700-1800. Za pomoci peňazí z Európskej únie sa obnovili vinice i mimo historický areál   ( zámok Albrechtsburg ) na kopciach východne Drážďan ( časť Pillnitz ). Dnes sa tam pestuje 8 druhov hrozna. Za 1/8 litra na ochutnanie chceli 3,5 Eur, za 1 liter 18-20 Eur. Pri múre u kostola pod vinohradmi boli zasadené dva druhy hrozna. Ochutnal som biele, bolo už sladké. Všetky vinice sú bohužiaľ dobre oplotené. Vedie nad nimi na okraji lesa náučná cesta. Dospelé jašterice boli veľmi opatrné a zdržovali sa blízko úkrytov. Celkom som ich videl asi 15. Mláďatá behali v tráve vedľa múru, tých bolo asi 25 kusov. Našiel som i tri malé užovky obojkové ( Natrix natrix ) okolo múru. Pravdepodobne boli na love malých jašteríc, pretože sa plazili poobede v 13.00 h k múru, kde sa jašterice zdržovali.

Vzdialený pohľad na historickú časť Drážďan s mostom Carolabrücke. Druhá strana mostu s budovou Ministerstva financii - Königsufer.

Kamenná stena pod zámkom Albrechtsburg na ulici Körnerweg. Kamenná stena pod zámkom Albrechtsburg na ulici Körnerweg na druhú stranu.

Jašterice múrové ( Podarcis muralis nigriventris ), samec vľavo, samička vpravo. Samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis nigriventris ).

Samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis nigriventris ). Samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis nigriventris ).

Mláďa jašterice múrovej ( Podarcis muralis nigroventris ). Mláďa jašterice múrovej ( Podarcis muralis nigroventris ).

Samička jašterice múrovej ( Podarcis muralis nigroventris ). Samička jašterice múrovej ( Podarcis muralis nigroventris ).

Samička jašterice múrovej ( Podarcis muralis nigroventris ).   Malá užovka obojková ( Natrix natrix ), ktorá asi bola na love malých jašteríc, pretože sa plazila z mesta k vode.

Drážďany.

 

Rubriky: Nemecko, Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

ZÁPADNÁ UKRAJINA ( jún 2013 ).

Po rýchlom príchode do Užhorodu zo Zatína za pomoci priateľov so Slovenska, sme na vlakovej stanici zistili, že plánovaný vlak v 9.00 hodín už nejazdí. Pozor, nie všetky údaje z cestovného poriadku, ktoré sú na internete platia. Mali sme ísť v 9.00 hodín z Užhorodu  do Lvovu ale v pokladne nám oznámili, že už ten vlak nejazdí a nejbližší ide v 15.30 h. Tak sme v blízkej banke vymenili eura za ukrajinské hrivny a začali hľadať nové spojenie smerom na Lvov. Rozhodli sme sa odísť do Mukačeva v nádeji, že odtiaľ možno bude lepšie spojenie. Nakoniec sme boli radi, že z Mukačeva šiel osobný vlak v 14 hodín.  Vlakové alebo autobusové spojenie Zakarpatska s východnou stranou Karpát je mizerné       ( napočítal som iba 3 vlaky a 3 autobusy za celý deň ).  Na predaj lístkov, sú dve okienka, jedno je pre osobné vlaky a druhé pre rýchliky. Náš osobný vlak prekonával trasu Mukačevo – Stryj za 4,5 hodiny ( asi 170 km ). Ako sa ukázalo samotné cestovanie hromadnou dopravou po Ukrajine je zážitok a dobrodružstvo. Vo vlaku, i keď sa fajčilo medzi vagónmi, bolo od 7 až 10 fajčiarov, tak nadymené, že sa človek dusil. A okná v ukrajinských vagónoch sa nedajú otvoriť. Sedačky boli drevené a bol tam iba jeden záchod v prvom vagóne. Vlak stál každých 5 minút i v malých dedinách, ktoré boli ukryté hlboko v lesoch Karpát. Z prírody ma potešilo, že južnú stranu hôr pokrývajú rozsiahlé listnaté lesy až do najvyšších partii. Na severnej strane už prevládali ihličnaté stromy. Cena hovoru v tejto dobe u spoločnosti Vodafon bola 60,- Kč za 1 minutu!

Vlaková stanica v Užhorode. Autobusy v stanici Užhorod. Rýchlik v stanici Mukačevo. Vlaková stanica v Mukačeve. Voľne žijúci psy sú vo všetkých mestách Ukrajiny. Pre hustú premávku, bol problém prebehnúť ulicu,  Mukačevo.

V tejto časti Ukrajiny sú veľmi zničené cesty. Nákladné auto tu bežne predbehne osobné, pretože sa nemusí vyhýbať obrovským jamám. O katastrofickej situácii svedčí stav, že od roku 2005 nie je mesto Boryslav schopné opraviť most medzi dvoma časťmi mesta. Panelové domy vypadajú ako nedokončené a už sa na mnohých miestach rozpadajú. Všade je mnoho nedokončených rodinných domov. Nefunguje tu ani spoločenské vlastníctvo bytov, pretože polovica nájomníkov neplatí nájov. A neplatia ani za vodu, preto sa dodává  ( pre všetkých ) iba raz za deň, od 06.00 h do 08.00 hodín. Tí čo ni sú doma majú smolu. Zámožnejší si budujú rezervoáry priamo v byte. Tým, že sa Ukrajina osamostatnila, tak stratila trhy v Rusku, čoho dôsledkom je veľká nezamestnanosť. I v mestách, v ktorých som bol zavreli veľké podniky na výrobu poľnohospodárských strojov, chemický a potravinárský závod, pekárňu a bane na ťažbu nerastov. Funguje iba kúpeľné mesto Truskavec. Udivuje ma ale, že napriek všeobecnej chudobe sa všade stavajú nové kostoly. Mestská doprava funguje tak, že kde čaká viac ľudí, tam je asi zastávka a “maršrutky” jazdia bez cestovného poriadku asi každých 10 minút.

Ozdobná brána a vedľa druhá podľa hesla „keď má sused, tak ja lepšiu“, Mukačevo. Ozdobná brána a vedľa druhá podľa hesla „keď má sused, tak ja lepšiu“, Mukačevo.   V osobnom vlaku z Mukačeva do Stryje. Zastávka skorona vrchole priesmyku, Oporec 800 mnm.
Tržnica v Boryslavi. Nedokončená( alebo zničená? ) ale už prevádzkovaná autobusová stanica, Boryslav.Tradičný cintorín v Uriži. Rieka Bystricja u Uriže.

Zbieranie dreva a kameniva na brehu rieky Bystricja. Nedokončená škola na sídlisku, Boryslav.

Mestská doprava v Boryslavi "Maršrutky". Rozbité cesty v Boryslavi,  takéto a horšie sú po celej Ukrajine.

Zvieratá:

Na všetkých lokalitách som našiel iba dva druhy jašteríc – jašterice živorodé ( Zootoca vivipara ) a jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ). Na brehu rieky Bystricja v dedine Uriž som videl užovky obojkové ( Natrix natrix ), v okolí kunky žltobruché ( Bombina variegata ) a na brehu jazera u mesta Dobrogostiv veľké zelené skokany                           ( Pelophylax sp. ). Pravdepodobne mohutné skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ). Veľmi ma na tejto ceste zaujímala otázka, či jašterice krátkohlavé na východ od Karpát majú iné sfarbenie než na Slovensku? Dôvodom je, že lokalita je na rozhraní poddruhov Lacerta agilis argus ( Slovensko ) a Lacerta agilis chersonensis ( Rusko ). Rozdiel som našiel v postnasálných štítkoch. Jašterice krátkohlavé z Ukrajiny, na výchde Karpát, majú vo veľkej väčšine postnasálne štítky v pomeru 1/1 miesto 1/2 ako je to u L. a. argus. Vo sfarbení som jasné rozdieli nepozoroval. Samci jašteríc živorodých tu v tejto dobe mali kontrastné sfarbenie.

Jazero u mesta Dobrogostiv a stráň nad ním. Žili tu jašterice živorodé ( Zootoca vivipara ) a jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ). Vo vode veľké skokany, pravdepodobne skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ).Jazero u Dobrogostivu. Trávnatý breh jazera, životný priestor jašteríc živorodých a krátkohlavých.

Mohutný skokan rapotavý ( Pelophylax ridibundus ), Dobrogostiv. Kunka žltobruchá ( Bombina variegata ), Uriž.

Obrázky jašteríc živorodých ( Zootoca vivipara ), samičky, lokality Boryslav, Dobrogostiv, Uriž.

P1010584 Samička.

P1010590 P1010607

Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara ), samička. Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara ), samička.

P1010656 Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara ), samec.

 Jašterica živorodá ( Zootoca vivipara ), samec.

Obrázky jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis ), samičky, lokality Boryslav, Dobrogostiv, Uriž.

P1010654 P1010648

P1010639 P1010668

Obrázky jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis ), samci, lokality Boryslav, Dobrogostiv, Uriž.

P1010604 P1010597

P1010672 P1010697

P1010698 P1010701

P1010707 P1010705

 

 

Rubriky: Poznámky z ciest, Ukrajina | Komentáře nejsou povoleny

VÝCHODNÉ SLOVENSKO ( jún 2013 ).

Termín: 31.05. – 03.06.2013. Počasie: Slnečné, do 24°C v tieni. Lokality: Zatín, Vojka. 

Predĺžený víkend na východnom Slovensku som využil na hľadanie jašteríc živorodých v okolí dediny Zatín ( okr. Trebišov ). Priamo v dedine je staré a už oddelené rameno rieky Tisy. Táto plocha je trvalo zavodnená, nevysychá. Údajne až sem zasahovali pred 100 rokmi záplavy. Dnes tečie Tisa odtiaľto asi 20 km vzdušnou čiarou. Pôvodne som si myslel, že je to mŕtvé rameno rieky Latorice, vzdialenej asi 3 km. Po skúsenostiach z Maďarska som predpokladal, že by i tu mohli okolo trvalo zavodnenej plochy žiť jašterice živorodé       ( Zootoca vivipara ). To sa mi hneď pri prvej návšteve smetiska pod domami potvrdilo. Spolu s nimi uprostred Zatína žili jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis argus ). Na brehu močiara som ešte videl užovky obojkové ( Natrix natrix ) a skokany zelené              ( Pelophylax sp. ). Pri návšteve vinohradov v dedine Vojka som našiel iba jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis argus ), jašterice zelené tu nežili. Celý kopec, na ktorom sú vinohrady je veľká piesočná duna. Zásady, kde hľadat jašterice živorodé v nížinách východného Slovenska a Maďarska:

1. Musí byť trvale zavodnené, nevysychajúce územie ( môže byť i vodný kanál ).                   2. Na brehu musí byť vysoká tráva.                                                                                                    3. Pôda nesmie byť piesčitá.

Močiar pod cestným mostom, Zatín.	 Pokračovanie močiara na juh od dediny.

Prírodná rezervácia Dlhé Tice, Zatíne. Jazero uprostred Zatína.

Močiar ( smetisko ) pod domami.   Výhľad z pieskového kopca nad dedinou Vojka.

Obrázky jašteríc živorodých ( Zootoca vivipara ), gravidné samičky, Zatín.

Jašterice živorodé ( Zootoca vivipara ), gravidné samičky, Zatín. Ďalšia samička.

Ďalšia samička.  Ďalšia samička.

Ďalšia samička. Jediný vyfotografovaný samec ( Zootoca vivipara ), Zatín.

Obrázky jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis argus ), samičky, Zatín.

Obrázky jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis argus ), samičky, Zatín. Ďalšia samička..

Obrázky jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis argus ), samci, Zatín.

Obrázky jašteríc krátkohlavých ( Lacerta agilis argus ), samci, Zatín. Ďalší samec.

Ďalší samec. Ďalší samec.

 Ďalší samec.

 

 

 

Rubriky: Poznámky z ciest, Slovensko | Komentáře nejsou povoleny

1. Diel: MAĎARSKO ( máj 2013 ).

Termín cesty: 04. – 11.05.2013

Cieľ: Podívať sa na lokality vretenice severnej ( Vipera berus ) v oblasti južne Balatonu a potom si urobiť okružnú jazdu stredným Maďarskom na už známé lokality.           Počasie: Napriek nepriaznivej predpovedi sme vždy mali pekné počasie skoro celý deň mimo pondelka poobede a utorka doobeda.                                                                               Zloženie výpravy: Ivan, Helena, Alžbeta, Víťa a ja.

Celá výprava: Zľava Alžbeta, ja , pes Otík, Ivan, vzadu Helena, Víťo.04.05.2013 ( Sobota ).
Na benzínovej pumpe v Brne sme nabrali posledných členov výpravy a okolo 10.00 vyrazili cez Bratislavu do Maďarska. Už tradične sme sa zastavili na kávu na hraniciach a pri tej možnosti som obehol okolie reštaurácie. Nenašiel som žiadne jašterice. Prvú zastávku v Maďarsku sme urobili pred dedinou Bősárkány v nádeji, že možno uvidíme jašterice živorodé ( Zootoca vivipara pannonica ). Našiel som iba dve jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis argus ).

Samec jašterice krátkohlavej( Lacerta agilis argus ) z parkoviska u reštaurácie. Ďatelinová lúka ( Trifolium incarnatum ).

Hrad v meste Sümeg. V štrkovom lome pod ním behali jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Ručne kosený rákos, neďaleko je tabuľa so zákazom vstupu do parku bez povolenia.

Pri objazde severozápadnej časti Balatonu sme zistili, že jazero je celé obstavané budovami a z pohoria Bakony nie je pre zvieratá prístup k vode.  Na juhozápade je národný park Balaton felvidéki NP, kde sme sa zastavili ale po pár metroch od cesty je tabuľa so zákazom vstupu bez povolenia. Na okraji sa ručne ťaží rákos. Okolo 15.00 h sme dorazili do dediny Mesztegnyőna západnom okraj prírodného parku Boronkai TT. Ubytovanie sme našli v dome pre mladých prírodovedcov. Je tu i malé múzeum okolia. Noc stála pre deti 2000,- Ft/osoba, a pre dospelých 2600,- Ft/osoba + 300,- Ft DPH ( celkom sme zaplatili 11500,-Ft ). Ešte pred spaním sme sa podívali na stanicu mini vlaku a les v jeho okolí. Deti na dvore chytili samca jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ).

Samec jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ). Nádvorie skautského domu - Mesztegnyő.

05.05.2013 ( Nedeľa )

Po raňajkách, okolo 9.00 hodiny, sme prvý prieskum urobili okolo rybníka Búsvári halastó. Na hrádzi a v okolí sme našli do hneda zafarbené užovky obojkové ( Natrix natrix ), jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis argus ), jaštericu zelenú ( Lacerta viridis), korytnačky močiarné ( Emys orbicularis ), skokana štíhlého ( Rana dalmatina ), skokan ostropyského ( Rana arvalis wolterstorffi ) a v smetí okolo starého domu mladú užovku stromovú( Zamenis longissimus ).

Rybník Búsvári halastó. Zastávka minivlaku v lese u dediny Mesztegnyő.

  Užovka obojková (Natrix natrix), väčšina mala nahnedlú farbu. Detail hlavy užovky obojkovej ( Natrix natrix ).

 Skokan ostropyský ( Rana arvalis wolterstorffi ). Korytnačka močiarná ( Emys orbicularis ).

Samec jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ). Mladá užovka stromová ( Zamenis longissimus ).  

Potom sme pokračovali lesnou cestou k rybníku Soponyai halastó ale tu bola veľmi vysoká tráva, tak sme sa podívali iba asi 50 m po hrádzi. Počuli sme skákať korytnačky močiarné do vody a videli užovky obojkové. Cesta lesom viedla k dedine Nagybajom. Po ceste sme narazili na obrovskú oplotenú farmu sviní druhu mangalica.

Deti si hrajú s mangalicami pri dedine NagybajomNa vretenice sme sa ešte naposledy podívali na okraji lesa medzi dedinami Böhönye a Nagybajom. Táto lokalita je na výskyt vreteníc nádejná, ale ako všade, i tu už bola veľmi vysoká tráva. Hľadanie končíme v 14.00 hodín a smerujeme na východ k mestu Paks, kde by mali žiť užovky kaspické ( Dolichophis (Hierophis) caspius ). Na pozdný obed sme sa zastavili v dedine Nagyberki. Majiteľka nebola veľmi prívetivá, ale keď sme si objednali päť obedov, tak sa jej nálada zlepšila. Jedlo od návštevy v roku 2011 sa výrazne zdražilo. Všetko sa objednává zvlášť, to znamená mäso, príloha, prípadne šalát. Hovädzí perkel, halušky, uhorky, pivo a káva ma stáli 2150,- Ft. Deti mali vyprážaný syr, hranolky, tatarku a 3 dcl nealko za 1950,- Ft. Zastavujeme na krásnej pieskovej dune s borovicami južne atómovej elektrárni v Paks-i. Vzduch vonia stredomorím a pobehujú tu jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Ja sa snažím nájsť ubytovanie ale lacné hotely majú plno. Preto sa posúváme do Dunaföldvár-u, kde sme spanie našli v motelu vedľa benzínovej pumpy na začiatku mesta. Pred zotmením som sa šiel podíval na kopec južne mesta. Myslel som si, že by to mohla byť vhodná lokalita pre užovky kaspické ale miesto riedkého lesa som našiel les hustý. Pod ním bola motokrosová dráha, kde som ešte večer v 19.40 h videl jašterice zelené ( Lacerta viridis ).

Samička jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) z okolia mesta Paks. Druhá samičky jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) z okolia mesta Paks.

erén južne mesta Paks s hlbokou betonovou priekopou odkiaľ sa žiadny had nemôže dostať. Možná lokalita užovky kaspickej u mesta Dunaújváros.

06.05.2013 ( Pondelok ).
Ráno krásne svietí slnko. Najprv ale musíme do banky vymeniť Ivanove neplatné forinty. Po dlhom čakaní v maďarskom „ČSOB“ nám 1000-ku vymenia ale 200-ku už nie. Prvý prieskum v Paks-i robíme pri ceste vedľa uzavretej tehelne ( vidíme iba jašterice zelené ). Potom sa presúváme na rímskú pevnosť (opidum) nad dedinou Dunakömlőd – nič tu nie je. Nakoniec sa na druhý pokus vyvezieme nad teheľňu ale vidíme i tu iba jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Teoreticky by sa užovky kaspické mohli prispôsobiť drsnejším podmienkám a žiť v naväzujúcích údoliach na západ. Sú tam vidieť veľké pastviny. Hľadanie od 9.30 – do 12.15 hodín. Poobede sa presúváme na ďalšiu lokalitu možného výskytu užoviek, k papierni v meste Dunaújváros. Podľa satelitu z jej severnej strany sú vhodné smetiská. V skutočnosti už je okolie zastavané priemyselnými podnikmi a skladmi. Odchádzáme na jej južnú stranu, kde je nepoužívaná motokrosová dráha. Terén je ťažký, tvrdý, ílovitý, nepredpokladám, že nájdem užovku. Dúfám ale, že v priekope od vodnej erózie aspoň nájdem zvlečenú kožu od užovky. Pri hĺadaní sa slnko schovalo a občas poprchává. Nič som tu nevidel, ani jašterice. Presúváme sa o 300 m južnejšie. Našťastie zas svietí slniečko a dúfám, že po miernom daždi vylezú hadi. Terén je pekný, do veľkého „U“ ako u tehelne v Paksi. Lokalita ale je už z veľkej časti zarastená stromami a je málo otvorených strání. Ivanovi a ani deťom sa nechce chodiť a tak hľadám sám, bezvýsledne. Vidím iba jednu jaštericu zelenú a pekné malé motýle. Strávím tu asi 45 minút. Poobede sa zatiahne a mi pokračuje na východ. Cestu volím na Dömsöd – Apaj a cez Kiskunsági nemzeti park ( Kiškunšági národný park ). Miestný občan ma ale varuje pred cestou cez národný park, pretože sú po celom úseku veľmi špatné cesty! Už cesta do – i z Apaj-e je strašná, plná dier. Autá majú problém sa vzájomne vyhnúť. Tak ideme na Bakháza, Bugyi do Dabasu. Ubytovanie v Dabasi ani v Sári sme nenašli, tak si tu dáme v cukrárni kávu a zmrzlinu.  V jednej krčme mi poradili ubytovanie na okraji dediny Újhartyán. Spíme nad benzínovou pumpou vo dvoch izbách za celkom 9.600,- Ft. Je tu ale smrad a v noci na chodbe neustále niekdo fajčí. Večer ešte obehnem les okolo pumpy ale v mokrej tráve ( je zima ) nič nenájdem. Z informačnej tabule sa dozvedám, že obec Újhartyán má dodnes základnú školu pre nemeckú národnosť. Preto asi je v okolí veľká priemyselná zóna. Celú noc a i ráno prší.

07.05.2013 ( Utorok ).
Vraciame sa do Sári ku kanálu kde by mohli byť jašterice živorodé ale je špatné počasie. Zima, vietor a ani v kanály nechytím žiadnu rybu. Je to skutočne iba kanál s rýchlo tečúcou vodou bez úkrytov. Pokračujeme v ceste na východ do Tápiószentmárton-u. Stále mierne prší. Okolo 11.30, po príchode na lokalitu odchádzám loviť ryby do potoka Tápió. Už na prvý pohľad i tento potok vypadá ako kanál, ktorý slúží iba pre rýchlý odvod vody. Koryto má tvar strmého písmena „V“. Je rovný, bez zákrut, bez kríkov, na okraji je hustý rákos s vodou 20-40 cm hlbokou a uprostred je hlbočina s 1,5 až 2 m vodou! Ryby som žiadne nechytil!

Potok Tápió a koryto zblízka u Tápiószentmártonu. Dve farebné varianty užovky obojkovej ( Natrix natrix ). Táto z lokality Tápiószentmárton.

Táto užovka obojková ( Natrix natrix ) je z lokality Nagykáta. Samička jašterice zelenej ( Lacerta viridis ), Tápiószentmárton.

Samec jašterice zelenej ( Lacerta viridis ), lokalita Tápiószentmárton Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis argus ), samec, lokalita Tápiószentmárton.

Jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis argus ), samec - lokalita Tápiószentmárton. Samica jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ).lokalita Tápiószentmárton.

Samec jašterice trávnéj ( Podarcis tauricus ), lokalita Tápiószentmárton. Lúka na juhu dediny Tápiószentmárton, tu už ale miesto piesku je hnedozem.

Pri návrate k autu som chytil na brehu dve užovky obojkové ( Natrix natrix persa ). Slnko iba mierne začalo presvitať cez mraky a už boli aktívne. Na obed odchádzáme do mesta Nagykáta. Jedlo je dobré ale ubytovanie je v meste drahé. V reštaurácii nám poradili vrátit sa do Tápiószentmárton-u a ubytovať sa v penzióne Kaiser Pizza. Je tu luxus za 2500,- Ft/osoba. Poobed zasvietí slnko a tak lovíme znova na začiatku mesta Nagykáta, hneď za železničným priechodom. Je tu kúsok neoploteného súkromného pozemku. Neustále nás niekto otravuje čo tam chceme, ale keď vysvetlím, dajú pokoj. Na malom kúsku sme našli užovky obojkové ( Natrix natrix ), jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis argus ), jašterice zelené ( Lacerta viridis), jašterice trávné ( Podarcis tauricus ). V kanály Kerektói árok som chytil karasy zlatisté ( Carassius carassius ) a jedného veľkého pĺža dunajského ( Cobitis elongatoides ), /staršie meno pĺž severný ( Cobitis taenia )/. Pred spaním ešte utekám na južný okraj dediny Tápiószentmárton aprekvapuje ma, že tu už nie sú piesky ale hnedozem. Jašterice som tu nenašiel.

V Kerektói árok som chytil karasy zlatisté ( Carassius carassius ) Pĺž podunajský ( Cobitis elongatoides ), /staršie meno pĺž severný ( Cobitis taenia ).

 

 

Rubriky: Maďarsko, Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

2. Diel: MAĎARSKO ( máj 2013 ).

08.05.2013 ( Streda ).
V Tápiószentmárton-u sa budíme do slnečného, horúcého rána. Ale kým sa dostaneme na lokalitu východne od dediny, mierne sa zatiahne ale od 9.00 je zase krásne. Za chvíľu nachádzáme jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis argus ), jašterice zelené ( Lacerta viridis), jašterice trávné ( Podarcis tauricus ) a malinkaté užovky obojkové ( Natrix natrix ), ktoré ale ešte nemajú znak „persa“. Skúšáme nájsť cestu do prírodnej rezervávie „Nádas, szikes és homokbuckás“ ale na všetkých poľných cestách, po ktorých sa tam chceme dostať je bahno. Ešte raz sa díváme na jašterice na lokalite za železničným prejazdom v Nagykáte a ideme tu na obed do bistra a na zmrzlinu. Potom už sa otáčáme na západ a mieríme k dedine Szada – nejsevernejšej lokalite jašterice trávnej ( Podarcis tauricus ) v Maďarsku. Dorazíme v  16.00 hodín. Využíváme slnečné počasie a hneď vybieháme na lokalitu a ako prvú uvidím jaštericu trávnú ( Podarcis tauricus ) a potom pod bordelom jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Ale hnaný netrpezlivosťou som utekal hlbšie do priestoru bývalej streľnice. Videl som tu ale iba jednu jaštericu trávnú! Tak som sa s deťmi vrátil naproti na pole, vedľa akéhosi skladu, kde sme k našej radosti našli niekoľko jašteríc trávných.

Bývalá streľnica, dnes tu jazdia motorky a tak sa udržujú otvorené piesky, Szada. Bližší pohľad, Szada.

Samička jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) Szada. Samec jašterice trávnej (Podarcis tauricus), Szada.

Parazitmi napadnuté jašterice zelené ( Lacerta viridis ), samička i samec žili v jednej nore pod smetím. Parazitmi napadnutý samec.

09.05.2013 ( Štvrtok ).
Ráno je polooblačno, od 9.00 teplejšie. Berieme to cez bývalú raketovú základňu severne Fót-u. Je to pekný a veľký pieskový kopec. Videli sme tu iba jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Na západ od kopca je motokrosová dráha a obrovské smetisko pre Budapešť. Cestou k dedine Nézsa zastavujeme na krásnej kavylovej lúke za botanickou záhradou v dedine Vácrátót. Lúka je súkromná určená na bytovú zástavbu! Časť už oplotil súkromný poľnohospodár a pasie tam dobytok. Na lúke behali iba jašterice zelené ( Lacerta  viridis). V Nézsa je po daždi, mokro a Ivan nechce na zabahnenú cestu autom aani chodiť pešo. Lokality na krátkonožky vytipované podľa satelitu nevidím! Je tu iba jeden kopec zarovnaný ťažbou kameňa. Ideme ďalej bez zastávky.

Výhľad z bývalej raketovej základne severne Fót-u. Kvety na lúke v okolí, Fót.

Zastavujeme v dedine Patak. Pod mostom v potoku Derék-patak lovím ryby, nič! Potok je celý zregulovaný do kamenného žlabu. Ďalší priezkum robíme až za dedinou Dejtár. I tu je potok zregulovaný s korytom do hlbokého „V“. Tu už ale chytáme tieto ryby: Karas zlatistý ( Carassius carassius ), pĺž podunajský ( Cobitis elongatoides ), staré meno pĺž severný ( Cobitis taenia ), šťuka severná ( Esox lucius), plotica červenooká               ( Rutilus rutilus ), pleskáč vysoký ( Abramis brama ), lopatka dúhová ( Rhodeus amarus ).

Kavylová lúka za botanickou záhradou, Vácrátót. Zničený potok Derék-patak v Pataku.

Zničený potok Derék-patak v Pataku. Chrobák Dorcadion aethiops, párili sa vo veľkom množstve v tieni mostu nad potokom Derék patak.

Chrobáky pod mostom. Víťa skúša uloviť nejaké ryby.

Pleskáč vysoký ( Abramis brama ). Šťuka severná ( Esox lucius ).

Poobede, už na Slovensku sa zastavujeme v lese u dediny Tešmak. Smetisko je už veľmi zarastené, nedajú sa hľadať hady ani jašterice. Na kopci ale máme šťastie a okrem jašteríc zelených nájdeme i dve krátkonožky štíhlé ( Ablepharus kitaibelii  fitzingeri ). V potoku Olvár som chytil iba jedného skokana rapotavého ( Pelophylax     ridibundus ), ryby žiadne.

Potok Olvár nezvykle plný vody. Skokan rapotavý Pelophylax ridibundus z potoka Olvár.

Krátkonožka štíhlá Ablepharus kitaibelii - Tešmak. Neurčený motýľ z lúky - Ipeľské Predmostie.

10.05.2013 ( Piatok ).
Ipeľské Predmostie -
v pivnici sme našli dva vychudnuté mloky dunajské ( Triturus dobrogicus ) a na záhrade hrabavku škvrnitú ( Pelobates fuscus ). V Ipli sme chytili malú šťuku a pĺže. Doobeda ideme na močiar „Pášt“, na lúke je ešte všade voda. Nevideli sme žiadných plazov. Za to sme uvideli poletovať vzácného motýľa, pestroňa vlkovcového  ( Zerynthia polyxena ).

Pestroň vlkovcový ( Zerynthia polyxena ) - Ipeľské Predmostie. Slepúch lámavý ( Anguis fragilis colchicus ), Ipeľské Uľany.

Slepúch lámavý ( Anguis fragilis colchicus ), portrét, Ip. Uľany Užovka hladká ( Coronella austriaca ).

Ipeľské Uľany – za slnečného podverčera sme na smetisku našli veľké jašterice zelené ( Lacerta viridis), užovky stromové ( Zamenis longissimus ), slepúchy lámavé ( Anguis fragilis colchicus ) a jednu užovku hladkú ( Coronella austriaca ). V potoku Olvár som  ašiel 2 larvy salamandry škvrnitej ( Salamandra salamandra ). Pri návrate sme v Sečiankách našli na ceste zbytočne prejdenú užovku stromovú ( Zamenis longissimus ), mala asi 1,3 m. Večer na lúke pod domom ešte pozorujeme rosničky zelené ( Hyla arborea ) a kunky červenobruché ( Bombina bombina ).

Párik mohutných jašteríc zelených ( Lacerta viridis ), dole samička, Ip. Uľany. Užovka stromová ( Zamenis longissimus ), 1,3 m, Sečianky.

 

 

 

Rubriky: Maďarsko, Poznámky z ciest | Komentáře nejsou povoleny

1. Diel: ŠPANIELSKO A JUŽNÉ PORTUGALSKO ( apríl – máj 2012 ).

Termín: 22.04. – 06.05.2012

Úvodná štatistika: Na ceste sme strávili celkom 15 dní z toho 12 dní pršalo!

 22.04.2012 ( nedeľa ) – prejazd cez Nemecko a Francúzsko.

Zloženie výpravy: Ja, Radek Sejkora., Vlaďka, Karel Brychta. Cieľ: Juh Španielska a Portugalska s tým, že si posunieme „začiatok leta“ už na apríl. Zopakovať a naučiť sa rozpoznávať jašterice druhu Podarcis hispanicus, P. bocagei, P. carbonelli,          P. vaucheri, P. muralis, P. liolepis ( Poznámka: Do roku 1980 sa v Španielsku popisovali iba tri druhy jašteríc rodu Podarcis, a to  hispanicus, bocagei a muralis )! Tešili sme sa na teplo ale ako sa ukázalo predčasne. V dobe našej cesty sa nad západnou Európou 14 dní držalo studené a daždivé počasie. Cesta zo začiatku ale vypadala nádejne. U Chebu ráno svietilo slnko ale od Norinberku začalo pršať. Celú cestu ( asi 8200 km ) odriadil Karel. Poobede využijeme, že neprší a zastavujeme na jedlo u Breisachu na úpätí pohoria Kaiserstuhl. Fúká ale nepríjemne silný a studený vietor. Občas sa ukáže slniečko ale nehreje. Rýchle pokračujeme do Francúzska a berieme to na západ, krížom na Bordeaux. Cesta je nudná, vpravo a vľavo vidíme iba ploty pre kravy a často prší.

Samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis ), odpočívadlo „Aire de Service de Bois Guillerot“.        Slepúch lámavý ( Anguis fragilis ), lokalita La Marea

Tankujeme na benzínovej pumpe blízko rieky Seóne ( odpočívadlo „Aire de Service de Bois Guillerot“ ) – svieti slniečko a na okraji dreveného zábradlia sa pri zemi ohrieva 5 jašteríc múrových ( Podarcis muralis ), 3 samičky a 2 samci. Je 15 °C v tieni a striedavo prší a svieti slnko. Večer, už za tmy, nájdeme na odpočívadle Air des Monts Guéret miesto na nocovanie ( u mesta Guéret ). Stan staviame s Radkom už za dažďa. Prší až do rána ale našťastie iba mierne a tak nám stan úplne nepremokne.

23.04.2012 ( pondelok )

Ráno je, tak špatném počasie, že sa tešíme na teplo v aute. Je 5,5°C, zamračeno, odjazd v 07.00 hodín. Cestou od Barbezieuxu ( blízko Atlantického oceánu ) ubudlo kráv a pribudli vinice. Od Bordeaux po Bayonne stále prší a vonku je 11°C, maximálně 13°C. Po celom prímorslkom úseku diaľnice E5 sa stavia. Pri ceste sú v širokom páse vyrúbané borovice. Za nimi sú obrovské, rovné plochy s monokulturnými plodinami bez stromov alebo kríkov, prípadne lúkou. Počasie je stále proti nám, široko – ďaleko nie je vidieť modrú oblohu! Rieka Gerone je silne zakalená od dažďov. Je 12.30 a zostává nám hodina cesty k španielskej hranici. Stále prší, je 10,5°C. Bude v Španielsku slniečko? Z Bayonne cez Cambo i.B.-Ainhoa - mierime k prvej španielskej lokalite Valle del Baztán, kde by sme mali nájsť salamandry poddruhu Salamandra salamandra fastuosa. Cestou fotím domy v horskej dedine Ainhoa. Zastavujeme v priesmyku Puerto de Belate, 847 m.n.m. Miesto je ideálne pre salamandry, sú tu bukové lesy a i prší, ale nič sme nenašli. Po hodine v priesmyku sa k daždi pridala i hustá hmla. Večer prší ešte hnusnejšie ako celý deň a do toho fúká šialený vietor. Preto sme sa rozhodli spať v teple a suchu. Odbočujeme z diaľnice do Bilbaa s cieľom nájsť lacný hotel. Bilbao je zaujímavé mesto, ale na blint sa tam nedá zohnať lacný hotel. Jeden pán nám poradil ( anglicky ), že lacnejšie ubytovanie najrýchlejšie zoženieme vedľa diaľnice. Vietor medzitým zosilnel tak, že skoro neotvorím dvere auta. Za silného dažďa a vetra sme sa ubytovali v motelu Portugalete u diaľnice hneď za Bilbao. Cena za dvojposteľovú izbu bola 86.00 Euro. Na izbe bola teplá voda a kúrilo sa. Po sprche sme zašli na pivo do krčmi v prízemí. Zo správ o počasí  sme zistili, že momentálne na severe Španielska a v západnej Európe prší. A že z Atlantiku sa valia ďalšie mračná, ktoré zasiahnú celé územie Španielska. Povzbuzujúce bolo, že na juhu, kam mierime, je stále jasno a teplo. V Čechách v tejto dobe panovalo tropické počasie!

Prekrásná ulica a domy v dedine Ainhoa.  Prekrásná ulica a domy v dedine Ainhoa. Staré stromy v stúpaní k hraniciam Francúzska a Španielska.     Zľava Radek, Vlaďka a Karel v priesmyku Puerto de Belate, 847 m.n.m.Atlantik u dediny Barro.  V dedine Berbes fotím jašterice múrové ( Podarcis muralis ), samec.

24.04.2012 ( utorok )

Ráno sa budím s kašlom a vôbec sa nám nechce do dažďa a zimy ( 7,5°C ). Mierime na západ a kupodivu sa zlepšuje počasie. U dediny Berbes za krátkého slnečného svitu ( a tepla ) fotím jašterice múrové ( Podarcis    muralis ). Na druhej plánovanej lokalite La Marea ( Sierra Grandasllanes ) nás celý čas hreje slniečko, je 15,5°C. Pod kameňmi sme našli salamandry poddruhu Salamandra salamandra alfredschmidti. U cesty behali jašterice múrové ( Podarcis muralis ). Boli sme svedkami boja samcov o teritórium a následne pokusu o párenie víťaza so samičkou. V blízkom lese som ešte našiel dva slepúchy lámavé ( Anguis fragilis ).

Mladý samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis ).  Lokalita salamandier v La Marea.Salamandra poddruhu Salamandra salamandra alfredschmidti. Mláďatá môžu mať i iné sfarbenie než žlté.Samec a samica jašteríc múrových ( Podarcis muralis brogniardii ), lokalita La Marea. Samica jašterice múrovej ( Podarcis muralis brogniardii ), lokalita La Marea.

Pokračujeme do priesmyku Puerto de Pajares, 1379 m.n.m., kde sme dorazili v 16.00 hodín. Stále nám svieti slniečko. Na okraji dediny nájdem veľkú rodinu jašteríc múrových ( Podarcis muralis ). Úkryty mali vyhrabané v piesku vedľa základov domu. Na skalách v okolí som našiel jašterice Iberolacerta monticola cantabrica. Samci sa dali dobre fotiť. Samičku som našiel iba jednu. Bola dobre maskovaná a zdržovala sa veľmi blízko úkrytu. V kalužiach žili mloky Triturus marmoratus, Ichtisaurus alpestris cyreni a Lissotriton helveticus alonsoi. Nocujeme v dedine Ardón v závetrí fotbalového ihriska.

Užíváme si slniečko a odpočinok po túre u prameňa v dedine La Marea. Západný okraj pohoria Picos de Europa pod čerstvým snehom.Dole samec, nad ním samica jašteríc múrových ( Podarcis muralis brogniardii ), lokalita La Marea. Priesmyk Puerto de Pajares, 1379 m.n.m.Samec Iberolacerta monticola cantabrica, lokalita Puerto de Pajares, 1379 m.n.m. Samec Iberolacerta monticola cantabrica, lokalita Puerto de Pajares, 1379 m.n.m.Samec Iberolacerta monticola cantabrica, lokalita Puerto de Pajares, 1379 m.n.m. Jediná samička Iberolacerta monticola cantabrica, ktorú som našiel. Mlok horský Ichtisaurus ( Mesotriton ) alpestris cyreni, Puerto de Pajares, 1379 m.n.m. Pivnice a hlavná ulica v dedine Ardón, kde sme nocovali. Pivnice a hlavná ulica v dedine Ardón, kde sme nocovali.

25.04.2012 ( streda )

Opäť nám od rána prší. Ideme do pohoria Sierra Cabrera Baja, kde by sa mali vyskytovať jašterice Podarcis bocagei. Počasie nám zase nepraje ale dúfám, že pod kameňmi niečom nájdem. Zo začiatku prechádzame iba zvlnenou krajinou s dubmi. Minieme pekný riedký listnatý les asi 20 km pred dedinou Puebla de Sanabria. Je iba 6,5°C, stromy sú bez lístia, fúká vietor a leje. Nad Lago de Sanabria začínajú poriadné kopce a od 1700 m.n.m. sneží! Autom stúpáme po asfaltovej ceste čo najvyššie, na konci cesty zažijeme husté sneženie a poľadovicu. Neďaleko jazera som pod kameňom našiel mláďa Podarcis bocagei. Okolo jazera boli stromy ešte bez listov, čo svedčí o tom, že jar tu začíná ešte pozdejšie než na južnom Slovensku.

Zľadovatelá cesta. Auto si poradilo i s letnými gumami. Koniec asfaltovej cesty - Sierra Cabrera Baja nad Lago de Sanabria.Pohorie Sierra Cabrera Baja nad Lago de Sanabria, sneží od 1700 m.n.m. Mláďa Podarcis bocagei, ktorého som našiel pod kameňom. Lokalita Lago de Sanabria.

Opušťáme tieto studené končiny a smerujeme na juh.  Zastavujeme sa na smetisku severne Zamori ( asi 10-15 km ). Občas cez mraky presvitá slniečko a cez okno auta je i trochu teplo. Fúká silný vietor ale hlavne neprší, tak verím, že pod smetím nájdem nejakú jaštericu alebo hada. Nič som nenašiel. Potom sa zase rozpršalo a až v 14.30 u mesta Salamanca prestává pršať. Tam otáčáme na západ k Portugalsku po ceste č. E80. Pred nami sa opäť objavila po celom obzore čierna obloha. Ale ako pruh nádeje presvitá na juh od nás tenký pás slnečného svetla u cieľového pohoria dnešného dňa – Sierra de la Peňa de Francia. Na okamžik som zahliadol i najvyšší vrchol – Peňa de Francia,1730 m.n.m., ktorý bol pod snehom. Tým som stratil nádej, že uvidím endemické jašterice Iberolacerta martinezricai. Stále som sa ale mohol tešit na najvýchodnejšiu populáciu jašteríc druhu Podarcis carbonelli. Ale čím sme boli bližšie k horám, tým viac sa zaťahovalo, až sa rozpršalo. V „horúcom“ Španielsku nám denne pršalo, začínalo to byť deprimujúce. Boli sme radi už i za to, že neprší celý deň. Ubytovali sme sa za trvalého dažďa a studeného počasia v parku za La Alberca. Stany staviame pod strechou chaty. Zapalujeme oheň aby sme sa ohriali a vysušili si veci za cenu, že sa dusíme a smrdíme od dymu. Kvôli špatnému počasiu som na tejto lokalite žiadne plazy nenašiel.

Lokalita mlokov Lissotriton boscai a Triturus marmoratus, Ladrillar.                Ubytovanie v La Alberca a park okolo chaty. Je tu voda na pitie a mytie.Ubytovanie v La Alberca a park okolo chaty. Je tu voda na pitie a mytie. Vlha pestrá ( Merops apiaster ) zrazená na ceste.

26.04.2012 ( štvrtok )

Ráno je zamračeno, 5°C. Počasie nie je na jašterice, preto ideme rovno za obojživeľníkmi do dediny Ladrillar. V známej nádrži sme našli mloky druhu Lissotriton boscai ( 1ks ) a Triturus marmoratus ( 10 ks ). V 11.30 začína opäť pršať, je teplejšie ako ráno, 9°C. Ukončujeme lov a pokračujeme na juh. U Plasencie sa bezmocne dívám na zasnežené kopce Sierra de Gredos, kde sú jašterice ašte v zimnom spánku pod hlbokým snehom. Cáceres – je 10°C, prší. Mérida – na chvíľku prestáva pršať, je 14°C. Od pohoria Sierra de San Serván znovu prší. Za mestom Guadalcanal zastavujeme, neprší ale je oblačno, je 17°C, jašterice nič, 1x Blanus cinereus. Na ceste sme našli zrazenú vlhu pestrú ( Merops apiaster ). Zaujímavé bolo, že ostatní z kŕdľa na ňu volali a čakali na blízkom plote. Cazalla de la Sierra, po príjazde teplo a slnečno. Jazierko, cieľ našej cesty, kde vlani bola voda po pás, teraz bolo úplne vyschnuté ( za vlakovou stanicou Constantina – cca 5 km východne Cazalla ). S Radkom sme hľadali proti prúdu potoka Rivera de Huesna ďalšie umelé jazierká ale bezvýsledne. V potoku som videl neurčený druh malých rýb a jedného raka. Nikde sme nevideli jašterice! Pri návratu k autu sme narazili na vlakový tunelu. Aby sme sa mu vyhli museli sme dvakrát podliezať plot. Našťastie ani majiteľ, ani psi neboli doma. Spali sme na parkovisku na brehu potoka Rivera de Huesna. V noci bolo jasno, tešil som sa na ranné slniečko. Zbytočne.

Parkovisko na brehu potoka Rivera de Huesna v rekreačnej oblasti východne mesta Cazalla de la Sierra, miesto našho nocovania. Nešťastný Radek vo vyschnutom jazierku, kde pred rokom bola voda po pás. Lokalita Cazalla d. l. S. Trasa prechádzky okolo potoka. Všade vo Španielsku sme narážali na kilometre plotov. Most nad potokom Rivera de Huesna. Počas celej prechádzky sme jaštericu nevideli!

27.04.2012 ( piatok )

Ráno jemne prší ( už sme si na to zvykli ), je 13,5°C. Po ceste: Lora del Rio - neprší, 18°C. Sú tu pomarančové plantáže. Burguillos – prší, Sevilla – prší. Dnes som kúpil noviny, aby sme zistili aké bude počasie. Do nedele má v celom Španielsku pršať! U dediny El Rocio neprší, slniečko mierne hreje. a tak na chvíľku zastavujeme. Mala by tu byť lokalita jašteríc Podarcis vaucheri. Našiel som iba dva gekony múrové ( Tarentola mauritanica ). Na pobreží, u mesta Torre de la Higuera ( národný park Coto de Doňana ), na nás konečne svietí teplé slniečko. Na pieskovej dune ( západne mesta ) sme našli druhy Psammodromus algirus a Tarentola mauritanica. Jašterice rodu Podarcis ( kvôli, ktorým som prišiel )  som uvidel na múroch a v záhradách domov blízko pláží. Dodnes ale neviem či som videl druh Podarcis carbonelli, či Podarcis vaucheri alebo oba druhy. Spíme na severnom okraji ( mimo ) parku Coto de Doňana, východne miesta označenej na mape ako La Matilla. Bola u nás i stráž parku ( dôchocovia ) a bez problémov nás nechali stanovať. Radek pri ceste k táborisku mal vytipovanú kaluž vody. Prelovil som ju a našli sme larvy žiabrovníkov Pleurodeles waltl, larvy mloka Triturus pygmaeus, žubrienky hrabavky Pelobates cultripes a neurčené raky. V okolí parku stojí veľké množstvo fóliovníkov, v ktorých práve dozrievali jahody. V meste Mazagón večer posedávali iba arabi a černosi. Páčilo sa mi ich farebné a voľné oblečenie. Pravdepodobne tu pracujú ilegálne v poľnohospodárstve. Nikde som  nevidel černošky alebo arabky.

Ďalší z mnohých nekonečných plotov. Teraz okolo Národného parku Doňana. Západný okraj mesta Torre de la Higuera s veľkou piesočnou dunou. Medzi balvanmi pod hotelmi, smerom k pláži, žili jašterice Podarcis sp. ( carbonelli ?). Kameň vpravo v mori je symbolom mesta Torre de la Higuera Maják a park Torre de la Higuera. Detail, asi Podarcis carbonelli, samec.  Asi Podarcis carbonelli, samička, Torre de la Higuera.   Ulovený rak. Žili v každej nájdenej nádrži. V parku i napriek predošlému suchu zostali veľké jazerá.  Asi bývalá dedina La Matilla.  Môj jediný ulovený chameleón ( Chamaeleo chamaeleon ) v parku mesta Mazagón.  Môj jediný ulovený chameleón ( Chamaeleo chamaeleon ) v parku mesta Mazagón.  Užovka Macroprotodon brevis.      Pri love. V hĺbke bola voda studená na okraji teplá.	       Larva mloka Pleurodeles waltlAsi Podarcis carbonelli, samec ( podľa veľkého štítku massetericum ), lokalita Torre de la Higuera.   Asi Podarcis carbonelli, samec, lokalita príbrežné kamene Torre de la Higuera. Samička, asi Podarcis carbonelli,( nemala massetericum).  Asi Podarcis carbonelli, samička, lokalita príbrežné záhrady Torre de la Higuera. Asi Podarcis carbonelli, samec, lokalita príbrežné záhrady Torre de la Higuera Krásne maskovaný gekon múrový ( Tarentola mauritanica ), lokalita Torre de la Higuera.

28.04.2012 ( sobota ) – cesta do Portugalska.

Nocovanie znova pri La Matilla. K ránu, ako vždy, prší. K ôsmej hodine prestává, ale všade okolo zostávajú mraky, je 12°C. Mazagón – začalo svietiť slniečko, boli sme tu od 9.30 do 12.50. Videl som iba gekony múrové ( Tarentola mauritanica ) a v parku som našiel vysušeného chameleóna ( Chamaeleo chamaeleon ). U mora fúká vietor a i keď svietí slnko, je zima. Huelva – v prístave je veľká rafinéria. Celý čas je slnečno, 16°C a fúká veľmi silný vietor. Portimaó - opäť prší a je iba 12,5°C. Atlantik - Rogil - Praia do vale dos homes – svietí slnko ale od vetra u mora nie je teplo. Našiel som tu neurčený druh hríba. Ani pri chôdzi v borovicovom lese ani na pláži som jašterice nevidel! V mlákách východne Maria Vinagre, sme mloky nenašli. Tak pozorujeme aspoň rosničky Hyla meriodinalis. Pohlavie sa dá rozpoznať i keď sa nenafukujú. Samci majú sivé hrdlo a samičky biele. Vo veľkom kladli vajíčka. V 18.00 zase prší. Sedíme v aute a čakáme na tmu, aby nás miestní nevideli, že staviame stany. V prestávke medzi dážďmi robím večeru. V 20.30 opäť prší, je 13°C a do toho začal fúkať studený vietor od Atlantiku. Prežili sme dlhý a nudný večer a studenú noc.

Portugalsko, Rogil, pláž Praia do vale dos homes. Pláž Praia do vale dos homes zblízka.  Rokvetlý močiar - Maria Vinagre.  Foia 902 m.n.m. Malá vojenská základňa. keď sme dorazili prehnala sa silná a studená dažďová búrka. Jašterice sme nenašli ani pod kameňmi.A naproti parkovisko a obchod so suvenýrmi. Pomarančová,mandarinková a citrónová záhrada pri ceste na Foia 902 m.n.m.

29.04.2012 ( nedeľa )

Ráno je iba 10°C, celú noc pršalo a máme premoknuté stany. Po ránu sa okolo nás preženie za hrozného revu motorov 6 štyrkoliek. Odchádzame v 10.54 do pohoria Serra de Monchique. Zastavujeme pre vodu a dáváme si u cesty konečne sladké mandarinky a pomaranče ( boli jediné takto dobré počas celej cesty ). Na vrchole Foia, 902 m.n.m. je 6,5°C, poprchává, leje i svietí slnko ale nie je žiadne teplo a ani zvieratá. Poobede sa vraciame do Španielska ale už nie po diaľnici. Za diaľnicu sa asi platí, a tak sme sa chceli vyhnúť prípadnej pokute. Cesta sa nám tým časove veľmi predĺžila. V 17 hodín je 15°C, prší. Pred Huelvou leje a teplota klesla na 11°C. Po búrke začalo svietiť slnko, zastavujeme pred Mazagónom a hľadáme jašterice, prípadne chameleóna v pobrežných pieskových dunách. Videli sme iba pajašterice Psammodromus algirus ( 2 ks ). V Mazagónu, v starom prístave, sme nevideli žiadne jašterice. Tam ale fúkal veľmi silný vietor. Nocovať ideme na staré miesto La Matilla.

Kobylka chytená pri benzínovej pumpe v Acebuche.        Kúsok mesta Algeciras od Lidlu, kde sme si kúpili slaný chlieb, podobný nášmu.Gibraltar. Tam sme nedošli, mali sme už málo času.        V pozadí za ľoďou je Africké pobrežie.

30.04.2012 ( pondelok )

Ráno je 14°C, slnečno, odjazd v 10.30 hodin. Chceme si nabrať vodu a umyť sa na verejnom parkovisku na pobreží. Ale vodovodné kohútiky, ktoré fungovali cez víkend sú vyschnuté. Vypadá to tak, že vodu púšťajú iba cez víkend, kedy sa na parkovisku hrajú skupinky detí zo škôl. Máme namierené do Matalascanas. Tu som vypozoroval dva druhy jašteríc ale druhove nie som schopný ich ani podľa fotiek rozlíšiť. Medzi 19.00 – 20.00 sme sa priblížili ku Gibraltaru.  Pretože nás tlačil čas, tak sme iba rýchlo nakúpili v Algeciras ( obchod Lidl ) a pokračovali k pohoriu Ronda. Spíme za mestečkom San Martín del Tesorillo na brehu rieky Rio Hazgarganta. Vedľa bol neudržovaný pomarančový háj, pomaranče boli kyslé. Rieka bola bez pohybu, vypadalo to, že je bez rýb – mŕtva.

„Mŕtva“ rieka Rio Hazgarganta. Spanie pod eukalyptovým stromom - San Martín del Tesorillo.

 

Rubriky: Poznámky z ciest, Španielsko | Komentáře nejsou povoleny