Termín: 08.04. – 19.04.2009
Počasie: Po celú dobu bolo cez deň slnečno, bez mrakov a teploty až 22°C. V noci bola zima, okolo 5 – 8°C. Ipeľ bol vo februári a marci mierne vyliatý ale veľmi rýchlo klesala hladina. V dobe, keď som tam bol ja, zostala voda iba okolo „Ryžoviska“. Údajne sa vytrelo veľa šťúk. Vo vaničke na záhrade som našiel jednu kunku červenobruchú ( Bombina bombina ). Tretí deň sa ale stratila, buď išla za kamarádkami alebo bola zožraná.
Deň 08.04.2009: Krátkonožky som na Šomoši nenašil. Bohužiaľ ani pri ďalších mojích návštevách lokality. Jednu jedinú som zahliadol 10.4.2009 v 16.15 h (LČ). Pritom neustále bolo teplo a slnečno. Asi najlepšou dobou bude konec augusta a začiatok septembra. Asi sa 
z opatrnosti vyhrievajú iba pod listami. Ivan Zwach tvrdí, že krátkonožky viac ako priame slnko potrebujú teplý podklad. Čo by zodpovedalo kamenistému ( tmavému ) podkladu nad Plášťovcami. Našiel som tu iba dve malé jašterice zelené. Ešte som zaskočil na smetisko u Tešmakského rybníka, tu som našile 2 samičky jašterice zelenej 5 samcov a 2 mláďata ( Lacerta viridis ) a jednu užovku obojkovú ( Natrix natrix ).
Deň 09.04.2009: Doobeda je polooblačno ale teplo ( 22°C). Na rozhraní močiara a lúky pod domom som videl jednu samičku a dve mláďata jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus ). Odkedy nikdo nemá hydinu sa vrátili jašterice do blízkosti domov. Od 12.00 je slnečno, hneď vyrážám a medzi 13.00-16.00 hod. (LČ ) hľadám na Šomoši krátkonožky – nič! Stúpil som iba na neurčeného hada schovaného pod listím. Až, keď som poodstúpil švihol chvostom. Sledoval som kam sa schová. 
Potom som tam siahol rukou ale nič tam nebolo. Videl som 2 samičky, 5 samcov a 1 mláďa 
jašteric zelených. Deň 10.04.2009 – Plášťovce: Tento deň sa stretávam s Milanom K. ( Janou, Lenkou, Lacom ) v Plášťovciach. Od 10.00 – do 12.00 sme na „prvom“ kopci našli celkom 11 krátkonožie štíhlých ( Ablepharus kitaibelii ). Ešte sa našli: 1 x rosnička zelená ( Hyla arborea ), 4 x jašterica múrová ( Podarcis muralis ), 2 x užovka hladká ( Coronella austriaca ). Od 13.00 – do 15.00 hod (LČ) na „druhom“ kopci sme videli okolo jedného veľkého kameňa 5 krátkonožiek. Mimo nich: 1x mláďa a samička jašterice zelenej ( Lacerta viridis ), 1 x samec jašterice múrovej ( Podarcis muralis ). V 16.15 som na Šomoši videl jednu krátkonožku uprostred lúky v dolnej čati a jedného malého skokana štíhlého ( Rana dalmatina ).
Deň 11.04.2009 – Plášťove – Belujský potok: Krásne slnečné počasie, 24°C v tieni. Moja dnešná prvá cesta viedla na „tretí“ kopec. Cestou na vrchol som videl samca jašterice múrovej ( Podarcis muralis ), cestou dolu eště jedno mláďa. Na vrchole sú veľké balvany. Už som schádzal z vrcholu, keď som pri väčšom kameni pod zakrslým dubom našiel dve krátkonožky štíhle ( Ablepharus kitaibelii ). Tým som objavil ďalšiu lokalitu tohoto vzácneho scinka.
Belujský potok – Jalšovská dolina: V potoku bolo dosť vody, je rychlý ale bez rýb a rakov. Ryby by v ňom žiť mohli keby za cestným mostom neboli dve, nad sebou umiestnené, prepady vysoké 1,5 m! I keď si potok už začína hĺbiť nové koryto mimo tieto prepady, rád by som mu v tom v lete pomohol. V hornom toku som našile larvy salamandier škvrnitých ( Slamandra salamandra ). Nad potokom je na prvý 
pohľad krásna lesostep pre krátkonožky. Ale zblízka už to nie je tak dobré. Celá step je vlastne až na podklad vyšlapaná jeleňou zverou. Iba na malých plochách zostala vyššia tráva a úplne chýbaju mladé duby a lístie pod nimi. Nie sú tu ani väčšie kamene, pod ktorými by mohli byť zimovištia.
Deň 12.04.2009 – Csővár, Maďarsko: Keď sme prišli bolo polooblačno a kým som sa dostal na hrad začalo mierne pršať. Moja prvá cesta viedla na kopec Hegyes-domb 262 m.n.m, asi 500m severne hradu. Je tu pekná skalná plošina s malou lesostepou. Nevidel som tu žiadne plazy pretože už bolo zamračené. Na skalnej stene rástli pekné žlté kvety. Pod hradom som videl samca jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) a v potoku pravdepodobne skokana ostropyského ( Rana arvalis ). Cestou som narazil na pravdepodobnú lokalitu krátkonožiek u dediny Alsópetény ( Doloné Peťany, slovenská dedina ). Terén je veľmi trávnaty, ale za pokus to stojí.
Deň 13.04.2009 – lesostep „Olvár“, kopec Terno 368 m.n.m., „Nová lesostep“: Už ráno v 06.00 hod som bol u prvého mostu cez potok Olvár. Hľadal som ryby ale nič som nenašiel. Určite som špatne hľadal a nie že by neboli, v lete sa sem vrátim. Potešilo ma stretnutie s dvoma salamandrami škvrnitými ( Slamandra salamandra ), ktoré pochodovali uprostred cesty. Zistil som, že i keď je sucho, tak tieto mloky sú v skorých ranných hodinách 
aktívne! Rychlo som sa presunul k ceste, kde začína údolie Olváru. Chcel som nájsť lesostep na jej severnej strane. Po ceste som našiel tri štádia kaluží. V prvej, kde bola voda, veselo plávali žubrienky asi kuniek červenobruchých ( Bombina bombina ). V druhej o niečo vyššie sa tlačili na seba v bahne a v tretej už boli iba vysušené telíčka. I to je príroda. Divné je, že ich nič nezožralo. Nehoráznosťou ale pre mňa je zistenie, že na južnom brehu potoka niekdo stavia nový, niekoľko kilometrový plot! Popílené stromy sú popadané do potoka. V potoku som ryby nevidel. Na lesostep som dorazil po 2 km a ešte v 9.00 hod fúkal studený vietor a žiadne plazy neboli vonku. Lesostep je malá a rýchlo sa stáča k východu. Svah je až na podklad rozdupaný diviakmi a jeleňmi. Až okolo 10.00 som objavili jašterice zelené a dve mladé jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ). V údolí sa silne prejavil komínový efekt a nustále bolo vetrom ochladzované.
Terno 368 m.n.m.: Nedalo mi a chcel som vedieť čo nájdem na krásnom skalnatom kopci Terno 368 m.n.m. Čakal som krátkonožky ale na vrchole som našiel asi 10 jašteríc múrových ( Podarcis muralis ). Schovávali sa medzi ľuďmi navršené hromady kamenia. Cestou som videl dve jašterice zelené a veľkého klišťa – Pijáka.
„Nová lesostep“: Dostal som sa tam až na obed a stálo to za to. Z jašteríc som našiel iba dve jašterice zelené ( z toho samec s mimoriadne dlhým chvostom ) a mláďa slepúcha lámaveho ( Anguis fragilis ). Step bola prekrásne rozkvitnutá kosatcami nízkymi ( Iris pumila ) žltej, fialovej a modrej farby. V Mlynskom potoku ( pod stepou ) som našiel jedného skokana hnedého ( Rana temporaria ) a jednu larvu salamandry. Ryby som nevidel. Ešte som zabehol na malú lesostep, ktorú som našiel podľa satelitu – južne Ipeľských Uľan. Táto lokalita je malá iba asi 50 x 70 m Je strmá a rozdupaná diviakmi. I teraz tam boli dva diviaky, ktoré sa stále motali v okolitej húštine. Videl som tu dve malé jašterice zelené ( Lacerta viridis ).
Deň 14.04.2009 – cesta do Szolnoku: Szolnok je od Ipeľského Predmostia 220 km. Cesty sú tam neuveriteľne rozbité a i z prírody je málo čo obdivovať. Preto sme sa so sestrou zastavili iba pred dedinou Farmos, kde hneď pri ceste začala prírodná rezervácia. V tráve pobehovali iba jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ). Jašterice trávne tam mohli byť tiež, ale bola vysoká tráva a vzhľadom k plachosti týchto jašteríc je ťažké ich spozorovať. Druhá zastávka bola na kopci Apc, kde tiež mali žiť krátkonožky. Našiel som iba jašterice zelené ale i tu je ťažké hľadanie, pretože je všade vysoká tráva.
Poslednú zastávku sme mali južne mesta Balassagyarmat. Sú tu ešte pozostatky pieskových nánosov z Ipľa. Našiel som samca jašterice zelenej a samicu jašterice krátkohlavej.
Večer o 22.00 hod som počul hrozné kvákanie od smetiska pod domom. Nedalo mi to a vyrazil som s baterkou za neznámými žabkami. V malej kaluži kvákalo asi 20 rosničiek zelených ( Hyla arborea ) a jeden skokan zelený ( Pelophylax kl. esculentus ).
Deň 18.04.2009, Bernecebaráti – Maďarsko: Naposledy idem na výlet a celý deň mi svietí slniečko. Beriem to ako dobré znamenie. V „Bernecei patak“ som chytil 3 slížov ( Orthrias barbatulus ), 2 čereble ( Phoxinus phoxinus ) a asi jedna väčšia mrenica mi utiekla. Zo žiab skokana hnedého ( Rana temporaria ). Na ceste bolo veľa prejdených salamandier škvrnitých (Slamandra salamandra). Podíval som sa i na lesostep nad potokom ale krátkonožky som nenašiel. Konečne som sa zastavil v „Honti szakadék“ ( Hontianská priepasť ). Je to priepasť hlboká asi 80 m, ktorá vznikla na konci tretohôr. Mali by sa tu dať nájsť zbytky morských živočíchov z treťohorného mora. Pri ceste som našiel mŕtveho netopiera. Cestu po Maďarsku som ukončil na lúke východne „Drégelypalánk“. Podkladom lúky je piesok z Ipľa. Dúfal som, že nájdem korytnačky močiarne – nenašiel. Prekvapilo ma koľko je tu relatívne veľkých vodných plôch – úžasný kus zachovanej prírody. Nie ako na slovenskej strane, kde je všetko zorané. Na lúke som našiel polovyschnutú hrabavku škvrnitú ( Pelobates fuscus ). Medzi 15.00-16.00 som ešte naposledy skušal nájsť na Šomoši krátkonožky – nič.