Termín: 29.04. – 15.05.2025 ( 17 dní )
Počasie: v noci 5° – 7°C, cestou späť v Bulharsku u Sofie ráno mrzlo! Celých 15 dní všade fúkal silný vietor. Dvakrát pršalo celý deň a raz nám víchor odniesol stan a polámal jednu tyčku. Potoky a rieky boli rozvodnené a počasie v horách bolo studené.
29.04.2025 ( utorok ): Cestu sme zahájili nasadnutím Radka v Štúrove. Prvú noc sme strávili v dedine Pirtó.
30.04.2025 ( streda ):
Prekročili sme tento deň dve hranice Srbska bez problémov. Urobili sme zastávku v dedine Biely Potok pod Belehradom ale nič tu nebehalo. Cez dedinu vedú úzke uličky a treba dávať pozor. Cestu sme ukončili západne dediny Krepost v Bulharsku. Bola tu pekná lúka so smetiskami, videl som tu jednu neurčenú zelenú jaštericu a chytil mláďa užovky kaspickej (Dolichophis caspius). V Srbsku sú na diaľnici mýtne brány a v Bulharsku sme kúpili diaľničnú známku na mesiac za cca 18,- Euro (27,- Leva).
01.05.2025 ( štvrtok ):
Turecké hranice sme prešli asi za 1,5 hodiny. Predajcovia diaľničných známok na hraniciach už nefungovali, známka sa dá kúpiť iba na pošte. Dosť sme sa najazdili okolo hraníc a i v Edirne ale otvorenú poštu sme našli. Našťastie sa ešte môže platiť s kartou alebo v hotovosti, ale sa to má zrušiť. Na väčších pumpách bol internet, tak sme sa mohli cestou spojiť s domovom. Zastávku sme urovili u rieky v Sumucaku (1010 m.n.m.). Podarilo sa mi tu nájsť malú užovku kaspickú (Dolichophis caspius) a krátkonôžku štíhlu (Ablepharus kitaibelii kitaibelii).
02.05.2025 ( piatok ):
Pokračovali sme na východ a zastavovali čo najmenej. Na kávu sme zastavili u dediny Boğazköy (422 m.n.m.). Stále tu bolo hnojisko, našiel som tu jedného škorpióna a mláďa jašterice Lacerta media media. U cesty bola veľká mláka v ktorom žili žubrienky. Potok, ktorý tu preteká, Tersakan Cayi, je iba čierna smradľavá voda so smetím. V priesmyku 2160 m.n.m. som nič nenašiel, bola zima, 5°C a celý deň husto pršalo až do večera. Večer sme museli kvôli tomu prespať v meste Erzican (1210 m.n.m.) v hoteli Moonlight za 34,- Euro pre 2 osoby, bez raňajok. Cesta k hotelu bola plná aut a naviac hotel nebol tam, kde je uvádzaný, tam býva iba majiteľ. Radek ale našiel v jednej reštaurácií chlapca, ktorý ho poznal a zaviedol nás k hotelu. Večer som ledva našiel v blízkej ulici jedno mesto na parkovanie ale ráno som tam stál sám.
03.05.2025 ( sobota ):
Ráno už nepršalo, tešili sme sa na mloky Neurergus sp. v Gökçek-u. Teraz sme vyrazili o jedno údolie severnejšie a našli i menšie potoky. Cesta hore do samoty Alacik (1792 m.n.m.) viedla cez dubové lesy a bola miestami veľmi rozbahnená. Nič som cestou nevidel, až sme dorazili ku skalnej stene, kde som uvidel jaštericu kapadockú (Apathya cappadocica cappadocica), samca a jašterice hadooké (Ophisops elegans centralanatoliae). K salaši sme nedošli, cestu nám zastarasili psi. Na lúke vedľa potoka som našiel jednu krátkonôžku Černovovú (Ablepharus chernovi), ktorá mi ale pri fotografovaní ušla. Cestou dolu nás dohnali vojaci a nechali si otvoriť batohy. Zdržali nás asi hodinu a mali nepríjemné otázky typu čo tam robíme a ako sme to miesto našli? Nakoniec nás vyslobodil bača a odviezol nás k sebe domov. Pohostil nás čajom, tureckým chlebom, syrom a medom. Pokračovali sme cestou na juh, zastavovali na okrajoch lesa ale ďalšie krátkonôžky som nenašiel. Večer sme spali u Bayramyazi (1110 m.n.m.). V noci nás 2x vzbudili divoký psi, ktorí bežali okolo stanu a jeden vždy ostal a 10-15 minút brechal na mieste. Bál som sa.
04.05.2025 ( nedeľa ):
Ráno nás už žiadni psi neohrozovali a tak sme sa mohli v kľude zbaliť a vydať na lokalitu mlokov Neurergus strauchii. Mali žiť v okolí historického mesta Bitlis (1500 m.n.m.), v ktorom je ohromný hrad. Po zaparkovaní sme šli do mesta na čaj (kávu nemali) a cestou na kamennej stene som uvidel párik jašteríc kapadockých (Apathya cappadocica muhtari) a potom i jedného gekóna Medyodyctylus heterocercus. Po prehliadke mesta a malého nákupu sme vyrazili západným smerom a našli malý potôčik. V jeho okolí behali jašterice hadooké (Ophisops elegans centralanatoliae) a jašterice Lacerta media media. Chytil som a fotografoval iba mláďa lebo dospelé po vyrušení bežali ďaleko a schovali sa pod breh potoka. V blízkosti potoka sa párili korytnačky žltohnedé (Testudo graeca). Dali sa ľahko nájsť lebo samec búchal pancierom do samice. V potoku sme mloky nenašli. Po prehliadke okolia sme zistili, že parkujeme na obrovskej navážke zeminy (1803 m.n.m.). Obed a kontrolu ďalšieho potoka sme urobili u mestského odpočívadla Zeydan s malou priehradou. Ani mloky a ani jašterice sme tu nevideli. Zarazilo ma, že si tu všetci umývali autá. V potoku pod priehradkou žili skokany zelené (Pelophylax ridibundus). Večer na západnom okraji dediny Gürpinar som našiel jednu ropuchu Bufotes sitibundus. Večer bola zima a do toho fúkal silný vietor.
05.05.2025 ( pondelok ):
Ráno vyrážame už za tmy. Prvú zastávku sme urobili u hradu Hoşab v dedine Güzelsu. Bola zima a ani pod kameňmi sme nič nenašli. Domy tu majú rovnú strechu, zo spodku je igelitová fólia a na nej je vrstva ílu. Všetci v dedine chovali ovce a kozy. Splietli sme cestu a odbočili chybne na Hakkari a hneď pri vjazde do tohoto úzkeho údolia bola vojenská hliadka. Po otočení sme sa zastavili a hneď u cesty som našiel dve užovky Eirenis punctatolineatus. Zastavili sme u potoka cca 4 km severozápadne dediny Çevre, mimo jašterice hadookej (Ophisops elegans centralanatoliae) sme tu nič nenašli. Okolo 12:00 hod. sme dorazili do Semdinli, kilometrovník ukázal od Štúrova 3377 km. Prešli sme sa jednou ulicou ale nič sme nevideli. Na konci ulice boli tak strmé kopce, že sme tam neliezli. Radek urobil ešte pokus o nájdenie mlokov v potokoch u Harmanli. Ja som uvaril obed a u toho prekontroloval okolie ale nič nenašiel. Za svitu slnka sme zastavili na kávu u historického mostu pri Aşağıküme. Ale ani tu som jašterice nevidel. Ešte za svetla sme našli spanie u dediny Atlilar, 1994 m.n.m. Večer tam niekto zapálil tŕstie, po ceste bola neustála premávka a v noci nás navštívili policajti ale nič nechceli iba sme im povedali že sme turisti.
06.05.2025 ( utorok ):
Pokračovali sme na západ k jazeru Van, ktorá má slanú vodu a žije v ňom jeden druh endemickej ryby Chalcalburnus tarichi. Zastavili sme na mnohých miestach ale iba na krátkú dobu. 4,5 km severne Ortayol (2160 m.n.m.), na svahu som nič nenašiel ale pri návrate som rozhrabal hromadu kameniva a v nej našiel jednu užovku štíhlu (Platyceps najadum). Nad dedinou Gürpınar som vyhrabal jednu jaštericu hadookú (Ophisops elegans centralanatoliae). Zastávku na kávu sme urobili u benzínovej pumpy 5,5 km východne Alaköy (1683 m.n.m.). Našiel som tu jednu samičku jašterice Lacerta media media. Na konci jazera Van sme u cesty nič nenašli. U dediny Gümüştepe bola jedna ropucha Bufotes sitibundus. Približne u dediny Soğuksu som našiel jednu jaštericu drobnú (Parvilacerta parva). Pri dedine Kavaktepe boli jašterice hadooké (Ophisops elegans centralanatoliae), ropucha Bufotes sitibundus a agami kaukazské (Paralaudakia caucasia). Večer opäť začalo silne pršať a my sme sa museli ubytovať v meste Igdir, v hotelu Live Hotel za 80,- Euro pre dvoch s raňajkami.
07.05.2025 ( streda ):
Urobili sme okružnú cestu na východ od mesta Igdir, okolo severnej strany hory Ararat. Začali sme zastávkou pred dedinou Bulakbaşı. Hneď po vystúpení z auta na úpätí lávových skál som uvidel prvé rýchle jašterice Eremias strauchi. Prešli sme malým údolím lávového kopca a opäť na južnom úpätí nachádzali jašterice Eremias strauchi. Pokračovali sme okolo jazera s veľmi čistou vodou do dediny Yazlik, kde som tiež fotil jašterice Eremias strauchi. Ako ploty tu používali vysušený trus. Za touto dedinou sa medzi kameňmi ukázali dva veľké scinky Heremites septemtaeniatus (cca 40 cm), agami kaukazské (Paralaudakia caucasia), jašterice Eremias strauchi a u vody skokany rapotavé (Pelophylax ridibundus). U kanálu, kde sme sa otočili na sever sa našla malá užovka fŕkaná (Natrix tessellata). Cestou späť sme sa zastavili i vo vyslovene polopúšťnom teréne u diaľnice i tu som našiel jašterice Eremias strauchi. Cestu sme si skomplikovali prejazdom okolo Arménskych hraníc s tým, že by tam mali zasahovať jašterice Lacerta strigata. Bohužiaľ cesta bola veľmi špatná, kamenitá a mimo dva hady, ktoré vleteli pod kamene som nič nevidel. Výjazd na asfaltovú cestu bola veľká úľava. Na druhú stranu tu bolo slnečno a teplo, nie ako pozdejšie v horách. Na náhornej planine, blízko dediny Kilittaşı sme vyfotografovali kosatce ale jašterice som žiadne nevidel.
08.05.2025 ( štvrtok )
Ráno mi to nedalo a rozhrabal som suť v kameňolome k južnej strane a podarilo sa mi nájsť dva samce jašterice Darevskia nairensis. Boli vychudnutý, tesne po zimovaní. U jazera Aygır Gölü som našiel jašterice krátkohlavé poddruhu (Lacerta agilis brevicaudata) a jedného skokana Rana macrocnemis, inak nič. V lese u Değirmenlidere, kde som hľadal krátkonôžky som našiel jedného samca jašterice krátkohlavej (Lacerta agilis brevicaudata). Pokračovali sme na Göle (zastávka pred mestom, nič sa nenašlo) a Ardahan. V Ardahene bol šialene silný vietor a ani kávu sme si nemohli uvariť medzi ruinami. Zastavili sme u jazierok pred priesmykom u Değirmenli, 2236 m.n.m. Tu som našiel jendného samca jašterice krátkohlavej poddruhu Lacerta agilis grusinica. Fúkal tam vietor a trochu tepla bolo iba v závetrí. Potom sme prudkým klesaním a serpentínami dostali do rekreačného strediska – Sahara Plateau - Yeniköy. Nič som tam nenašiel. Pokračovali sme k pobrežiu Čierneho mora a 3 km juhovýchodne od Şavşat-u sme chceli nabrať vodu lebo tu bolo i malé parkovisko u prameňa. Naproti boli južne orientované skalné steny, svietilo slnko a bolo aj teplo. Hneď som na nich uvidel behať veľa jašteríc. Boli to jašterice Darevskia tuniyevi, dospelé i mláďatá. Spanie sme našli v Artvinu, v penzióne Mars za 54,- Euro i s raňajkami. V celom meste sa jazdí po strmých serpentínach, bolo to riskantné.
09.05.2025 ( piatok )
Ráno krásne svietilo slnko a celý deň bolo teplo ale v záhrade penziónu Mars som jašterice nevidel. Cestou pred Borçkou som na kraji cesty našiel, pod papierovou krabicou, mláďa slepúcha východného (Anguis colchica). Zastávku sme urobili v údolí potoka Arpa Deresi, asi 1,5 km východne od centra Borçky, južne Arkaköy. Po zídení k potoku som v jednej skalnej štrbine uvidel samičku jašterice Darevskia adjarica a potom ešte jednu, ktorá sa chovávala za figovník, tú som nemohol vyfotiť. U cesty na skalnej stene boli ďalšie jašterice Darevskia adjarica a jeden gekón listoprstý (Mediodactylus kotschyi) a pod kameňom jeden mladý slepúch východný (Anguis colchica). Jašterice boli plaché a utekali na veľkú vzdialenosť a tak nemám dostatočne ostré fotografie. Pokračovali sme k moru a hľadali miesto na kávu a zároveň i miesto na hľadanie jašteríc. Dobré miesto sme našli v tieni pod diaľnicou u dediny Çavuşlu, při potoku Hopa. Žila tu hromada jašteríc drsnonohých (Darevskia rudis bischoffi) ale iba v kamennej suti na okraji cesty a videl som tu i jedného samca jašterice Darevskia adjarica. Pokračovali sme na cintorín v severovýchodnej časti mesta Hopa. Mali tam žiť jašterice Darevskia derjugini. Zo začiatku sme nič nevideli ale potom som bol opatrnejší a začal vidieť najprv mláďatá a potom i dospelé jašterice, ale boli to Darevskia adjarica. Po prejdení hodinovej zápchy v Trabzone a šialenej ceste za slabého svetla mojich reflektorov sme spanie našli v Akçaabat – Yeşiltepe.